Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-128-2013.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43C/128/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou, v právnej veci žalobcu Y. P. U. M., R. F., C.: XX XXX XXX, F. F. V. X, Košice, zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanej U. R., O.. X.XX.XXXX, V. M., F. XX, M., v konaní o zaplatenie 55,55 eur s príslušenstvom , takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 55,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28.2.2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 15 eur, ktoré splátky je povinná zaplatiť vždy do 25. teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 55,55 eur s prísl. s odôvodnením, že žalovaná dňa XX.X.XXXX cestovala bez platného cestovného lístka. Žiadala priznať aj náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodňoval existenciou záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o preprave osôb, z ktorého žalovanej vyplývala povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,55 eur a prirážku k cestovnému v sume 55 eur.
Súd žalobe vyhovel a dňa XX.X.XXXX, Č..M. XXRo XXX/XXXX-XX vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, že dňa 27.2.2012 cestovala autobusom z M.P do nemocnice, bola vtedy vo vysokom štádiu tehotenstva, zabudla si ihneď označiť cestovný lístok. Ďalej uviedla, že si je vedomá nesplnenia svojej povinnosti, t.j. je ochotná pohľadávku žalobcu uhradiť, avšak v súčasnosti je na materskej dovolenke, manžel je nezamestnaný, obaja sú preto v hmotnej núdzi, pričom ich príjem pre 5 členov domácnosti predstavuje sumu 274 eur mesačne. Na základe uvedeného, preto požiadala súd o možnosť úhrady pohľadávky žalobcu v splátkach.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že so splátkami požadovanými žalovanou súhlasí, pričom navrhuje aby súd zaviazal žalovanú uhradiť predmetnú pohľadávku spolu s príslušenstvom, ako aj trovami konania vo výše 15 eur mesačne. Na základe vyššie uvedeného, preto žiadal priznať náhradu trov konania len za 2 úkony právnej pomoci.
Podľa ust. § 115a) ods. 1 O.s.p. na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a) ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podĺa ust. § 115a) ods. 3 O.s.p., súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania (jedná sa o drobný spor).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom, najmä služobným hlásením prepravného kontrolóra o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa XX.X.XXXX a zistil tento skutkový stav veci:
Žalovaná dňa XX.X.XXXX D. X.XX B.. cestovala dopravným prostriedkom žalujúcej organizácie na trase autobusovej linky č. XX X. M. a pri kontrole vykonanej prepravným kontrolórom sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Na výzvu kontrolného zamestnanca odmietla zaplatiť cestovné vo výške 0,55 eur a sumu 55 eur za porušenie Mestského prepravného poriadku a Z. Y., a.s. pre mestskú hromadnú dopravu.
Podľa ust. § 9 písm b) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákona“) je dopravca oprávnený prostredníctvom vodiča, alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly, alebo organizáciou prepravy dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu, prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného.
Podľa ust. § 12 ods. 4, 5 zákona cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu. Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi autobusu, alebo revízorovi.
Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaná cestovala dopravným prostriedkom bez platného cestovného lístka, preto je povinná uhradiť cestovné v zmysle Tarify Y. R..F.. vo výške 0,55 eur ako aj prirážku k cestovnému vo výške 55 eur.
Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie ej podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 281/2010 Z.z., účinnom od 1.7.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 %-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z. , s účinnosťou od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa vyššie citovaného § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave je cestujúci povinný na výzvu zamestnanca žalobcu preukázať sa platným cestovným lístkom alebo pri jeho nepreukázaní zaplatiť úhradu a to v deň vykonania kontroly (§ 14 ods. 3 cit. zákona). V súlade s uvedeným mal súd za to, že splatnosť pohľadávky žalobcu nastáva dňom vykonania kontroly zamestnancom žalobcu, a preto žalobca má právo uplatňovať si úroky z omeškania nasledujúcim dňom po je splatnosti.
Dôvodný je preto žalobcom uplatnený nárok o zaplatenie cestovného a úhrady v sume 55,55 eur. Dňom XX.X.XXXX bola žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne (t.j. 8 percentuálnych bodov + 1% základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) odo dňa XX.X.XXXX až do úplného zaplatenia.
Keďže súd považoval nárok žalobcu za riadne preukázaný a uplatnený v súlade s právnymi predpismi, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p. v zmysle ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania je pomer úspechu a neúspechu v neprospech žalovanej a v prospech žalobcu, ktorý si náhradu trov konania uplatnil, avšak súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa zaoberal aj otázkou existencie okolnosti, resp. skutočností, ktoré by mohli viesť k prípadnému záveru o možnosti aplikácie ust. § 150 O.s.p., a teda či v danom prípade sú prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa u žalovanej. Súd majúc na zreteli, že úmyslom zákonodarcu v ust. § 150 O.s.p. bolo odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona, a tým k dosiahnutiu spravodlivosti účastníkov, prihliadol na nepriaznivú majetkovú a sociálnu situáciu žalovanej, ktorá vychádzajúc z predložených listinných dôkazov je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok od XX.X.XXXX vo výške 197,70 eur, ako aj prídavky na 3 mal. deti, pričom jej manžel je nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 63,37 eur mesačne. Žalovaná nie je vlastníkom hnuteľných resp. nehnuteľných veci väčšej hodnoty. Zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaná bola síce v konaní neúspešná, avšak svoj záväzok voči žalovanému uznala, bola ochotná ho uhradiť v pravidelných splátkach. Súd zohľadňujúc skutočnosť, že žalobca vedie množstvo súdnych sporov, v ktorých si uplatňuje trovy konania, mal zároveň za to, že nepriznanie trov žalobcu ako úspešnému účastníkovi sporu vo výške 48,46 eur v tomto prípade nespôsobí žalobcovi žiadnu majetkovú ujmu, avšak v prípade žalovanej by mohlo dôjsť k zhoršeniu jej už aj tak nepriaznivej sociálnej situácie, ako aj osôb na ňu výživou odkázaných. Preto súd postupujúc v súlade s vyššie uvedeným ustanovením, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).