Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-373-2012.pdf
PDF · 126.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/373/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615,p r o t i žalovanému: E. H., F.. XX.X.XXXX, T. P. XXX/ X, XXX XX R. F. Q., zast. JUDr. Miroslav Repovský, M.R. Štefánika 875/200, 093 01 Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 422 641 54, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast.: JUDr. Jozef Kemp, advokát, so sídlom Námestie Josipa Andriča č. 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 352,71 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 68,97 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, R.: XXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 352,71 eur a nahradiť trovy konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 31.10.2009 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 5910046510. Úverová zmluva sa stala platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov Úverovej zmluvy. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške dohodnutého kreditného limitu (úverového rámca) v sume 320,00 eur zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom kreditnej karty. Úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý bol oprávnený čerpať. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky navrhovateľa a metodická príručka ku kreditnej karte so sadzobníkom poplatkov a odmien, s ktorými bol odporca oboznámený a podpisom Úverovej zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný. V zmysle Úverovej zmluvy a ÚP, uzatvorením sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi dohodnutý úver a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky podľa Sadzobníka. Navrhovateľ má za to, že zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle odporcu. Svoju vôľu potvrdil podpisom priamo na prednej strane Úverovej zmluvy. Odporca bol v zmysle Úverovej zmluvy a Hlavy Úverových podmienok s názvom Podmienky splácania úveru povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle Úverovej zmluvy vo výške 4 % z vyčerpanej čiastky úverového rámca. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky vo výške v závislosti od vyčerpanej čiastky úverového rámca v zmysle Úverovej zmluvy, príslušná časť úverovej istiny, pravidelné poplatky, prípadne nepravidelné poplatky a zmluvné sankcie podľa
aktuálneho Sadzobníka. K poskytnutému revolvingovému úveru je vydaná kreditná karta TESCO, prostredníctvom ktorej bolo odporcovi umožnené čerpanie úveru do výšky nevyčerpaného úverového rámca dohodnutého v Úverovej zmluve. Ku kreditnej karte TESCO sa viaže program odmien, ktorého výhody boli dohodnuté v Úverových podmienkach pod hlavou s názvom Program odmien, a ktorého Pravidlá sú neoddeliteľnou súčasťou Úverových podmienok. Na základe bezhotovostného čerpania úveru prostredníctvom kreditnej karty TESCO sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi finančnú čiastku - bonus, prostredníctvom bodov, ktoré sa pripisujú na bodové konto odporcu v súlade s Pravidlami. Výber bodov je uskutočňovaný prevodom finančného ekvivalentu bodov z bodového konta odporcu na úverový účet odporcu podľa príslušných ustanovení Pravidiel. Žalovaný sa so splácaním predmetných splátok dostal do omeškania. Žalobca ho listom zo dňa 27.9.2010 vyzval k splateniu celého zostatku úveru vo výške 352,71 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril, že vznáša námietku premlčania, nakoľko vo veci zákonnou lehotou je 2 ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 30.10.2010. V prípade úspechu si trovy konania neuplatňuje.
Zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil na strane žalovaného do tohto konania a ktorý zaslal v predmetnej veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca vymáha v predmetnom konaní na súde svoje právo na zaplatenie pohľadávky 352,70 eur s prísl. po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby, podľa ustanovenia § 107 OZ, nakoľko prvý raz mohol navrhovateľ vykonať svoje právo a vymáhať svoju sumu v deň nasledujúci po dni, kedy odporcovi uplynula lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko navrhovateľ odstúpil dňa 27.9.2010 od úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 5910046510, uzatvorenej dňa 31.10.2009 medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v článku 4 návrhu na začatie konania uvádza tvrdenia, že v zmysle hlavy ÚP s názvom Ukončenie / zánik úverovej zmluvy bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 27.09.2010 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 352,71 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. To znamená, že lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula žalobcovi dňa 15.10.2010, pričom žalobca podal žalobu na súd až 30.10.2012, teda po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby. Niet pochýb o tom, že v prípade odstúpenia ide o vznik bezdôvodného obohatenia, čo jasne vyplýva zo znenia ods. 2 § 451 OZ. V predmetnom konaní ďalej, ako uviedol, vznáša námietku premlčania, dovoláva sa premlčania a žiada súd, aby prihliadol na premlčanie a nepriznal premlčané právo žalobcovi a nahradil právnemu zástupcovi združenia ako vedľajšiemu účastníkovi na strane účastníka JUDr. Jozefovi Kempovi trovy právneho zastúpenia vo výške 68,97 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 30.10.2012, úverovou zmluvou zo dňa 31.10.2009, sadzobníkom poplatkov, výpisom z obchodného registra žalobcu, výzvou k splateniu celého úveru a podacím hárkom, kópiou splátkového kalendára, pravidlami programu odmien pre kreditnú kartu Tesco, vyjadrením zástupcu vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa 31.10.2009 Úverovú zmluvu č. 5910046510, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému. Žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 320,- eur.
Podľa Hlavy 1., § 1 a § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ,, Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní Kreditnej karty, uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou (ďalej len „klient“).
Podľa Hlavy 1., § 3 Úverových podmienok, uzatvorením ÚZ sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z ÚZ a klient sa ako dlžník zaväzuje spoločnosť poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a odmien.
Podľa Hlavy 3., § 1 Úverových podmienok, Revolvingový úver (ďalej len „RÚ“) je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty (ďalej len „KK“) do výške nevyčerpaného zostatku úverového rámca, ak nie je v ÚZ stanovené inak.
Podľa Hlavy 4., § 3 Úverových podmienok, použitie KK je chápané ako súhlas klienta s čerpaním RÚ v požadovanej výške. Podľa Hlavy 6., § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je uvedená v ÚZ, pričom prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny a pravidelné poplatky.
Podľa Hlavy 6., § 2 Úverových podmienok, výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky (t.j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu účtovného obdobia, pričom za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac. Pre určenie konkrétnej výšky mesačnej splátky RÚ je rozhodný posledný deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom je táto splátka RÚ splatná. Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky.
V zmysle Hlavy 8. § 1 Úverových podmienok, úverová zmluva o poskytnutí RÚ je uzatvorená na dobu neurčitú. Úverovú zmluvu o poskytnutí RÚ je klient oprávnený písomne vypovedať len pokiaľ nemá voči spoločnosti žiadne záväzky z RÚ, v takom prípade je výpovedná lehota 30 dní a začína plynúť dňom doručenia výpovede spoločnosti. Spoločnosť môže ÚZ kedykoľvek vypovedať, pričom platí výpovedná lehota uvedená v predchádzajúcej vete.
Podľa Hlavy 8. § 4 Úverových podmienok, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených v § 2 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Podľa Hlavy 8. § 2 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, ak klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je spoločnosť oprávnená jednostranne od ÚZ odstúpiť. pričom platí výpovedná lehota uvedená v predchádzajúcej vete.
Podľa Hlavy 8. § 4 Úverových podmienok, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených v § 2 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Podľa Hlavy 8. § 2 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, ak klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je spoločnosť oprávnená jednostranne od ÚZ odstúpiť.
Podľa Hlavy 13., § 12 Úverových podmienok, svojim podpisom na ÚZ klient potvrdzuje, že je oboznámený s ÚP a že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, a že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.
Žalobca písomným podaním zo dňa 27.9.2010 k uvedenému dňu zosplatnil celý úver a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 352,71 eur v lehote 15 dní.
Z predloženého splátkového kalendára žalobcu súd zistil, že žalovaný uhradil celkovo žalobcovi sumu 51,67 eur do podania žaloby, pričom dňa 27.9.2010 došlo k zosplatneniu úveru.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musí zmluva obsahovať okrem všeobecných náležitostí.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Predmetná úverová zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou žalobcom, v ktorej sú naformulované žalobcom stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať. Žalobca sa touto žalobou domáha plnenia zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, keď na základe aktivácie úverovej karty zriadil žalovanému úverový účet pre čerpanie poskytnutého revolvingového úveru do výšky prideleného úverového rámca, pričom poukazoval na to, že až priamym úkonom žalovaného, a to aktiváciou úverovej karty došlo k realizovaniu jeho práva čerpať revolvingový úver na základe prideleného úverového rámca. V zmysle úverových podmienok sa žalovaný zaviazal poskytnutý úver vrátiť, platiť úroky a poplatky podľa aktuálneho sadzobníka.
Úverová zmluva podpísaná účastníkmi dňa 31.10.2009 je na štandardnom formulárovom tlačive žalobcu, označená ako úverová zmluva a týka sa výšky úveru 320 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky.
Súd je toho názoru, že uzavretím úverovej zmluvy 31.10.2009 nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, pretože podľa úverových zmluvných podmienok žalobcu, Hlava 8. Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, Hlava 9. Čerpanie a splácanie revolvingového úveru, ako aj Hlava 10. Úverová karta, Hlava 11 používanie úverovej karty, k poskytnutiu revolvingového úveru dochádza až potom, keď žalobca vydá a zašle úverovú kartu s výzvou k jej aktivácii a až aktiváciou karty v stanovenej lehote nastanú právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. K uzavretiu revolvingového úveru dochádza až po odsúhlasení zo strany žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v prípade prijatia návrhu klienta medzi žiadateľov, poskytne klientovi úverový rámec a vydá mu úverovú kartu po posúdení údajov zo žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho
splácania. Z týchto dôvodov súd podpis žalovaného na úverovej zmluve z 31.10.2009 nepovažuje za platný návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.
Podľa § 4 ods. 1 zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Žalobca v prípade akceptácie písomného návrhu žalovanej o poskytnutie úverového rámca mal písomne oznámiť jeho prijatie v zmysle § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 31.10.2009 jednak zmluvu o úvere individuálne špecifikovanú, pokiaľ ide o poskytnutú výšku úveru, súčasťou ktorej bolo aj uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Táto zmluva tvoriaca súčasť zmluvy o úvere je predtlačená a pripravená pre všetkých spotrebiteľov obdobných zmlúv bez možnosti úpravy textu, t.j., bez možnosti ovplyvniť jej obsah. Žalovaný súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj tú časť predtlače listiny, ktorá sa týkala iného právneho vzťahu a to na poskytnutie revolvingového úveru, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti, pretože jeho poskytnutie bude závisieť od toho, či si bude žalovaný riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a platných právnych predpisov. Podpisom zmluvy z 31.10.2009 nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu, vyplývajúceho z revolvingového úveru, pričom vzájomné práva aj povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného. Podpisom želanej zmluvy (úverovej) sa konajúca osoba - žalovaný súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Z takejto dohody vyplýva, že na žiadosť zákazníka sa môžu iba v budúcnosti dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom písomný prísľub splní tým, že niekomu požičia peniaze a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z., nebola dodržaná predpísaná forma, preto je zmluva o revolvingovom úvere neplatná. Prípadný súhlas žalovaného s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou, a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani o výške úroku z omeškania, a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute. Preto plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť možno uplatňovať iba z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
Zároveň je potrebné uviesť, že aktom, ktorý by žalovaného zaväzoval nie sú ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3 OZ; porov. 2Cdo 245/2010) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR).
Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť ani viazanosť všeobecných obchodných podmienok.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že aj v prípade, že by súd považoval zmluvu o revolvingovom úvere za platne uzavretú, neprijateľná inkorporačná doložka by v danom prípade nemohla privodiť ani viazanosť všeobecných obchodných podmienok.
Následne tak s poukazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy by žalobca ako veriteľ spotrebiteľa nemohol požadovať úrok alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere riadne podpísanej spotrebiteľom.
V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, v prípade neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podaním dostal. Vzájomná reštitučná povinnosť je dôsledkom neplatnej zmluvy a teda bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodným obohatením je celé prijaté plnenie z neplatnej zmluvy. Predmetom vrátenia v prejednávanej veci je dlžná suma bez úrokov z úveru, ktorú žalobca špecifikoval vypočítaná ako rozdiel istiny čerpaného úveru vo výške 1.729,43 eur a jednotlivých čiastkových súm zo splátok, ktoré boli uhradené vo výške 1.646,11, t.j. 83,32 eur.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu, súd sa preto musel s touto námietkou vysporiadať.
V danom prípade žalobca sa o predmetnom bezdôvodnom obohatení dozvedel najneskôr v deň zosplatnenia, teda 27.9.2010. Najneskôr teda dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť 28.9.2010 a uplynula 28.9.2012. Žaloba na súd bola podaná až 30.10.2012, teda po jej uplynutí.
V dôsledku vznesenej námietky premlčania, keďže súd dospel k záveru, že je dôvodná, musel žalobu v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnuť.
V zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, ale vzhľadom k tomu, že si náhradu trov neuplatnil, súd mu náhradu trov nepriznal.
Vedľajší účastník, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného, ktorý mal v konaní plný úspech a od ktorého sa odvodzuje právo na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, trovy konania vyčíslil podaní zo dňa 28.1.2014, prostredníctvom svojho právneho zástupcu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 68,97 eur.
Pri hodnote peňažnej pohľadávky - tarifnej hodnote 352,71 eur, odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) sumu 26,56 eur. Suma 68,97 eur pozostáva z odmeny za dva úkony právnej služby á 26,56 eur - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, vyjadrenie zo dňa 28.1.2014, z režijného paušálu za rok 2013 7,81 eur a z režijného paušálu za rok 2014 8,04 eur.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.