Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-180-2012.pdf
PDF · 96.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/180/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 5455,98 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1091,20 eura, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 5455,98 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 1091,20 eura. V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 505800130 dlžníkom V. Š., postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnému V. Š., N.. X. X. XXXX. Súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 3609/2011. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 19. 3. 2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 391 dní). Nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11818/10) spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil
mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil zásadu legality. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia, smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, že existujú na inom mieste a v inom čase, tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (§ 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.), nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom. Na jednej strane tak existuje právne relevantný exekučný titul, ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vykoná právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozhodcovského rozsudku je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Uvedený postup exekučného súdu je v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Uplatnená majetková škoda vo výške 5455,98 eura predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradný postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov, smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov spoločnosti a jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu majetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie si uplatnil 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, čo činí 1091,20 eura. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 6NcC/312/2013-18, zo dňa 20. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca, jeho splnomocnený zástupca, ani žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/293/2011, súd zistil, že dňa 16. 3. 2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 22. 2. 2011 proti povinnému V. Š., na vymoženie sumy 1558,57 eura s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka bola oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 11818/10 zo dňa 8. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. 1. 2011 a vykonateľnosť dňa 6. 1. 2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 5. 4. 2011 vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. na predloženie rozhodcovského spisu SR 11818/10, ktorý súdu predložil následne na CD nosiči dňa 15. 4. 2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 25. 5. 2011, č. k. 7Er/293/2011-13, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný titul priznával oprávnenému zákonom nedovolené plnenie, ktoré bolo súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom. Uznesením zo dňa 13. 9. 2011, č. k. 7Er/293/2011-21, bola exekúcia zastavená.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 5455,98 eura a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1091,20 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku nerozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 16. 3. 2011, postupom v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe), ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu (ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), spočívajúci v postupe súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn. 7Er/293/2011, v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 5. 2011, plynulo a bez zbytočných prieťahov. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19. 3. 2012, s omeškaním viac ako 391 dní, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 16. 3. 2011, pričom o žiadosti bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 25. 5. 2011 tak, že sa zamieta. Exekučnými titulmi, na ktoré sa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevzťahovala zákonná 15- dňová lehota, boli v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2011, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené. Vzhľadom na to, že exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok, mal súd za to, že zákonná lehota 15 dní sa na rozhodovanie súdu o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nevzťahovala (uvedenému výkladu nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 1. 6. 2011 rozhodcovský rozsudok uviedol výslovne do zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku). Navyše, zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku určuje lehotu 15 dní len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. nie aj na rozhodnutie, ktorým sa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta (teda ak súd nevydáva poverenie). Je tiež potrebné uviesť, že rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, najmä z hľadiska posúdenia zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu, si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, prihliadajúc ku skutočnosti, že medzi oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Exekučný súd preto postupoval so všetkou opatrnosťou, keď ešte pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžiadal
kompletný rozhodcovský spis a v nadväznosti na zistenie, že exekučný titul priznáva oprávnenému zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V tejto súvislosti súd okrajom uvádza, že proti uvedenému uzneseniu žalobca odvolanie nepodal. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal základnú podmienku pre vznik zodpovednostného vzťahu (tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu), žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku tvrdenej majetkovej škody v sume 5455,98 eura. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, z akých konkrétnych položiek pozostáva uplatnená náhrada škody (v žalobe uviedol, že sa jedná o istinu s príslušenstvom bez akejkoľvek bližšej špecifikácie). Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1091,20 eura. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy, v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho ďalších podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, pričom o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.