Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14P-11-2012.pdf
PDF · 125.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľky I. G., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX S., Slovenská republika, bývajúcej na adrese R. Y., Na S. XXX, XXX XX Y., Q. M., štátne občianstvo: SR, proti odporcovi I. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX R., Q. M., bývajúcemu na adrese M. XXX, XXX XX R., Q. M., štátne občianstvo: ČR, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva T. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. Y. XX/XXX, XXX XX Q., G. republika, bývajúcej na adrese M. Y. XX/XXX, XXX XX Q., G. republika, štátne občianstvo: SR, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, Slovenská republika, ako kolíznym opatrovníkom, za účasti I. F., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. Y. XX/ XXX, XXX XX Q., Slovenská republika, bývajúcej na adrese I. Y. XX/XXX, XXX XX Q., G. republika, štátne občianstvo: SR, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky I. G., rod. U., nar. XX. XX. XXXX a odporcu I. G., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 13. 02. 1999 v Myjave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Myjava, vo zväzku 10, ročník 1999, na strane 174, pod poradovým číslom 4 r o z v á d z a.
Maloletú T. G., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e na čas po rozvode manželstva rodičov do náhradnej osobnej starostlivosti I. F., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, bude zabezpečovať starostlivosť o jej všestranný vývoj, zdravie, výchovu a výživu, v bežných veciach bude tiež maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka maloletej I. G., rod. U., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n á počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej T. G., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám I. F., rod. H., nar. XX. XX. XXXX.
Otec maloletej I. G., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej T. G., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám I. F., rod. H., nar. XX. XX. XXXX.
Súd návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie zameškaného výživného z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
Odporca n e m á povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 11. 03. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 20. 04. 2012 domáhala voči odporcovi rozvodu manželstva, ktoré s odporcom uzavreli dňa 13. 02. 1999 v I., keď sa súčasne domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, dcére T. G., nar. XX. XX. XXXX. Maloletú dcéru žiadala na čas po rozvode manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti, odporcovi žiadala uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 100,- Eur mesačne s tým, že žiadala, aby mu ďalej bola uložená povinnosť zaplatiť i zameškané výživné od 01. 04. 2009 v sume 3.600,- Eur. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po ročnej známosti. Od začiatku ich manželstvo nebolo zlé, odporca sa staral o rodinu a venoval sa i dcére. Avšak asi po dvoch rokoch manželstva začal odporca požívať v zvýšenej miere alkoholické nápoje, a neskôr, v roku 2003 si našiel aj priateľku. Odvtedy javil väčší záujem o priateľku, ako o rodinu. Približne pol roka takýto stav trpela v nádeji, že sa ich vzťahy usporiadajú a odporca mimomanželský vzťah ukončí. Nestalo sa tak, preto odišla aj s maloletou dcérou bývať k nevlastnej matke. Odvtedy nie je v kontakte s odporcom. Na maloletú dcéru odporca prispieval ešte asi pol roka výživným, neskôr o dcéru nejavil žiaden záujem a na jej výživu neprispel. Dlhodobo nemá o odporcovi žiadnu vedomosť, a nie je s ním v kontakte. Nakoľko odporca dlhodobo na výživu dcéry neprispieval, návrhom žiadala rozhodnúť aj o zameškanom výživnom. Vzťahy medzi ňou a odporcom sú z týchto príčin vážne rozvrátené, existujú každý sám o sebe. Ich manželstvo si neplní dlhodobo žiadnu spoločenskú funkciu, a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Preto sa chce s odporcom rozviesť.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 15. 03. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 18. 03. 2013 k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. S navrhovateľkou spolu nežijú, nebývajú v spoločnej domácnosti, takže rozvodu manželstva nič nebráni.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 13. 02. 1999 v I., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I., vo zväzku 10, ročník 1999, na strane 174, pod poradovým číslom 4. Navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou, odporca je český štátny občan, u obidvoch z nich ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko manželia mali na území ČR, navrhovateľka má bydlisko na území SR, odporca nemá na území SR bydlisko. Z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa, maloletá dcéra T. G., nar. XX. XX. XXXX.
Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 11P/95/2012 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Senici č.k. 11P/95/2012-37 zo dňa 27. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 01. 2013 súd zveril maloletú dcéru účastníkov konania do náhradnej osobnej starostlivosti I. F., nar. XX. XX. XXXX, rodičom maloletej uložil povinnosť prispievať na jej výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima určenej podľa osobitného zákona, so splatnosťou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám I. F., s účinnosťou od XX. XX. XXXX.
Súd vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých nemal splnené zákonné procesné podmienky na prejednanie veci, naposledy nariadil pojednávanie na deň 30. 01. 2014, ktorého sa účastníci konania, ani kolízny opatrovník maloletého dieťaťa nezúčastnili, účastníci konania, i kolízny opatrovník maloletého dieťaťa boli na toto pojednávanie predvolaný riadne a včas, navrhovateľka neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, odporca neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil, nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, účastníčka konania I. F. neúčasť na tomto pojednávaní tiež ospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa neúčasť na pojednávaní tiež ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, keď tiež nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, keď za splnenia týchto procesných podmienok na konanie a ich vyhodnotenia súd potom vec na tomto pojednávaní prejednal v neprítomnosti účastníkov konania a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.), podľa ktorého, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 27. 11. 2013 súd zistil, že maloletá dcéra účastníkov konania bola na základe rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11P/95/2012-37 zo dňa 27. 11. 2012 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti I. F., nar. XX. XX. XXXX. Obidvom rodičom maloletej bola uložená vyživovacia povinnosť v rozsahu 30 % zo sumy životného minima určenej podľa osobitného zákona. „Náhradná matka“ zabezpečuje starostlivosť o maloletú od septembra 2012. Pohovor s maloletou bol naposledy vykonaný v auguste 2013. Počas pohovoru bola maloletá bezprostredná, komunikatívna, milá a úctivá. Táto sa v náhradnej rodine cíti dobre, rozumie si so všetkými členmi rodiny, okrem C. F., ktorý je synom „náhradnej matky“. S ním má niektoré názorové nezhody. Na strednú školu by chcela ísť do H. na masmediálnu komunikáciu, je žiačkou 9. ročníka Základnej školy Q., v škole dosahuje výborné výsledky. Matka maloletú navštevuje raz do mesiaca. Stretnutia prebieha vždy len pár hodín. Dcéru si matka nebráva k sebe do svojej domácnosti. Na jej výživu prispieva nepravidelne v sumách okolo 30,- Eur mesačne. Otec sa o dcéru nezaujíma. Na jej výživu prispieva raz pol ročne jeho brat. „Náhradná matka“ I. F. je zdravotná sestra, zodpovedne zastáva náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú. Maloletú podporuje v jej rozvoji, vedie ju k samostatnosti a zodpovednosti. Rodina v obci požíva dobrú povesť. Náhradná osobná starostlivosť si plní svoj účel. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica doporučil maloletú ponechať v náhradnej osobnej starostlivosti I.y F..
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky čo do rozvodu manželstva je dôvodný. V manželstve účastníkov je rozvrat, ktorý je vážny a trvalý. Z návrhu navrhovateľky vyplýva, že ich manželstvo s odporcom, ktoré uzavreli dňa 13. 02. 1999 bolo spočiatku funkčné. Odporca sa staral o rodinu, venoval sa maloletej dcére. Asi po dvoch rokoch manželstva začal odporca požívať v zvýšenej miere alkoholické nápoje a v roku 2003 si našiel novú známosť, kedy stratil záujem o partnerský vzťah a o rodinu. Následne na to asi tak po pol roku sa navrhovateľka s maloletou dcérou odsťahovala, odvtedy s odporcom nie je v žiadnom kontakte. Manželstvo účastníkov si tak niekoľko rokov neplní svoj spoločenský účel, keď manželia dlhodobo spolu nežijú, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú, pričom ich manželstvo si neplní ani výchovnú funkciu, keď maloletá dcéra účastníkov bola v roku 2012 na základe súdneho rozhodnutia zverená do náhradnej osobnej starostlivosti I. F., nar. XX. XX. XXXX. Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil, nepoprel dôvody, ktoré navrhovateľka uviedla ako príčiny rozvratu manželstva, keď vzhľadom k tomu, že manželstvo účastníkov je vážne, dlhodobo rozvrátené a keď nie je žiaden predpoklad, žeby mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia, pretože každý z manželov má svoj vlastný život, a nemá dlhodobo záujem na obnovení manželského spolužitia, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania za ich súhlasu rozviedol podľa § 23 Zákona o rodine. Rozvodom manželstva rodičov sa tiež nemení nič na pomeroch ich maloletého dieťaťa, ktoré nie je vychovávané rodičmi, toto sa nachádza v náhradnej osobnej starostlivosti. Teda ani záujem maloletého dieťaťa nebráni rozvodu manželstva rodičov. Súd ešte dodáva, že vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí
ako neodstrániteľný, nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok dialektického zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. V súdenom prípade mal súd preukázané, že rozvrat medzi manželmi je intenzívny, vážny, rovnako i trvalý, pričom sa javí tento stav ako nenapraviteľný vzhľadom na vyjadrenie obidvoch manželov. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 a ods. 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obdivom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 prvá veta a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Rozsudkom Okresného súdu v Senici č.k. 11P/95/2012-37 zo dňa 27. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 01. 2013 maloletá dcéra účastníkov konania bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti I. F., nar. 26. XX. XXXX, obidvom rodičom maloletej bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry vo výške 30 % zo sumy životného minima určenej podľa osobitného zákona, so splatnosťou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám I. F., s účinnosťou od 01. 09. 2012.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 27. 11. 2013 súd zistil, že maloletá dcéra účastníkov konania bola na základe rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11P/95/2012-37 zo dňa 27. XX. 2012 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti I. F., nar. XX. XX. XXXX. Obidvom rodičom maloletej bola uložená vyživovacia povinnosť v rozsahu 30 % zo sumy životného minima určenej podľa osobitného zákona. „Náhradná matka“ zabezpečuje starostlivosť o maloletú od septembra 2012. Pohovor s maloletou bol naposledy vykonaný v auguste 2013. Počas pohovoru bola maloletá bezprostredná, komunikatívna, milá a úctivá. Táto sa v náhradnej rodine cíti dobre, rozumie si so všetkými členmi rodiny, okrem C. F., ktorý je synom „náhradnej matky“. S ním má niektoré názorové nezhody. Na strednú školu by chcela ísť do H. na masmediálnu komunikáciu, je žiačkou 9. ročníka Základnej školy Q., v škole dosahuje výborné výsledky. Matka maloletú navštevuje raz do mesiaca. Stretnutia prebieha vždy len pár hodín. Dcéru si matka nebráva k sebe do svojej domácnosti. Na jej výživu prispieva nepravidelne v sumách okolo 30,- Eur mesačne. Otec sa o dcéru nezaujíma. Na jej výživu prispieva raz pol ročne jeho brat. „Náhradná matka“ I. F. je zdravotná sestra, zodpovedne zastáva náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú. Maloletú podporuje v jej rozvoji, vedie ju k samostatnosti a zodpovednosti. Rodina v obci požíva dobrú povesť. Náhradná osobná starostlivosť si plní svoj účel. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica doporučil maloletú ponechať v náhradnej osobnej starostlivosti I. F..
Navrhovateľka sa v priebehu súdneho konania vyjadrila, že súhlasí s ponechaním svojej dcéry v náhradnej osobnej starostlivosti I. F., nar. XX. XX. XXXX.
Odporca sa k starostlivosti o maloletú dcéru na čas po rozvode manželstva nevyjadril.
Kolízny opatrovník maloletej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen v správe zo dňa 28. 01. 2014 doporučil maloletú ponechať v náhradnej osobnej starostlivosti I. F., nar. XX. XX. XXXX.
Účastníčka konania I. F. vo vyjadrení zo dňa 28. 01. 2014 uviedla, že vzťahové pomery rodičov maloletej nepoznala, neudržiavali spolu žiaden kontakt, nie sú v príbuzenskom vzťahu a k rozvodu ich manželstva nemá čo uviesť. Maloletá Natália jej bola zverená na základe súdneho rozhodnutia do náhradnej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 01. 09. 2012, pričom vyživovaciu povinnosť si rodičia k nej do tejto chvíle riadne plnia.
Zo správy Obce Q. zo dňa 13. XX. 2013 súd zistil, že I. F., nar. XX. 11. XXXX je vdovou, prihlásená je k trvalému pobytu na adrese I. Y. XX/XXX, Q.. Táto žije aj so svojimi tromi deťmi v rodinnom dome, ktorý si zakúpila ešte spoločne so svojim nebohým manželom Z. F.. Najstarší syn C. F., tento pracuje, dve jej ďalšie deti, mladší syn Z. a dcéra I. ešte študujú. I. F. je zdravotná sestra, t.č. sa riadne stará o zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti maloletú T. G., ktorá navštevuje 9. ročník Základnej školy v Q.. Táto zodpovedne zastáva náhradnú osobnú starostlivosť o zverenú T.. Na rodinu Zeleňákových neboli zaznamenané žiadne sťažnosti občanov. Členovia rodiny pohostinské zariadenia nenavštevujú, alkoholické nápoje nepožívajú. I. F. si riadne plní povinnosti týkajúce sa „náhradnej matky“.
Účastníčka konania I. F., nar. XX. XX. XXXX je zamestnaná u O. nemocnice H., C. 4, XXX XX H. s priemerným čistým mesačným príjmom 882,52 Eur, ako súd zistil zo správy jej zamestnávateľa zo dňa 15. 11. 2013.
Zo správy Mestského úradu S. zo dňa 17. 05. 2013 súd zistil, že navrhovateľka je prihlásená k trvalému pobytu na adrese D. XXX/XX, S., a to odo dňa 09. 02. 2009.
Zo správy Základnej školy Q., D. XXX, Q. zo dňa 06. 11. 2012 súd zistil, že maloletá Natália navštevuje školu pravidelne, dosahuje výborné vyučovacie výsledky, má slušné správanie, aktívne sa zapája do školských, i mimoškolských podujatí.
Zo správy Obce Q. zo dňa 05. XX. 2012 súd zistil, že navrhovateľka sa krátko zdržiavala v obci u I. F., nar. XX. 11. XXXX, ktorá žije na adrese I. Y. XX/XXX, Q.. Táto sa však už na uvedenej adrese nezdržiava, jej terajší pobyt nie je známy.
V doplňujúcej správe Obec Q. zo dňa 04. 12. 2012 uviedla, že navrhovateľka nebola v obci prihlásená k trvalému, ani k prechodnému pobytu. Dlhšiu dobu sa v obci nezdržiavala. Nevlastní v obci žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Sťažnosti na jej osobu neboli nikdy zaznamenané. Jej pomery nie sú známe.
Zo správy Mestského úradu D. nad I. zo dňa 12. 12. 2012 súd zistil, že odporca býva v staršom rodinnom dome. Majiteľom domu je odporca a jeho brat S. G., každý z nich vlastní 1-icu. Odporca v dome žije sám, jeho brat prichádza na návštevu. Brat odporcu S. G., nar. XX. XX. XXXX býva na G., C. XXX/XX, I. a je slobodný. Rodinný dom, v ktorom býva odporca je vo veľmi zlom stave. Odporca dom vykuruje drevom, plyn v dome nie je zavedený, voda je privádzaná zo studne. Platí elektrinu vo výške 1.000,- Kč mesačne. Tiež platí daň z nehnuteľnosti vo výške 447,- Kč ročne. Odporca nevlastní žiaden iný majetok, nevlastní motorové vozidlo, vlastní jedine mobilný telefón, ktorý dostal od svojho brata. Je vedený v evidencii u Úradu práce D. nad I.. Prácu si hľadá, ale zatiaľ bezúspešne. Má založený účet u Českej sporiteľni, kde má dlh vo výške 20.000,- Kč. Pôžičku si brali ešte spolu s manželkou. S manželkou sú manželmi 13 rokov, za tento čas nič nenadobudli. Manželka si pred rozchodom vzala sedaciu súpravu a oblečenie. Odporca má vyživovaciu povinnosť k dcére T.U., nar. XX. XX. XXXX. Tvrdí však, že nie je biologickým otcom maloletej, podal si i žalobu o zapretie otcovstva u Okresného súdu R., avšak až po uplynutí pol ročnej lehoty, z tohto dôvodu mu bola žaloba zamietnutá. Na Okresnom súde v Senici prebehlo dňa 27. 11. 2012 súdne konanie, kde mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 28,- Eur mesačne na maloletú T..
V doplňujúcej správe Mestský úrad D. nad I. zo dňa 18. 11. 2013 uviedol, že odporca v posledných troch rokoch nebol právoplatne uznaný vinným z priestupku.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že v súdenej veci sú splnené zákonné podmienky na to, aby maloletá dcéra účastníkov konania i po rozvode manželstva rodičov bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti I. F., nar. XX. XX. XXXX, v ktorej osobnej starostlivosti sa nachádza od septembra 2012, keď táto tejto bola zverená na základe rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11P/95/2012-37 zo dňa 27. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 01. 2013. Súd v rozvodovom konaní nezistil skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu tohto právoplatného súdneho rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že I. F. zodpovedným a riadnym spôsobom zabezpečuje náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú T., maloletá T. sa cíti v rodine I. F. dobre, v škole dosahuje výborné výsledky. Navrhovateľka súhlasila na čas po rozvode manželstva ponechať maloletú T. v náhradnej osobnej starostlivosti I. F., odporca sa k starostlivosti o maloletú T. po rozvode manželstva nevyjadril, kolízny opatrovník doporučil ponechať maloletú T. v náhradnej osobnej starostlivosti I. F., čo doporučil i A. práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, ktorý v starostlivosti o maloletú nezistil žiadne nedostatky. Rodina I. F. požíva dobrú povesť, táto je vdovou, má ešte dve študujúce deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, je riadne zamestnaná, je občiankou SR, keď spôsobom svojho života zaručuje, že aj naďalej bude náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú vykonávať riadne a zodpovedným spôsobom. Ani matka, ani otec neprejavili záujem o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, keď potom za zistenia týchto skutkových okolností a ich vyhodnotenia súd maloletú T. na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do náhradnej osobnej starostlivosti I. F., keď podmienky na zmenu súdneho rozhodnutia Okresného súdu Senica č.k. 11P/95/2012-37 zo dňa 27. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
08. 01. 2013 na tento čas nezistil. I. F. naďalej s náhradnou osobnou starostlivosťou u maloletej súhlasila. Súd tiež vymedzil aj rozsah práv a povinností I. F. k maloletej tak, že táto bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať o maloletú osobne, bude zabezpečovať starostlivosť o jej všestranný vývoj, zdravie, výchovu a výživu, tiež v bežných veciach bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Nakoľko súd po rozvode manželstva rodičov maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti I. F., bolo dôvodné upraviť na čas po rozvode manželstva rodičov i rozsah ich vyživovacej povinnosti voči maloletej, ktorá trvá naďalej.
V predmetnej veci prichádzalo do úvahy určenie výživného zo strany obidvoch rodičov, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletej naďalej trvá. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť jedine k maloletej. Otec maloletej podľa potvrdenia Úradu práce Českej republiky, Krajskej pobočky v Brne zo dňa 13. 02. 2014 sa nachádza v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01. 08. 2013 a to stále. Je poberateľom od Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava invalidného dôchodku vo výške 98,- Eur mesačne, ako súd zistil z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, číslo: 751 230 4261 0 zo dňa 13. 12. 2013. Je tiež poberateľom invalidného dôchodku v sume 4.178,- Kč mesačne, ako súd zistil zo správy Českej správy sociálneho zabezpečenia, Krížova 25, Praha 5, ČR zo dňa 20. 12. 2013. Žiaden iný príjem otca nebol zistený, invalidný dôchodok v sume 4.178,- Kč mesačne v prepočte na Eur činí 151,89 Eur (1,- Eur/27,507 CZK), takže otec má príjem spolu s invalidným dôchodkom poberajúcim zo SR v sume 249,89 Eur (98,- Eur + 151,89 Eur). Matka navrhovateľky nepoberá dávku v nezamestnanosti, ako súd zistil zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 04. 06. 2013. Tiež nepoberá žiaden dôchodok vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie Bratislava, ako súd zistil zo správy zo dňa 23. 05. 2013. Tiež nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, ako súd zistil zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 22. 05. 2013. Nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, ani príspevky k dávke, čo súd mal preukázané správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 16. 05. 2013. V období od 10. 01. 2012 do 06. 03. 2012 matka bola na základe dohody o vykonaní práce zamestnaná u spoločnosti DUPAN TWIN s.r.o., Kriváň, a za toto obdobie dosiahla čistú mzdu 146,02 Eur, ako súd zistil z potvrdenia tejto spoločnosti zo dňa 13. 04. 2012 a z dohody o vykonaní práce, ktorú táto mala uzatvorenú s touto spoločnosťou zo dňa 11. 04. 2012. Matka maloletej bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu dňa 13. 02. 2012, ako súd zistil zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 10. 12. 2012. Matka v konaní pred Okresným súdom Senica sp. zn. 11P/95/2012 uviedla, že je zamestnaná u spoločnosti Samsung a.s. Senec, kde dosahuje príjem 330,- až 380,- Eur netto. V tomto konaní matka uviedla, že je zamestnaná u spoločnosti Hamé Kunovice, Česká republika, s priemerným čistým mesačným zárobkom 8.600,- Kč, čo v prepočte na Eur 1,- Eur/27,507 CZK predstavuje sumu 312,65 Eur.
Na základe takto zisteného skutkového stavu potom bolo dôvodné zo strany rodičov určiť vyživovaciu povinnosť voči maloletej T. tak, ako táto bola určená rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 11P/95/2012-37 zo dňa 27. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 01. 2013 a to v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám I. F., počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Žiadna podstatná zmena pomerov od tohto súdneho rozhodnutia o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej T. na strane rodičov, ani na strane maloletej T. nenastala. Nezvýšili sa podstatne príjmy rodičov, nezmenili sa ani pomery u maloletej, ktorá naďalej ešte navštevuje II. stupeň základnej školy. V rozvodom konaní neboli dokladané žiadne zvýšené výdavky maloletej od posledného súdneho rozhodnutia, maloletá je zdravá, od posledného súdneho rozhodnutia sa nezmenil ani jej zdravotný stav, ktorý by odôvodňoval iný rozsah vyživovacej povinnosti. Ani u rodičov sa nezmenili podstatným spôsobom príjmy od posledného súdneho rozhodnutia. Preto aj na čas po rozvode manželstva rodičov súd určil rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktorá suma bude splatná vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám I. F..
Výživné v súčasnej dobe predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne pre každého z rodičov.
Nakoľko navrhovateľka okolnosti a dôvody pre určenie zameškaného výživného nepreukázala, súd jej návrh v časti zameškaného výživného pre maloletú zamietol.
Navrhovateľku súd v súdnom konaní oslobodil od platenia súdnych poplatkov, táto bola v konaní úspešná, keď súd jej návrhu vyhovel, preto by mal povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu, ktorý navrhovateľka nezaplatila odporca, avšak ani odporcovi súd neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu, keďže tento tiež spĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nedosahuje vyšší príjem, než samotná navrhovateľka, keď súd tak rozhodol podľa § 2 ods. 2 druhá veta Zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).