Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/270/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky 1. O. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ulici J. č. XX 2. O. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v G. na ulici J. č. XX zastúpených JUDr. Marcelom Jurkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Dominikánskom námestí č. 11 a mal. M. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Q. A., Z. S. V. F. G. L. na návrh matky U. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ulici J. č. XX zastúpenej JUDr. Marcelom Jurkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Dominikánskom námestí č. 11 za účasti otca M. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v G. na ulici W. č. X zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20 v konaní o zvýšenie a zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2013 č.k. -245 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného do 31.5.2013 a z r u š u j e vo výrokoch o zvýšení výživného od 1.6.2013 do budúcnosti, ako aj vo výrokoch o dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zníženie výživného pre mal. M. N., nar. XX.X.XXXX zastavil. Dlžné výživné pre navrhovateľku v 1. rade a pre mal. M. za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2009 a pre navrhovateľku v 2. rade za obdobie od 1.9.2008 do 31.5.2009 neurčil. Zvýšil výživné od otca pre navrhovateľku v 1. rade z 800,- Sk na 60,- € mesačne za obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2000, za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2012 na 45,- € mesačne a za obdobie od 1.4.2012 do budúca na 60,- € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať navrhovateľke v 1. rade vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2013 od otca pre navrhovateľku v 1. rade v sume 394,- € povolil otcovi splácať po 10,- € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. Zvýšil výživné od otca pre navrhovateľku v 2. rade z 800,- Sk na 60,- € mesačne za obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2010 za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2012 na 45,- € mesačne a od 1.4.2012 do budúca na 60,- €, ktoré zaviazal otca platiť navrhovateľke v 2. rade vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie 1.6.2009 do 31.5.2013 od otca pre navrhovateľku v 2. rade v sume 394,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- € navrhovateľke v 2. rade spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, pričom 1. splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. Zvýšil výživné od otca pre mal. M. z 800,- Sk na 40,- € mesačne za obdobie od 1.6.2009 do 31.12.2010, za obdobie od 1.1.2011 do 31.3.2012 na 30,- € mesačne a od 1.4.2012 do budúcna na 40,- € mesačne matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2013 od otca pre mal. M. v sume 209,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným až do zaplatenia matke pod hrozbou straty výhody splátok, pričom

prvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky, navrhovateľky v 1. a v 2. rade zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec v súlade s ust. , , nakoľko nastali ďalšie okolnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené v súlade s ust. . Poukázal na to, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.5.2013, kedy naposledy súd zisťoval všetky dôležité okolnosti týkajúce sa možnosti poskytovania výživného zo strany otca, pritom pojednávanie bolo ukončené s tým, že dokazovanie je ukončené a súd už len odročoval na vyhlásenie rozsudku na deň 7.6.2013. Z uvedeného dôvodu otec ani nemohol súdu predložiť doklad o tom, že na jeho strane od 1.6.2013 dôjde k zmene, nakoľko zo strany jeho doterajšieho zamestnávateľa mu dňa 22.5.2013 bola predložená listina, ktorou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer podľa , t.j. stal sa nadbytočným z dôvodu organizačných zmien a pracovný pomer sa tým skončil dňom 1.6.2013. Otec od 4.6.2013 sa stal práceneschopným, nakoľko jeho zdravotný stav sa vážne zhoršil a bolo nutné, aby sa podriadil operačnému zákroku, ktorý bol plánovaný na 14.6.2013, teda nevie uviesť dokedy bude jeho práceneschopnosť trvať a bude odkázaný iba na náhradu počas práceneschopnosti. Obdobná situácia sa u neho vyskytla v roku 2011, kedy sa tiež musel podriadiť operačnému zákroku a od 1.1.2011 do 31.12.2011 bol jeho priemerný príjem mesačne 353,80 €, čo je výrazne pokles oproti jeho príjmu zo zamestnaneckého pomeru, a aj keď je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 153,30 €, tento nebude schopný do budúcna uhrádzať podľa prvostupňového rozsudku. Z uvedeného dôvodu žiadal upraviť výšku výživného za obdobie od 1.6.2013 na 45,- € u mal. O., 45,- € u mal. O. a 30,- € u mal. M..

Navrhovateľky v 1. a v 2. rade, ako aj matka mal. M. podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8. a 9. výroku napadnutého rozsudku, keďže ho považujú za vecne nesprávny z odvolacích dôvodov podľa ust. , a nasl. a majú za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v . Poukázal na to, že súd prvého stupňa pochybil v procese dokazovania, ako aj vo vyhodnocovaní dôkazov, ak nevyhovel návrhu matke a navrhovateľky v 1. a v 2. rade na zvýšenie výživného na 83,- €, pretože bolo v schopnostiach a možnostiach, ako aj majetkových pomeroch otca prispievať takouto reálnou sumou na maloleté deti. Vyslovili nesúhlas so splácaním dlžného výživného, pretože výživné pre deti je prednostnou pohľadávkou, nakoľko nie sú schopné samé sa živiť práve so zreteľom na naliehavosť potreby ktorej výživné slúži aj s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Určenie nízkych splátok výživného neprimerane zvýhodňuje otca, čo je aj v rozpore s účelom ktorému má výživné slúžiť. Tvrdia, že otec disponoval a disponuje finančnou čiastkou titulom vyporiadania BSM a berie na seba neprimerane vysoké záväzky v podobe úverov a pôžičiek, čo sa prieči jeho obrane o jeho údajnej neschopnosti riadne si plniť vyživovacie povinnosti a záväzky týkajúce sa dlžného výživného. Súd pochybil v argumentácii týkajúcej sa bežného výživného, pretože otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil vo výške 55,- € k navrhovateľke v 1. a v 2. rade, ale vo výške 45,- € a obdobný záver je možné vyvodiť aj pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti na mal. M.. Od tejto skutočnosti sa odvíja aj nesprávny výpočet dlžného výživného a nesprávne závery pri posudzovaní plnenia vyživovacej povinnosti otcom v rámci jednotlivých období, čo robí napadnuté rozhodnutie zmätočným, odôvodneným nesprávne, nedostatočne a napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa pochybil pri samotnom závere o odôvodnených potrebách navrhovateľky v 1. a v 2. rade a mal. M., pretože počas konania predložili množstvo listinných dôkazov ktoré preukazujú výdavky pre plnoleté navrhovateľky a mal. M., a preto nie je možný iný záver než ten, že by sa otec mal podieľať na ich výžive minimálne v navrhovanej výške 83,- €. Od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba, ich nároky vzrástli, vzrástol aj reálny príjem na majetkové pomery otca, ktorý býva v štvorizbovom byte so svojou družkou, ktorej príjem súd neskúmal, čerpal z finančnej čiastky 17.000,- €, ktorú obdŕžal titulom vyporiadania BSM, poberá invalidný dôchodok a okrem toho má pravidelný mesačný príjem plynúci z jeho zamestnania. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovel návrhu matky a navrhovateliek v 1. a v 2. rade na zvýšenie výživného v plnom rozsahu a zaviazal otca k náhrade prvostupňového aj odvolacieho konania, prípadne, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľky v 1. a v 2. rade, aj matka mal. M. vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázali na nedôvodnosť podaného odvolania, pretože dôvody v odvolaní sú účelové a pre odvolacie konanie irelevantné. Dôvody, ktorými otec argumentuje v odvolaní nie je možné považovať za skutočnosti zakladajúce odvolací dôvod

podľa , pretože otec objektívne mohol a bol povinný predložiť súdu všetky dôkazy, keďže k vyhláseniu rozsudku došlo 7.6.2013 a súd by v prípade predloženia nových dôkazov otcom mohol zrušiť svoje uznesenie o skončení dokazovania a pokračovať v konaní a v dokazovaní v súlade s návrhmi na ich vykonanie. Preto vyslovili názor, že odvolací súd nemôže prihliadať na nové skutočnosti otcom predložené, pretože ich otec mal k dispozícii a mal ich predložiť súdu prvého stupňa pred vyhlásením rozsudku súdom prvého stupňa. Nie je možné daný prípad subsumovať pod ust. , keďže zákon predpokladá existenciu nových skutočností a dôkazov, ktoré účastník nemohol predložiť, alebo označiť bez svojej viny do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale svoju zákonnú povinnosť zanedbal a ani ďalšie odvolacie dôvody podľa ust. neboli v konaní naplnené. Poukázali na protirečivosť tvrdenia otca, že pracovný pomer so zamestnávateľom bol rozviazaný pre nadbytočnosť a bol prepustený z organizačných dôvodov, pričom zároveň predložil dohodu o ukončení pracovného pomeru. Pracovné pomery, ktoré zamestnávateľ rozväzuje so svojimi zamestnancami sa nekončia dohodou, ale výpoveďou, kde dôvodom výpovede sú práve organizačné zmeny a v rámci skončenia pracovného pomeru je zamestnancovi poskytnuté odstupné a plynie výpovedná doba. A aj zo samotného názvu dohoda jednoznačne vyplýva, že bolo vôľou otca ukončiť jeho pracovný pomer, preto vyslovili presvedčenie, že otec účelovo sa vzdal zamestnania, prípadne majetkového prospechu, napr. výpovednej doby, odstupného, aby sa vyhol plneniu vyživovacej povinnosti a nie je možné prihliadať ani na otcom uvádzané skutočnosti, ktoré majú byť podľa jeho názoru dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku, a to, že bude odkázaný na náhradu počas PN, pretože súd prihliada iba na okolnosti, ktoré existujú v čase rozhodovania a nie na okolnosti, ktoré môžu hypoteticky nastať a ešte nenastali. Príjem otca počas jeho práceneschopnosti sa nezníži len naopak zvýši, keďže je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku 159,20 € a počas práceneschopnosti bude poberať nemocenské dávky. Zároveň mu odpadnú výdavky na cestovné do práce. Zároveň žiadajú zohľadniť finančnú čiastku 5000,- €, ktorou otec disponuje, a ktorá mu dokáže v plnom rozsahu vykompenzovať údajnú stratu príjmu počas práceneschopnosti.

Otec ďalším podaním poukazoval na to, že 4.6.2013 je práceneschopný, má plánovanú ďalšiu operáciu, od ktorej výsledku bude závisieť jeho možnosť návratu do pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že jeho práceneschopnosť trvá a dávky práceneschopnosti mu už neuhrádza jeho bývalý zamestnávateľ Z. A. vydala rozhodnutie zo 17.7.2013, ktorým mu priznala nárok na nemocenské v sume 7,85372500 € na každý deň práceneschopnosti do budúcna. Z uvedeného vyplýva, že jeho mesačný príjem bude predstavovať sumu 235,50 €.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania o znížení výživného pre mal. M. nebolo odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s ustanovením a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje pokiaľ ide o zvýšenie výživného do 31.5.2013. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o trvalú zmenu nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Z toho dôvodu je preto potrebné porovnať pomery z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú

rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Komplexným porovnaním pomerov, ktoré boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, resp. v čase posudzovania súdu prvého stupňa o návrhu na zvýšenie výživného dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že na strane navrhovateliek v 1. a v 2. rade ako aj mal. M. aj otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom v rovnakom rozsahu v akom rozhodol súd prvého stupňa do 31.5.2013. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb navrhovateliek v 1. a v 2. rade, ako aj mal. M. ktoré sú staršie, ich zvýšené odôvodnené potreby sú na výdavky na štúdium, stravu, ako aj ostatné výdavky spojené s ich záľubami a športovými aktivitami. Odvolací súd zvýšené výživné považuje za primerané a zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, ako aj odôvodneným potrebám navrhovateliek v 1. a v 2. rade aj mal. M.. Preto odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny do 31.5.2013 potvrdil.

Podľa ust. , súd rozhodnutie zruší, len ak

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného od 1.6.2013 do budúcna, ako aj vo výrokoch o dlžnom výživnom na trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie na základe zistenia, že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastali nové okolnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom s poukazom na otcom v odvolaní uvádzané skutočnosti, že od 22.5.2013 sa stal nezamestnaným a od 4.6.2013 práceneschopným. Preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa výsluchom účastníkov vyžiadaním listinných dôkazov zistiť zárobkové schopnosti a možnosti otca prispievať na súčasné odôvodnené potreby navrhovateliek v 1. a v 2. rade, ako aj mal. M.. Bude povinnosťou súdu zistiť súčasné príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a následne povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o dlhu na výživnom a v odôvodnení rozsudku dôsledne uviesť ako za dané obdobie dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom a v novom rozhodnutí bude povinnosťou rozhodnúť aj o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom s prihliadnutím na výšku dlžného výživného a zárobkové a majetkové pomery otca. Keďže rozhodnutím odvolacieho súdu na úplne novom skutkovom základe by účastníkov zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov, a zároveň porušil tým princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zrušil podľa ust. , a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.