Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cb-119-2013.pdf
PDF · 116.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/119/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom Galvániho 8, Bratislava, IČO: 31 388 639, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ján Majling, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: TATRAMETAL s.r.o., so sídlom Traktorova 1, Poprad, IČO: 31 655 599, práv. zast. JUDr. Romanom Zajacom, advokátom, AK so sídlom Letná 80, Spišská Nová Ves v konaní o zaplatenie 725,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 725,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 725,- eur od 21.4.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.518,82 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 43,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.475,35, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728 v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 19,20 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 725,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 725,- eur od 21.4.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu na dodávku stavebného materiálu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému stavebný materiál, pričom prevzatie tovaru žalovaný potvrdil na jednotlivých dodacích listoch. Na základe uvedených dodávok žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 272103005 zo dňa 13.4.2012 so splatnosťou 20.4.2012 na sumu 1.386,97 eur, so splatným zostatkom 725,- eur. Dlh žalovaného zo splatnej faktúry predstavoval ku dňu podania žaloby sumu 725,- eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil fakturáciu a ani dodávky tovaru. Žalovaný uhradil svoj splatný záväzok voči žalobcovi len čiastočne, pričom zostatok dlhu vo výške 725,- žalobcovi napriek viacerým výzvam neuhradil.
Súd v skrátenom konaní rozhodol platobným rozkazom č. k. 16Rob/293/2012-11 zo dňa 11.1.2013, voči ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor.
V odôvodnení odporu žalovaný súdu uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný, nakoľko žalovaný nemá voči žalobcovi žiaden dlh a sumu vo výške 725,- eur čo do dôvodu a výšky neuznáva. Žalovaný si u žalobcu objednal tovar v celkovej hodnote 1.386,97 eur, ktorý bol fakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 20.4.2012. Žalovanému bola dňa 16.5.2012 postúpená pohľadávka od spoločnosti S.V. - Consulting, s.r.o. spolu na sumu 725,- eur s príslušenstvom na spoločnosť žalobcu. Žalovaný si jednostranným zápočtom započítal pohľadávku voči žalobcovi do výške 725,- eur a zvyšok fakturovanej sumy žalobcovi uhradil.
Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný návrh žalobcu za nedôvodný a navrhol súdu, aby nariadil vo veci pojednávanie a po vykonanom dokazovaní návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nárok žalobcu nepopiera avšak tvrdí, že nárok žalobcu zanikol započítaním. Podľa žalobcu oprávnenosť jeho nároku nie je medzi účastníkmi sporná. Žalovaný sa bráni údajným započítaním pohľadávok, ktoré mal nadobudnúť od firmy S.V.
- Consulting, s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2012. Žalobca uviedol, že žiadne takéto faktúry, ktoré mali vzniknúť na základe „neformálnej“ zmluvy o sprostredkovaní v účtovníctve neeviduje a takúto pohľadávku neuznáva. Žalovaný ani nepredložil faktúry, ktoré mali byť predmetom započítania, z ktorých by bolo možné oprávnenosť jeho požiadavky preveriť. Žalobca mal za to, že predmetom postúpenia je fiktívny nárok, a preto je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2012 neplatná. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, z akých údajných obchodov mali vzniknúť pohľadávky, ktorú sú predmetom postúpenia. Podľa žalobcu pohľadávka, ktorú sa snaží žalovaný započítať neexistuje a je na žalovanom, aby svoj nárok v konaní preukázal. Nakoľko sa tak doposiaľ nestalo, považoval žalobca obranu žalovaného za nedôvodnú a špekulatívnu.
Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2013 právna zástupkyňa žalovaného nenamietala pohľadávku uplatnenú žalobcom v tomto konaní z titulu neuhradenej faktúry č. 272103005 a nenamietala ani uplatnený úrok z omeškania, t. j. nenamietala túto pohľadávku ako takú, pričom ale uvádzala, že si ju žalovaný započítal so svojou pohľadávkou, ktorú získal postúpením od spoločnosti S.V. - Consulting, s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2012. Predmetná pohľadávka právneho predchodcu žalovaného mala vzniknúť titulom neuhradených faktúr za sprostredkovateľskú činnosť v oblasti predaja stavebného materiálu, keď táto zmluva medzi S.V. - Consulting, s.r.o. a žalobcom bola uzatvorená ústnou formou. Tomuto predchádzala Dohoda o vykonaní práce, ktorej zmluvnou stranou bol N.. A. J., ktorý si neskôr založil obchodnú spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o., ktorá začala neskôr obdobnú činnosť vykonávať pre žalobcu. Podľa žalovaného N.. J. uzatvoril s Q.. B. ústnu dohodu o ďalšej spolupráci, keď dôkazom tejto neformálnej zmluvy je to, že žalovaný posielal S.V. - Consulting, s.r.o. podklady k vyhotoveniu faktúr, na základe ktorých si S.V. - Consulting, s.r.o. fakturoval žalobcovi odmenu vo výške 20 % z ním predaného tovaru, pričom žalobca spočiatku uhradil prvé tri faktúry a zvyšné neuhradil.
Žalobca vo svojom stanovisku doručenom tunajšiemu súdu dňa 5.9.2013 uviedol, že zo žalovaným predložených dokladov vyplýva, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2012 boli postúpené splatné faktúry, ktorými spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o. fakturovala žalobcovi údajne dohodnutú províziu zo zisku z predaja stavebného materiálu za obdobie jún 2011 až január 2012 spolu na sumu 725,- eur. Provízia spoločnosti S.V. - Consulting, s.r.o. bola údajne stanovená na 20 % zo zisku z predaja stavebného materiálu, na čo odkazujú aj jednotlivé faktúry. Žalovaný však nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť a opodstatnenosť faktúr vystavených spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o. a rovnako nepredlžil ani žiadne podklady, ktoré by potvrdzovali právo fakturovať si 20 % z údajného zisku z predaja stavebného materiálu. Žalovaný nepredložil žiaden relevantný podklad, ktorý by potvrdzoval oprávnenosť takto určenej provízie, pričom podľa žalobcu bola táto žalovaným resp. spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o. vykonštruovaná a nedôvodná.
Žalovaným tvrdené skutočnosti o neformálnosti Zmluvy o sprostredkovaní nie sú podľa žalobcu ničím podložené, žalobca žiadne tieto faktúry v účtovníctve neeviduje a takúto pohľadávku neuznáva. Zároveň žalobca ohľadom „neformálnej“ Zmluvy o sprostredkovaní uviedol, že v zmysle § 642 Obch. zák. ide o odplatnú zmluvu, pričom táto zmluva sa na rozdiel od Zmluvy o obchodnom zastúpení nevzťahuje
na sústavnú ale na jednorázovú činnosť, keď z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzkom sprostredkovateľa zo Zmluvy o sprostredkovaní je jeho činnosť smerujúca k obstaraniu príležitostí na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy, keď činnosť sprostredkovateľa možno charakterizovať ako faktickú činnosť smerujúcu k vytvoreniu možností na vznik záväzkového vzťahu pre záujemcu. Rovnako sa podľa žalobcu nemohlo jednať ani o Zmluvu o obchodnom zastúpení, keď táto podľa ust. § 652 ods. 4 Obch. zák. musí mať písomnú formu. Po analyzovaní skutkového stavu uvádzaného žalovaným mal žalobca za to, že ak by aj spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o. skutočne vykonávala predmetné činnosti pre žalobcu, jednalo by sa o opakovanú činnosť, čomu svedčia aj predložené faktúry, ktorými S.V.
- Consulting, s.r.o. fakturovala žalobcovi údajne dohodnutú províziu zo zisku z predaja stavebného materiálu za obdobie jún 2011 až január 2012, preto tento údajný právny vzťah nie je možné podľa žalobcu subsumovať pod zmluvný typ Zmluvy o sprostredkovaní, ale z hľadiska jeho obsahu by bol možné údajný právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o. posudzovať ako Zmluvu o obchodnom zastúpení, a to práve kvôli časovému obdobiu, počas ktorého mal byť predmet „neformálnej“ zmluvy napĺňaný zo strany S.V. - Consulting, s.r.o.. Vykonávať pre zastúpeného opakovanú činnosť je podľa žalobcu pojmovým a charakteristickým znakom Zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorej podmienkou existencie, a teda aj platnosti je písomná forma, pričom medzi žalobcom a spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o. nedošlo k uzatvoreniu žiadnej písomnej Zmluvy o obchodnom zastúpení. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že právny resp. obchodnoprávny vzťah medzi ním a spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o. nemohol vzniknúť, nakoľko neboli dodržané kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadom písomnej formy Zmluvy o obchodnom zastúpení. Pokiaľ žalovaný predložil podklady k faktúram od spoločnosti žalobcu, tieto nie sú od žalobcu vystavené a nenachádza sa ani pečiatka resp. podpis zodpovedného pracovníka žalobcu. Žalobca sa domnieval, že tieto tabuľky boli žalovaným resp. spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o. účelovo vyhotovené a ako také neslúžia ako relevantný dôkaz tvrdených skutočností.
Žalobca považoval za irelevantné tvrdenie žalovaného, že ako dôkaz existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o. slúžia uhradené faktúry, nakoľko tieto nie sú sporné a nie sú ani predmetom tohto konania. Poukazujúc na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný nepreukázal tvrdené skutočnosti a znáša dôkazné bremeno k sporným tvrdeniam o existencii právneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o. za obdobie jún 2011 až január 2012, ktoré malo byť podkladom pre vystavenie uvedených faktúr. Záverom poukázal na skutočnosť, že spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o. žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu za účelom zaplatenia údajných splatných faktúr, ktoré sú predmetom postúpenia, pričom ak by nárok tejto spoločnosti voči žalobcovi skutočne existoval, domáhala by sa zaplatenia uvedených faktúr, čo sa však nestalo.
Poukazujúc na ust. § 580 Obč. zák., podľa ktorého okrem iného možno započítať len platné pohľadávky, zastával žalobca názor, že predmetom postúpenia je fiktívny nárok, a preto je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2012 neplatná z toho dôvodu, že aj táto pohľadávka je neplatná, a teda nie sú splnené podmienky započítania podľa cit. zákonného ustanovenia.
Na pojednávaní dňa 14.10.2013 svedok N.. A. J. súdu uviedol, že so žalobcom uzavrel Dohodu o vykonaní práce dňa 31.8.2010 ako nadregionálny obchodný zástupca. Jeho náplňou práce bolo zabezpečovať predaj stavebného materiálu žalobcu koncovým zákazníkom aj obchodným firmám. Po cca 4 mesiacoch sa systém menil a to tak, že svedok nepoberal mzdu ale percentuálnu províziu z čistého zisku Táto dohoda bola uzatvorená len ústne s Q.. B. - obchodným riaditeľom žalobcu, pričom svedok spadal pod stredisko Košice a komunikoval s p. N. - vedúcou skladu v Košiciach. Ďalej svedok podľa svojho tvrdenia vykonával tú istú prácu ako predtým, pričom náplňou jeho práce bolo pohybovať sa v teréne a vyhľadávať zákazníkov. Svedok si dohodol s Ing. Romankom odmenu vo výške 20 % z čistého zisku, pričom každý mesiac chodila svedkovi tabuľka, kde bola vypočítaná výška zisku žalobcu ako aj svedkova provízia. Na základe toho svedok vystavil žalobcovi faktúry. Tieto faktúry boli vystavované na spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o., a to kvôli tomu, že svedok podnikal iba cez túto spoločnosť a dohodol sa tak s Ing. Romankom. Tieto faktúry boli spoločnosti S.V. - Consulting, s.r.o. s rôznym časovým odstupom preplácané cca po jednom mesiaci s tým, že podľa svedka zrazu tieto faktúry z neznámych príčin prestali byť preplácaného, hoci sa nič nezmenilo. Svedok ďalej vykonával svoju prácu pre žalobcu, p. N. naďalej zasielala svedkovi výpisy jeho provízie. Svedok sa pokúšal skontaktovať s Q.. B., p. X. A. riešil to aj s p. N.. Na pobočke žalobcu nechal aj výzvu na uhradenie týchto faktúr, ktorá bola podľa jeho tvrdenia prevzatá pravdepodobne Ing. V.. Svedok ďalej súdu uviedol, že musel z týchto faktúr odviesť aj DPH, ale nakoľko na tieto faktúry nikto nereagoval, ani nikdy neuviedol, že nemá fakturovať,
prestal svedok tieto faktúry vystavovať. Svedok, nakoľko rekonštruoval chatu a potreboval stavebný materiál, na radu známeho právnika sa dohodol so žalovaným na započítaní jeho pohľadávky s tým, že žalovaný odobral od žalobcu stavebný materiál a časť z celkovej sumy zaplatil touto pohľadávkou a svedkovi ostal stavebný materiál, za ktorý v tej časti, ktorá bola postúpená, nemusel platiť. Svedok na pojednávaní nevedel uviesť, na základe čoho bola vystavená faktúra č. MPL-2011/08/01, pričom zároveň uviedol, že aj tabuľka, ktorá bola podkladom pre vystavenie ďalšej faktúry nie je úplná, pričom čistý zisk bol rukou na týchto tabuľkách napísaný pani N. a tento mala spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o. fakturovať žalobcovi. Svedok prestal vykonávať činnosť žalobcu po nepreplatení dvoch alebo troch faktúr, keď obchodná spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o. bola založená svedkom a jeho manželkou za účelom fakturácie odmeny od žalobcu. Aj keď táto spoločnosť už bola založená predtým, ako uzavrel svedok so žalobcom Dohodu o vykonaní práce, ale neskôr sa na návrh Ing. B. dohodli nie na vyplácaní mzdy, ale odmeny za zrealizované obchody vo výške 20 % zisku.
Z výsluchu svedka Ing. B. súd zistil, že obchodná spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o. je mu úplne neznáma, nikdy sa s ňou ako zamestnanec žalobcu nestretol, kde jeho pracovnou náplňou bolo usmerňovanie vedúcich pobočiek žalobcu, pokiaľ sa týkalo predala resp. investičných akcií. Podľa svedka bol N.. J. bývalý obchodník žalobcu, ktorý už minimálne dva až tri roky nevykonáva pre žalobcu žiadnu činnosť. Svedok nemal oprávnenie za žalobcu uzatvárať žiadne písomné ani ústne dohody, pokiaľ sa týkalo sprostredkovania predaja ale ani iné dohody, preto nevedel, čo bolo obsahom a či vôbec bol nejaký zmluvný vzťah medzi žalobcom a N.. J.. Medzi právomoci svedka nepatrilo rovnako ani uhrádzanie akýchkoľvek odmien za sprostredkovanie resp. rozhodovanie o týchto nárokoch. Svedok nemal vedomosť o tom, žeby N.. J. sprostredkovanie predaja tovaru žalobcu vykonával prostredníctvom nejakej svojej obchodnej spoločnosti, pričom pokiaľ niečo fakturoval, muselo to ísť priamo na centrálu žalobcu v Bratislave, nakoľko keď si obchodníci žalobcu nárokujú odmenu za sprostredkovanie predaja, tieto nároky sa riešia v centrále v Bratislave, pričom za žalobcu podpisuje všetky zmluvy konateľ - Q.. I. a všetky ekonomické veci rieši finančný riaditeľ p. X..
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.12.2013 predložil žalovaný súdu vysvetlenie k výpočtu výšky odmeny za sprostredkovanie u jednotlivých faktúr spolu s ďalšími faktúrami, ktoré boli žalobcom uhradené spolu s dokladmi o ich úhradách spolu s e-mailovými podaniami od odosielateľa - žalobcu resp. K. N., ktorými mali byť doručené tabuľky slúžiace ako podklad pre výpočet odmeny za sprostredkovanie predaja.
Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi S.V. - Consulting, s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom dňa 16.5.2012 súd zistil, že ňou mali byť postúpené pohľadávky v celkovej výške 725,- eur s DPH voči žalobcovi, ktoré vznikli titulom neformálnej zmluvy o sprostredkovaní predaja stavebného materiálu a spočívajú v neuhradení splatných faktúr (dohodnutých provízií zo zisku z predaja stavebného materiálu) za odplatu v plnej výške postupovanej sumy, teda vo výške 725,- eur.
Z jednotlivých faktúr, ktoré mali byť predmetom postúpenia pohľadávky súd zistil, že nimi obchodná spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o. vyfakturovala žalobcovi 20 % zo zisku z predaja stavebného materiálu za obdobie od mesiacov jún 2011 až január 2012 v celkovej výške 725,- eur.
Podľa ustanovenia § 261 ods.1/ Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 409 ods.1/ Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa ustanovenia § 448 ods.1/ Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 369 ods.1/ Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
V prejednávanej veci nebol sporný nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní ani čo do dôvodu, ani čo do výšky vrátane príslušenstva - uplatneného úroku z omeškania, ktorý žalovaný nijako nenamietal. Spornou v konaní zostala otázka údajného započítania pohľadávky právneho predchodcu žalovaného, ktorá mala byť na žalovaného postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2012 a ktorej predmetom boli pohľadávky postupcu vzniknuté titulom neformálnej Zmluvy o sprostredkovaní predaja stavebného materiálu, ktoré spočívajú v neuhradených faktúrach z dohodnutých provízií z predaja stavebného materiálu. Z dôvodu, že žalobca namietal jednak samotnú skutočnosť uzavretia tejto „neformálnej“ Zmluvy o sprostredkovaní predaja ústnou formou medzi ním a obchodnou spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o., dôkazné bremeno preukázať nielen tento zmluvný vzťah, ale následne aj skutočnosť, že postupca na základe tohto zmluvného vzťahu sprostredkoval predaj stavebného materiálu pre žalobcu v takom rozsahu, že provízia z tohto predaja predstavovala sumu, ktorá bola predmetom započítania zaťažovalo žalovaného, na ktorého mala prejsť postupovaná pohľadávka a ktorému bol postupca nielen v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky ale aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka povinný odovzdať všetky podklady súvisiace s postupovanou pohľadávkou.
Žalovaný však dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesol, keď jednak ani sám nevedel presne označiť pod aký právny vzťah možno subsumovať údajné sprostredkovanie predaja stavebného materiálu jeho údajným právnym predchodcom spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o., keď v prípade, ak by sa jednalo o mandátnu zmluvu, musel by žalovaný preukázať alebo navrhnúť za účelom preukázania dokazovanie, že jeho právny predchodca vykonával faktickú činnosť smerujúcu k vytvoreniu možností na vznik záväzkového vzťahu pre záujemcu, v tomto prípade žalobcu. Žalovaný nijako túto skutočnosť nepreukázal. Rovnako tento právny vzťah nemožno subsumovať ani pod komisionársku zmluvu, kde narozdiel od mandátnej zmluvy by bol povinný právny predchodca žalovaného S.V. - Consulting, s.r.o. ako komisionár zariadiť obchodnú záležitosť komitenta - žalobcu vlastným menom, kde rovnako žalovaný nepredložil súdu žiaden doklad napríklad zmluvu, objednávku, z ktorého by vyplýva, že právny predchodca žalovaného pod svojím obchodným menom S.V. - Consulting, s.r.o. zriadil pre žalobcu nejakú obchodnú záležitosť. V danej veci neprichádza v úvahu ani zmluva o obchodnom zastúpení, nakoľko z jej kogentného ustanovenia vyplýva, že táto musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom sám žalovaný súdu uvádzal ohľadom formy zmluvných dojednaní jeho právneho predchodcu, že sa jednalo o neformálnu zmluvu o sprostredkovaní, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme.
Ďalej žalovaný nijako nepreukázal nielen to, že nejaké obchody boli zariadené pričinením jeho právneho predchodcu S.V. - Consulting, s.r.o., keď síce súdu predložil tabuľkový prehľad, ktorý mal slúžiť ako podklad k faktúram, ktoré vystavil jeho právny predchodca, kde však z tohto tabuľkového prehľadu nijako nevyplýva, žeby tieto obchody mal sprostredkovať S.V. - Consulting, s.r.o., ale je tam uvedený údajný pracovník odbytu A. J., ktoré mu údajne mala zasielať zamestnankyňa žalobcu. Žalobca poprel jednak skutočnosť, že tieto prehľady boli N.. J. zasielané jeho zamestnankyňou, pričom bolo dôkazné bremeno preukázať odosielateľa týchto tabuliek na strane žalovaného, ale v prípade, ak by aj túto skutočnosť žalovaný preukázal, musel by ďalej preukázať, že táto údajná zamestnankyňa žalobcu mala oprávnenie na vyhotovenie takéhoto tabuľkového prehľadu predaja stavebného materiálu a rovnako aj na výpočet (zisku brutto), z ktorého si odmenu vyúčtoval právny predchodca žalovaného a následne túto odmenu
postúpil na žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávky. Tieto skutočnosti však žalovaný nijako súdu nepreukázal a rovnako súdu nepreukázal ale ani dohodu o odplate za tieto údajné obchody, t. j. akú výšku mala predstavovať odmena údajného sprostredkovateľa predaja.
S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že pohľadávka, ktorú si žalovaný uplatnil na započítanie voči nespornej pohľadávke žalobcu bola uplatnená neoprávnene a návrhu v celom rozsahu vyhovel vrátane príslušenstva pohľadávky, ktoré ako už uviedol vyššie, taktiež nebolo sporné.
O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., keď na túto náhradu zaviazal neúspešného žalovaného, pričom trovy štátu predstavujú vyplatené svedočné Mgr. A. J. vo výške 19,20 eur, ktoré mu boli priznané uznesením č. k. 9Cb/119/2013-84 zo dňa 22.11.2013 a ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 43,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.475,35 eur vrátane DPH. Žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote troch pracovných dní písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.2.2014, odoslaným na poštovú prepravu dňa 3.2.2014, v ktorom si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súdu - návrh na vydanie platobného rozkazu, písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 20.6.2013, písomné podanie na súd - vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 14.10.2013, písomné podanie na súdu - vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 25.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 29.4.2014. Za každý úkon právnej pomoci si žalobca uplatnil 51,45 eur, keď tarifná hodnota sporu predstavovala sumu 725,- eur. Na vyššie uvedených pojednávaniach sa zúčastnil substitút AK Szárszoi a Szárszoi, s.r.o., ktorý nie je platcom DPH, preto si žalobca za úkony - účasť na pojednávaní vrátane prislúchajúceho režijného paušálu neuplatnil DPH. Žalobca vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny a jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 725,- eur v správnej výške 51,45 eur za jeden úkon právnej pomoci bez DPH.
K tomu si žalobca uplatnil 2 x režijný paušál á 7,63 eur za úkony vykonané v roku 2012 navýšené o 20 % DPH, 3 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013 navýšené o 20 % DPH, 3 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013 bez DPH, a 1 x režijný paušál á 8,04 eur za úkon vykonaný v roku 2014. Spolu teda 9 úkonov právnej pomoci vrátanej režijných paušálov predstavuje sumu 592,40 eur.
Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s § 10 ods.1/ a § 14, 16 ods.3/ a § 18 ods. 3/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov v správnej výške, preto mu boli súdom priznané.
V súlade s citovanou vyhláškou konkrétne s ust. § 17 ods. 1 je aj vyčíslenie náhrady za stratu času za cestu Michalovce - Poprad a späť (§ 17 ods. 1 AT) za 10 začatých polhodín v sume 13,01 eur za jednu polhodinu v roku 2013 a v sume 13,40 eur v roku 2014. Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaniach konaných dňa 20.6.2013, 14.10.2013 a 25.11.2013 je vo výške 130,10 eur za jedno pojednávanie a za účasť na pojednávaní dňa 29.1.2014 vo výške 134,- eur. Spolu náhrada za stratu času predstavuje sumu 524,30 eur.
Cestovné za 1 cestu na trase Michalovce - Poprad a späť spolu 318 km (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a § 7 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) osobným motorovým vozidlom B. N., EČV: N. XXX F., pri priemernej spotrebe 6,8 litra/100 km, amortizácii 0,183 eur/km a priemernej cene benzínu v čase cesty právneho zástupcu na pojednávanie dňa 20.6.2013 vo výške 1,479 eur/liter, predstavuje sumu 90,18 eur, pri priemernej cene benzínu v čase cesty právneho zástupcu na pojednávanie dňa 14.10.2013 vo výške 1,469 eur/liter predstavuje sumu 89,96 eur, pri priemernej
cene benzínu v čase cesty právneho zástupcu na pojednávanie dňa 25.11.2013 vo výške 1,440 eur/ liter predstavuje sumu 89,33 eur a pri priemernej cene benzínu v čase cesty právneho zástupcu na pojednávanie dňa 29.1.2014 vo výške 1,433 eur/liter predstavuje sumu 89,18 eur. Úhrnom celková náhrada cestovného predstavuje sumu 358,65 eur.
Povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.518,82 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 43,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.475,35 jeho právnemu zástupcovi vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.