Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/173/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní zastúpenom JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade Z.. Q. K., H.. XX. XX. XXXX, R. C. Č. XXXX/XX, C. C., a odporcovi v 2. rade P. F., H.. XX. XX. XXXX, C. XX. B. XX, C. C., o zaplatenie 435,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporcovia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 165,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 165,00 Eur od 05. 12. 2010 do zaplatenia, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 06. 06. 2013 domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 435,00 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že dňa 25. 05. 2011 uzavrel s odporcom v 1. rade zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol úver vo výške 500,00 Eur a poplatok za správu úveru vo výške 270,00 Eur. S odporcom v 2. rade bola dňa 25. 05. 2010 uzavretá dohoda o podmienkach ručenia, v ktorej sa odporca zaviazal, že zaplatí navrhovateľovi pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca v1. rade. Odporcovia mali splatiť úver v siedmich mesačných splátkach po 110,00 Eur. Odporcovia celkovo zaplatili 335,00 Eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 18. 02. 2011. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ im oznámil stratu výhody splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 05. 05. 2011 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a poplatku za správu úveru) sa stal splatným ku dňu 04. 12. 2010. Po zosplatnení záväzku bola na účet navrhovateľa pripísaná suma vo výške 50,00 Eur z účtu odporcu v 1. rade. Dlžná čiastka predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 770,00 Eur a čiastkou vo výške 335,00 Eur, t. j. 435,00 Eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 435,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 435,00 Eur od 05. 12. 2010 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Odporca v 1. rade ani odporca v 2. rade sa k návrhu nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o úvere Č.. XXXXXXXXX bola medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade uzavretá dňa 25. 05. 2011. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 500,00 Eur a poplatok za správu úveru vo výške 270,00 Eur. Z prehlásenia ručiteľa a dohode o podmienkach ručenia zo dňa 25. 05. 2010 súd zistil, že odporca v 2. rade sa zaviazal, že uspokojí pohľadávku navrhovateľa, ak ju neuspokojí odporca v 1. rade. Odporcovia mali zaplatiť úver v siedmich mesačných splátkach po 110,00 Eur. Prvá splátka mala byť zaplatená k 10. dňu po uzavretí zmluvy a každá ďalšia k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola dohodnutá priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pri splatnosti úveru sedem mesiacov vo výške 48,34 Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená v obchodných podmienkach v bode 1. a pri úvere so splatnosťou trinásť mesiacov predstavovala výšku 458,92 %.

Výzvou zo dňa 28. 04. 2011 adresovanou odporcovi v 2. rade a zo dňa 27. 09. 2010 adresovanou odporcovi v 1. rade navrhovateľ vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že ak nezaplatí túto pohľadávku, navrhovateľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky. Listom zo dňa 05. 05. 2011 oznámil navrhovateľ odporcovi v 1. rade, že v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnil celý dlh vo výške 435,00 Eur. Spolu s náhradou nákladov vynaložených navrhovateľom v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 100,00 Eur a so zmluvnou pokutou vo výške 192,85 Eur za každý začatý mesiac omeškania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 04. 11. 2013 uviedol, že poskytol odporcovi v 1. rade úver vo výške 500,00 Eur za celkový poplatok vo výške 270,00 Eur. Odporca v 2. rade bol ručiteľom zo zmluvy. Odporcovia zaplatili štyri splátky v celkovej výške 335,00 Eur tak, že ich zaplatil v rôznych dátumoch mimo dátumu ich splatnosti. Jednotlivé splátky pozostávajú z istiny vo výške 71,43 Eur, z úroku vo výške 14,29 Eur a z odplaty vo výške 24,28 Eur, t. j. spolu 110,00 Eur. Odporcovia tak uhradili len 219,29 Eur na istinu, 42,87 Eur na úrok a 72,84 Eur na odplatu, spolu 335,00 Eur. Odporcovia majú ešte uhradiť istinu vo výške 280,71 Eur, zmluvný úrok vo výške 57,13 Eur a odplatu vo výške 97,16 Eur, spolu sumu vo výške 435,00 Eur. Navrhovateľ žiadal od odporcov vrátiť celý dlh po uplynutí troch mesiacov od omeškania od splatnosti 4. splátky v plnej výške na základe bodu 1. obchodných podmienok. Celý dlh bol zosplatnený ku dňu 04. 12. 2010, nakoľko odporcovia sa dostal do omeškania troch mesiacov s úhradou štvrtej splátky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 25. 05. 2010 v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Z predloženej zmluvy súd zistil, že účelom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úveru vo výške 500,00 Eur. Účastníci zmluvy sa tiež dohodli na poplatku za správu úveru vo výške 270,00 Eur. Poskytnuté finančné prostriedky mali odporcovia splácať v siedmich mesačných splátkach. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide však o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle je zmluva o úvere absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové vzťahy z takej zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú . Preto súd na záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere použil príslušné ustanovenia .

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, druhá veta, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd konštatuje, že zmluva zo dňa 25. 05. 2010 má písomnú formu, ale v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti. Konkrétne ide o konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch), ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch) ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch) a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch), v dôsledku sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, vyžaduje sa časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.

Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov súd je toho názoru, že pojem „ročná“ predstavuje dobu dvanástich mesiacov (t. j. jeden rok), a nie dobu siedmich mesiacov. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe sa v zmluve nenachádza. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je uvedený v obchodných podmienkach (bod 1.). Ide teda o formuláciu z obchodných podmienok, ktoré zodpovedajú relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Preto, aj keď ide o formuláciu na druhej strane základného textu zmluvy, táto formulácia nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy.

Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bez úrokov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ak bol odporcom poskytnutý úver vo výške 500,00 Eur a odporcovia zaplatili celkovo sumu vo výške 335,00 Eur a úver je bezúročný a bez poplatkov, odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 165,00 Eur (t. j. 500,00 Eur - 335,00 Eur). Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru, súd nemohol

odporcov zaviazať na zaplatenie tohto poplatku. Jednak z dôvodu, že sa jedná o poplatok, pričom úver je bez poplatkov, ale tiež z toho dôvodu, že poplatok za správu úveru nemá charakter celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov). Navrhovateľ síce uviedol, že poplatok za správu úveru predstavuje úrok a ďalšie poplatky, avšak ani v zmluve, ani v žiadnej inej súčasti zmluvy (napr. cenník poplatkov) sa nenachádza žiadny údaj, o aké poplatky a v akej výške sa jedná. Preto súd navrhovateľovi poplatok za správu úveru vôbec nepriznal.

Súd preto v časti zaplatenia sumy vo výške 335,00 Eur vyhovel návrhu navrhovateľa a vo zvyšku zamietol z dôvodu, že poskytnutú úver považuje súd za bezúročný a bez poplatkov.

Na záver súd poznamenáva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam a nasl. . Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné. Teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, a s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, a to určito, jasne, zrozumiteľne ( ). Automatické preskúmanie platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta. Navrhovateľ podľa bodu 3 obchodných podmienok odôvodňuje žalobu právom na zaplatenie zmluvnej pokuty formálne dojednanej mesačne, t. j. ktorá mala narastať v čase, začínajúc každým aj začatým mesiacom omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, a to s výpočtom 3,30 % x 500,00 Eur = 16,50 Eur mesačne. Celé toto zmluvné ustanovenie súd hodnotí ako absolútne neplatné, osobitne aj ako nevyvážené v neprospech spotrebiteľa v zmluve spotrebiteľského charakteru, keď zmluvná pokuta ako spôsob zabezpečenia pohľadávky má narastať v čase. Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

Súd zaujal stanovisko k zmluvnej pokute z dôvodu, že dňa 29. 01. 2014 bolo súdu faxom doručené podanie navrhovateľa, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ vzal návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty späť s tým, že trval na zaplatení zmluvnej pokuty za päť mesiacov a taktiež vo zvyšku návrhu. Keďže navrhovateľ v návrhu si zmluvnú pokutu vôbec neuplatnil, súd aj toto späťvzatie považoval za bezpredmetné a nerozhodoval o ňom.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal navrhovateľ úspech v rozsahu 37,93 % (t. j. súd mu priznal sumu 165,00 Eur z uplatnenej sumy vo výške 435,00 Eur). Odporcovia potom boli úspešní v rozsahu 62,07 %. Miera úspechu navrhovateľa predstavuje - 24,14 %. Z uvedenej miery nemožno priznať navrhovateľovi náhradu trov konania. Odporcovia si trovy konania ani neuplatnili.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.