Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-225-2013.pdf
PDF · 91.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/225/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik mesta Košice, a.s., Bardejovská 6, Košice, IČO: 31701914, právne zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5 proti odporcovi: V. N., I.. XX.X.XXXX, G. Z. Q., Š. XX, právne zastúpenom JUDr. Michalom Medviďom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o zaplatenie 55,55 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 55,55 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19.11.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,50 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 92,62 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.10.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu 55,55 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že odporca dňa 18.11.2011 sa pri cestovaní dopravným prostriedkom (električkou) nepreukázal platným cestovným lístkom. Navrhovateľ od neho požaduje úhradu cestovného t.j. sumu 0,55 eur a úhradu 55,- eur. Odporca dlžnú sumu neuhradil napriek písomnej upomienke.
Vo veci bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz pod č. 5Ro/386/2012-12 zo dňa 21.11.2012. Platobný rozkaz bol podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený uznesením č. 5Ro/386/2012-28 zo dňa 22.7.2013.
Navrhovateľ sa na pojednávanie vo veci nedostavil, doručenie predvolania mal súd u neho riadne preukázané. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že navrhovateľ v konaní preukázal, že v daný konkrétny deň odporca cestoval bez cestovného lístka v dopravnom prostriedku navrhovateľa. Totožnosť odporcu ako cestujúceho bola overená za prítomnosti troch osôb a teda nemohlo dôjsť k zámene jeho osoby s inou osobou. Poukázal na dátum vydania a dátum nahlásenia straty občianskeho preukazu odporcom, ktoré vylučujú, aby mohlo dôjsť k zneužitiu jeho údajov. V predmetný deň sa jednalo o prvý prípad, kedy odporca cestoval bez cestovného lístka, navrhovateľ ho dovtedy nemal evidovaného vo svojej databáze a nemal ako získať jeho osobné údaje.
Odporca na pojednávaní uviedol, že dňa 18. 11. 2011 určite necestoval linkou navrhovateľa v Košiciach. V uvedenom čase býval v Q. a len občas navštevoval svojich známych v Košiciach. Linku MHD však v uvedený deň určite necestoval. Nevedel akým spôsobom sa navrhovateľ dostal k jeho osobným
údajom, avšak určité obdobie nemal občiansky preukaz, ktorý stratil. Dlhší čas o tom vôbec nevedel, keďže v tomto období bol nezamestnaný a teda občiansky preukaz často nevyužíval. V Košiciach býva približne po dobu roka a pol, od konca februára 2012. Následne uviedol, že v mesiaci november 2011 bol zamestnaný presne si to nepamätá, ale do práce v tomto období ešte dochádzal.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul odporcu, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vystaveného kontrolným orgánom navrhovateľa bolo zistené, že odporca dňa XX.XX.XXXX T. XX.XX hod. na linke č. X, č. voza XXX cestoval bez platného cestovného lístka, za čo bol mu uložený postih v čiastke 55,- eur a cestovné v čiastke 0,55 eur. Odporca predmetnú sumu kontrolnému orgánu neuhradil. Údaje odporcovi boli kontrolným orgánom zistené z jeho občianskeho preukazu č. M. XXXXXX. Ako prepravný kontrolór a svedkovia prepravnej kontroly sú uvedení svedkovia - zamestnanci navrhovateľa, ktorých súd v konaní vypočul. Z ich výpovedi bolo zistené, že všeobecne kontroly v dopravných prostriedkoch navrhovateľa prebiehajú tým spôsobom, že cestujúci je požiadaný o predloženie cestovného lístka a v prípade, že lístok nemá je cestujúci oboznámený, že môže zaplatiť pokutu hneď na mieste. Pokiaľ cestujúci nemá finančné prostriedky, alebo nie je ochotný zaplatiť, je vyzvaný na predloženie občianskeho preukazu. Pokiaľ fotografia na občianskom preukaze nesúhlasí s kontrolovanou osobou resp. sú tu nejaké pochybnosti, revízor k sebe prizve kolegu. Pokiaľ nie sú pochybnosti o totožnosti osoby, opíšu sa údaje z občianskeho preukazu, ktoré sú následne uvedené v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok a toto hlásenie sa odovzdá vedúcej prepravy.
Podľa správy polície odporca nahlásil stratu jeho občianskeho preukazu č. M. XXXXXX dňa X.X.XXXX.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 9 zákona písm. b/ č. 168/1995 Z.z. o cestnej doprave účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len "revízor"), alebo organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu ( § 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa § 11 ods.1 písm. d/ zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave účinnom ku dňu 18.11.2011, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu, ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, alebo osobnými údajmi, potrebnými na vymáhanie cestovného.
Podľa § 14 ods.2 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa článku 4 bod. 20. Prepravného poriadku navrhovateľa platného ku dňu 18.11.2011, cestujúci na vyzvanie oprávneného zamestnanca je povinný preukázať svoju totožnosť. Za účelom zistenia totožnosti
môže v prípade nutnosti zamestnanec požiadať o pomoc políciu a v tom prípade cestujúci musí strpieť vo vozidle čas nevyhnutný na zistenie jeho totožnosti.
Podľa článku E. bod 1. Tarify DPMK cestujúci, ktorý cestuje bez platného cestovného lístka, zaplatí základné cestovné plus úhradu vo výške sto násobku stanoveného základného cestovného.
Dokazovaním mal súd v konaní preukázané a to Hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, že odporca skutočne cestoval bez platného cestovného lístka dňa XX.XX.XXXX. Odporca v konaní namietal oprávnenie zamestnancov navrhovateľa kontrolovať totožnosť cestujúceho poukazujúc aj na možné zneužitie jeho osobných údajov. Oprávnenie zamestnancov navrhovateľa kontrolovať totožnosť osoby cestujúcej bez platného cestovného lístka je zrejmá z citovaného ustanovenia vtedy platného Zákona o cestnej preprave, ako aj Prepravného poriadku navrhovateľa. Výsluchom svedkov bolo v konaní preukázané, že pri kontrole totožnosti cestujúceho nie je možné, aby došlo k zámene osoby, ktorá doklad totožnosti predložila a to z dôvodu, že v prípade akejkoľvek pochybnosti je totožnosť overovaná minimálne dvoma (v danej veci troma) zamestnancami navrhovateľa. Pokiaľ sa týka straty občianskeho preukazu odporcu, ktorý bol pri kontrole predložený, súd má za to, že odporca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že už v čase kontroly t.j. XX.XX.XXXX občiansky preukaz nemal - stratil ho. Strata občianskeho preukazu bola totiž nahlásená na polícii až 1.3.2013 t.j. po podaní návrhu zo strany navrhovateľa. Okrem toho je prakticky nemožné, aby odporca po dobu takmer roka a pol nepoužil tento občiansky preukaz a teda nemožno považovať za pravdivé jeho tvrdenie, že nevie od kedy občiansky preukaz nemal k dispozícii, zvlášť keď v uvedenom období bol riadne zamestnaný a to u zamestnávateľa v Košiciach.
Vzhľadom k tomu je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 55,55 eur t.j. 100 násobok cestovného a cenu cestovného lístka podľa Tarify navrhovateľa platnej od 1.1.2009.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a priznal navrhovateľovi úroky z omeškania. Úroky z omeškania boli navrhovateľovi priznané od 19.11.2011 t.j. odo dňa nasledujúceho po kontrole odporcu ako cestujúceho v MHD. Pre priznanie úrokov z omeškania navrhovateľovi v danej veci nie je rozhodujúce, či odporca prevzal navrhovateľom zasielanú výzvu na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že už pri kontrole revízorov si mal byť vedomý povinnosti uhradiť dlžnú čiastku navrhovateľovi. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. platného v čase omeškania odporcu o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania odporcu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená na 1,25 %, teda súd priznal navrhovateľovi úroky vo výške 9,25 %.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení a zaviazal odporcu, ktorý nemal v tomto konaní úspech nahradiť úspešnému navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo sumy 16,50 eur ako uhradeného súdneho poplatku z návrhu a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli navrhovateľom vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za štyri úkony právnej pomoci a to prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 30.10.2009 za podanie návrhu na začatie konania 16.4.2012, písomné vyjadrenie zo dňa 6.11.2013 a účasť na pojednávaní dňa 29.1.2014. Pri výpočte náhrady trov konania súd vychádzal z hodnoty jedného úkonu 16,60 eur určenej podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 t.j. odmena spolu činí 66,40 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu za úkon v roku 2009 vo výške 6,95 eur, za úkon v roku 2012 vo výške 7,63 eur, za úkon v roku 2013 vo výške 7,81 eur a za úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eur t.j. režijný paušál spolu 30,43 eur. Právny zástupca ďalej vyčíslil cestovné za cestu na pojednávanie Košice - Spišská Nová Ves a späť motorovým vozidlom. Tieto trovy súd nepovažuje za účelne vynaložené. Nevyhnutnosť použitia motorového vozidla preukázaná nebola. Poukazujúc na to, ako aj na skutočnosť pomerne častého vlakového spojenia Košice - Spišská Nová Ves a späť, bolo priznané cestovné vo výške 8,- eur (jedna cesta Košice - Spišská Nová Ves 4,- eura). Ďalej bola priznaná náhrada straty času za cestu na pojednávanie 6 polhodín po 13,40 eur t.j. náhrada straty času spolu 80,40 eur. trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú sumu 185,23 eur. S poukazom na citované ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. súd trovy právneho zastúpenia krátil na polovicu t.j. sumu 92,62 eur a v tejto výške zaviazal odporcu navrhovateľovi nahradiť trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.