Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-62-2012.pdf
PDF · 122.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/62/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO 35 717 769, so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, AK so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: F. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. X, E., o zaplatenie 313,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 71,50 eura s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 71,50 eura od 19.01.2010 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka podľa bodu 3 Obchodných podmienok, v zmysle ktorej "zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka naviac zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník/spoludlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20% z poskytnutého úveru, najmenej však 67,- €/2 018,44 Sk, ktoré po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu." je n e p r i- j a t e ľ n á zmluvná podmienka.
III. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 31.08.2011 (došlou súdu dňa 15.12.2011) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 313,- eur s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 313,- eur od 19.01.2010 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 18,58 eura za každý aj začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom október 2009 až do zaplatenia, zmluvnú paušálnu náhradu nákladov vo výške 70,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobu vecne odôvodnil tým, dňa 09.04.2009 žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj "zmluva") na sumu 350,- eur, za poplatok za správu úveru vo výške 241,50 eura. Celkovú sumu 591,50 eura (= 350,- eur + 241,50 eura) sa žalovaný zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach vo výške 45,50 eura Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ (t. j. žalobca) oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy.
Uviedol, že do podania žaloby uhradil žalovaný celkovo sumu 278,50 eura, pričom posledná suma 50,- eur bola uhradená dňa 15.09.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil riadne a včas, oznámil žalovanému stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (t.j. zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu 09.04.2009, ďalej len "OZ"). Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12. 2009 upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 17.02.2010 oznámil žalovanému, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a poplatku za správu úveru) sa stal splatným ku dňu 18.01.2010. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Dlžná suma predstavuje sumu 313,- eur, a predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 591,50 eura a sumou 278,50 eura, ktorú žalovaný uhradil.
V ďalšom poukázal na bod 3 Obchodných podmienok (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorého mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Nakoľko celkový poplatok za správu úveru je podľa zmluvy vo výške 241,50 eura a úver bol poskytnutý na obdobie 13 mesiacov, mesačný poplatok a tak aj dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je 18,58 eura (= 241,50 : 13) za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane celkového poplatku za správu úveru. Keďže žalovaný splátku za mesiac október 2009 neuhradil riadne a včas, žalobca v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok žiada zmluvnú pokutu vo výške 18,58 eura za každý aj začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom október 2009.
Napokon uviedol, že v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť zákonný úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov, vynaložených žalobcom (ako veriteľom) v súvislosti s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 20% z poskytnutého úveru, teda 20% zo sumy 350,- eur, najmenej však 67,- eur. Za účelne vynaložené náklady sa považujú najmä osobné návštevy a vyhľadávanie dlžníka poverenou osobou zo strany veriteľa (t.j. žalobcu), vyhotovenie a zasielanie upomienok, registrácia, evidencia a dohľadávanie dlžníka v systéme veriteľa, pravidelné overovanie a aktualizácia dát dlžníka, identifikácia a zaúčtovanie nepravidelných platieb mimo určenú výšku, telefonické hovory, náklady spojené s pokusmi o mimosúdne riešenie sporu (poštovné, právne konzultácie). Tieto náklady nezahŕňajú náklady súdneho konania alebo iného konania spojeného s vymáhaním dlhu.
K podanej žalobe pripojil ako dôkazy: zmluvu (na jej rubovej strane Obchodné podmienky), zo dňa 09.04.2009; Predžalobnú upomienku, zo dňa 29.12.2009 a Oznámenie o zosplatnení záväzku, zo dňa 17.02.2010.
Žalobca na výzvu súdu zaplatil súdny poplatok za podaný návrh (žalobu) vo výške 36,- eur.
Podľa ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil tento skutkový a právny stav:
Z predmetnej zmluvy súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- eur. Zároveň je v zmluve definovaný záväzok žalovaného uhradiť poplatok za správu úveru vo výške 241,50 eura a celý dlh mal predstavovať sumu 591,50 eura. Za záväzkom veriteľa poskytnúť úver 350,- eur je uvedené, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňa odplatu, tak aj dohodnutý úrok).
Ďalej súd zo zmluvy zistil, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 13-tich mesačných splátkach po 45,50 eura (= 1 370,73 Sk), s doporučenou splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len "RPMN") vo výške 34,49% a pri RPMN uvedenej v Obchodných podmienkach vo výške 206,73%.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 29.12.2009 súd zistil, že žalovaný bol vyzývaný na vrátanie dlžnej sumy.
Z oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 17.02.2010 súd zistil, že žalobca oznamoval žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 18.01.2010, z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním úveru. V tomto oznámení žalobca tiež uviedol, že týmto sa stal splatným celý dlh, t.j. istina vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 313,- eur, so zmluvnou pokutou vo výške mesačného poplatku za správu úveru za každý začatý mesiac omeškania, t.j. celkom 18,58 eura a náhradou nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20% úveru (najmenej 66,39 eura) t.j. 70,- eur, pričom celkový dlh ku dňu 17.02.2010 je 401,58 eura.
Z pripojených poštových podacích hárkov súd zistil, že predžalobná upomienky i oznámenie boli odoslané žalovanému na v zmluve uvedenú adresu pre doručovanie žalovanému (avšak ich doručenie žalovanému žalobca nepreukázal).
Podľa ust. § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ... v znení účinnom ku dňu 09.04.2009, t.j. ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "ZSÚ"), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy: a/ o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b/ o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c/ o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d/ na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e/ o poskytnutí úveru do 200,- EUR a nad hodnotu 20 000,- EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f/ na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g/ o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
V danej veci sa jedná o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 1 ods. 1 a ods. 2 písm. e/ ZSÚ.
Podľa ust. § 4 ods. 1 až 4 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b/ meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c/ identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e/ celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h/ ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l/ veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p/ práva spotrebiteľa podľa § 7, q/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust § 25 (prechodné ustanovenia) ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
ZSÚ predstavuje špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je osobitným zmluvným typom záväzku, upravený osobitným zákonom
- ZSÚ, ktorý ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení OZ (napr. náležitosti obsahu zmluvy - § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy - § 48 OZ, úprava vád - § 499 OZ) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 OZ).
Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 502 ods. 1 a 2 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa ust. § 503 ods. 1 až 3 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník
je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou: 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d/ ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e/ poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov žalobcu bola zahrnutá v sume 241,50 eura, ktorá bola označená ako "celkový poplatok za správu úveru". Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia ZSÚ, a to konkrétne ust. § 2 písm. e/ ZSÚ, ako aj základné náležitosti zmluvy stanovené v ust. § 4 ods. 2 písm. i/ ZSÚ, podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, avšak predmetná zmluva tieto zákonom požadované údaje neobsahuje; v zmysle ust. § 4 ods. 3 veta druhá ZSÚ sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru stanovené ZSÚ prestavuje vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj také nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia (a to aj predčasného), je neprípustné, aby suma celkových úrokov bola zahrnutá do poplatku za úver, a to ani keby suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku.
Podľa bodu 3 (vety prvá a druhá) Obchodných podmienok "Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/ spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/ spoludlžníka naviac zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník/spoludlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20% z poskytnutého úveru, najmenej však 67,- €/2 018,44 Sk, ktoré po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu.".
Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré ... požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podmienky v spotrebiteľských zmluvách (ich neprijateľnosť) je potrebné posudzovať z hľadísk ust. § 52 a § 53 OZ.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Súd nemal pochybnosť o tom, že žalovaný ako spotrebiteľ pred podpisom predmetnej (tzv. formulárovej) zmluvy a Obchodných podmienok (ďalej aj "OP") mal možnosť oboznámiť sa so zmluvnými dojednaniami (a teda aj s "dojednaním" o zmluvnej pokute v OP), avšak rovnako súd nemal pochybnosť o tom, že žalovaný nemohol ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní (a to vrátane dojednaní uvedených v OP); napokon, žalobca v podanej žalobe opak ani len netvrdil (viď § 52 ods. 2 a 3 OZ). Je bez akýchkoľvek pochybností, že ustanovenie o zmluvnej pokute v OP nebolo výsledkom skutočnej dohody (dojednania) zmluvných strán (teda aj prejavenej vôle žalovaného), ale toto ustanovenie bolo "diktátom" žalobcu ako dodávateľa služby, ktoré "dojednanie" žalovaný žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.
Pri posudzovaní (ne)prijateľnosti tejto podmienky OP súd dospel tiež k záveru, že je ako neprimeraná sankcia neprijateľná, nakoľko požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ).
Nakoľko súd uvedenú zmluvnú podmienku podľa bodu 3 OP vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, je táto podmienka podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná a nie je možné priznať z nej akékoľvek nároky.
Neplatnosť neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 5 OZ je absolútnou neplatnosťou (§ 39 OZ - neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom), ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený.
Podľa ust. § 153 ods. 3 a 4 OSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. (4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Za použitia ust. § 153 ods. 3 a 4 OSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Suma 241,50 eura, ktorá predstavuje celkový poplatok za správu úveru, zodpovedá 69-tim% reálne poskytnutého úveru.
Ako je už zhora uvedené, je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZSÚ).
Odčítaním sumy žalovaným uhradených splátok 278,50 eura od poskytnutej sumy úveru 350,- eura súd zistil, že žalovaný neuhradil na istinu sumu 71,50 eura. Nakoľko žalobca zosplatnil úver k 18.01. 2010, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 71,50 eura dňom 19.01.2010.
Podľa ust § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie"), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V relevantnom čase bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu stanovená na 1,0%, z toho potom úrok z omeškania je 9,0% ročne.
S poukazom na zhora uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ak je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, teda uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 71,50 eura s 9,0%- ným ročným úrokom z omeškania od 19.01.2010 až do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, o trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6 rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (z. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok)