Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/433/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, zast. advokátom: Mgr. Martin Katriak, Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti žalovanej: W. W., nar. X. Y. XXXX, W., Coburgova XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, o. z., Seberíniho 9, Bratislava, o 595,70 eur a príslušenstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. apríla 2012 č. k. -66 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti určenia neprijateľnosti podmienok p o t v r d z u j e .

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: I/ zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 90,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 7. augusta 2010 do zaplatenia, ktorú sumu jej povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur pod stratou výhody splátok, II/ vo zvyšku žalobu zamietol, III/ určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v článku II. v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení č. A4660249 z 27. októbra 2009 v časti: „zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti“ a IV/ o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Právne rozhodnutie vo veci samej odôvodnil , a , a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení), , a o elektronických komunikáciách (v súčasnosti nahradeným o elektronických komunikáciách účinným od 1. novembra 2011), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a odkazom na ( v znení neskorších zmien a doplnení, teda ). Vecne mal potom za to, že účastníci konania uzatvorili 27. októbra 2009 Zmluvu o pripojení č. A4660249 a Dodatok k zmluve, súčasťou ktorého boli Všeobecné podmienky žalobkyne, na základe ktorých bola žalovanej poskytnutá SIM karta a odpredaný mobilný telefón NOKIA 6500 slide, za zníženú cenu 1 euro. V článku II., bode 2.3 Dodatku k Zmluve o pripojení bola dohodnutá viazanosť zmluvou na 24 mesiacov a pre prípad porušenia niektorej z povinností sa v bode 2.5 žalovaná zaviazala uhradiť žalobkyni v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. Zmluvný vzťah účastníkov konania vyhodnotil súd prvého stupňa ako vzťah spotrebiteľský. Po preskúmaní skutkového stavu veci dospel k záveru, že nároku žalobkyne (požadujúcej zaplatenie sumy 97,79 eur predstavujúcej cenu služieb a sumy 497,91 eur ako zmluvnej pokuty) nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko dojednanie zmluvnej pokuty v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení je v uvedenom znení neplatné, a preto aj pre účastníkov konania v tejto časti nezáväzné. Dohoda o zmluvnej pokute a teda aj možnosť vzniku

nároku na jej zaplatenie v celom rozsahu totiž podľa jeho názoru nezohľadňuje skutočnosť, či k porušeniu zmluvných povinností dôjde na začiatku viazanosti alebo v jej poslednom mesiaci. V takomto znení je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a podľa súdu prvého stupňa niet žiadnych pochybností o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky, ktorá je potom sankcionovaná neplatnosťou. Naproti tomu mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobkyňa žalovanej služby dodala, žalovaná ich prijala, avšak ich cenu nezaplatila. Súd prvého stupňa ju preto zaviazal na úhradu ceny neuhradených služieb a úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po lehote na zaplatenie dlženej sumy určenej žalobkyňou v pokuse o pokonávku z 23. júla 2010, pretože v tom čase už boli splatné všetky pohľadávky, ktoré jej boli vyúčtované faktúrami za poskytnuté telekomunikačné služby. V časti trov konania potom svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. a vecne čiastočným úspechom oboch účastníkov, keď prevažne úspešnejšou bola žalovaná, ktorá si však neuplatnila náhradu žiadnych trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a to proti druhému a tretiemu výroku tohto rozhodnutia, teda výrokom, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení. Rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhla v napadnutej časti zmeniť tak, aby odvolací súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovie a zároveň nevyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú alebo alternatívne rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a „prípadne“ vec vráti na ďalšie konanie. I s poukazom na niektoré citované rozhodnutia iných súdov v tzv. spotrebiteľských veciach, niektoré ustanovenia Smernice ako aj O. z. potom dospela k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, keď vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení a následne žalobkyni nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobkyňa pritom nenamietala vyhodnotenie zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania za zmluvu spotrebiteľskú, no súd prvého stupňa podľa jej názoru nesprávne aplikoval právny predpis na daný skutkový stav. Zmluvná pokuta tu totiž podľa nej predstavuje sankciu za porušenie zmluvných povinností, ktorá je na strane spotrebiteľa vyvážená výhodami mu poskytnutými vo forme zníženej ceny mobilného telefónu ako aj ceny služieb. Pochybenie súdu prvého stupňa má spočívať najmä v neskúmaní okolností uzavretia zmluvy, nakoľko žalobkyňa (ako poskytovateľka siete a služieb elektronických komunikácii v pridelených frekvenčných pásmach - pozn. odvolacieho súdu) určuje výšku zmluvnej pokuty v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi individuálne v závislosti od hodnôt predávaných mobilných telefónov. Spotrebiteľ má pritom možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobkyňou alebo iným predajcom, v ktorej bude kúpna cena dohodnutá za daný mobilný telefón v rámci bežných maloobchodných cien. Prísnejšie podmienky dohodnuté účastníkmi konania a teda aj samotná výška zmluvnej pokuty je tak viazaná na benefity poskytnuté spotrebiteľovi, ktorého povinnosťou je uhrádzať vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby pri dodržaní dohodnutej doby viazanosti. Individuálnosť dojednaní v jednotlivých zmluvách má preukazovať aj tabuľkové zvýraznenie najdôležitejších podmienok, s ktorými sa má spotrebiteľ možnosť vopred oboznámiť. Namieste tak nie je záver súdu prvého stupňa, že dojednanie zmluvnej pokuty v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, keďže existencia formulovanej štandardnej zmluvy nevylučuje individuálnosť niektorých jej častí. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zmluvná pokuta ako forma paušalizovanej náhrady škody podľa judikatúry znamená, že bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, uplatnenie zmluvnej pokuty je dôvodné bez potreby zisťovania alebo odôvodňovania spôsobenej škody. Súd prvého stupňa tak mal s prihliadnutím na princíp proporcionality pristúpiť k skúmaniu okolností, za ktorých bol Dodatok k Zmluve o pripojení uzavretý a zhodnotiť skutočnú rovnováhu, či nerovnováhu jeho zmluvných ustanovení.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila, ani vlastné odvolanie nepodala.

V priebehu odvolacieho konania oznámil svoj vstup do už začatého súdneho konania vedľajší účastník na strane žalovanej. Súdu navrhol, aby v rámci súdneho prieskumu pristúpil k posúdeniu zmluvnej podmienky (zmluvná pokuta) z hľadiska okolností pri uzatváraní zmluvy, aby zohľadnil poskytnuté výhody, ktoré spotrebiteľ získal a v prípade zistenia, že zmluvná pokuta bola dohodnutá zjavne nevýhodne pre spotrebiteľa navrhol, aby súd pristúpil k jej priznaniu v odôvodnenej výške, resp. k úplnému zamietnutiu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok treba považovať za správny.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne iba o základe prejednávanej veci, odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť len o jeho základe.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ešte in fine nasledovné:

Žalobkyňa so žalovanou uzatvorili 27. októbra 2009 Zmluvu o pripojení č. A4660249 ako aj Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorej pridelili žalovanej jednu mikroprocesorovú kartu - SIM č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Z Dodatku k Zmluve o pripojení vyplýva, že žalobkyňa odpredala žalovanej mobilný telefón Nokia 6500 slide za zľavnenú kúpnu cenu 1 euro. V zmysle čl. II. bodu 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení je účastník povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. V bode 2.3 bola potom dohodnutá viazanosť zmluvou na 24 mesiacov.

Z faktúr špecifikovaných žalobkyňou (viď č. l. 4) vyplýva, že žalovanou neuhradená suma za poskytnuté elektronické komunikačné služby predstavuje 97,79 eur. Žalobkyňa v pokuse o pokonávku z 23. júla 2010 vyzvala žalovanú na úhradu tejto sumy ako aj sumy 497,91 eur a predstavujúcej zmluvné pokuty vyúčtované z dôvodu porušenia zmluvných povinností, a to najneskôr do 6. augusta 2010.

Z dôvodu nezaplatenia ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty sa žalobkyňa žalobou došlou súdu prvého stupňa 19. augusta 2011 domáha, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 595,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 7. augusta 2010 do zaplatenia spolu s trovami konania.

Podľa konštantnej judikatúry v tzv. spotrebiteľských veciach systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, ako aj z 26. októbra 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská). Pre nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, súdny dvor dospel k záveru, že súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Už samotný vysoký počet súdnych sporov operátorov so spotrebiteľmi totiž indikuje potrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu operátorov, a to práve v súlade s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov), čl. 38 Charty základných práv EÚ (Politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov) a neprehliadnuteľnej judikatúry súdneho dvora. Pri zrejmej vhodnejšej pozícii operátorov ako dodávateľov služieb a vysokom počte sporov vzniká totiž zákonite otázka právnej čistoty vzťahov medzi operátormi a telekomunikačnými spotrebiteľmi a takýmto pozitívnym zásahom štátu sa cieli vyváženie faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Štát je teda povinný

zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok, a či je potom spotrebiteľ v prípade ich existencie nimi viazaný.

Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe predbežne upraveného zmluvného tlačiva, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Spotrebiteľ predovšetkým v dobrej viere uzatvára dodávateľom predloženú zmluvu, od ktorého potom očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Súdom prvého stupňa spomínané ustanovenie § 53 O. z. sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon v zmysle § 53 ods. 5 O. z. sankcionuje absolútnou neplatnosťou. To platí aj pre prípad, keď dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu.

Ako skonštatoval aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku z 20. septembra 2011 č. k. -86, ak zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 č. k. -19).

Podľa § 544 ods. 1 a 2 O. z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V zmysle § 41 O. z. musí súd brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá, pričom skúmanie okolností uzavretia zmluvy je aj podľa žalobkyne základom pre posúdenie prijateľnosti jednotlivých zmluvných dojednaní vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Dohoda o zmluvnej pokute nachádzajúca sa v bode 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení bola uzavretá v písomnej forme, jej výška bola presne určená uvedením konkrétnej sumy (497,91 eur), ktorú by mala žalovaná uhradiť v prípade porušenia povinností (alebo iba jednej z nich) jej plynúcich z predmetného zmluvného vzťahu, pričom aj tieto povinnosti boli v dohode konkretizované odkazom na body 2.3 a 2.4 Dodatku k Zmluve o pripojení spolu s demonštratívnym vymenovaním niektorých porušení zmluvných povinností.

Hoci takto formulovanú dohodu o zmluvnej pokute by bolo možné z formálneho hľadiska považovať za platnú, spomínané určenie výšky zmluvnej pokuty (aj s konštatovaním, že účastník bude povinný ju zaplatiť v celom rozsahu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte ostáva do uplynutia viazanosti) v spojení s jednoznačným formulárovým charakterom zmluvy ako celku (resp. oboch zmlúv) si vyžaduje za každých okolností ju podrobiť súdnemu prieskumu práve za účelom zistenia prijateľnosti takéhoto dojednania. Uvedené platí obzvlášť v prípade spotrebiteľského vzťahu, ktorého existencia medzi účastníkmi konania sporná nie je (čo napokon nespochybňuje ani odvolateľka).

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore práve so zásadou zakotvenou v § 3 O. z., a teda v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k. ).

Pozitívno-právne vymedzenie konania v rozpore s dobrými mravmi možno nájsť v o ochrane spotrebiteľa, kde je uvedené, že predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Dobré mravy, s ohľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe medzi základnými princípmi (§ 3 O. z.), ako aj v časti týkajúcej sa platnosti právnych úkonov (§ 39 O. z.), predstavujú, popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve, a mali by plniť funkciu „poslednej záruky“ pri realizácii princípu spravodlivosti v práve.

Podstatou väčšiny prípadov rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch je neprimeranosť konkrétneho dojednania, spočívajúca najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom, alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Na zistenie hrubého nepomeru treba vychádzať z objektívnej, t. j. relevantnej trhovej hodnoty vzájomných plnení, nie zo subjektívneho ohodnotenia plnení zmluvnými stranami. Celkový hrubý nepomer vzájomných plnení nemusia spôsobiť iba kvantitatívne faktory, ako je hodnota plnení alebo úroky, ale aj stanovené neprimerané podmienky v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka. Už samotná existencia hrubého nepomeru, bez ohľadu na pohnútky účastníkov zmluvného vzťahu, teda objektívne, sama o sebe spôsobuje rozpor s dobrými mravmi.

Na základe uvedeného potom možno vysloviť záver, že v prípade akceptácie zmluvnej pokuty vo výške určenej bodom 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení 1/ by táto pri porušení povinností na začiatku viazanosti niekoľkonásobne prevýšila samotné právo žalobkyne, ktoré je zmluvnou pokutou zabezpečené, 2/ čím by jej priznanie viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobkyne a 3/ zároveň by to znamenalo neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. V tomto smere žalobkyňa nerozlišovala medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V danom prípade je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty a takto formulovaná dohoda o zmluvnej pokute uzavretá medzi účastníkmi konania jednoznačne nie je vyvážená, čo znamená, že ju možno považovať za jednostranne zvýhodňujúcu jednu zmluvnú stranu (v danom prípade žalobkyňu). Tu potom názory prezentované odvolaním nemožno akceptovať.

Pre úplnosť je potrebné ešte dodať, že zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť, nakoľko zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a O. z. sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože títo si ju neuplatnili a z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.