Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-60-2013.pdf
PDF · 106.61 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti odporkyni JUDr. Mariana Matulová, K. ul.X, XXX XX V. V., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu V.T.C., a.s., „ v konkurze" Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 056 316, o určenie pravosti a výšky uplatnenej pohľadávky proti podstate vo výške 2.346,18 Eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27 Cbi 36/2010-102 zo dňa 9. októbra 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27 Cbi 36/2010-102 zo dňa 9. októbra 2013 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka uplatnená navrhovateľom vo výške 2.346,18 Eur je pohľadávkou proti podstate. Zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia pravosti pohľadávky, ktorú prihlásil v konkurznom konaní č. 2 R 9/2009 dňa 21.6.2010 voči úpadcovi V.T.C. a.s., „ v konkurze“ Lučenec, a to tak, že sa jedná o pohľadávku proti podstate. Pohľadávku vo výške 2.346,18 Eur si navrhovateľ, ako konkurzný veriteľ uplatnil v súlade s ust. § 87 ZKR v znení neskorších predpisov dňa 21.6.2010. Uvedená pohľadávka vznikla nezaplatením dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roku 2009, keď bola neodvedená daň zo závislej činnosti v zmysle hlásenia vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8 zák.č. 595/2003 Z.z. Navrhovateľ tvrdil, že uvedená pohľadávka bola splatná dňa 31.3.2010 a dňa 2.9.2010 bol doručený navrhovateľovi list zo dňa 30.8.2010, ktorým správkyňa konkurznej podstaty pohľadávku vo výške 2.346,18 Eur, ktorá vznikla z dôvodu neuhradenia preddavkov zo závislej činnosti zamestnancov úpadcu za rok 2009 ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní č. 2R 9/2009 neuznala a nemienila ju uhradiť. Správkyňa konkurznej podstaty ako dôvod uviedla, že pohľadávka vznikla z dôvodu neuhradenia uvedených preddavkov úpadcu za rok 2009, a teda nespĺňa atribúty pohľadávok proti podstate tak, ako to vyžaduje ust. § 87 ods. 2 ZKR v znení neskorších predpisov. Ďalej si navrhovateľ uplatnil sumu 25,90 Eur, ktorá vznikla nezaplatením dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku roku 2010, keď neodvedená daň vybraná zrážkou zo závislej činnosti v zmysle prehľadu o zrazených a odvedených preddavkov na daň, dani vyberanej podľa § 43 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok, bola splatná dňa 15.2.2010. Prvostupňový súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že
Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 8 ods. 8 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov predložil správcovi dane úpadca dňa 29.3.2010, pričom sa v danom prípade jednalo o úhrn v časti V. príjmov poskytnutých jednotlivým zamestnancom, a to v peňažnej a nepeňažnej forme za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa hlásenie podáva, pričom sa jednalo o zamestnancov M. M., E. K., L. V., X. G., X. X., R. J. a X. M., ktorým boli zrazené preddavky na daň za mesiac január - december roku 2009, resp. január 2010, marec, apríl, máj, jún 2009, júl, august 2009 a september, október, november, december 2009. Z hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8 zák.č. 595/2003 Z.z. a o zrazených preddavkov na daň a o daňovom bonuse za zdaňovacie obdobie roka 2009 zo dňa 27.3.2010, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 29.3.2010 bolo nesporne preukázané, že nezaplatením dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroka 2010 neodvedená daň, ktorá bola vybraná zrážkou zo závislej činnosti v zmysle prehľadu zrazených a odvedených preddavkov na daň, dane vybranej podľa § 43 zák.č. 595/2003 Z.z. z vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok, bola splatná dňa 15.2.2010 vo výške 29,90 Eur, vznikla tak navrhovateľovi pohľadávka celkom vo výške 2.372,08 Eur. Uvedenú pohľadávku správkyňa neuznala, o čom informovala navrhovateľa listom zo dňa 30.8.2010, doručený daňovému úradu dňa 2.9.2010. Navrhovateľ podaním č. J. zo dňa 26.7.2010 opakovane žiadal o zaradenie o uhradenie predmetnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, pričom správkyňa zotrvala na odmietavom stanovisku, a tak navrhovateľ oprávnene podal návrh na určenie pravosti a výšky uplatnenej pohľadávky. Prvostupňový súd zároveň uviedol, že daňová pohľadávka vo výške 2.346,18 Eur, ktorú správca dane prihlásil ako pohľadávku proti podstate sa v zmysle ust. § 44 ods. 5 písm. a) zák.č. 511/1992 Zb. stala daňou až podaním hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti zníženej o sumy podľa § 5 ods. 8 zák.č. 595/2003 Z.z., pričom táto daň sa stala splatnou dňom 31.3.2010. Správca dane túto daňovú pohľadávku splatnú po vyhlásení konkurzu v zmysle ust. § 95 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. prihlásil ako pohľadávku proti podstate, keďže v zmysle ust. § 5 ods. 8 zák.č. 595/2003 Z.z. základom dane ( čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Zároveň súd poukázal na ust. § 44 ods. 5 písm. a) zák.č. 511/1992 Zb., ktoré presne definuje, čo sa považuje za daňovú pohľadávku na účely konkurzu, teda ide o definíciu pohľadávky, ktorú môže správca dane do konkurzu prihlásiť. Pre časť vzniku daňovej pohľadávky má význam aj spôsob prihlásenia alebo uplatnenia pohľadávky v konkurze. Podľa ust. § 28 ZKR v konkurze si prihláškou uplatňujú pohľadávky aj veritelia pohľadávok, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky, ďalej len ako podmienená pohľadávka. Uplatňovať práva z podmienenej pohľadávky však podmienený veriteľ v konkurze môže, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej citácie je zrejmé, že v čase vyhlásenia konkurzu táto daňová pohľadávka uplatnená v tomto daňovom konaní ešte nevznikla, a preto ju v danom prípade ani správca nemohol podľa ust. § 95 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. ako podmienenú prihlásiť. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel. O trovách konaniach rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva, pričom poukázal na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, avšak si trovy neuplatnil, a preto mu ich súd nepriznal.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 2.346,18 Eur nie je v konkurznom konaní č. 2K 9/2009 pohľadávkou proti podstate. V odôvodnení uviedla, že v danom prípade sa nejedná o pohľadávku proti podstate tak, ako to vyžaduje ust. § 87 ods.2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom pre toto konkurzné konanie. Toto zákonné ustanovenie priamo definuje ako pohľadávky proti podstate len tie pohľadávky, vrátane daňových, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Poukázala na to, že konkurz na majetok úpadcu V.T.C., a.s. bol vyhlásený zverejnením uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici v Obchodnom vestníku dňa 19.2.2010. Pohľadávka navrhovateľa vo výške 2.346,18 Eur však vznikla v priebehu roka 2009 a na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že ročné ( sumárne) hlásenie uvedených daňových povinností bolo úpadcom správcovi dane predložené dňa 29.3.2010, t.j. po vyhlásení konkurzu. O výške pohľadávky z titulu neuhradenia dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za jednotlivé štvrťroky 2009, pritom navrhovateľ mal vedomosť už v období pred vyhlásením konkurzu, a to na podklade štvrťročných prehľadov o zrazených a odvedených preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, ktoré mu boli spoločnosťou V.T.C., a.s. , Rádayho 8, 984 01 Lučenec predložené dňa 29.4.2009, 29.7.2009, 27.10.2009 a 25.1.2010. Tieto
skutočnosti navrhovateľ v priebehu konania nerozporoval, svoj právny názor však opieral výlučne o skutočnosť, že sumárne hlásenie o zrazených a odvedených preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za rok 2009 mu bolo ( resp. jeho právnemu predchodcovi) doručené až po vyhlásení konkurzu. V súlade s § 43 ods. 11 a 12 zák.č. 595/2003 Z.z. bol však platiteľ dane ( úpadca
- V.T.C., a.s. ) povinný takto zrazené preddavky zo závislej činnosti správcovi dane odviesť najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po ich zrazení zo mzdy zamestnancov a túto povinnosť v priebehu roka 2009 nesplnil, t.j. že uvedené pohľadávky sa stali splatnými ešte v priebehu roka 2009, resp. do 15.1.2010 a ešte pred vyhlásením konkurzu bola navrhovateľovi známa výška daňovej povinnosti spoločnosti V.T.C., a.s. , Lučenec z dôvodu neuhradenia zrazených preddavkov dane z príjmov zo závislej činnosti za jednotlivé štvrťroky 2009. Na tom nič nemení fakt, že ročné ( sumárne) hlásenie uvedených daňových povinností boli úpadcom správcovi dane predložené dňa 29.3.2010, t.j. ešte pred uplynutím lehoty na prihlasovanie pohľadávok v konkurznom konaní č. 2R/9/2009, ktorá uplynula dňa 6.4.2010. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal možnosť v súlade s § 28 ZKR túto pohľadávku, ktorá jednoznačne vznikla pred vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní riadne uplatniť prihláškou. Priznaním nároku ako pohľadávky proti podstate by došlo v konkurznom konaní k neprípustnému zvýhodneniu jednotlivého veriteľa na úkor ostatných konkurzných veriteľov. Zároveň odvolateľka poukázala na ust. § 87 ods. 2 ZKR, podľa ktorého je možné za pohľadávku proti podstate uznať len takú daňovú pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka vo výške 2.346,18 Eur uplatnená navrhovateľom ako pohľadávka proti podstate, vznikla neodvedením zrazenej dane z príjmov fyzických osôb závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2009 nekorešponduje s príslušným ustanovením ZKR, nie je možné ju ako pohľadávku proti podstate uznať a v priebehu konkurzu uhradiť. Odvolateľka sa nestotožňuje s právnym názorom, že v danom prípade sa jednalo o pohľadávku, ktorú má na mysli ust. § 95 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, pretože sa nejedná o pohľadávku, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu, ale predmetné pohľadávky na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sa stali splatnými vždy 15 dní po uplynutí príslušného štvrťroka 2009, posledná teda 15.1.2010, t.j. cca mesiac pred vyhlásením konkurzu. Zároveň odvolateľka uviedla, že je toho názoru, že § 87 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení platnom pre toto konkurzné konanie je voči pred tým citovanému zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov lex specialis vo vzťahu k uplatneniu, uznaniu a uhradeniu pohľadávok proti podstate. Z tohto pohľadu sa tiež domnieva, že neobstojí citácia § 87 ods. 2 obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože sa jedná o citáciu znenia platného pre konkurzné konania, ktoré začali po 1.1.2012. Taktiež uviedla, že navrhovateľ svoj nárok v konaní opiera o § 95 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. s tým, že jeho pohľadávka sa stala daňou až podaním hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8 zák.č. 595/2003 Zb. o dani z príjmov. Prijatím takéhoto výkladu by bola pripustená extrémna situácia, že pokiaľ by úpadca takéto hlásenie nepodal, daňová povinnosť by nevznikla vôbec a správca dane - navrhovateľ by ju teda nikdy nemohol do konkurzu prihlásiť. Výklad navrhovateľa nepripúšťa ani § 46 ZKR, ktorý však všetky nesplatné pohľadávky úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu považuje za splatné. Aj samotné, navrhovateľom citované ust. § 95 ods. 1 v druhej vete hovorí, že za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrúbená správcom dane. Odvolateľka poukázala tiež na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a netvrdil a ani nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie existencie svojej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní 2R/9/2009.
Navrhovateľ podal vyjadrenie k odvolaniu odporkyne, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že nesúhlasí s názorom odporkyne a má za to, že pre posúdenie právnej otázky, či navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, je potrebné zistiť, kedy uplatnená pohľadávka vznikla, t.j. pre pohľadávku proti podstate je právne relevantné v zmysle § 87 ods. 2 ZKR len to, aby pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu. Nakoľko navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou daňovou, je pre posúdenie okamihu vzniku pohľadávky potrebné aplikovať zák.č. 511/1992 Zb. v platnom znení ako lex specialis. Na tomto mieste potom poukázal navrhovateľ na ust. § 95 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb., platného v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ktorý vyslovene uvádza, že daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu, alebo po vyhlásení konkurzu sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu. Podľa § 95 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb. sa za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu považuje daňová pohľadávka podľa ods. 1 až 6 okrem daňovej pohľadávky podľa ods. 5, pričom v § 95 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. zákon dokonca upravuje presný spôsob uplatnenia daňových pohľadávok v
konkurzných konaniach, ktoré predmetný zákon v § 95 ods. 3 definuje ako pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu. Zároveň poukázal na ust. § 49 ods. 2 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. V zmysle § 2 písm. j) zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa rozumie zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhovateľ zároveň uviedol, že vzhľadom k tomu, že pohľadávka bola prihlásená na základe hlásenia podaného dňa 29.3.2010, ktorého splatnosť zo zákona nastala 31.3.2010, má za to, že sa jedná o pohľadávku proti podstate. Čo sa týka námietky odporkyne o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu, navrhovateľ uviedol, že má naliehavý právny záujem na predmete tohto návrhu, ktorým je v konečnom dôsledku reálne a právne dôvodné uspokojenie jeho pohľadávky z konkurznej podstaty úpadcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vec prejedal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania je určenie, či pohľadávka, ktorá predstavuje neuhradenie zrazených preddavkov zo závislej činnosti zamestnancov úpadcu za rok 2009 je pohľadávkou proti podstate v prípade, ak konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený s účinkami vyhlásenia konkurzu 20.2.2010.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil návrhom podaným na konkurznom súde dňa 29.9.2010 právo na určenie, že popretá pohľadávka navrhovateľa vo výške 2.346,18 Eur, ktorá predstavuje pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2009 - neodvedená daň zo závislej činnosti v zmysle hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumu podľa § 5 ods. 8 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, o zrazených preddavkov na daň a o daňovom bonuse, splatná dňa 31.3.2010, je pohľadávkou proti podstate. Odvolací súd ďalej zistil, že konkurzný súd uznesením č.k. 2R 9/2009 zo dňa 16.2.2010, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 19.2.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka V.T.C., a.s., Lučenec. Právny predchodca navrhovateľa si prihlásil prihláškou zo dňa 21.6.2010 u správkyne konkurznej podstaty svoju pohľadávku proti podstate za nezaplatenie dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2009 vo výške 2.372,08 Eur. Správkyňa podaním zo dňa 30.8.2010, ktoré bolo právnemu predchodcovi navrhovateľa, t.j. Daňovému úradu Lučenec doručené 2.9.2010 oznámila veriteľovi, že jeho pohľadávku v sume 2.346,18 Eur neuznáva ako pohľadávku proti podstate, pretože vznikla pred vyhlásením konkurzu. Zvyšok uplatnenej pohľadávky vo výške 25,90 Eur za prvý štvrťrok 2010 správkyňa uznala. V tomto stanovisku správkyňa konštatuje, že v súlade s § 43 ods. 11 a 12 zák.č. 595/2003 Z.z. bol platiteľ dane ( úpadca - V.T.C., a.s.) povinný takto zrazené preddavky zo závislej činnosti správcovi dane odviesť najneskôr do 15 dňa mesiaca nasledujúceho po ich zrazení zo mzdy zamestnancov, t.j. že výška daňovej povinnosti bola známa pred vyhlásením konkurzu.
Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 27Cbi/36/2010 -73 zo dňa 27.2.2013 po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa zamietol. Predmetný rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ, pričom odvolací súd uznesením č.k. 41CoKR/15/2013-86 zo dňa 27.6.2013 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 87 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a o reštrukturalizácii a o zmene a o doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoKR“), (účinného do 31.12.2011) pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu,
b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,
c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,
e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,
f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,
g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,
h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.
Podľa § 43 ods. 12 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.
Podľa § 95 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.
Odvolací súd konštatuje, že je nesporné, že podľa § 87 ods. 2 ZoKR je daň pohľadávkou proti podstate, za predpokladu, že táto pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu. Určenie toho, či ide o pohľadávku proti podstate nie je teda viazané na splatnosť pohľadávky, ktorá je v posudzovanom prípade upravená v § 95 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných poplatkov v znení neskorších predpisov.
Odvolací súd konštatuje, že len taká pohľadávka sa môže stať splatnou, ktorá už vznikla. Vznik a splatnosť pohľadávky môže nastať k tomu istému časovému momentu, alebo sú odlišné a vtedy splatnosť pohľadávky môže nastať až po vzniku pohľadávky. Splatnosť pohľadávok, ktoré majú právny pôvod v predpisoch verejného práva, upravuje zákon. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a o zrazených preddavkov upravuje, že platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, pričom zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov taxatívne určuje, že pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu.
V zmysle takto vysloveného právneho názoru odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení č.k. 41CoKR/15/2013-86 zo dňa 27.6.2013 postupoval prvostupňový súd, ktorý správne vo svojom rozsudku bral do úvahy ust. § 95 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Odvolací súd zdôrazňuje, že toto zákonné ustanovenie má prednosť pred zák.č. 595/2003 Z.z., nakoľko výslovne rieši skutočnosť, že splatné daňové pohľadávky v dobe vyhlásenia konkurzu sa považujú za pohľadávky proti podstate. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje s právnym názorom vysloveným odporkyňou v podanom odvolaní.
K námietke odporkyne ohľadne nepreukázania naliehavého právneho záujmu zo strany navrhovateľa odvolací súd uvádza, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na predmete návrhu, nakoľko len jeho rozhodnutím môže navrhovateľ získať reálne a právne dôvodné uspokojenie svojej pohľadávky z konkurznej podstaty úpadcu. Z tohto dôvodu je naliehavý právny záujem navrhovateľa daný a preukázaný.
Nakoľko samotná výška uplatnenej pohľadávky nebola zo strany odporkyne namietaná, prvostupňový súd postupoval správne, keď návrhu navrhovateľa vyhovel, a preto odvolací súd po preskúmaní veci rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal ( § 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.