Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-162-2004.pdf
PDF · 67.21 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/162/2004
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: DZP zdravotná poisťovňa, a.s. "v likvidácii", so sídlom Einsteinova 25, Bratislava 851 01 (pôvodne SIDERIA ISTOTA, zdravotná poisťovňa, pobočka Svit, Kpt. Nálepku 867/108) proti povinnému: T. P.S., B.. X.XX.XXXX, X. L.. Y.. Š. XX, XXX XX W., občan SR pre vymoženie pohľadávky 347,08 eur (10 456,- Sk) s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom pod sp. zn. Ex 725/2004-K sa z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 19.3.2004 na Exekútorský úrad Mgr. Stanislava Poláka, súdneho exekútora so sídlom v Nitre, Moyzesova 5 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným platobným výmerom č. 2003-0803-00179/IS zo dňa 10.6.2003 vydaným SIDERIA ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa so sídlom v Košiciach.
Dňa 15.6.2004 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 008174* na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podaním z 3.7.2013 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie (nie návrh, keďže v tejto časti konania nie je účastníkom konania, a teda nie je ani oprávnený podávať návrh na zastavenie exekúcie), a to z dôvodu, že v rámci šetrenia majetkových pomerov nebol zistený žiaden majetok povinného. Povinný nie je zamestnaný, nepoberá žiadne dávky a ani dôchodok. Časť vymoženej pohľadávky bola uhradená matkou povinného a neexistuje tu ani iný predpoklad, že by povinný v budúcnosti uhradil zostatok pohľadávky, ako ani predpoklad pre nadobudnutie iného majetku povinným. Zároveň uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si náhradu trov konania neuplatňuje.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická
fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež z pripojeného vyjadrenia oprávneného, ktorý vyslovil súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Súd konštatuje, že nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky zahŕňa nielen nevymožiteľnosť samotného nároku oprávneného, ale aj nevymožiteľnosť trov exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora. Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie podaním z 8.3.2012 nenárokoval, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť spotrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.