Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-32-2013.pdf
PDF · 130.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobkyne K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, pr. zast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, AK, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok č. SR 08360/11 zo dňa 11.4.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karlovarské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 205,67 eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Marty Konkoľovej, advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Stará Ľubovňa súdny poplatok vo výške 331,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 9.5.2013 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok č. SR 08360/11 zo dňa 11.4.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka prevzala dňa 18.4.2013 rozhodcovský rozsudok č. SR 08360/11, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 334 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 334 eur od 29.4.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 334 eur od 13.7.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 154,15 eur, a to všetko v mesačných splátkach po 70 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu, ktorým je žalovaný v tomto konaní.
Žalobkyňa nesúhlasí s predmetným rozhodnutím z viacerých dôvodov. Uviedla, že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, v rozhodcovskom konaní neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice a rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo predstavuje samo o sebe dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. Neexistenciu právomoci rozhodcovského súdu odôvodnila tiež tým, že žalobkyňa sa vopred nemohla skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, pretože ich nikdy nevidela a nečítala a preto sú aj tieto zmluvné podmienky podľa § 53 od. 4 písm. r) OZ neprijateľné. Z uvedených dôvodov žiadala
rozhodcovský rozsudok zrušiť, pretože znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§ 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.) a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 5 OZ). Vzhľadom na to, že žalobkyni hrozí aj ujma na právach, keďže rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo a rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, žiadala žalobkyňa aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa dňa 14.4.2010 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na sumu 600 eur. Dňa 27.6.2011 zaplatila poslednú splátku vo výške 98 eur, čo v celom rozsahu splatenia činilo sumu 882 eur. I napriek tomu, že bola splatená celková suma úveru, ako aj 47 % úrok za poskytnutie úveru, žalovaný dňa 28.7.2011 podal návrh na začatie konania, ktorým sa dožadoval zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 334 eur. Rozhodcovský rozsudok sa vôbec nezaoberal zmluvou, ale iba zmenkou, ktorá po roku splatenia celej čiastky úveru spolu so 47 % úrokom bola v rukách žalovaného a žalobkyňa nemala možnosť ju nejakým spôsobom ovplyvniť. Zmenku žalobkyňa podpísala bez uvedenia sumy. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Sb. okrem iného vlastná zmenka obsahuje bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, ktorú zmenka postrádala pri jej podpísaní. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je pravdou, že v zmluvných podmienkach v bode 4. bola prijatá dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, ale až vtedy, ak veriteľ nezaplatí 4 po sebe idúce splátky, avšak pri vyplnení zmenky dňa 29.4.2011 tieto podmienky nenastali. V zmysle § 17 zák. č. 191/1950 Sb. môže žalobkyňa robiť majiteľovi zmenky námietky, pretože zmenka bola nadobudnutá majiteľom tak, že konal vedome na škodu dlžníka.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému súčasne zaslal žalobu na vyjadrenie a vo veci nariadil pojednávanie.
Pojednávania dňa 29.1.2014 sa žalobkyňa a žalovaný nezúčastnili. Právna zástupkyňa žalobkyne ospravedlnila neúčasť žalobkyne na pojednávaní z dôvodu choroby. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 24.1.2014, doručeným súdu elektronicky dňa 26.1.2014 a doplneným v písomnej forme dňa 28.1.2014. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní tým, že vo veci podal odvolanie voči uzneseniu o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, ako aj z dôvodu kolízie pojednávaní. Súd konštatoval, že kolízia pojednávaní nie je dôvodom na odročenie pojednávania a v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomností uvedených účastníkov.
Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne trvala na podanej žalobe. Spresnila petit tak, že nežiadajú, aby súd rozhodoval o zrušení rozhodcovského rozsudku „až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“, keďže toto spojenie tam bolo ponechané omylom, z dôvodu pisárskej chyby. Ďalej uviedla, že rozhodcovská zmluva uvedená vo všeobecných podmienkach nebola individuálne dojednaná tak, ako to požaduje Občiansky zákonník, teda nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku v zmysle § 53 ods. 2, 3, 5 OZ. Zmluva bola uzatvorená 14.4.2010, teda už v čase, keď bol účinný Občiansky zákonník týkajúci sa úpravy spotrebiteľských zmlúv. V zmluve je uvedené, resp. vo všeobecných podmienkach je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda malo by ísť o absolútny obchod v zmysle tohto ustanovenia, a to podľa bodu XVII. všeobecných podmienok. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, ako aj vychádzajúc z toho, že zmluva o úvere bola uzatvorená so žalobkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom mala právna zástupkyňa za to, že išlo o zmluvu, týkajúcu sa spotrebiteľa, pretože navrhovateľka bola občianka, nie podnikateľka, peniaze boli použité na spotrebu v domácnosti, teda nie je možné túto zmluvu považovať čisto za zmluvu, ktorá sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, ale ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže navrhovateľka bola spotrebiteľ. Ďalej uviedla, že v konaní sa má preskúmavať platnosť alebo neplatnosť zmluvy a či sú podmienky prijateľné alebo nie a v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedená RPMN, ktorá tu absentuje, takže aj z tohto dôvodu by zmluva o úvere mala byť neplatná. Taktiež poukázala na to, že úver bol na sumu 600 eur, ale v zmluve nie je uvedený ani aký je úrok z úveru, ani aké úroky z omeškania by mala navrhovateľka platiť a všetko je zahrnuté v poplatku za úver, vlastne že má vrátiť okrem požičanej sumy sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576 eur, čo v podstate predstavuje takmer 100 % poskytnutého úveru. Z týchto dôvodov považuje právna zástupkyňa žalobkyne zmluvu za úžernícku a takáto zmluva by musela byť vyhlásená v zmysle príslušných zákonov, ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalších ustanovení za neplatnú. Ďalej uviedla, že na základe rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský
súd o zaplatení na základe zmenky, keďže v zmysle všeobecných podmienok bodu XIV. bola dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie záväzku a ako zabezpečovací záväzok bola vystavená zmenka, vyplývajúca z úverovej zmluvy voči veriteľovi. V zmenke nebola vyplnená ani zmenková suma, ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy s tým, že ručiteľ je takto zaviazaný zo zmenky ako zmenkový ručiteľ, teda v danom prípade žalobkyňa a zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli najskôr v deň, keď sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď neuhradí dlžník včas 4 po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky s tým, že dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnení remitend, t.j. veriteľ a ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu IV. stáva splatný celý dlh. Bod XVII. týkajúci sa rozhodcovskej doložky, ani bod XIV. ohľadom vyplnenia zmenky, nemohli byť individuálne dohodnuté podmienky zmluvy, pretože neboli splnené podmienky na individuálne dohodnutú podmienku zmluvy. Obidve tieto zmluvné podmienky sú teda neprijateľné, sú v príkrom rozpore a v hrubom nepomere k právam a povinnostiam žalobkyne a k právam a povinnostiam žalovaného, keď veriteľ sám si môže vyplňovať sumu na zmenke, sám môže určovať deň splatnosti zmenky a na základe tejto zmenky môže požiadať rozhodcovský súd bez toho, aby prejednával túto vec všeobecný súd, o vydanie rozhodcovského rozsudku. Takéto podmienky zmluvy sú absolútne neplatné. Súd z úradnej povinnosti musí skúmať prijateľnosť alebo neprijateľnosť podmienok. Právna zástupkyňa žalobkyne vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd vyhlásil, že predmetný rozsudok stáleho rozhodcovského súdu je neplatný. Poukázala tiež na to, že existuje viacero rozhodnutí aj súdov Slovenskej republiky, ale aj európskeho súdu, ktoré hovoria, že zabezpečenie záväzku zmenkou obdobne ako je tomu v tomto prípade, t.j. že si veriteľ sám vyplní čas splatnosti zmenky a sumu, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ, je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej úverovej zmluve. Neprijateľný je aj priznaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Judikatúra súdov hovorí a aj zákon to rieši tak, že v týchto prípadoch úrok nesmie prevýšiť zákonný úrok, resp. sú aj také rozhodnutia, že maximálne do výšky 2-násobku zákonnej úrokovej sadzby. Existujú rozhodnutia, že trojnásobok zákonnej úrokovej sadzby je neprimeraný sankčný úrok, teda tiež by išlo o neplatnú a neprijateľnú podmienku zmluvy, keďže by išlo o úžernícky úrok. Takéto konanie žalovaného sa právnej zástupkyni žalobkyne javí ako nekalé a na základe takejto zmluvy a takto dohodnutých podmienok by nemal rozhodcovský súd rozhodovať a vyhlásiť takýto rozsudok. Žalobkyňa preto nemá inú možnosť, než podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd a tak podala žalobu v lehote stanovenej zákonom 244/2002 Z.z., keďže rozsudok jej bol doručený 19.4.2013 a žalobu podala v 30 dňovej lehote.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, najmä s rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 08360/11, ktorý dňa 11.4.2013 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.4.2010, splátkovým kalendárom k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, fotokópiou písomností založených v spise vedenom rozhodcovským súdom pod sp. zn. SR 08360/11, ako aj obsahom celého spisu a zistil takýto skutkový stav:
Žalobkyňa v postavení dlžníka dňa 14.4.2010 uzatvorila so žalovanou v postavení veriteľa zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 600 eur s tým, že žalobkyňa sa ako dlžníčka zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576 eur, teda celkove 1 176 Eur a to v 12 mesačných splátkach po 98 eur počnúc dňom 24.5.2010. Súčasťou zmluvy o úvere bolo prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon povolania, ktoré prehlásenie bolo učinené tým, že v zmluve je zaškrtnutá kolónka „ povolania“. Súčasne s vyhotovením zmluvy bola vyhotovená zmenka zo dňa 14.4.2010 k zmluve č. XXXXXXXXX, kde je ako vystaviteľ uvedená žalobkyňa a ako remitent žalovaný. V zmenke sa neuvádza zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne (blankozmenka), ktoré vyplnil žalovaný podľa bodu 14. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom sa uvádza dohoda o vyplnení zmenky. Dňa 28.7.2011 doručil žalovaný Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., návrh, ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy 334 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 334 eur od 29.4.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 334 eur od 13.7.2011 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov rozhodcovského konania. Predmetnému návrhu rozhodcovský súd v plnom rozsahu
vyhovel rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 08360/11 zo dňa 11.4.2013, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 19.4.2013.
Žalobkyňa dňa 9.5.2013 podala na tunajší súd návrh na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase podpísania zmluvy o úvere dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 4 ods. 2 písm. h), písm. i), písm. j), písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).
Podľa bodu 14. všeobecných podmienok poskytnutia úveru - Dohody o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia vrátane sporu o ich splatnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred: a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské konania bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.; b) pred príslušným súdu Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvy a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Preskúmaním žaloby a predložených listinných dôkazov súd zistil, že žaloba je dôvodná a v danom prípade je daných viacero dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa prevzala rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava spisová značka SR 08360/11 zo dňa 11.4.2013 dňa 19.4.2013 a žalobu na zrušenie tohto rozsudku podala dňa 9.5.2013, teda podala ju v zákonnej lehote v zmysle vyššie uvedeného § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z..
Súd v prvom rade skúmal, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. V predloženej zmluve o úvere je ustanovenie, v zmysle ktorého žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Toto ustanovenie nevylučuje, že ide o spotrebiteľský vzťah. Uvedené ustanovenie by mohlo zakladať úvahu o tom, že povinný pri uzavretí zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Toto povolanie však nijako nie je v zmluve špecifikované. „Zamestnanie, povolanie a podnikanie“ v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. pritom podľa názoru súdu je potrebné vykladať v tom smere, že ide o výkon určitej hospodárskej alebo obchodnej činnosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu osoby, ktorá požaduje úver, ako napr. podnikanie podľa živnostenského zákona, výkon slobodných povolaní ako napr. výkon advokácie, autorizovaných architektoch a pod. Súd však lustráciou v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky, na základe údajov o žalobkyni vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho obsahu spisu, nezistil, že by žalobkyňa vykonávala v čase uzavretia zmluvy o úvere, alebo po jej uzavretí, činnosť spadajúcu pod určité zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Okrem toho je súdu z iných obdobných konaní (kde bol vypočutý aj sprostredkovateľ uzavretia zmluvy o úvere - mandatár) známe, že žalovaný subjekty podnikajúce alebo vykonávajúce činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o úvere taktiež absentuje a účel poskytnutia úveru v iných prípadoch bol vypĺňaný automaticky, a nie podľa žiadosti dlžníka. V zmluvách o úvere uzatváraných minimálne od roku 2010 je takmer pri všetkých fyzických osobách, ktoré nemajú živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie na podnikanie, uvedené, že úver berú na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania. Súd však vyššie uvedenou lustráciou s pravidelnosťou nezistí, že by dotyčná osoba vykonávala nejakú zárobkovú alebo podnikateľskú činnosť. Na základe týchto skutočností má súd za to, že úver nebol poskytovaný podľa vyššie uvedenej zmluvy reálne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale týmto vyhlásením malo ísť s prihliadnutím na všetky okolnosti o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva. S ohľadom na tieto okolnosti a povahu účastníkov má súd za to, že vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o úvere je spotrebiteľským vzťahom.
Stály rozhodcovský súd v uvádzanom rozhodcovskom rozsudku dospel k záveru, že zmluvu o úvere, ktorú dňa 14.4.2010 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom ako hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, preto ho nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzal z toho, že odporkyňa, ktorá je v tomto konaní žalobkyňou, pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Bez existencie spotrebiteľa nemôže existovať ani spotrebiteľský vzťah a je pri tom irelevantné, či vo forme spotrebiteľského úveru alebo iného spotrebiteľského právneho vzťahu.
Z dôvodu, že Stály rozhodcovský súd vychádzal z právnej úpravy, že hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nebral do úvahy ani zákonnú požiadavku na obsahovú stránku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedeného § 4 písm. h), j), i), k) zákona č. 258/2001 Z. z. (citované vyššie), pričom zmluva o úvere nespĺňa tieto obsahové náležitosti (napr. neuvedená výška RPMN, výška priemernej hodnoty RPMN, vysoký, priam úžernícky zmenkový úrok 0,25 % denne a ďalšie) čím pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. Nakoľko z vykonaného dokazovania súd nepochybne dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 14.4.2010 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože nebolo preukázané, že by úver bol poskytnutý žalovanou žalobkyni na výkon povolania, zamestnania a podnikania, čo žalovaná ani nenamieta, súd mal za to, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z.
Žalobkyňa okrem porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa namietala, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v rámci spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ.
V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie. Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Smernica Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Následne zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bola úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku čiastočne doplnená, a to napríklad aj o § 53 ods. 4 písm. r/ v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Doplnené ustanovenie vychádza taktiež z predmetnej smernice.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".
Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne, podľa názoru súdu napĺňa podmienku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. r) OZ, resp. v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že hoci rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov
zo zmluvy, vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery, nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy o úvere, v zmysle ktorej súčasťou majú byť aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, obsahom ktorých je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Takáto rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom žalobu na rozhodcovskom súde.
Navyše rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, teda je neplatná.
Pri posudzovaní, či predmetná rozhodcovská doložka bola individuálne uzavretá, však je možné konštatovať, že nielen, že nebola individuálne dojednaná, ale nebola ani celkovo platne uzavretá v zmysle § 4 ZoRK. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
V danej veci sa rozhodcovská doložka nachádza v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje zmluva o úvere. Súd na základe preskúmania predložených listinných dôkazov zistil, že hoci zmluva o bežnom účte bola medzi účastníkmi uzavretá platne, nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky v zmysle právnej úpravy podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola, nakoľko všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli účastníkmi konania signované. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka je zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky. Preto ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka nie je možné použiť a nie je možné použiť ani ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zákonné náležitosti v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich všeobecné podmienky poskytnutia úveru, resp. dojednanie o rozhodcovskej doložke. Z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd nemá preukázané, že by boli splnené náležitosti, ktoré pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu dokumentu obsahujúceho dojednanie rozhodcovskej zmluvy obidvoma sporovými stranami. Z predloženej fotokópie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyplýva, či uvedená zmluva a všeobecné podmienky boli eventuálne technicky spojené, no ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok by nebolo
možné vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú oboznámení so všeobecnými podmienkami a predovšetkým s rozhodcovskou doložkou a súhlasia s ňou.
Keďže súd mal za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 14.4.2010, resp. všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú neprijateľnú a neplatne uzavretú rozhodcovskú doložku, pričom jej platnosť žalobkyňa popierala, mal súd za to, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z..
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka nahradiť žalobkyni trovy konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobkyne vo výške 205,67 eur, ktoré predstavuje I. odmena za 3 úkony právnej služby - 2 x 60,07 eur za úkony vykonané v roku 2013 a 1 x 61,87 eur za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014, a to za úkony 1. príprava a prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013), 2. spísanie a podanie žaloby (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013), 3. účasť na pojednávaní dňa 29.1.2014 od 10.30 hod. 11.15 hod. (§ 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), II. náhrada výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 2 x 7,81 eur k úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 a 1 x 8,04 eur k úkonu vykonanému v roku 2014.
Súdny poplatok z návrhu na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom je podľa položky 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou cit zák. č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov, vo výške 331,50 eur. Žalobkyňa je od súdnych poplatkov oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov, v zmysle ktorého od súdnych poplatkov je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Poplatková povinnosť prechádza podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. na žalovaného, nakoľko súd žalobe žalobkyne vyhovel. Neúspešný žalovaný je preto povinný zaplatiť predmetný súdny poplatok vo výške 331,50 eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.