Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cpr/3/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, sudkyňou JUDr. Kamilou Haverlovou, v právnej veci navrhovateľky: J. A., B.. XX.XX.XXXX, bytom W., G. H. XXX/XX - zastúpená JUDr. Jánom Paučom, advokátom so sídlom Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6, proti odporcovi: Nemocnie a polikliniky, n. o., IČO: 36 077 992, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 46, pracovisko Všeobecná nemocnica Žiar nad Hronom, Žiar nad Hronom, Sládkovičova 11 - zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, o návrhu na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že výpoveď odporcu daná navrhovateľke podľa zo dňa 30.03.2012 je n e p l a t n á.

II. Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu t r v á.

III. Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 409,45 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jána Pauča v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala dňa 28.08.2012 (čl. 1 - čl. 4) na Okresný súd v Žiari nad Hronom návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú jej dal odporca dňa 30.03.2012 v zmysle ustanovenia z titulu nadbytočnosti s argumentáciou, že odporca ako zamestnávateľ konal účelovo, realizoval bezdôvodné rozhodnutie, organizačnú zmenu snahou ktorej bolo obísť právny predpis o minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek priamo sa týkajúcim mzdovým podmienkam navrhovateľky v dôsledku nepodpísania dohody o zmene pôvodne dojednaných pracovných podmienok s navrhovateľkou skončil pracovný pomer výpoveďou. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľka domáhala vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou bolo nesplnenie si zákonnej ponukovej povinnosti zo strany odporcu ako zamestnávateľa v zmysle ustanovenia , ktorá ponuka vhodnej práce je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa.

Odporca žiadal podaný návrh navrhovateľky zamietnuť ako nedôvodný s tým, že ako zamestnávateľ realizoval organizačnú zmenu rozhodnutím zo dňa 28.03.2013 zámerom ktorej bolo zabezpečiť vyššiu racionalizáciu a efektívnosť práce znížením počtu zamestnancov v pracovnej pozícii zdravotná sestra, pôrodná asistentka v dôsledku ktorého rozhodnutia pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou práve z dôvodu vykonaných organizačných zmien výpoveďou v zmysle

hmotnoprávneho ustanovenia . Súčasne uviedol, že ako zamestnávateľ si splnil zákonnú ponukovú povinnosť inej vhodnej práce a to spôsobom možnosti uzavrieť dohodu o zmene pôvodných pracovných podmienok na základe ktorej ponukovej povinnosti navrhovateľka mohla i po realizovaní organizačnej zmeny zotrvať v pracovnom pomere u odporcu, čo však odmietla.

V predmetnej veci sa súd oboznámil s písomnými vyjadreniami účastníkov konania ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré boli pripojené v súdnom spise a to rozhodnutie o organizačnej zmene odporcu zo dňa 28.03.2012, zápisnica zo zasadnutia zamestnávateľa z odborovými organizáciami zo dňa 28.03.2012, potvrdenie zamestnávateľa o vzniku pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi odo dňa 13.07.1998, dohody o zmene pracovných podmienok naposledy dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 19.08.2011, popis pracovnej činnosti navrhovateľky ako zamestnankyne s pracovným zaradením sestra - špecialistka pri lôžku a ďalšie dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 23.12.2010, 11.08.2010, zároveň zmena pracovnej zmluvy zo dňa 22.03.2000, zo dňa 21.11.2000 ako aj popis pracovnej činnosti zo dňa 02.08.2010 zo dňa 03.03.2009, zo dňa 27.01.2009, dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 28.05.2008, náplňou práce sestričky pri lôžku ODCH zo dňa 31.10.2006, dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 01.01.2006 a dohoda o trvaní pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu zo dňa 21.06.1999 a zo dňa 14.12.1998 ako aj pracovná náplň zdravotná sestra zo dňa 01.10.1998, výpoveď podľa zo dňa 30.03.2012, žiadosť o udelenie súhlasu k výpovedi členu odborového orgánu organizačnou štruktúrou odporcu pred rozhodnutím o organizačnej zmene a po rozhodnutí organizačnej zmeny zo dňa 28.03.2012, záznam Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 02.05.2012, zápis zo stretnutia zástupcov nemocníc banskobystrického kraja zo dňa 23.03.2012, mailová komunikácia medzi zástupcami takéhoto stretnutia, vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR , ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie, výnos Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 10.09.2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, popisom pracovnej činnosti manažéra pacienta, sestry pri lôžku a sestry špecialistky pri lôžku, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 13.07.1998 s určeným dňom nástupu do práce dňa 15.07.1998. Takto založený pracovný pomer bol založený na dobu neurčitú. V pracovnom pomere navrhovateľka u odporcu vykonávala prácu na pracovnej pozícii sestra, pôrodná asistentka s miestom výkonu práce vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom. Posledná zmena pracovných podmienok medzi účastníkmi bola realizovaná uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 19.08.2011 a v zmysle zaradenia a popisu pracovnej činnosti navrhovateľka vykonávala prácu sestry špecialistky pri lôžku na oddelení Nemocnice a polikliniky, n. o. Bratislava, pracovisko Žiar nad Hronom. Dňa 30.03.2012 odporca doručil navrhovateľke výpoveď podľa s odôvodnením, že v dôsledku realizácie organizačnej zmeny v pracovnej kategórii sestra, pôrodná asistentka na základe rozhodnutia organizačnej zmeny zo dňa 28.03.2012 s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v danej pracovnej kategórii vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom je navrhovateľka nadbytočným pracovníkom, čo je dôvodom výpovede. Zamestnávateľ súčasne navrhovateľke oznámil, že nemá pre ňu inú vhodnú prácu v zmysle a preto nie je možné navrhovateľku ďalej zamestnávať v pracovnom pomere, a to ani na kratší čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Súčasne jej oznámil, že po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby, t. j. ku dňu 30.06.2012, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, dôjde k skončeniu pracovného pomeru. Takúto výpoveď skončenia pracovného pomeru považovala navrhovateľka za neplatnú, ktorú skutočnosť písomne oznámila odporcovi ako zamestnávateľovi podaním zo dňa 28.06.2012 s tým, že trvá na ďalšom zamestnaní. Navrhovateľka vo svojich listinných dôkazoch uviedla, že dôvodom skončenia pracovného pomeru takýmto spôsobom bola skutočnosť, že odmietla s odporcom ako zamestnávateľom uzatvoriť dohodu o zmene pracovných podmienok s účinnosťou od 01.04.2012 v zmysle ktorej dohody malo dôjsť k zmene druhu práce a dohodnutého úväzku navrhovateľky ako sestry v týždennom úväzku 0,35 a manažéra pacienta a zdravotnej dokumentácie v týždennom úväzku 0,65, čo bola snaha zamestnávateľa obísť právny predpis upravujúci minimálne mzdové nároky sestier (). Navrhovateľka vo svojich písomných výpovediach tvrdila, že samotnej výpovedi predchádzali rokovania o uzavretí dohody o zmene pracovných podmienok v

pracovnom zaradení navrhovateľky, ktorú dohodu o zmene pracovných podmienok odmietla podpísať, vyjadrovala sa k postoju zamestnávateľa, ktorý deklaroval neschopnosť zabezpečiť zákonné mzdové nároky sestier v zmysle platnej právnej úpravy počnúc dňom 01.04.2012. Napriek hrubému nátlaku zo strany odporcu ako zamestnávateľa takúto dohodu navrhovateľka odmietla uzavrieť, postup zo strany odporcu nepovažovala za zákonný a legitímny a až v dôsledku jej vyjadreného nesúhlasu realizoval zamestnávateľ organizačnú zmenu, podľa jeho tvrdení na základe rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 28.03.2012 v dôsledku ktorej zmeny v súvislosti so zvýšením efektivity práce sa stala navrhovateľka nadbytočnou v pracovnej kategórii sestra a pôrodná asistentka Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom, Nemocnice a polikliniky, n. o. Navrhovateľka predložila súdu listinné dôkazy týkajúce sa realizácie organizačnej zmeny, návrhy dohody o zmene pracovných podmienok, pričom až do času doručenia výpovede zo strany odporcu žiaden zo zamestnancov nemal akúkoľvek vedomosť ohľadom organizačnej zmeny u zamestnávateľa a tiež vedomosť ohľadom skutočnosti, ktorý zamestnanec takouto organizačnou zmenou bude priamo dotknutý. Samotné rozhodnutie odporcu týkajúce sa organizačnej zmeny zo dňa 28.03.2012 kategórii sestra, pôrodná asistentka vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom v súvislosti s jej nadbytočnosťou je v rozpore s platnou právnou úpravou týkajúcou sa minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie a materiálno- technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych starostlivostí, pričom personálne obsadenie na pozícii zdravotná sestra, kde bola v zmysle platne uzavretej pracovnej zmluvy zaradená samotná navrhovateľka, závisí od počtu obsadených lôžok, čomu zodpovedá i počet zdravotníckeho personálu. Neplatnosť výpovede súd vidí aj v tom, že zo strany odporcu nedošlo k preukázaniu splnenia si zákonnej ponukovej povinnosti pre navrhovateľku inou vhodnou prácou ( ), keďže odporca navrhovateľke neponúkol možnosť inej vhodnej práce napriek tomu, že podľa písomných tvrdení navrhovateľky odporca v čase ukončenia pracovného pomeru disponoval voľnými pracovnými pozíciami. Všetky písomné tvrdenia ako i dôvody, ktoré označovala navrhovateľka a v zmysle ktorých sa domáha i vyslovenej neplatnosti skončenia pracovného pomeru, považoval odporca vo svojich písomných vyjadreniach za nedôvodné. Poukázal na rozhodnutie organizačnej zmeny zo dňa 28.03.2012 v zmysle ktorého rozhodnutia na pracovnej pozícii sestra, pôrodná asistentka vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom za účelom racionalizácie práce, zabezpečenia efektívnosti práce, znížením počtu zamestnancov práve v pozícii sestra, pôrodná asistentka, sa stala navrhovateľka nadbytočnou. Odporca sa vyjadril, že rozhodnutie ako i organizačnú zmenu vopred prerokoval s príslušnými odborovými organizáciami pôsobiacimi pri Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom. Na základe takéhoto rozhodnutia došlo k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu výpoveďou zo dňa 30.03.2012 práve z dôvodu organizačných zmien podľa ustanovenia v dôsledku čoho sa stala navrhovateľka nadbytočnou a pracovný pomer skončil ku dňu 30.06.2012 uplynutím zákonnej výpovednej doby. Odporca písomne popieral tvrdenie navrhovateľky o snahe obísť platnú právnu úpravu týkajúcu sa minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek, naopak po prijatí takejto legislatívnej zmeny pristúpil k jej aplikácii na všetky pracovné pomery, ktoré v tom čase mali uzatvorené so zamestnancami a práve za účelom zvýšenia efektívnosti výkonu práce jednotlivých zamestnancov, čomu predchádzala analýza pracovných činností, ktoré vykonávajú jednotlivý zamestnanci na rôznych pozíciách dospel ako zamestnávateľ k záveru, že na pracovnej pozícii sestra, pôrodná asistentka je možné zabezpečiť efektívnosť práce prostredníctvom niekoľkých opatrení, pričom jedným z takýchto opatrení bolo i realizovanie samotnej organizačnej zmeny a zavedenie nových pracovných pozícii. Odporca jednoznačne popieral akékoľvek písomné tvrdenie navrhovateľky, podľa ktorých samotnej výpovedi predchádzal hrubý nátlak zo strany zamestnávateľa k podpísaniu dohody o zmene pôvodných pracovných podmienok, takéto tvrdenia považuje za zavádzajúce. K splneniu si svojej zákonnej ponukovej povinnosti inej vhodnej práce pre navrhovateľku odporca uvádzal, že takáto ponuková povinnosť odporcu bola splnená už predložením dohody o zmene pracovných podmienok, ktorá dohoda časovo predchádzala výpovedi v zmysle ustanovenia zo dňa 30.03.2012. Podľa odporca navrhovateľke bola ponúknutá iná vhodná práca, pričom túto odmietla, ponuková povinnosť bola splnená pred doručením samotnej výpovede a odporca v čase ukončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou nedisponoval iným vhodným voľným pracovným miestom. Jediným voľným pracovným miestom bola pracovná pozícia zdravotnícky asistent a pracovná pozícia manažér pacienta, pričom pracovná pozícia manažér pacienta bola navrhovateľke ponúknutá. Pracovná pozícia zdravotnícky asistent jej nemohla byť ponúknutá a to z dôvodu, že takéto konanie odporcu by bolo v rozpore s nariadením vlády č. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializovaných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností. Z uvedených písomných podaní odporcu teda jasne vyplýva a skutočnosti, ktoré uviedol v písomnom

podaní, že pri ukončení pracovného pomeru s navrhovateľkou odporca objektívne nemal možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať na inej pracovnej pozícii ako na pracovnej pozícii manažér pacienta, pričom túto však navrhovateľka odmietla, čo potvrdila aj v samotnom návrhu.

Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa , , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Skončením pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu výpoveďou došlo práve s odkazom na vyššie citované ustanovenia s odôvodnením, že navrhovateľka sa stala pre odporcu nadbytočnou vzhľadom na písomné rozhodnutie odporcu týkajúce sa organizačnej zmeny v súvislosti so znížením stavu zamestnancov s cieľom odporcu zabezpečiť vyššiu efektívnosť práce v pracovnej kategórii sestra, pôrodná asistentka vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom na ktorú pracovnú pozíciu bola zaradená i navrhovateľka. Základným predpokladom pre použitie tohto výpovedného dôvodu je rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách a príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím a nadbytočnosťou zamestnanca. K predpokladom pre danie výpovede podľa tohto ustanovenia patrí to, že musí existovať takéto rozhodnutie, podľa ktorého zamestnávateľov príslušný orgán určil konkrétneho zamestnanca, ktorý sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným. Samotné rozhodnutie o organizačných zmenách nie je právnym úkonom a súd nemá právo takéto rozhodnutie preskúmať z hľadiska jeho platnosti ako právneho úkonu. Pokiaľ však zamestnávateľ pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou používa takýto výpovedný dôvod, t. j. že z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce ruší určité pracovné miesto, resp. funkciu, môže výpoveďou postihnúť iba zamestnanca pracujúceho na zrušenom pracovnom mieste alebo vo funkcii, nie však iného zamestnanca, ktorého pracovného zaradenia sa organizačná zmena nedotýka. Platí zásada, že o výbere zamestnanca, ktorý je pre zamestnávateľa nadbytočný rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd ani v konaní o určenie neplatnosti výpovedi nie je oprávnený rozhodnutie zamestnávateľa v tomto smere preskúmať. O výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ, avšak len v prípade, že došlo k zrušeniu takéhoto pracovného miesta, resp. pracovného zaradenia, ktoré sa týka určitého počtu konkrétnych pracovných miest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených identicky. Odporca ako výpovedný dôvod uvádzal nadbytočnosť navrhovateľky vzhľadom na písomné rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 28.03.2012, ktorú organizačnú zmenu vyhlásil vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom v pracovnej kategórii sestra, pôrodná asistentka s účinnosťou od 28.03.2012 do 30.06.2012. Odporca považoval navrhovateľku za nadbytočnú z dôvodu zabezpečenia vyššej efektívnosti práce na pozícii zdravotná sestra a pôrodná asistentka. Súd takýto výpovedný dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou navrhovateľky u odporcu preskúmal z hľadiska či sa jedná o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, resp. organizačná zmena je realizovaná s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce na pozícii, kde bola v čase trvania pracovného pomeru zaradená samotná navrhovateľka. Súd vo veci nenariadil ďalšie dokazovanie, nakoľko na základe písomných podkladov nachádzajúcich sa v súdnom spise mal jednoznačne preukázané, že u odporcu ako zamestnávateľa nedošlo k žiadnej zmene úloh ani k zmene technického vybavenia v dôsledku ktorých zmien sa navrhovateľka stala nadbytočnou. Dôvody nadbytočnosti odporca označil tak, že navrhovateľka sa stala nadbytočnou v súvislosti so znížením celkového počtu zamestnancov u odporcu za účelom zvýšenia efektívnosti práce na pozícii zdravotná sestra, pôrodná asistentka vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom. O nadbytočnosti zamestnanca je možné hovoriť vtedy, pokiaľ zamestnávateľ nemal možnosť

zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluvy a dôvody takejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Zákon umožňuje zamestnávateľovi aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V zmysle horecitovaných zákonných ustanovení odporca nepreukázal, žeby sa stala navrhovateľka pre neho nadbytočnou, nepreukázal vykonanie samotnej organizačnej zmeny na pracovnej pozícii zdravotná sestra, pôrodná asistentka v Nemocnici v Žiari nad Hronom. Organizačná zmena prijatá rozhodnutím zamestnávateľa, teda odporcu navodzuje dojem účelovosti, keďže bola prijatá len na dobu troch mesiacov, a to do skončenia plynutia výpovednej lehoty navrhovateľky ako aj ďalších dvoch pracovníčok - sestier, ktoré odmietli podpísať dohodu o zmene pracovných podmienok. Zo Zborníka III. (S122) vyplýva, že „organizačné zmeny musia mať trvalý a nielen prechodný charakter“. V konaní nebolo preukázané listinnými dôkazmi, žeby bolo došlo k zrušeniu miest - pracovných pozícii sestra u odporcu a len účelovo došlo k zmene týždenného úväzku sestier, keďže navrhovateľka odmietla túto dohodu podpísať, tá skutočnosť, že sestry ktoré ju podpísali zostali pracovať ako sestra, manažér pacienta svedčí o tom, že nadbytočnou sa stala len navrhovateľka lebo odmietla podpísať dohodu o zmene pôvodne dohodnutých pracovných podmienok. Je nutné podotknúť, že ochrana zamestnancovi garantovaná vo vzťahu k svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania nie len ale aj v článku 36 písm. b) a tiež medzinárodnou zmluvou a to Dohovorom medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa číslo 158 zo dňa 22.06.1982, ktorú medzinárodnú zmluvu ratifikovala aj Slovenská republika. Z článku 2 tretej vety vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich zo základných zásad z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinností zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Súd posudzuje postup odporcu ako zamestnávateľa voči navrhovateľke ako postup ktorý nebol v súlade s dobrými mravmi, keďže len s navrhovateľkou ktorá nepristúpila k podpísaniu dohody o zmluvne dohodnutých pracovných podmienkach, rozviazal pracovný pomer výpoveďou podľa . Tento postup nasvedčuje tomu, že účelom organizačnej zmeny, ktorá bola vytvorená len na obdobie troch mesiacov, ktorý čas bol zhodný s plynutím výpovednej lehoty u navrhovateľky, bolo zrušenie pracovného pomeru navrhovateľkou. Takéto konanie odporcu, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi, možno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s článkom 1 Základných zásad . Odporca nepreukázal listinnými dôkazmi, žeby v dôsledku organizačných zmien bolo došlo k zmene jeho úloh, jeho technického vybavenia, k zníženiu stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce, ako deklaroval v rozhodnutí o organizačnej zmene a vo výpovedi, ako aj v konaní, žeby sa v dôsledku toho bola stala pre neho navrhovateľka nadbytočnou. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd rozhodol v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia a podanému návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel ako opodstatnenému a odôvodnenému.

Keďže navrhovateľka v konaní bola úspešná, uplatnila si právo na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 409,45 €, ktoré jej súd v plnom rozsahu priznal v zmysle ustanovenia (1. Prevzatie veci dňa 27.06.2012 a prvá porada s klientom - 58, €, . Podanie žaloby dňa 28.08.2012 na Okresný súd v Žiari nad Hronom - 58,69 €, 3. Písomné podanie protistrane dňa 28.06.2012 - 58,69 €, 4. Podanie návrhu na vykonanie dôkazov a ďalších relevantných listín dňa 19.03.2013 - 40,04 €, 5. Účasť na súdnom pojednávaní dňa 13.03.2013 - 15,01 €, 6. Ďalšia porada s klientom dňa 21.01.2014 od 13.00 hod. do 14.00 hod. - 61,87 €, 7. Účasť na súdnom pojednávaní dňa 29.01.2014 - 61,87 €, 8. Režijný paušál za rok 2012 á 7,63 x 3 - 22,89 €, režijný paušál za rok 2013 á 7,81 x 2 - 15,62 €, režijný paušál za rok 2014 á 8,04 x 2 - 16,08 €, t. j. spolu 409,45 €).

O povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľky súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.