Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/312/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvii Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: Mgr. C. P., nar. X.X.XXXX, bytom D., L. XX/XX, proti odporcovi: C. F., nar. X.X.XXXX, bytom D., G. XXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Michal Mudrák, AK so sídlom Bratislava, Gajova 4, o zaplatenie 3.784,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18. apríla 2013, č. k. -87, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 3 784,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.12.2008 do zaplatenia, vo výške 10,5 % ročne zo sumy 66,39 eur od 16.1.2009 do zaplatenia, vo výške 10 % ročne zo sumy 66,39 eur od 16.2.2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 66,39 eur eur od 16.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 66,39 od 16.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne od 16.3.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.5.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.6.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.7.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.8.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.9.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.11.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.12.2010 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.1.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.2.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.3.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.4.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.8.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.9.2011 do zaplatenia, vo

výške 9,5% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.1.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.2.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.3.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.4.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 66,39 eur od 16.5.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní, keď vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. , 558 , , , , , keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania (najmä z č.l. 4 spisu - listinný dôkazný prostriedok označený ako „Zmluva o pôžičke“) mal súd za preukázané, že odporca dňa 12.6.2007 výslovne uznal a zaviazal sa zaplatiť svoj dlh voči navrhovateľke, ktorý vznikol z titulu pôžičky v presne neurčený deň v roku 2005 vo výške 120.000,- Sk (3.983,- eur), poskytnutej navrhovateľkou odporcovi za účelom splatenia záväzkov odporcu. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu uvedeného dôkazu jednoznačne a jasne vyplýva titul (právny dôvod vzniku) ako aj výška dlhu, súd dôkaz vyhodnotil ako uznanie dlhu podľa ust. . S poukazom na zákonné znenie ust. , súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, podľa ktorého uznanie dlhu na preukázanie dôvodnosti nároku uplatneného návrhom samo osebe nepostačuje, nakoľko navrhovateľka ako účastníčka konania nesúca dôkaznú povinnosť, musí preukázať aj tú skutočnosť, že k vzniku pôžičky ako reálneho kontraktu odovzdaním sumy 120.000,- Sk skutočne došlo. Práve naopak, ust. jednoznačne udáva, že ak niekto svoj dlh písomne uzná čo do dôvodu, aj do výšky a zaviaže sa ho zaplatiť, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Súd rozhodujúc podľa uvedeného zákonného ustanovenia mal za preukázané, že predmetný listinný dôkazný prostriedok obsahuje všetky zákonné náležitosti podmieňujúce aplikáciu predpokladu existencie záväzku (zmluva o pôžičke) ku dňu 12.6.2007. Odporca na margo platnosti uznania dlhu uviedol, že tento podpísal pod psychickým nátlakom navrhovateľky, ktorý mal byť vyvíjaný tým spôsobom, že navrhovateľka opakovane kontaktovala manželku odporcu aj odporcu, čím mu spôsobovala rodinné a manželské problémy, na základe čoho za menšie zlo považoval podpísanie dokumentu obsahujúceho uznanie dlhu. Uvedené tvrdenie však odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe čoho súd nemohol uznanie dlhu vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon podľa ust. . V neposlednom rade súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že odporca vykonal v dňoch 18.6.2007, 26.7.2007 a 18.8.2007 platby po 2.000,- Sk (splátky dlhu vo výške podľa uznania dlhu), pričom tvrdenie, že išlo o platbu iného dlhu voči matke navrhovateľky (pôžička poskytnutá za účelom zaplatenia tetovania), súd za preukázané nemal. Takto sa výška celkovo uznaného dlhu ponížila na sumu uplatnenú návrhom, t.j. 3.784,11 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu v časti uplatnenej istiny vyhovel. Vychádzajúc z obsahu uznania dlhu ako aj z vyššie uvedených zákonných ustanovení, súd čiastočne vyhovel návrhu aj v časti úroku z omeškania z jednotlivých splátok dlhu, a to s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania odporcom len v časti nepremlčanej, t.j. od 16.1.2009 a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že takmer plne procesne úspešnej navrhovateľke (neúspech mala len v nepatrnej časti úroku z omeškania) by podľa ust. mala právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že náhrady trov konania sa výslovne vzdala, súd jej ich nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie keď svoje odvolanie podal z dôvodu podľa keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a písm. f) keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Odvolateľ uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav keďže nevykonal dôkazy navrhnuté odporcom ktorými sa mala preukázať nepravdivosť tvrdení navrhovateľky a predmetného uznania dlhu. Odporca požadoval, aby súd prvého stupňa vykonal nasledujúce dôkazy a to, aby prikázal navrhovateľke predložiť dôkazy - výpis z bankového účtu ktorým sa preukáže čo sa stalo so sumou 80.000,- Sk ktorú navrhovateľka dostala z úveru od A. a o ktorej tvrdí, že ju poskytla odporcovi ako pôžičku. V prípade, ak navrhovateľka tento dôkaz nepredloží nech si súd sám uvedený dôkaz zabezpečí dopytom v príslušnej banke, ďalej žiadala, aby súd prikázal navrhovateľke predložiť dôkaz o tom koľko dostala z poistky pri dovŕšení osemnásteho roku života o

ktorej tvrdí, že ju poskytla odporcovi ako pôžičku. Uvedené dôkazy odporca navrhol z dôvodu, že navrhovateľka na pojednávaní dňa 29.1.2013 uviedla, že z úveru 280.000,- Sk od A. priamo poskytla 80.000,- Sk ako pôžičku odporcovi. Odporca odmieta tvrdenie navrhovateľky o poskytnutej pôžičke a trvá na tom, že si od navrhovateľky žiadnu pôžičku nebral. Navrhnutý dôkaz mal preto preukázať ako navrhovateľka naložila so sumou 80.000,- Sk a teda vykonaním dôkazu sa malo vyvrátiť tvrdenie navrhovateľky o poskytnutí pôžičky a tiež sa ním malo spochybniť uznanie dlhu. Odporca je toho názoru, že vykonaním navrhovaných dôkazov sa spochybní uznanie dlhu a teda dôjde k vyvráteniu domnienky existencie dlhu tým, že navrhovateľka nemala dostatok prostriedkov na poskytnutie pôžičky odporcovi. Tým, že súd prvého stupňa navrhnuté dôkazy nevykonal porušil právo odporcu na spravodlivé súdne konanie pretože súd nezistil úplne skutkový stav na základe čoho dospel k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu. Odvolateľ uviedol, že navrhované dôkazy požadoval svojim elektronickým podaním zo dňa 13.03.2013 ktoré sa v súdnom spise malo nachádzať pod číslom listu 79.

K odvolaniu odporcu zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka ktorá uvádza, že s odvolaním odporcu nesúhlasí keď je toho názoru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci a následne aj správne právne vec posúdil. Odporca počas celého konania nepredložil žiaden dôkaz ktorý by vyvrátil tvrdenie navrhovateľky o poskytnutí pôžičky a uznaní dlhu odporcom. Je toho názoru, že predložila súdu dostatok listinných dôkazov a to kópie šekových ústrižkov, zmluvu o pôžičke, zmluvu o úvere č. , kúpnu zmluvu, výpis z účtu, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, oznámenie Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. (potvrdenie o vyplatení poistky) ktoré potvrdzujú skutočnosť, že navrhovateľka disponovala dostatočným množstvom peňažných prostriedkov, aby v roku 2005 odporcovi požičala sumu 120.000,- Sk z ktorej odporca vrátil len 6.000,- Sk a to v troch splátkach po 2.000,- Sk a taktiež preukázala, že odporca uznal svoj dlh. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľky ktorým sa domáha uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 3.784,11 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa ktorým bolo návrhu navrhovateľky vyhovené.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke úrok vo výške 8,5% ročne zo sumy 66,387 eur od 16.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.12.2007 do zaplatenia zo sumy 66,387 eur od 16.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.8.2008 do zaplatenia zo sumy 66,387 eur od 16.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 66,387 eur od 16.10.2008 do zaplatenia, vo výške 6,5% ročne zo sumy 66,387 eur od 16.11.2008 do zaplatenia napadnutý nebol a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav ( ) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky

možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až .

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správny skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa uplatnenej istiny obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že z listinného dokladu nazvaného zmluva o pôžičke vyplýva, že odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľke sumu vo výške 120.000,- Sk ktorú si požičal za účelom splátky svojich záväzkov v roku 2005. Určenú sumu sa zaviazal splácať v minimálnej výške 2.000,- Sk každý mesiac do 15-teho dňa príslušného mesiaca na bankový účet menovanej. Odporca týmto uznáva dlh v celom rozsahu v zmysle príslušných ustanovení . Navrhovateľka a odporca osvedčili pravosť svojich podpisov dňa 12.6.2007.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma, predpokladom je iba to, že došlo k zhode zmluvných strán na podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o predmete pôžičky a dohoda o dobe jej vrátenia. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke teda musí dôjsť ku konsenzu zmluvných strán o tom, že peňažné prostriedky budú poskytnuté dlžníkovi iba dočasne a že dlžník ich po dohodnutom čase vráti.

Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke. Na druhej strane i v prípade existencie listín preukazujúcich poskytnutie pôžičky môže dlžník v spore namietať neexistenciu dlhu alebo jej výšku. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti ktorá mala za následok zánik dlhu celkom alebo sčasti spočíva na dlžníkovi.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti. Podľa ods. 3 cit. ust. ak nejde o veci podľa ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred skončením dokazovania je predseda senátu povinný okrem vecí vymenovaných v ods. 2 cit. ust. poučiť účastníkov prítomných na pojednávaní, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr sa neprihliada (ods. 3 cit. ust.).

Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom

konaní leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 558 Obč. zákonníka, uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. , len ho doplňuje reagovaním na odvolanie odporcu.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľky v napadnutej vyhovujúcej časti je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľky na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o pôžičke v zmysle ust. a násl. . Zásada vyjadrená v ust. (dbať na rovnaké postavenie účastníkov a zaistiť im rovnaké možnosti k uplatneniu ich práv) neznamená bez všetkého povinnosť súdu vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníkov, resp. prevziať na seba dôkaznú povinnosť. Otázky spojené, s prevádzaním a hodnotením dôkazov upravuje a len ten súdu ukladá, aby dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach ( ) a aby rozhodol vo veci na základe zisteného skutkového stavu ( O. s. p), pričom len jemu prislúcha rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov navrhovaných účastníkmi prevedie, ktoré nie ( a ).

Navrhovateľka v konaní pred súdom prvého stupňa na preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke s odporcom predložila súdu uznanie dlhu zo dňa 12.06.2007 a poštové poukážky o odporcových platbách navrhovateľke v dňoch 18.6.2007, 26.7.2007, 18.8.2007 , každá vo výške 2.000 Sk. Odporca sa v konaní pred súdom prvého stupňa bránil tým, že nedošlo k odovzdaniu peňazí zo strany navrhovateľky a teda nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o pôžičke, nakoľko navrhovateľka v tom čase nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami a z jej strany v roku 2007 dochádzalo len k vyvíjaniu nátlaku smerujúceho k tomu, že takýmto spôsobom sa chcela domôcť k peniazom.

Odvolací súd je toho názoru, že neobstojí odporcova námietka, že v prejednávanej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a to vykonaním dôkazov, ktoré navrhoval odporca a ktorými sa malo zistiť, či navrhovateľka v čase poskytnutia pôžičky mala dostatok finančných prostriedkov na jej poskytnutie.

Navrhovateľka totiž v konaní predložila súdu dňa 7.2.2013 zmluvu o úvere č. zo dňa 5.8.2005 na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 280.000,- Sk od A. a.s., kúpnu zmluvu zo dňa 15.8.2005 preukazujúcu kúpu motorového vozidla za cenu 200.000,- Sk a taktiež predložila súdu výpis z účtu preukazujúci, že dňa 8.8.2005 jej boli peňažné prostriedky z úveru aj skutočne pripísané na jej bankový účet. Navrhovateľka ďalej dňa 17.4.2013 predložila súdu oznámenie o výplate poistného plnenia - dožitie č. 28894666 od poisťovne Allianz, Slovenská poisťovňa a.s. preukazujúce pravdivosť jej tvrdení o dispozícii s finančnými prostriedkami z poistky v sume 597,49 eur a taktiež predložila potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 7.3.2013 o evidencii jej osoby v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a o priebehu výkonu prác vykonávaných jej osobou pre uvádzaných zamestnávateľov na základe pracovného alebo obdobného pracovného pomeru, s ktorými listinným dôkazmi bol odporca oboznámený na pojednávaniach v dňoch 7.3.2013 a 18.4.2013. Z uvedeného tak vyplýva, že navrhovateľka predložila súdu všetky listinné dôkazy, ktoré navrhol vykonať prvostupňový súd resp., ktoré navrhol samotný odporca a preto je odvolací súd toho názoru , že zo strany súdu prvého stupňa bol dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo veci v zmysle ust. , keď v zmysle ust. a len súdu prislúcha rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov navrhovaných účastníkmi prevedie a ktoré nie.

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľka v roku 2005 disponovala dostatkom finančných prostriedkov na poskytnutie predmetnej pôžičky, ktorú odporca popieral a spochybňoval a taktiež bolo preukázané, že odporca dňa 12.6.2007 uznal svoj dlh vo výške 120.000,- Sk v celom rozsahu, čím založil vyvrátiteľnú domnienku, že v čase uznania dlh trval ( § 558 Obč. zákonníka). Bolo tak na odporcovi, aby preukázal, že dlh v čase uznania neexistoval. Odporca však toto dôkazne bremeno neuniesol a navyše odporca žiadnym spôsobom súdu neosvedčil resp. nepreukázal z akého dôvodu navrhovateľke v dňoch 18.6.2007, 26.7.2007 a 18.8.2007 realizoval 3 platby každú vo výške 2.000,- Sk, ktoré boli adresované navrhovateľke prostredníctvom poštového peňažného poukazu typu H. Z jeho strany však bolo len uvedené , že to bolo z dôvodu splácania poskytnutej pôžičky zo strany matky navrhovateľky na jeho tetovanie, avšak žiadnym spôsobom túto skutočnosť súdu nepreukázal, práve naopak, uvedené splátky nasvedčujú tomu, že splácal poskytnutú pôžičku vo výške 120.000,- Sk tak, ako to uviedol aj v uznávacom prejave zo dňa 12.6.2007.

Na základe uvedeného preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že zo strany navrhovateľky bolo dostatočne preukázané, že v čase uznania dlhu zo strany odporcu a to listom zo dňa 12.6.2007 došlo k uznaniu existujúceho dlhu, ktorý vznikol na základe uzavretej zmluvy o pôžičke v roku 2005. Keďže zo strany odporcu došlo k uznaniu dlhu čo do základu aj výšky, v danom prípade začala odo dňa kedy došlo k uznaniu dlhu plynúť 10 - ročná premlčacia doba, počas ktorej mala možnosť navrhovateľka vo vzťahu k odporcovi si uplatniť svoje právo na súde prvýkrát. Navrhovateľka toto svoje právo realizovala dňa 23.11.2011 t. j. počas 10 - ročnej premlčacej doby a teda vznesená námietka premlčania zo strany odporcu nebola dôvodná, nakoľko navrhovateľka toto svoje právo realizovala počas tejto premlčacej doby.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal nakoľko si žiadne neuplatnila a taktiež jej žiadne nevyplývajú zo spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.