Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoZm/26/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom B. T. R. XXX, XXX XX H. o zaplatenie zmenkovej sumy 311,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -25 zo dňa 5. júna 2013 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -25 zo dňa 5. júna 2013 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 28. 03. 2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 311,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 311,- Eur od 28.02.2010 do zaplatenia, so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 311,- Eur od 14. 05. 2010 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 1,04 Eur, a to podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Navrhovateľ si pohľadávku uplatnil ako nárok zo zmenky vystavenej odporkyňou dňa 15. 7. 2009, ktorú priložil k návrhu a príslušný súd určil podľa bydliska odporkyne. Odporkyňa sa na tlačive „C „ (čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia) vyjadrila, že akceptuje pohľadávku, nežiada neriadiť ústne pojednávanie, nežiada náhradu trov konania a uplatňuje si protipohľadávku.

Súd v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia nariadil vo veci pojednávanie, a to s poukazom na čl. 5 bod 1 Nariadenia, lebo ústne pojednávanie považoval za potrebné vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia súdom, ako spotrebiteľský vzťah, keďže súd je ex offo povinný skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok. Navyše zo zásady rovnosti všetkých pred zákonom či pred súdom vyplýva, že všetci účastníci majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým sporným otázkam, najmä v tomto prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia odporkyni neposkytuje dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmenkou identifikovanou číslom zmluvy XXXXXXXXX, úverovou zmluvou XXXXXXXXX, exekučným spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a zistil, že zmenka, ktorá bola navrhovateľom priložená k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Zmenka bola vystavená dňa 15. 7. 2009 v S. na rad spoločností POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 59, s doložkou „bez protestu“, s lehotou splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola vpísaná suma 311,- Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 28.02.2010 do zaplatenia. Pôvodný majiteľ zmenky POHOTOVOSŤ s.r.o. indosoval zmenku rubopisom na navrhovateľa. Súd prvého stupňa

tiež zistil, že odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver dňa 15.7.2009 vo výške 200,- Eur, a v zmysle čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok na zabezpečenie peňažného záväzku žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy bola vystavená zmenka, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia tejto sumy s tým, že remitent bol oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí 4 po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dátum úročenia zmenkovej sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň, kedy sa stal splatným celý dlh.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto v zmysle čl. 19 Nariadenia aplikoval slovenské právo, a to , , o spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicu 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernicu 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia kapitoly I čl. 2 ods. 1, kapitoly II čl. 4, čl. 5 ods. 1 a 3, čl. 7 ods. 1, čl. 19 a čl. 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, ďalej na čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bod 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES, čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES, ďalej na ust. , a , a a , a , ako aj a , o spotrebiteľských úveroch a napokon na , , a a o zmenkách a šekoch.

V odôvodnení ďalej súd uviedol, že z činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť poskytovaním spotrebiteľských úverov v značnom rozsahu na území celej SR, a zmenka má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu, ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu. Keďže zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, súd prvého stupňa pri uplatnení práva zo zmenky skúmal z úradnej moci postavenie odporkyne, ako spotrebiteľa, pričom vychádzal zo záveru, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 01.01.2008, a napokon posledná platná právna úprava v o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Úprava v zmysle ktorého porušením tohto zákazu veriteľ zodpovedá za škodu spôsobenú spotrebiteľovi je úpravou kogentnou, súd preto zo zákona ex offo skúma podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi. Vychádzajúc z rozhodného znenia úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru, že veriteľ k 15.7.2009 na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohol prijať od dlžníka zmenku len v prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) je dohodnuté, že remitent je oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane v súlade s VOP splatným celý dlh. Pokiaľ ide o vpísanú sumu 311,- Eur do zmenky, táto bola vyplnená nad hodnotu 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Veriteľ v danom prípade poskytol úver vo výške 200,- Eur, z ktorého 30% predstavuje sumu 60,- Eur. Veriteľom vyplnená zmenka na sumu 311,- Eur je podľa súdu prvého stupňa neprípustná, ide o právny úkon, ktorý je s poukazom na absolútne neplatný, a to pre rozpor so zákonom. Právny predchodca navrhovateľa konal v priamom rozpore s , keď zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami prerušujúcimi úverové istiny, a preto je takýto právny úkon neplatný. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, a to zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 311,- Eur od 28.02.2010 do zaplatenia. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo VOP, jej obsah ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, preto ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je potom podľa neplatná.

Za neplatné považoval okresný súd dojednanie VOP aj s poukazom na čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého všetky alebo

niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme musia byť vypracované zrozumiteľne, a keď existuje pochybnosť v zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na VOP absentuje podpis odporkyne, preto sú pochybnosti, či vôbec odporkyňa mala reálnu možnosť sa popri úverovej zmluve so znením VOP oboznámiť, pričom aj v prípade, ak by sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť s úverovými podmienkami, súd prvého stupňa poukázal na to, že tieto sú veľmi rozsiahle, písané malým, ťažko čitateľným písmom s množstvom odbornej právnej terminilógie a zhustené na jednej stránke.

Súd prvého stupňa tiež vychádzal zo záveru, že aj zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym úkonom, pričom každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, a súd v rámci občianskosúdneho konania na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada ex offo. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského nie je podľa súdu ani možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzované. Súd prvého stupňa preto z dôvodu neoprávnene vyplnenej zmenkovej sumy, neprijateľnej dohody o vyplnení blanko zmenky, v zložitej čitateľnosti obchodných podmienok považoval postup navrhovateľa, ako nekalú praktiku a takto vyplnenú zmenku za neplatný právny úkon.

Súd prvého stupňa hodnotil aj údaje v zmenke z hľadiska účelu zmenky v zmysle úpravy Zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku. Súd dospel k názoru, že by bolo v rozpore s účelom zákona, aby v zabezpečovacej zmenke bol obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25% ročne, pričom poukázal aj na právnu úpravu obsiahnutú v (s účinnosťou od 15. 01. 2009), podľa ktorej ak vznikol záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, je možné dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej predpismi Občianskeho práva, teda Podľa názoru súdu prvého stupňa pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25% denne ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia s úmyslom získať od dlžníka sankčné plnenie v neprimeranej výške. Takéto plnenie je podľa súdu prvého stupňa aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a riadne, a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či skutočnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia. Okresný súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky obchádza zákon, preto je právnym úkonom absolútne neplatným s poukazom na , a neplatnosť tejto dohody spôsobuje aj v zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25% ročne, pokiaľ ide o túto časť zmenky.

Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa názoru súdu prvého stupňa prelomuje aj zásadu stanovenú v čl. I. , čo je vyjadrené v ustanovení in fine, kde zákonodarca výslovne uviedol, že zákonné ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Okresný súd považoval za neurčitý aj údaj o splatnosti obsiahnutý v zmenke, pričom poukázal na úpravu údaju splatnosti v a V konaní predložená zmenka má ako splatosť uvedené „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, zatiaľ čo v piatom odstavci má splatnosť stanovenú „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd prvého stupňa má za to, že ide o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú, a v zmysle sa takáto zmenka považuje za neplatnú.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon uviedol, že v prípade neskúmania prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách súdom by mohlo dôjsť k odopretiu, resp. k obmedzeniu práv spotrebiteľa, ako slabšej strany právneho vzťahu. Súd prvého stupňa skúmaním podmienok v spotrebiteľskom úvere tak dospel k záveru, že navrhovateľ neoprávnene zabezpečil úver zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30% istiny v čase vyplnenia zmenky. Zmenka vychádzala z dohody o vyplnení zmenky, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku upravenú v neprospech spotrebiteľa a v konečnom dôsledku samotná zmenka vzhľadom na rozpor údajov splatnosti je podľa súdu prvého stupňa zmenkou neplatnou. Súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa s tým, že úspešná odporkyňa si v konaní trovy konania neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ tvrdil, že v tejto veci došlo zo strany súdu prvého stupňa k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné aj v SR. Tvrdil, že súd v tomto prípade nemohol nariadiť pojednávanie, nakoľko neboli splnené podmienky čl. 5 ods. 1 Nariadenia. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu, pojednávanie je možné podľa nariadenia nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť ich tvrdenia len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Súd v tomto prípade nevydal a nedoručil účastníkom konania žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania v súlade s a nasl. . Pokiaľ teda súd do nariadenia pojednávania nerozhodol platne uznesením, nemohlo sa pojednávanie uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie je podľa navrhovateľa postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. a nasl. , súd prihliadal na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia bez návrhu vykonané.

Pokiaľ súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozhodnutia vykonal vo veci dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, navrhovateľ namietal, že navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporkyňa dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Navrhovateľ tvrdil, že súd prvého stupňa porušil ust. , podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Súd prvého stupňa mal podľa navrhovateľa v tejto veci rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, z priebehu konania nevyplynula podľa navrhovateľa potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, ako to výnimočne umožňuje Navrhovateľ tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané , čím dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zo strany odporkyne neboli voči forme obsahu zmenky prednesené žiadne námietky, preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve navrhovateľa na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, ktorá ako listinný cenný papier je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Odporkyňa mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť voči zmenke námietky, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd podľa navrhovateľa nie je oprávnený na to, aby postupom podľa vznášal námietky voči zmenke za odporkyňu, a pokiaľ tak urobil, ide podľa navrhovateľa o porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivý proces. Odporkyňa sa v konaní nedovolávala obrany ako spotrebiteľ, nerozporovala navrhovateľom uplatnenú pohľadávku, svojim konaním ju prakticky uznala, súd prvého stupňa však sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre odporkyňu dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu, čím podľa navrhovateľa neobjektívne podporil odporkyňu v tomto konaní. Takéto správanie súdu podľa navrhovateľa je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované SR a aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľ zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporkyne, že za zmenku zaplatí, súd prvého stupňa však posudzoval vec tak, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Súd prvého stupňa podľa navrhovateľa ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, v zmysle ktorého odporkyňa vo všeobecnosti nie je oprávnená znášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v prvom konaní nemôže

konať odporkyňa, tým menej tak podľa navrhovateľa môže konať sám súd. V zmysle § 17 ZŠZ je preto síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, táto námietka však musí byť vznesená zo strany odporkyne, ktorá nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli odporkyne) prevzal súd a suploval jej aktivitu. Uvedené námietky majú hmotno-právny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán nie je súd oprávnený odporkyňu ani na ne upozorniť ( ). Súd prvého stupňa podľa navrhovateľ porušil poučovaciu povinnosť ( ), porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia nemali byť bez návrhu vykonané.

Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená navrhovateľom je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, ide teda o platnú zmenku. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi odporkyňou a remitentom je po indosovaní irelevantný. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon a nárok zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú, pričom tento jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani nikto z účastníkov ich nepreukázal. V zmysle Nariadenia sa nárok považuje za neprípustný, ak v podmienkach SR nie je vymáhateľný súdnou cestou. Navrhovateľ tvrdil, že v tomto prípade boli splnené všetky podmienky konania v zmysle , nárok je vymáhateľný súdnou cestou, preto je predikcia súdu zásadne mylná.

Navrhovateľ namietal aj proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v konaní C - 419/2011, z ktorého rozhodnutia podľa navrhovateľa oprávnenie súdu z úradnej moci skúmať postavenie odporkyne, ako spotrebiteľa nevyplýva. V tomto konaní bola riešená odlišná prejudiciálna otázka, a to existencia právomoci súdu konať, ak je táto odvodená od charakteru odporkyne ako spotrebiteľa. V prejednávanej veci podľa navrhovateľa niet sporu o tom, že by súd nemal právomoc túto vec prejednať, a ani žiaden z účastníkov, ani sám súd svoju právomoc nespochybnil. Rozsudok ESD sa týka výkladu odlišných predpisov Európskej únie, než ktoré boli aplikované v tomto konaní, a ide aj o odlišný skutkový základ veci, nakoľko v uvedenom konaní pred ESD bol charakter účastníka pre určenie právomoci skúmaný na návrh odporkyne a nárok zo zmenky bol uplatnený priamo prvým majiteľom zmenky, remitentom, zatiaľ čo v tejto veci je predmetom konania nárok uplatnený zo strany navrhovateľa, ako indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, uplatňujúcich nárok zo zmenky má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré však súd prvého stupňa podľa navrhovateľa celkom opomenul.

Navrhovateľ nesúhlasil ani s odkazom okresného súdu na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu (BGH) z 25.02.1965 - II Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und wirtschaftsrecht 191/62 Hamm, z ktorého malo vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera, pričom poukazoval na to, že toto rozhodnutie nie je zverejnené a súd prvého stupňa necituje z neho také významné časti, ktoré by umožňovali dospieť k hodnoteniu, k akému súd prvého stupňa dospel v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navyše ide o rozhodnutie 50 rokov staré, ktoré bolo vydané v čase, kedy európske spotrebiteľské právo prakticky neexistovalo, a nie je možné z tohto rozhodnutia vychádzať. Navrhovateľ ďalej namietal, že rozhodnutím Nemeckého súdu nie je možné negovať aplikáciu právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky, a to (Zákon zmenkový a šekový), navyše, Nemecký súd rozhodoval podľa nemeckého práva, a preto použitie z jeho záverov považuje navrhovateľ za neprijateľné.

Navrhovateľ v odvolaní namietal aj proti záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmenky pre neurčitý údaj splatnosti, keď táto neurčitosť splatnosti mala vyplývať z údajného rozporu medzi údajom napísaným na zmenke „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Výraz „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu v zmysle § 34 ods. 1, tretia veta ZZŠ, z ktorej vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia, a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Navrhovateľ namietal proti záverom súdu prvého stupňa ohľadne postupnej splatnosti zmenky, tento záver nie je podľa neho správny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V závere odvolania navrhovateľ namietal aj proti tvrdeniam súdu prvého stupňa o tom, že odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko toto zistenie podľa navrhovateľa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je založené len na domnienke a presvedčení súdu.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa, ktoré jej bolo súdom prvého stupňa doručené, nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa a napadnutý rozsudok zrušil podľa a a vec vrátil na ďalšie konanie podľa

Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného zistil tiež nasledovné skutočnosti: Navrhovateľ uplatnil v tomto konaní svoju pohľadávku voči odporkyni vyplnením vzorového tlačiva „A“ v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ si podľa návrhu uplatňoval právo na zmenkovú sumu vo výške 311,- Eur (zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 311,- Eur od 28.02.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 311,- Eur od 14.05.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,04 Eur a náhradu trov konania. K návrhu navrhovateľ pripojil originál zmenky označenej č. XXXXXXXXX, vystavenej navrhovateľom, ako vystaviteľom dňa 15.7.2009 na rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Na zmenke bola uvedená zmenková suma 311,- Eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 28.02.2010 s poznámkou „bez protestu“, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenku podpísala odporkyňa ako vystaviteľ. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenky POHOTOVOSŤ, s. r. o. previedol zmenku na rad navrhovateľa. Súd prvého stupňa doručil odporkyni rovnopis návrhu, fotokópiu zmenky, potvrdenie súdu o prijatí návrhu na začatie konania, ako aj tlačivo „C“ (zásielka súdu bola doručená odporkyni dňa 15. 04. 2013 do vlastných rúk). Odporkyňa súdu tlačivo „C“ vyplnené doručila dňa 29.4.2013, pričom nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

Súd prvého stupňa dňa 10.05.2013 nariadil pojednávanie na 5.06.2013 o 9:30 hod., predvolanie na pojednávanie bolo doručené navrhovateľovi na adresu jeho právneho zástupcu dňa 15.05.2013, odporkyni dňa 15. 05. 2013. Navrhovateľ sa podaním zo dňa 30. 05. 2013 vyjadril k postupu súdu a namietal, že nestačí zo strany odporkyne vyplniť iba časť II. tlačiva „ C“, ale je potrebné vyplniť aj tlačivo „ A“ z dôvodu potreby opisu a zdôvodnenia uplatneného protinároku. Navrhovateľ z dôvodu hospodárnosti ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Odporkyňa sa pojednávania zúčastnila osobne a uviedla, že je pravdou, že si zobrala 200,-Eur pôžičku, z ktorej splatila dve alebo tri splátky. Súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa 5.06.2013 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že prvostupňový súd po vypočutí odporkyne, konštatoval, že sa oboznamuje obsah spisu, a na to vyhlásil uznesenie, že vyhlasuje dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZZŠ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento prípad (ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa , veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa , platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa sa pri prejednávaní tejto veci dopustil viacerých procesných pochybení, vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľ si uplatnil nárok voči odporkyni podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 o Európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľom je zahraničná právnická osoba, pohľadávku voči odporkyni si uplatnila návrhom na tlačive „A“ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia a to zo zmenky, ktorú v origináli pripojila k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra na navrhovateľa a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. V zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné, súd nariadi ústne pojednávanie len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán sporu.

Navrhovateľ ani odporkyňa nariadenie pojednávania v tomto prípade nenavrhli, odporkyňa sa k návrhu síce vyjadrila, ale len zaslalaním vyjadrenia na tlačive „C“, ktoré jej bolo súdom doručené, a z ktorého vyplýva, že nevzniesla žiadne kvalifikované výhrady voči uplatnenému návrhu, ani nežiadala vytýčiť súdne pojendávanie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.06.2013 vyplýva, že súd v tejto veci nariadil ústne pojednávanie z dôvodu, že to považoval za potrebné vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia súdom, a to ako spotrebiteľský vzťah s odôvodnením, že súd je ex offo povinný skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok. Navrhovateľ nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie, súd prvého stupňa však napriek tomu vykonal dokazovanie exekučným spisom OS Banská Bystrica sp. zn. a odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel o zistenia týkajúceho sa úverového vzťahu medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a odporkyňou, ako dlžníčkou, na zabezpečenie záväzku odporkyne z tohto vzťahu bola vystavená navrhovateľom predložená zmenka.

Odvolací súd považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý predvolal účastníkov na ústne pojednávania bez toho, že by to bol niektorý z nich navrhol, ďalej vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania a sám ex offo skúmal vzťah medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a odporkyňou, ako dlžníčkou, právne posúdenie ktorého však nie je predmetom tohto konania, za nesprávny.

Predmetom tohto konania je navrhovateľom uplatnený nárok zo zmenky, ktorú navrhovateľ získal ako indosatár v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmenkového a šekového zákona od pôvodného majiteľa zmenky, obchodnej spološnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej pre jej majiteľa vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke, a to voči osobe, ktorá svoju povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojim podpisom. Navrhovateľ, ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku, podpísanú odporkyňou ako vystaviteľkou. Táto zmenka predstavuje abstraktný platobný záväzok vystaviteľa a obsahuje jeho povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke, a to právoplatnému majiteľovi zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie sumy uvedenej na zmenke, a to od zmenkových dlžníkov, a to či už od priamych zmenkových dlžníkov (osoba, ktorá je uvedená na zmenke ako zmenkový dlžník, čo pri cudzej zmenke je jej príjemca, resp. akceptant, a pri tzv. vlastnej zmenke je priamym dlžníkom jej vystaviteľ), prípadne od osôb, ktoré sú nepriamymi zmenkovými dlžníkmi (napr. indosanti). Toto právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné, a preto na jeho preukázanie musí stačiť predloženie zmenky. Predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách sa preto zhodujú v tom, že pri vystavení zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá, ale na druhej strane aj v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle.

Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý vo vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym (príčinným). Pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je však od kauzálneho vzťahu nezávislá, tieto 2 právne vzťahy sú právne oddelené, a preto hovoríme o abstraktnosti zmenky. V dôsledku takéhoto oddelenia perfektnosť zmenky nie je závislá od perfektnosti jej kauzálneho vzťahu. Prevoditeľnosť zmenky a jej prispôsobenie sa možnosti rýchlej prevoditeľnosti sa prejavujú v tzv. zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku v prísnej zodpovednosti zo zmenkových záväzkov.

V tejto súvislosti je dôležité ust. § 17 Zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných záväzkoch voči vystaviteľovi (alebo skorším majiteľom zmenky), okrem prípadu, ak by preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Práve ust. § 17 ZZŠ slúži aj na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, avšak bez ohľadu na to, či tento dlžník je spotrebiteľom. Len za splnenia tejto podmienky, teda preukázania toho, že navrhovateľ, ako nový majiteľ zmenky pri nadobúdaní tejto zmenky konal vedome na škodu odporkyne, ako dlžníčky, bolo by možné zaoberať sa námietkami týkajúcimi sa kauzálneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporkyňou ako dlžníčkou. Takéto posudzovanie by bolo možné iba v prípade, že dlžník takéto námietky v súdnom konaní voči navrhovateľovi, ako majiteľovi zmenky uplatní, musí ich však aj zdôvodniť a svoje tvrdenia ohľadne

nepoctivého nadobúdania zmenky preukázať. Majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod. (cit. ).

Zistenia súdu prvého stupňa pokiaľ ide o to, že zmenka bola vystavená odporkyňou na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., a to ako zmenka zabezpečovacia považuje odvolací súd za správne. Je potrebné však opakovane zdôrazniť, že predmetom sporu nie je nárok veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok navrhovateľa, ako majiteľa zmenky zo zmenky, ktorá zmenka indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva tiež, že medzi pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako veriteľom a odporkyňou, ako dlžníčkou bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol veriteľ odporkyni konkrétnu sumu, návratnosť ktorej bola zabezpečená vystavením blankozmenky, ako vlastnej zmenky dlžníka. V blankozmenke nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, a podľa dohody o vyplňovacom práve v čl. 17 VOP bol veriteľ oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane splatným celý dlh vo výške, ktorá zostala neuhradená. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že zmenka predložená navrhovateľom mala zabezpečovací charakter v zmluve o úvere, ktorý bol vzťahom spotrebiteľským, a to medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako podnikateľom poskytujúcim úvery a odporkyňou, ktorá je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Ako však už bolo uvedené, predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Je potrebné opakovane upozorniť, že odporkyňa v konaní nenamietala, že k indosácii došlo na jej škodu (§ 17 ZZŠ).

Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 6 v znení účinnom v tomto prípade obsahoval ustanovenie, podľa ktorého veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch teda určoval pravidlá pre vyplnenie tzv. zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa legislatívy platnej v čase vystavenia v konaní predloženej zmenky prípustné (ako to uviedol aj súd prvého stupňa, v súčasnosti platná právna úprava v o spotrebiteľských úveroch zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje). Porušenie postupu v zmysle cit. však nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale iba zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením týchto pravidiel (cit. ). Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky porušil povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, by pôvodný veriteľ zodpovedal spotrebiteľovi (spotrebiteľ by mal právo uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi nárok na náhradu škody). Vyplnenie zmenky v rozpore s však nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmenky pre rozpor so zákonom tak, ako to vyvodil súd prvého stupňa. Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom súdu prvého stupňa, že aplikáciou došlo k prelomeniu zásady stanovenej v

Odvolací súd tiež upozorňuje, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú len z jeho zistení, z dokazovania, ktoré vykonal sám, pretože odporkyňa ako dlžníčka zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla, a ani nepreukázala. Navyše, v predmetnej veci, keď došlo k indosovaniu zmenky, by boli tieto kauzálne námietky prípustné len za splnenia podmienok vyššie cit. ZZŠ. Zákon v umožňuje súdu, aby výnimočne vykonal aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci konania, pokiaľ to považuje za potrebné, takéto dokazovanie však súd vykonáva za účelom preukázania tvrdení, ktoré účastníci v konaní uviedli. Ani nezakladá súdu právo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu, pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k návrhu na začatie konania nevzniesol. Súd prvého stupňa však napriek pasivite odporkyne v konaní nariadil pripojenie spisu odkazujúceho na kauzálny vzťah medzi odporkyňou, ako zmenkovou dlžníčkou a prvým majiteľom zmenky (POHOTOVOSŤ, s. r. o.). Takýto postup súdu nemá oporu v platnom práve a zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Spájanie navrhovateľa, ktorý zmenku nadobudol indosamentom, s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky, by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníčky a zároveň za predpokladu, že by dlžníčka uniesla dôkazné bremeno v

zmysle § 17 prípadne § 10 ZZŠ. Iba v prípade relevantných námietok vznesených v zmysle zákona zmenkového a šekového, by mohol súd vyhodnocovať aj kauzálny vzťah medzi prvým majiteľom zmenky a odporkyňou, vykonať prípadne aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli a vyvodiť z neho závery. Súd však nie je oprávnený urobiť to za dlžníčku. Postup súdu, ktorý takto narušil procesnú rovnosť strán, považuje odvolací súd preto za nesprávny.

Podľa Zmenkového a šekového zákona bol súd prvého stupňa oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všekty náležitosti ustanovené pre jej platnosť zákonom zmenkovým a šekovým, nie však zaoberať sa podmienkami vystavenia zmenky a jej prípustnosťou.

Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľom v konaní predložená zmenka je neplatná pre rozpor v údajoch splatnosti. Pri vystavení tzv. blankozmenky nie je možné určiť, kedy bude skutočne splatná, rozhodnutie o splatnosti zmenky je na majiteľovi zmenky, ktorý môže zmenku na platenie predložiť povinnej osobe kedykoľvek v rámci lehoty na predloženie. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou neúplnou, skutočnou zmenkou sa stane až potom, keď do nej oprávnená osoba dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Na zmenke predloženej navrhovateľom v tomto konaní je uvedená lehota splatnosti, a to lehota 4 rokov od vystavenia zmenky. Pokiaľ je na zmenke uvedené „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, ide o zmenku splatná „na videnie“ tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Zmenka na videnie je splatná pri predložení. Zákon v § 34 ZZŠ upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do 1 roka od dátumu vystavenia, táto lehota však môže byť skrátená alebo môže byť určená lehota dlhšia (§ 34 ods. 1 ZZŠ). Pokiaľ teda vystaviteľ (odporkyňa) podpísala zmenku s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je tým splnená podmienka určenia dlhšej lehoty v zmysle § 34 ods. 1 ZZŠ. Rovnako tak úročenie vo výške 0,25% denne nie je v rozpore s § 5 ods. 1 ZZŠ, ktorý pri zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní pripúšťa zúročenie zmenkovej sumy za splnenia tam stanovených podmienok (uvedenie úrokovej miery a dátumu od ktorého sa úrok počíta). Akékoľvek úvahy súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo VOP a neplatnosti zmenky, pokiaľ ide o úrok vpísaný na zmenke, a to aj v prípade, že úrok 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne sú v tomto prípade neodôvodnené.

Ako už odvolací súd opakovane zdôraznil, odporkyňa nepreukázala, ale ani nenamietala, že navrhovateľ, ako terajší majiteľ pri nadobúdaní zmenky od pôvodného majiteľa, veriteľa odporkyne z úverovej zmluvy obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., konal vedome na škodu odporkyne, ako dlžníčky. Výklad súdu prvého stupňa, ktorý pripúšťa prelomenie § 17 ZZŠ, keď súd bez akýchkoľvek námietok dlžníka posudzuje kauzálny vzťah len z dôvodu, že dlžník je spotrebiteľom, je neprípustný.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa a zrušil, a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou veci, a z hľadiska hmotného práva bude postupovať podľa príslušných ustanovení Zmenkového a šekového zákona. Prejedná návrh navrhovateľa, ktorý si uplatnil právo zo zmenky, pričom ako indosatár nie je povinný preukazovať existenciu pôvodného záväzkového vzťahu. Zmenka, pokiaľ aj pôvodne mala zabezpečovací charakter, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, a pokiaľ dlžník v rámci svojej obrany nepodal také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 ZZŠ voči terajšiemu majiteľovi zmenky, nie je súd prvého stupňa bez takýchto námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď je to záväzkový vzťah spotrebiteľský. Nárok zo zmenky posúdi podľa ZZŠ, pričom bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu v tom, že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou platnou, a to tak pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu, ako aj pokiaľ ide o obdobie jej úročenia.

Podľa o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.