Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-448-2013.pdf
PDF · 100.57 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/448/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. XXXX/XX, zastúpenej spoločnosťou: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 14, Šaľa, proti odporcovi: Obec Šoporňa, so sídlom Šoporňa 1179, IČO: 00 306 207, zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Koceľova 25, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12. februára 2013, č.k. 15C/183/2012-110, v časti napadnutého rozsudku s opravným uznesením zo dňa 1. marca 2013, č.k. 15C/183/2012-132, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.04.2012 dané odporcom ako zamestnávateľom navrhovateľke ako zamestnankyni je neplatné. Určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a odporcom ako zamestnávateľom vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2011 naďalej trvá a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 18 ods. 1, § 18a ods. 6, ods. 7, § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a vecne tým, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z výkladu a účelu ustanovení zákona o obecnom zriadení vyplýva, že zákonodarcom ustanoveným orgánom, do ktorého kompetencie podľa Zákona o obecnom zriadení spadá posudzovanie okolností porušovania pracovno-právnych povinností a pracovnej disciplíny hlavným kontrolórom je nepochybne obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo je jediným zákonom stanoveným orgánom, ktorý je oprávnený posúdiť skutočnosť, či hlavný kontrolór ako zamestnanec porušuje pracovnú disciplínu, pričom jedným z následkov takéhoto posudzovania môže byť odvolanie hlavného kontrolóra z jeho funkcie. K takémuto rozhodovaniu obecné zastupiteľstvo môže pristúpiť na základe návrhu starostu, ktorý týmto spôsobom môže realizovať disciplinárnu právomoc v oblasti pracovno-právnych vzťahov voči hlavnému kontrolórovi. V prípade odvolania hlavného kontrolóra tento prestane spĺňať požiadavky v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce, čo je jedným zo zákonných dôvodov na to, aby mohol byť pracovný pomer medzi odvolaným kontrolórom a obcou skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa, čiže obce. V danom konkrétnom prejednávanom prípade súd potom návrhu v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko starosta obce pri svojom postupe prekročil svoje právomoci a pracovný pomer s navrhovateľkou nemohol ukončiť formou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak by súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a pripustil argumentáciu odporcu došlo by k popretiu účelu funkcie hlavného kontrolóra obce, kedy by starosta v prípadoch nezhôd s hlavným kontrolórom obce mohol kedykoľvek svojvoľne postihnúť hlavného kontrolóra tým, že s ním skončí pracovný pomer. Takáto konštrukcia by podľa popretím demokratických zásad, na ktorých má fungovať samospráva na úrovni obce. Z týchto dôvodov potom
súd nemusel skúmať a posudzovať, či skutočne došlo k porušeniu pracovnej disciplíny navrhovateľkou ako hlavnou kontrolórkou, nakoľko takéto dokazovanie by bolo vo veci nadbytočné a mohlo by mať vplyv na hospodárnosť celého konania. Primárnou otázkou, ktorú súd pre svoje rozhodnutie potreboval vyriešiť bolo to, či starosta ako štatutárny orgán obce v pracovno-právnych vzťahoch mal oprávnenie postupovať takým spôsobom akým postupoval starosta odporcu. Vyriešenie tejto otázky bolo kľúčovým pre rozhodnutie vo veci. Zdôraznil, že súd vo veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi, žiadne ďalšie dokazovanie sám neinicioval ani nevykonával, nakoľko to nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci ako také. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým záverom a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že odporca ako zamestnávateľ dal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to v nadväznosti na opakované porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré navrhovateľ nikdy nerozporoval a nikdy nevysvetlil s prihliadnutím na intenzitu okolností, závažnosť a mieru zavinenia zamestnanca pri porušovaní pracovnej disciplíny s prihliadnutím na to, že navrhovateľ absolútne ignoroval akékoľvek a všetky snahy odporcu, aby si navrhovateľ riadne plnil pracovné povinnosti v zmysle ním samotným podpísanej pracovnej zmluvy a v neposlednom rade s prihliadnutím aj na úplne odmietanie akejkoľvek komunikácie navrhovateľa s odporcom. Odporca teda vyčerpal všetky bežné možnosti a postupy vo vzťahu k porušovaniu pracovnej disciplíny navrhovateľom. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi riadne doručené v zmysle § 38 Zákonníka práce. Navrhovateľ odmietol písomnosť prijať a to aj napriek tomu, že bol štatutárnym orgánom odporcu oboznámení, čo je jej obsahom, listom zo dňa 30.04.2012 bolo navrhovateľovi už iba oznámené, že dňa 26.04.2012 mu skončil pracovný pomer a z tohto dôvodu ho odporca ako zamestnávateľ k uvedenému dňu odhlásil z evidencie príslušných poisťovní.
Poukázal na to, že na pracovno-právne vzťahy zamestnancov vo verejnej službe sa v súlade s § 3 ods. 1 Zákonníka práce aplikuje Zákonník práce, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Takýmto osobitným predpisom, ktorý má prednosť pred Zákonníkom práce je predovšetkým Zákon o obecnom zriadení. V prípade, že v tomto zákone nie je ustanovené inak, potom sa na pracovno-právne vzťahy týchto zamestnancov aplikuje osobitný zákon, ktorým je Zákon o výkone práce vo verejnom záujme. Štatutárnym orgánom obce v pracovno-právnych vzťahoch zamestnancov je starosta obce. Patrí mu v zmysle Zákonníka práce zakladanie rozväzovanie pracovného pomeru so zamestnancami obce. Takýmto zamestnancom je okrem iných aj hlavný kontrolór obce. Je teda zrejme nespochybniteľné, že odporca konal iba v medziach zákona a spôsobom, ktorý mu zákon umožňuje a výslovne dovoľuje, tzn. na základe zákona konkrétneho ustanovenia v jeho medziach a v rozsahu ako aj spôsobom, ktorý zákon definuje. Postup, ktorý odporca bol nútený uplatniť voči navrhovateľke nie je v príkrom rozpore so zákonom o obecnom zriadení ako to súd v odôvodnení uvádza. Skôr sa domnieva, že v príkrom rozpore so zákonom, je ak niekto napr. uvádza nepravdivé údaje v evidencii pracovnej dochádzky ako to bolo na strane navrhovateľky. Starosta obce aj písomným listom zo dňa 24.04.2012 inicioval okamžité pracovné stretnutie všetkých poslancov, na ktorom malo byť prediskutované práve porušovanie pracovnej disciplíny navrhovateľom ako hlavným kontrolórom obce s návrhom ďalšieho postupu. Stretnutie sa malo uskutočniť dňa 02.05.2012. Medzitým však boli zistené v konaní hlavného kontrolóra ďalšie skutočnosti. Stretnutie 02.05.2012, sa ale zúčastnili len 3 poslanci, napriek tomu, že všetci boli aj písomne riadne pozvaní. Starosta odporcu následne mal záujem prerokovať túto záležitosť na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, avšak poslanci v ten deň nakoniec ani nerokovali, keďže odišli z rokovacej miestnosti. Následne preto zaradil starosta obce do programu zasadnutie obecného zastupiteľstva plánovaného na deň 28.06.2012 návrh na odvolanie hlavného kontrolóra obce, teda navrhovateľky z funkcie v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení aj s príslušným odôvodnením. Zúčastnili sa ho len traja poslanci z jedenástich. Je teda zrejmé, že obecné zastupiteľstvo je v tomto ohľade nečinné a de facto paralyzované. Rovnaký návrh predložil starosta aj na zasadnutie na deň 24.09.2012, z ktorého poslanci doteraz nevysvetlených príčin a bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov neoverili spísanú zápisnicu prepísanú z oficiálneho zvukového záznamu, starosta odporcu sa tohto zasadnutia nemohol zúčastniť ako aj dňa 13.12.2012, kedy obecné zastupiteľstvo opäť nebolo uznášaniaschopné. Starosta obce preto inicioval ďalšie stretnutie s poslancami za okrúhlym stolom na deň 06.02.2013, keďže situácia ohľadom hlavného kontrolóra obce nebola stále prerokovaná, pričom sa stretnutia zúčastnil iba jeden poslanec. Rozhodne teda
bol a je minimálne na jednej strane záujem, aby sa aj obecné zastupiteľstvo týmto problémom zaoberalo. Z pohľadu odporcu ako zamestnávateľa a obce hospodáriacej najmä s prostriedkami občanov rozhodnutím súdu prvého stupňa sa konzervuje nežiaduci stav, kedy hlavný kontrolór obce ako jeden zo zamestnancov obce nie je sankcionovateľný za úplne štandardné a preukázané porušovanie pracovnej disciplíny. Ak by odporca v danej veci nekonal a pracovný pomer za daných skutočne krajných a preukázateľných okolností neskončil, mohlo by mu byť kladené za vinu práve to, že o porušovaní pracovnej disciplíny preukázateľne vedel a nekonal. Vzhľadom na nepružnosť obecného zastupiteľstva by tak napr. znemožnil uplatnenie zistených faktov ako dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže čakaním na uznášaniaschopné rokovanie obecného zastupiteľstva by mohla uplynúť subjektívna lehota v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Skončenie pracovného pomeru hlavným kontrolórom obce nemôže byť ním ani len ako popretie demokratických zásad, ale z dôvodu, že všetky právomoci prináležiace hlavnému kontrolórovi zo Zákona o obecnom zriadení zostávajú mu aj po skončení pracovného pomeru zachované. Naopak ako obmedzovanie demokratických zásad sa javí bezprecedentné okliešťovanie oprávnení zamestnávateľa obce, resp. starostu ako štatutárneho zástupcu obce v pracovnoprávnych vzťahoch v rozpore s jednoznačnými oprávneniami vyplývajúcimi zo Zákonníka práce a to v takých krajných situáciách ako je vznik a existencia dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Z vyššie uvedených dôvodov považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a odôvodnenie rozsudku za nedostatočné a nepresvedčivé, a preto navrhuje zmenu napadnutého rozsudku, prípadne jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľka odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne nevyjadrila.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa potom odvolací súd v časti rozhodnutia o určenie neplatnosti právnych úkonov obmedzuje už len na skonštatovanie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a dodáva iba nasledovné:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.06.2012 domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.04.2012, ktoré jej dal odporca ako zamestnávateľ je neplatné v dôsledku čoho pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom naďalej trvá. Návrh odôvodnila tým, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je podľa nej spôsobená tým, že starosta obce tým, že s ňou okamžite skončil pracovný pomer prekročil svoje právomoci, ktoré mu vyplývajú zo Zákona o obecnom zriadení, nakoľko u odporcu bola zamestnaná na základe pracovno-právneho vzťahu, ktorý vznikol a bol založený pracovnou zmluvou, ktorý bol starosta povinný uzavrieť s navrhovateľkou ako so zvolenou hlavnou kontrolórkou obce. Odporca v konaní s návrhom prejavil nesúhlas, poukázal na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyústením niekoľkonásobného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky. Na základe týchto porušení bolo navrhovateľke daných niekoľko upozornení. Argumentoval, že aj keď došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi ním a navrhovateľkou, táto nebola odvolaná z funkcie hlavnej kontrolórky.
Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľky zo dňa 26.04.2012 ako hlavnej kontrolórky Obce Šoporňa odporcom pre viacnásobné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Predmetná výpoveď bola doručovaná navrhovateľke 26.04.2012, pričom jej prevzatie odmietla za prítomnosti svedkov o čom svedčí zápis zo dňa 26.04.2012.
Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol založený na základe pracovnej zmluvy uzavretej s Obcou Šoporňa, čomu predchádzala voľba navrhovateľky za hlavnú kontrolórku obce obecným zastupiteľstvom Obce Šoporňa.
V zmysle § 42 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi (ods. 1). Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. (ods. 2).
V zmysle § 68 Zákonníka práce (ZP) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec:
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu (ods. 1).
Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5, ods. 1 (ods. 2 § 68 ZP).
K zmenám v časti zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení najskôr zákon č. 295/1992 Zb. od 01.07.1992, kedy došlo k zmene ustanovovania hlavného kontrolóra do funkcie, a to z vymenovania na voľbu.
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti.
Úprava predpokladov výkonu a skončenia výkonu funkcie hlavného kontrolóra je obsiahnutá v § 18a zák. č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorej hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce (ods. 5). Hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra (ods. 6). Starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra (ods. 7).
V zmysle ods. 8 cit. zák. ust. výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká
a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) uplynutím jeho funkčného obdobia,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
g) dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2.
V zmysle ods. 9 cit. zák. ust. obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak
a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca,
b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom,
c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.
Napokon v zmysle ods. 10 cit. zák. ust. na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení potom jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer hlavného kontrolóra obce má svoje špecifikum, keď jeho založenie pracovnou zmluvou je nárokom osoby, ktorá bola do funkcie hlavného kontrolóra zvolená voľbou obecným zastupiteľstvom, pričom uzavretím pracovnej zmluvy so zvoleným hlavným kontrolórom obce, starosta obce plní svoju zo zákona plynúcu povinnosť voči zvolenej osobe, tzn. že hlavný kontrolór musí byť najprv zvolený obecným zastupiteľstvom a potom dochádza k uzavretiu pracovnej zmluvy s obcou. Pracovnou zmluvou založený pracovný pomer s obcou hlavného kontrolóra je teda viazaný na jeho zvolenie do funkcie obecným zastupiteľstvom.
Zánik funkcie hlavného kontrolóra obce je zákonom upravený a môže k nemu dôjsť aj pre prípad, keď hlavný kontrolór opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, tzn. tak ako to tvrdí odporca, ktorý je zamestnávateľom navrhovateľa, v tomto prípade môže zastupiteľstvo hlavného kontrolóra z jeho funkcie odvolať. Uvedenému nasvedčuje aj snaha starostu obce avizovať obecnému zastupiteľstvu ním zistené porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom ako hlavnou kontrolórkou obce a zrejme vyvodiť z toho primerané zákonné opatrenia a dôsledky. To, že sa mu uvedené nepodarilo, pre nezáujem, alebo nevôľu obecného zastupiteľstva, starostu obce neoprávňovalo ku konaniu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru hlavnej kontrolórky obce, bez súčinnosti s obecným zastupiteľstvom, keď jej funkcia stále trvá.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že starosta obce ako štatutárny orgán v pracovno-právnych vzťahoch môže voči hlavnému kontrolórovi ako zamestnancovi realizovať svoje oprávnenia v disciplinárnej oblasti pracovno-právnych vzťahov a to aj vrátane dávania upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, ale nie je oprávnený s hlavným kontrolórom bez toho, aby požiadal obecné zastupiteľstvo o jeho odvolanie z funkcie skončiť pracovný pomer.
Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, rozhodnutie súdu prvého stupňa, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.04.2012 dané a doručené navrhovateľke 26.04.2012 ako zamestnankyni je neplatné a jej pracovný pomer s odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2011 trvá je vecne správne.
Keďže odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia má všetky náležitosti predpísané ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom súd sa v ňom vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, ako i s argumentáciou účastníkov, odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľky, že rozsudok prvostupňového súdu nie je náležite odôvodnený a je nepreskúmateľný.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok potom súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách tohto odvolacieho konania bude s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodnuté súdom prvého stupňa.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.