Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-98-2012.pdf
PDF · 109.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/98/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľky: L.. P. N., nar. XX.XX.XXXX, W. X/A, N., proti odporcovi: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30 796 482, Žellova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. novembra 2011, č.k. 21C 26/2011-118, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi domáhala zaplatenia 300,- eur ako náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti, do ktorej jej bolo zasiahnuté tým, že odporca nevykonal pitvu jej nebohej matky U. B., sfalšoval Pitevný protokol a diagnózy úmrtia, ako i skutočnosťou, že pred úmrtím mala U.. B. dieru v lebečnej kosti, čo svedčí o cudzom zavinení. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka návrh na ochranu osobnosti odôvodňovala tým, že utrpela celoživotnú traumu z drastického odchodu jej matky zo sveta, pričom je presvedčená, že jej matka bola zabitá, keď poukazovala na to, že nebohá mala prerazenú lebku s dierou štvorcového tvaru. Mala za to, že nebola riadne vykonaná pitva tela nebohej, pitva bola vykonaná len na papieri, a diagnózy úmrtia nebohej v Pitevnom protokole považovala za nezmyselné. Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že pitva nebohej bola riadne vykonaná O.. U. O. V. O.. O. C., a potvrdila klinickú diagnózu a neboli zistené žiadne známky násilia ani cudzieho zavinenia. Nebohá bola onkologickou pacientkou v terminálnom štádiu ochorenia s metastázami karcinómu v orgánoch, žiadne úrazové zmeny, ani žiadne známky násilia a cudzieho zavinenia na tele nebohej pitvou zistené neboli. Mal za to, že neboli splnené základné predpoklady vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti odporcu, ani existencia zásahu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom, pričom tento neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Navrhovateľka ničím nepreukázala, že pitvu jej nebohej matky nevykonal, ani že by sfalšoval pitevný protokol.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka navrhovateľky U. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrela na oddelení Klinickej onkológie Fakultnej nemocnice J.A.Reimana v Prešove dňa 13.04.2008 o 15:20 h. Po uplynutí stanovenej doby dvoch hodín od úmrtia bola prevezená do nemocničnej chladiacej
miestnosti pohrebnou službou, telo nebohej od prevozu do výkonu obhliadky ošetrujúcim lekárom bolo uložené v hygienickom vaku v polohe na chrbte. Pracovník pohrebnej služby po uložení nebohej vykonal evidenciu do Knihy príjmu nebohých, kde bola nebohá zaevidovaná pod č. 9, a zároveň v uzavretej obálke uložil príslušnú dokumentáciu do schránke umiestnenej vo vstupnej časti chladiaceho boxu. Dňa 14.04.2008 sanitár pracoviska v súlade so smernicou úradu č. 35/2/2005 upravujúcou postup pri manipulácii s mŕtvym telom skontroloval dokumentáciu dodanú s telom nebohej, uloženie a označenie tela, a z dôvodu, že tu nezistil žiaden rozpor, vykonal evidenciu nebohej zápisom do Žurnálnej knihy zomrelých priradením poradového čísla. Dňa 14.04.2008 prehliadajúci lekár úradu O.. O. C. vykonal prehliadku tela nebohej a vzhľadom k tomu, že U.. B. bola onkologickou pacientkou s verifikovaným zhubným nádorovým ochorením, nebola nariadená pitva, a bol povolený pohreb nebohej po 48 hodinách spopolnením. Dňa 14.04.2008 po príchode a na žiadosť pozostalých nebohej bola vykonaná zmena rozhodnutia prehliadajúceho lekára ohľadne pitvy, ktorá bola i vykonaná s tým, že nebohá bola zaevidovaná do Knihy pitvaných pod č. P-205/08, pitva bola vykonaná dňa 15.04.2008 o 9:30 h O.. U. O. V. O.. O. C.. Pri pitve nebol zistený nesúlad, bola potvrdená pôvodná klinická diagnóza, neboli zistené žiadne známky násilia, ani cudzieho zavinenia. Po vykonaní pitvy bolo sanitárom telo nebohej uložené do chladiacej miestnosti, odkiaľ bolo dňa 15.04.2008 vydané a odovzdané pohrebnej službe na základe splnomocnenia spolu s listami o prehliadke mŕtveho. Tento skutkový stav mal za preukázaný z listinných dôkazov.
Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 48 ods. 1, 2 a 3 zák.č. 581/2004 Z.z., čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný. Uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočností, že došlo k neoprávnenému zásahu, a že tento neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach navrhovateľky chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných zákonných ustanovení a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv navrhovateľky, a to ochrany jej zdravia, malo podľa navrhovateľky byť, že odporca jej tým, že nevykonal pitvu jej nebohej matky U. B. dňa 15.04.2008, sfalšoval pitevný protokol č. p-205/08, sfalšoval v ňom príčiny úmrtia a diagnózy nebohej, ako i skutočnosť, že navrhovateľka má vážne podozrenie, že neznáma osoba spôsobila jej matke dieru v lebečnej kosti ešte pred jej úmrtím, spôsobil psychickú ujmu. Vyhodnotil, že dôkazné bremeno je potom na navrhovateľke, ktorá musí v konaní preukázať, že odporca zasiahol do jej osobnostných práv, a akým spôsobom. Navrhovateľka svoj nárok preukazovala výlučne svojimi tvrdeniami a domnienkami, avšak listinné dôkazy potvrdili opak, a to, že pitva nebohého tela jej matky U. B. bola vykonaná dňa 15.04.2008 na žiadosť pozostalých (aj navrhovateľky). Skutočnosť, tvrdená navrhovateľkou, že jej nebohá matka mala ešte pred jej smrťou akúsi „dieru“ v lebke, nebola potvrdená ani obhliadajúcim lekárom, ani pitvajúcimi lekármi, ani v trestnom konaní ORPZ Prešov č. ORP-680/1-OVK-PO-2008. Dospel potom k záveru, že navrhovateľka v spore neuniesla dôkazné bremeno, keď nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že pitva tela jej nebohej matky vykonaná nebola, resp. by nebola vykonaná v súlade s § 48 zák.č. 581/2004 Z.z., ani že by bol sfalšovaný Pitevný protokol a príčiny diagnózy úmrtia, ani dôkazy, ktorými mali byť porušené jej osobnostné práva, ktoré dokonca ani riadne nešpecifikovala. Jej návrhy na vykonanie dokazovania, a to výsluchom svedka O.. O. C. považoval za nedôvodné, keď si osvojil jeho výpoveď v konaní pred Okresným súdom v Prešove č.k. 38C 47/2008, a za nedôvodné považoval navrhované nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia zdravotného stavu nebohej U..B. pred jej smrťou, príčin smrti, o čom mala navrhovateľka pochybnosti. Ohľadom nevykonania navrhovaného dokazovania uviedol, že vzhľadom na charakter sporu o náhradu nemajetkovej ujmy má práve navrhovateľka povinnosť preukázať ňou tvrdené skutočnosti, a súd nemá povinnosť za ňu vykonávať dôkazy, o ktorých má len pochybnosti v rovine tvrdení. Nakoľko z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by odporca neoprávnene zasiahol do osobnostných práv navrhovateľky tým, že by nevykonal pitvu jej nebohej matky, že by sfalšoval Pitevný protokol, sfalšoval diagnózy a príčiny úmrtia, ani že by „nejaká“ osoba vykonala „dieru“ do lebečnej kosti matky navrhovateľky počas jej života, v dôsledku čoho v príčinnej súvislosti by tak mohlo dôjsť k porušeniu alebo ohrozeniu práv navrhovateľky na jej zdraví v dôsledku psychickej ujmy, návrh navrhovateľky na ochranu osobnosti ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá ho žiadala zmeniť, a odporcu zaviazať na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 300,- eur. Požadovala, aby odvolací súd ďalej vo veci konal, a vykonal ňou navrhnuté dokazovanie, z ktorého bude mať preukázané, že pitva tela jej nebohej matky vykonaná nebola, a vyhlási ňou spochybnený Pitevný protokol č. P-205/08 zo dňa 15.04.2008 na meno jej matky za neplatný. Zotrvala na presvedčení, že telo jej nebohej matky nebolo pitvané, argumentujúc tým, že patológ opísal úplne inú osobu. Mala za to, že presný popis človeka po smrti vie urobiť len ten, kto ho osobne vidí, a z popisu nebohej patológom vyvodila, že tento ju vzhľadom na všeobecný popis, hodiaci sa na rôzne ľudské mŕtvoly, nevidel. Nestotožnila sa s popisom vnútorných orgánov vrátane ich veľkosti a gramáže, a farby tkanív, udávaných patológom, nakoľko mala za to, že tento jej nebohú matku po smrti nevidel, a opísal len vnútorné orgány nejakej pitvanej ženy. Jeho popis nemožno brať za popis konkrétnej osoby, čo však vzhľadom na spopolnenie nebohej nie je súdom preskúmateľné. Mala za to, že z ňou predložených fotografií jej matky preukázala, že i keď sa popis jej tváre nedá prirovnať k žiadnej inej na svete, popis patológa sa hodí na všetky osoby, okrem jej matky. Uviedla, že odporca klame a podvádza, keď patológ tvrdí, že nevidel a nezistil žiadne zohavenie jej tela, čo tiež svedčí o nevykonaní pitvy, nakoľko v konaní preukázala, že jej matka zomrela v nemocnici zohavená, utýraná a dobitá. Ďalej v odvolaní poukázala na svoje žiadosti a návrhy na dokazovanie (v celkovom počte 11), a vytkla súdu prvého stupňa, že im nevyhovel a nekonal podľa jej návrhov, a teda neúplne zistil skutkový stav. Mala tiež za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k manipulácii, zámene a likvidácii dôkazov, ktoré predložila počas prvého pojednávania, a skutočnosť, že od súdu prvého stupňa očakávala najprv vyjadrenie v tejto veci jej bránila dostaviť sa na pojednávanie dňa 25.11.2011. Poukázala i na to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Prešov ČVS : OPR-680/1-OVK-PO-2008 zo dňa 19.12.2008 bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin usmrtenia, ku ktorému malo dôjsť tým, že dňa 13.04.2008 v presne nezistenej dobe zomrela U. B., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu, že skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci, čo považovala za nepravdivé, lebo prípad U. B. bol začatý až 17.05.2011 pod rovnakým číslom konania, a nie je ukončený, keďže neznámy páchateľ podvrhol od roku 2008 až doposiaľ nespočetné množstvo falošných uznesení o ukončení prípadu, o čom môže kedy koľvek doložiť dôkaz. Žiadala, aby odvolací súd zabezpečil vyjadrenie OR PZ Prešov a upozornil prokuratúru na falošné uznesenie o ukončení prípadu.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť, a nepovažoval za potrebné sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadriť.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľky, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil i s jeho odôvodnením (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), v ďalšom naň poukazuje.
Podľa § 48 ods. 1 zák.č. 581/2004 Z.z., pitvu možno vykonať len v prípadoch ustanovených týmto zákonom tak, aby ani po smrti nebola znížená dôstojnosť mŕtvej osoby.
Podľa § 48 ods. 2 zák.č. 581/2004 Z.z., pitvu nariadi úrad v rámci výkonu dohľadu na mieste na základe prehliadky mŕtveho tela, ak je potrebné určiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne alebo z iných dôvodov ustanovených týmto zákonom. Úrad môže nariadiť pitvu aj na žiadosť osoby, ktorá je blízkou osobou zomrelému.
Podľa § 48 ods. 3 zák.č. 581/2004 Z.z., úrad za podmienok ustanovených týmto zákonom nariadi pitvu
a) pri úmrtí osoby v zdravotníckom zariadení
1. na účely overenia choroby alebo liečebného postupu,
2. v súvislosti s operačným zákrokom a s anestéziou (mors in tabula),
3. pri podozrení na iatrogénne poškodenie,
b) pri úmrtí osoby pri podozrení na prenosné ochorenie,
c) pri úmrtí osoby pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami,
d) pri úmrtí náhlom a neočakávanom, ak prehliadkou mŕtveho tela alebo iným spôsobom nie je možné určiť príčinu smrti,
e) po odbere orgánov alebo tkanív s výnimkou odberu očných rohoviek od mŕtveho darcu,
f) osoby zomrelej mimo zdravotníckeho zariadenia alebo osoby zomrelej v zdravotníckom zariadení pri podozrení z nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo výkone liečiteľských činností,
g) pri úmrtí spôsobenom priemyselnou otravou alebo inou otravou, v dôsledku choroby z povolania alebo ak je podozrenie na úmrtie z týchto príčin,
h) pri úmrtí v súvislosti s pracovným úrazom alebo s iným úrazom,
i) pri úmrtí v súvislosti s dopravnou nehodou,
j) pri násilnom úmrtí vrátane samovraždy,
k) pri úmrtí osoby v zariadení na výkon väzby alebo v zariadení na výkon trestu odňatia slobody.
Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák., fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák., výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.
Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 48 ods. 1, 2 a 3 zák.č. 581/2004 Z.z., čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu nepovažoval tvrdenia navrhovateľky o nevykonaní pitvy tela jej nebohej matky, o sfalšovaní Pitevného protokolu, diagnózy a príčiny jej úmrtia, a o vykonaní „diery“ do lebečnej kosti nebohej počas jej života neznámou osobou za preukázané. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal všetkými relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré boli účastníkmi v konaní predložené, tvrdeniami navrhovateľky a odporcu, a vyvodil správny záver, že pri žalobe na ochranu osobnosti musí navrhovateľka v konaní preukázať, že odporca zasiahol nejakým konkrétnym spôsobom do jej osobnostných práv, a že jej jeho konaním
vznikla ujma, čo navrhovateľka nepreukázala. So všetkými závermi, ku ktorým prvostupňový súd vo svojom rozsudku dospel, sa odvolací súd stotožnil, a osobitne so záverom, že navrhovateľka neuniesla v konaní dôkazné bremeno, nakoľko svoj nárok preukazovala výlučne svojimi tvrdeniami a domnienkami, ktoré boli listinnými dôkazmi vyvrátené. Nemožno sa preto stotožniť so závermi navrhovateľky v odvolaní, že v konaní preukázala, že jej matka zomrela v nemocnici zohavená, utýraná a dobitá, a že z opisu tela a tváre jej nebohej matky v Pitevnom protokole, ktorý sa podľa jej názoru pre nekonkrétnosť hodí na hocijakú osobu, len nie na jej matku, je preukázané, že táto nebola pitvaná, nakoľko tieto ňou tvrdené skutočnosti v konaní preukázané neboli. Odvolací súd z obsahu jej odvolania zistil, že navrhovateľka tieto svoje závery odvodzuje výlučne zo svojich subjektívnych názorov, pocitov, osobného presvedčenia, pochybností, zo spochybňovania listinných dôkazov, a z ničím nepodložených tvrdení, ktoré prezentuje ako preukázané fakty bez toho, aby svoje tvrdenia podložila konkrétnymi dôkazmi. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že presvedčenie navrhovateľky o správnosti jej subjektívnych záverov v konaní pred súdom nestačí, nakoľko ak chce byť v konaní úspešná, musí okrem bremena tvrdenia uniesť i dôkazné bremeno.
Podľa ust. §153 O.s.p., súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Zároveň podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd teda rozhoduje na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení účastníkov, a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotí a dospeje k rozhodnutiu, čím sa súd prvého stupňa aj riadil. Odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak navrhovateľka tvrdila, že odporca zasiahol do jej osobnostných práv tým, že nevykonal pitvu tela jej nebohej matky U. B., zomr. XX.XX.XXXX, sfalšoval obsah Pitevného protokolu, sfalšoval diagnózy jej úmrtia, a že u navrhovateľky existuje podozrenie na cudzie zavinenie tým, že ešte pred úmrtím mala jej matka dieru v lebečnej kosti, čím jej spôsobil psychickú ujmu, od čoho odvodzovala svoj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy 300,- eur, bola povinná tieto tvrdenia preukázať. Bolo teda jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností, v opačnom prípade nemohla byť v konaní úspešná. Keďže navrhovateľka nepreukázala hodnovernými dôkazmi svoje tvrdenia o tom, že odporca pitvu jej nebohej matky nevykonal, ani že sfalšoval pitevný protokol a diagnózu jej úmrtia, alebo, že by jej matka pred smrťou mala v hlave „dieru“, je namieste záver, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno. Naviac, v posudzovanom prípade boli tvrdenia navrhovateľky vyvrátené listinnými dôkazmi o tom, že odporca na žiadosť príbuzných riadne pitvu tela matky navrhovateľky vykonal so záverom, že nebohá bola onkologickou pacientkou v terminálnom štádiu ochorenia s metastázami karcinómu v orgánoch, pričom žiadne úrazové zmeny, ani žiadne známky násilia a cudzieho zavinenia na tele nebohej zistené neboli.
Ak navrhovateľka v odvolaní namietala nevykonanie všetkých ňou navrhovaných dôkazov, má odvolací súd za to, že skutkový stav bol súdom prvého stupňa zistený v rozsahu dostatočnom pre vydanie rozhodnutia, a zastáva názor zhodný so súdom prvého stupňa, že navrhovateľkou navrhované dokazovanie by bolo vzhľadom na zistený a preukázaný skutkový stav nedôvodné a nadbytočné. V tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré sú významné pre rozhodnutie, keďže zákon dáva do výlučnej právomoci súdu posúdenie, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, a ktoré nie. Súd prvého stupňa teda nebol povinný vykonať všetky navrhovateľkou navrhnuté dôkazy, a s rozsahom ním vykonaného dokazovania sa dovolací súd stotožňuje.
Na námietku navrhovateľky, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že trestné stíhanie pre prečin usmrtenia jej matky bolo zastavené, odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť
uviedol odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky na začatie konania, a navrhovateľka ju vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.10.2011 potvrdila, preto ju nepovažoval za spornú. Svoje tvrdenie, že vo veci tohto trestného stíhania sa opäť koná, navrhovateľka nepreukázala. Odvolací súd však s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na predmet a charakter prejednávaného sporu, nepovažoval tieto skutočnosti za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Na námietku navrhovateľky, že sa nemohla zúčastniť pojednávania dňa 25.11.2011 z dôvodu, že očakávala vyjadrenie súdu prvého stupňa ohľadom manipulácie, zámeny a likvidácie ňou predložených dôkazov, ktoré predložila počas prvého pojednávania, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Zachovanie päťdňovej lehoty na prípravu na pojednávanie (ust. § 115 ods. 2 O.s.p.) je nepochybné zo skutočnosti, že termín pojednávania, ktoré sa konalo dňa 25.11.2011, bol navrhovateľke oznámený na odročenom pojednávaní dňa 21.10.2011, kde ho aj osobne zobrala na vedomie, nič jej teda nebránilo sa pojednávania zúčastniť. Čo sa týka tvrdení navrhovateľky o manipulácii súdom prvého stupňa s dôkazmi, ktoré založila do spisu, odvolací súd uvádza, že žiadnu manipuláciu nezistil. Zo zápisnice z pojednávania dňa 21.10.2011 vyplýva, že navrhovateľka založila do spisu zväčšené fotokópie fotografií jej matky pred smrťou. V úradnom zázname, spísanom pracovníčkou Informačného centra Okresného súdu Bratislava III dňa 27.10.2011, sú zapísané výhrady navrhovateľky, ktoré mala zistiť pri nahliadnutí do spisu, a to, že ňou na pojednávaní dňa 21.10.2011 predložené originály farebných fotografií - záberov z miesta činu, boli nahradené fotokópiami a jedna fotokópia pribudla, ako i jej nesúhlas s nahradením ňou predloženého originálu fotografie s označeným miestom vpichu farebnou fotokópiou. Žiadala opraviť zápisnicu z pojednávania v zmysle, že založila originály fotografií, a nie ich fotokópie. Z úradného záznamu, spísaného zákonnou sudkyňou súdu prvého stupňa zo dňa 30.01.2012 odvolací súd zistil, že nie je v možnostiach súdu vyhotovovať farebné fotokópie fotografií, a tiež že nie je v záujme súdu, aby nechal na vlastné náklady mimo pracoviska súdu nedôvodne a z nepochopiteľných príčin vyhotovovať farebné fotografie príp. ich fotokópie, z ktorých pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky vôbec nevychádzal a ako dôkaz ich nebral do úvahy. Odvolací súd z predloženého spisu nezistil žiadnu navrhovateľkou namietanú manipuláciu s ňou predloženými dôkazmi. Z napadnutého rozsudku tiež zistil, že predmetné dôkazy neboli pre posúdenie veci podstatné ani rozhodujúce. Dospel potom k záveru, že i keď mal súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľky na opravu zápisnice z pojednávania riadne rozhodnúť, nejde podľa názoru odvolacieho súdu o pochybenie, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo odňatie možnosti navrhovateľke konať pred súdom, preto naň neprihliadol.
Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania, odvolací súd žiadne pochybenie nezistil. Nakoľko navrhovateľka v odvolaní ohľadom rozhodnutia o trovách konania ničím neargumentovala, obmedzil sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporcu v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Odporcovi náhradu trov konania správne nepriznal, nakoľko odporca si ich náhradu návrhom na ich priznanie neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.