Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2To-107-2013.pdf
PDF · 71.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/107/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2014 v Žiline, o odvolaní obžalovaného Ing. J. K. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/50/2013 zo dňa 20.8.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/50/2013 zo dňa 20.8.2013 v časti - vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.,
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ing. J. K. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Za toto konanie mu bol uložený podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Okrem iného uviedol, že odvolanie sa rozhodol podať ani nie tak k výške trestu, ale voči zaradeniu na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tiež uviedol, že vie čoho sa dopustil a aj napriek tomu, že poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil, on škodu uhradí ešte pred tým, ako nastúpi do výkonu trestu.
Príslušný prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril. Na verejné zasadnutie sa obžalovaný neustanovil. Svoju neúčasť písomne ospravedlnil a okrem iného opakovane uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo. Krajský súd vykonal verejne zasadnutie v jeho neprítomnosti. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie podané
obžalovaným bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné, ale pre iné skutočnosti ako uvádza odvolateľ, a len pokiaľ ide o výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.
Preskúmaním predloženej veci krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por. I keď vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, postupoval tak v súlade so zásadou zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., a po splnení podmienok uvedených v § 252 ods. 2 Tr. por.. Na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy získané zákonným spôsobom v rozsahu ako mal a mohol, a tieto v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne vyhodnotil. Postupoval tak pri rešpektovaní zásady rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por.. V odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. poukázal na dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia, poukázal na skutočnosti, ktoré považoval za dokázané. Stručne, ale presvedčivo vysvetlil akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a prečo dospel k uznaniu viny obžalovaného. Správne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom postupoval, keď z dôkaznej situácie zistenej pred súdom vyvodil, že obžalovaný konaním popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
Len pre úplnosť treba uviesť, že obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal. Spontánne a veľmi podrobne popísal akým spôsobom odcudzil peňaženku s dokladmi a s finančnou hotovosťou 600,- Eur, ktoré patrili poškodenému Y. Y.. Svoje konanie ľutoval a uviedol, že spôsobenú škodu uhradí. S jeho výpoveďou korešponduje výpoveď poškodeného Y. Y. a tiež svedkyne Y. N.. Niet pochybností, že obžalovaný sa uvedeného konania dopustil a naplnil tak všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák..
Obžalovaný odvolaním napadol výrok o treste, a výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.
Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste zistil, že obžalovanému bol uložený trest v rámci upravenej základnej trestnej sadzby pri zohľadnení pomeru zistených poľahčujúcich i priťažujúcich okolností. Správne okresný súd prihliadal na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že obžalovaný sa k trestnému činu doznal a trestný čin úprimne oľutoval. Správne tiež prihliadal na dve priťažujúce okolnosti, a to že spáchal viac trestných činov - § 37 písm. h) Tr. zák., a že už bol za trestný čin odsúdený - § 37 písm. m) Tr. zák. Pri prevahe priťažujúcich okolností použil ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšil o jednu tretinu, teda obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpätí od osem mesiacov do dvoch rokov. Tu treba uviesť, že z odpisu registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný je osoba náchylná k páchaniu trestnej činnosti, najmä trestnej činnosti majetkovej povahy. Aj teraz prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Námestovo 6T/32/2010. Týmto rozsudkom zo dňa 23.8.2011, právoplatným 8.9.2011, bol uznaný vinným z rovnakej trestnej činnosti a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s určením skúšobnej doby 18 mesiacov, t.j. do 9.3.2013. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný je osoba, ktorá nerešpektuje a nectí zákon, a len v dôsledku absencie odvolania prokurátora nemohol mu byť uložený prísnejší trest, ktorým by bol dôslednejšie naplnený jeho účel.
Vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného, krajský súd preskúmal i napadnutý výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody. Po jeho preskúmaní zistil, že okresný súd správne obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Pochybil však, keď v tomto výroku uviedol nesprávne právne ustanovenie a to § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Správne mal použiť ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák..
Krajský súd po zistení uvedenej nesprávnosti postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, aby uvedený výrok zodpovedal nielen stavu veci, ale i zákonu. Urobiť tak mohol bez toho, aby porušil zásadu zmeny k horšiemu.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.