Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-107-2013.pdf
PDF · 67.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/107/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov PS 30, o.z., so sídlom Pribinove sady 30/9, Nová Dubnica, IČO: 42 148 006, právne zastúpeným T.. L. U., advokátom, so sídlom L. M. XXXX/X, A. proti žalovanému EXIMO, s.r.o., so sídlom SNP 365/76-21, Nová Dubnica, IČO: 36 326 208, právne zastúpenou T.. I.. F. B., advokátkou, so sídlom M.. Sv. J. XXXX/XXA A., v konaní o zaplatenie 14.511,04 Eur, na odvolanie žalovaného voči uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 25. októbra 2013, č.k. 39Rob/219/2013-25 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom v celom rozsahu. Konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaného, ktorý dlžnú sumu uhradil až po podaní žaloby. Žalovaného zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 622,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný a to v časti výroku o náhrade trov konania. Navrhoval, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania zmenil tak, že sa žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nepriznáva. V odvolaní uviedol, že napriek skutočnosti, že dlžnú sumu uhradil až po podaní žaloby sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Žalovaný v odvolaní namietal správnosť a presnosť podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal úhrady nedoplatkov, ktoré mu vznikli z vyúčtovania za roky 2010 až 2012. Zdôraznil, že dlžnú sumu uhradil primárne z toho dôvodu, nakoľko sa dozvedel, že na schôdzi spoločenstva dňa 27.05.2013 bolo odsúhlasené uplatnenie pohľadávky voči žalovanému cez výkon zákonného záložného práva na nehnuteľnosť, pričom táto skutočnosť mu bola oznámená aj zo strany právnej zástupkyne žalobcu. Na základe uvedeného, žiadal odvolací súd o zmenu rozhodnutia a aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalobca už v čase podania žaloby musel mať vedomosť o tom, že dňa 27.05.2013 bolo na schôdzi spoločenstva odsúhlasené, že žalobca sa bude domáhať úhrady dlžnej sumy cestou výkonu zákonného záložného práva na nehnuteľnosti a dražbou. Žalovaný bol teda nútený pod touto vyhrážkou uhradiť dlžnú sumu, ktorú neuznáva a voči ktorej sa zákonným spôsobom ohradzoval. Na základe týchto skutočností priznanie trov právnemu zástupcovi žalobcu z dôvodu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. považoval za nedôvodné a nespravodlivé.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a je potrebné ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 14.511,04 Eur s prísl., ktorá suma predstavovala neuhradenú časť nedoplatkov za roky 2010 až 2012. V priebehu konania žalovaný dlžnú sumu uhradil platbami zo dňa 15.07.2013 vo výške 10.200,- Eur, zo dňa 23.08.2013 vo výške 4.948,51 Eur a zo dňa 06.09.2013 vo výške 1.831,96 Eur, preto po späťvzatí žaloby súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázku, či a ktorý účastník zavinil zastavanie konania i otázku dôvodnosti podania žaloby, súd posudzuje čisto z procesného hľadiska. V danom prípade bola žaloba podaná dôvodne a vzatá späť pre správanie žalovaného, ktorý dlžnú sumu uhradil po jej podaní. Neobstojí argumentácia žalovaného, že tak konal pod hrozbou výkonu zákonného záložného práva dražby zo strany žalobcu a preto neobstojí odvolací dôvod týkajúci sa aplikácie § 150 O.s.p. Použitie § 150 O.s.p., ktorého sa dovoláva žalovaný, prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť však o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Predovšetkým ide o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako tvrdosť voči účastníkom a neodporovalo dobrým mravom.
V danej veci je potrebné konštatovať, že žalobca si, ako občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. pre správu budovy uplatnil právo na zaplatenie neuhradených nedoplatkov z vyúčtovania za predchádzajúce roky za nebytový priestor žalovaného, ktorý je rovnako účastníkom tohto združenia. Skutočnosť, že žalovaný vedie súdny spor s predchádzajúcim správcom budovy, nesúhlasí s výškou nedoplatkov a len pod hrozbou núteného výkonu zákonného záložného práva zaplatil v konaní dlžnú sumu nie je dôvodom na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.
Na základe vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne.
O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a
§ 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, ich náhradu nemohol priznať, lebo preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.