Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-59-2010.pdf
PDF · 104.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-29C/59/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu Y., A..P..U.., T.: XX XXX XXX, A. A. E. X, C. proti žalovanému C. O., Q..A.., Z. T. W., A. A. Š. X, K., T.: XX XXX XXX v konaní o zaplatenie XXX,XX € s prísl.
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške XXX € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť štátu na účet Okresného súdu Košice II trovy konania vo výške XX,XX € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.4.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy XXX,XX € s X,X % ročným úrokom z omeškania od 29.5.2008 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že po dopravnej nehode, ktorá sa stala na O. Z. C. dňa 18.4.2008, kde došlo k poškodeniu motorového vozidla Z. O. pričom poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. V rámci likvidácie poistnej udalosti výška poistného plnenia bola vypočítaná na sumu XXX,XX €, pričom výška nákladov na opravu bola X XXX,XX €. Rozdiel medzi nákladmi na opravu a poukázaným plnením po odpočítaní amortizácie predstavuje nedoplatok na poistnom vo výške XXX,XX €. Žalobca je aktívne legitimovaný titulom priameho nároku poukazníka v zmysle ust. o poukážke podľa § 535 nasl. Obč. zákonníka.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.3.2009 poukázal nato, že pri vypracovávaní kalkulácie opravy vychádzal z programu Q., ktorý používajú všetky poisťovne a ktorý je používaný na základe metodiky Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Poukázal nato, že z tej istej poistnej udalosti je uplatňovaný nárok na náhradu škody v inom konaní a to pred Okresným súdom Košice II, sp. zn. 39C/45/2010. Výpočet nákladov na opravu považuje za správny a žalobu žiadal zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, znaleckým dokazovaním, pričom ďalšie dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 18.4.2008 došlo k dopravnej nehode a v dôsledku nej k poškodeniu motorového vozidla Z. O. N.Č.: C. XXX-N. patriace poškodenému O. K..
O. K. ako poškodený splnomocnením zo dňa 24.4.2008 splnomocnil Komunálnu poisťovňu k vyplateniu škody v zmysle poistnej zmluvy za poškodenie jeho motorového vozidla a zároveň si objednal opravu vozidla v autoservise FLASHAUTO s.r.o. Košice a úhradu žiadal zaslať na účet servisu. Spoločnosť FLASHAUTO s.r.o. splnomocnil na prijímanie všetkých písomnosti týkajúcich sa likvidácie poistnej udalosti , na nahliadanie do spisov a všetkých príslušných dokumentov týkajúcich sa likvidácie poistnej udalosti , robenie výpisov alebo odpisov z týchto spisov a to všetko i vtedy keď je podľa predpisov potrebné osobitné splnomocnenie.
Žalobca faktúrou č. XXXXXXXX vyúčtoval za opravu poškodeného motorového vozidla O. K. sumu vo výške XX XXX,XX Sk s dátumom splatnosti 14.5.2008.
Komunálna poisťovňa listom zo dňa 29.5.2008 poukázala poistné plnenie na základe predložených dokladov na účet žalobcu vo výške XX. XXX,- Sk, pričom od fakturovanej sumy odpočítala neprimerané náklady za materiál, za opravu - práca a lakovanie v porovnaní s kalkuláciu opravy č. XXXXXXXXXX, ktorú vypracoval technik A.. Nadhodnotený počet normohodín za práce bol o 5,4 normohodín a za lakovanie o 6,8 normohodín.
Zo znaleckého posudku č. 21/2013 znalca B.. T.. O. W. O.., znalca z odboru doprava cestná, odvetvia technický stav cestných vozidiel , nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel vyplýva, že náklady účtované žalobcom faktúrou č. XXXXXXX boli skutočne a účelne vynaložené iba čiastočne, pričom nad rámec vynaložených nákladov žalobca účtoval prácu celkovo XX,XX normohodín v hodnote 1 normohodiny XX,XX € t.j. XXX,XX € a materiál vo výške XXX,XX €, celkovo odôvodnené položky práca + materiál vo výške XXX,XX €.
Žalobca namietal vypracovaný znalecký posudok a žiadal, aby znalec rozobral motorové vozidlo, aby zistil, či je tam namontovaný nový držiak ľavého zadného nárazníka (vyžadovala si to technológia opravy) a zároveň podľa kalkulácie opravy zo systému Q. bolo potrebné lakovanie 3 dielov a znalec uznal lakovanie iba 1 dielu (zadný nárazník) nech sa vyjadrí k opodstatnenosti lakovania držiaka zadného zámku a bočnice L.
Znalec vo vyjadrení zo dňa 22.8.2013 uviedol, že rozhodujúcim podkladom pre určenie potrebného rozsahu opravy bola fotodokumentácia, pričom k poškodeniu predmetného motorového vozidla došlo nárazom do pravej časti zadného nárazníka. Znalcovi nebol známy žiadny technický dôvod, ktorý by vyžadoval výmenu uchytenia zadného nárazníka aj vľavo a rovnako nie je žiadnym spôsobom poškodenie tohto dielu dokumentovanie. Rozoberanie vozidla tak, ako to navrhoval žalobca nepovažoval za účelné, pretože s odstupom času nie je možné preukázať výmenu uchytenia zadného nárazníka. Motorové vozidlo aj pred poistnou udalosťou bolo poškodené nárazom do zadnej časti ako je to zrejmé z fotodokumentácie, nebolo opravené v požadovanej kvalite a ak žalobca pri oprave vymenil uchytenie zadného nárazníka vľavo, je možné, že tým odstránil poškodenie, ktoré vniklo pri inom náraze do vozidla pred poistnou udalosťou. Tento predpoklad platí aj pre uchytenie zadného nárazníka, ale aj posunuté zadné blatníky, alebo odlúpený lak na ľavom zadnom blatníku, ktorý mal byť podľa žalobcu súčasťou škody vzniknutej pri predmetnej poistnej udalosti. Nie je možné zahrnúť v posudku do výpočtu primeraného nákladu na opravu položky, ktorými servis odstraňoval neúplne - nekvalitne prevedenú opravu vozidla vykonanú zrejme iným servisom niekedy pred dátumom vzniku poistnej udalosti.
Čo sa týka poškodenia laku zadného čela nejedná sa o povrchový diel karosérie, takže v bežnej servisnej praxi sa prípadné miestne poškodenie laku rieši miestnou opravou. U predmetného vozidla je zadné čelo chránené kovovou výstuhou, ktorá zachytí všetky drobné nárazy a ochráni tak všetky diely, ktoré sa nachádzajú za ňou. Z fotodokumentácie nie je zrejmé poškodenie zadného čela, a v prípade, ak kovová výstuha zachytila náraz, nedošlo ani k tvarovej deformácii. Teda poškodenie zadného čela nevyžadovalo
karosársku opravu a následné lakovanie. Z tohto dôvodu nie je oprava plus lakovanie zadného čela v posudku zahrnuté do počtu primeraných nákladov na opravu.
Žalovaný zároveň podaním zo dňa 19.1.2011 uplatnil námietku veci skôr začatej a poukázal nato, že žalobca návrh vyplývajúci z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX uplatnil návrhom zo dňa 23.3.2009 na Okresnom súde Košice I, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 15C/99/2009.
Uznesením Okresného súdu Košice I č. konania 15C/99/2009-358 zo dňa 21.3.2012 súd konanie zastavil, žalobcovi zaplatený súdny poplatok nevrátil, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť trovy štátu a žalovaného k povinnosti nahradiť štátu. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. konania 9Co/123/2012-380 zo dňa 22.8.2012 bolo potvrdené uznesenie vo výroku o zastavení konania a v prevyšujúcej časti okrem výroku označeného pod bodom II. uznesenie bolo zrušené a v rozsahu zrušenia vrátená vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 420 ods. 1 obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. zák. 1 obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 442 obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 4 odsek 2 Z.č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa § 15 ods. 1 Z.č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Zavinenie nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti, môže mať význam pri strete prevádzok. Ustanovenie § 427 Obč. zákonníka upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa ods. 1 je tento subjekt určený bez ohľadu nato, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 Obč. zákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku.
Z vyššie citovaného ust. § 442 Obč. zákonníka vyplýva povinnosť škodcu nahradiť konkrétnu škodu v preukázanej výške. Skutočnou škodou je rozdiel medzi nákladmi na vypožičanie náhradného osobného automobilu a nákladmi, ktoré poškodený mal, ktoré by vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla. Musí sa jednať o náklady, ktoré sú vynaložené účelné a nutné.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a nebolo to medzi účastníkmi konania sporné, že pri dopravnej nehode dňa 18.4.2008, ktorá sa stala v Košiciach na Palackého ul. bolo poškodené motorové vozidlo Petra Borovského zn. Z. O. N.: C.-XXX-N.. Predmetné motorové vozidlo bolo opravované v autoservise žalobcu.
Sporná medzi účastníkmi konania bola výška opravy za predmetné motorové vozidlo, ktoré žalobca vyúčtoval poškodenému Petrovi Borovskému vo výške XX. XXX,- Sk s tým, že žalovaný namietal výšku takejto opravy a považoval ju za nadhodnotenú.
Za tým účelom súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom B.. T.. O. W., O.., pričom podľa ním vypracovaného znaleckého posudku č. 29/2013 zo dňa 19.6.2013 vyplynulo, že predmetná faktúra č. XXXXXXX B.e nadhodnotená o sumu 720,01 € predstavujúcu prácu a materiál. Toto nadhodnotenie predstavovalo XX. XXX,XX Sk. Faktúra teda mala byť v správnej výške XX. XXX,XX Sk, po zaokrúhlení XX. XXX,- A. E..B.. X XXX,XX €. Amortizácia predstavovala A. XXX,XX €. ( X. XXX,XX Sk). Plnenie poisťovne po odpočítaní amortizácie malo byť vo výške XXX,XX € pričom poisťovňa plnila sumu vo výške XXX,XX €. (XX XXX,- Sk) t.j. vo vyššom rozsahu ako bola samotná škoda na motorovom vozidle.
Na pojednávaní dňa 29.1.2014 žalovaný zároveň namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na stranu žalobcu titulom poukážky, nie je dostatočne a jasne preukázané, kto je nositeľom predmetnej pohľadávky, keďže jednalo sa o poškodenie motorového vozidla.
Podľa § 535 Obč. zák. poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
Podľa § 536 ods. 1,2 Obč. zák. pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil. Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.
Vznik právneho vzťahu z poukážky predpokladá jednak dohodu medzi poukazcom a poukazníkom (tzv. valutový vzťah), ktorý vzniká, keď poukazník (v danom prípade žalobca) ako opravca prijal splnomocnenie poukazcu, v danom prípade poškodeného Petra Borovského ) a súhlasí s tým, že si vyberie plnenie od poukázaného (v danom prípade poisťovne - žalovaného). Z tohto pomeru vyplýva právny dôvod vzniku poukážky, ktorý smeroval v tomto spore k splneniu dlhu. Ďalším predpokladom účinnosti poukážky je dohoda medzi poukazcom (poškodený) a poukázancom (poisťovňa), keď poukazca splnomocní poukázanca, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Prijatím tohto splnomocnenia vzniká medzi poukazcom a poukázancom tzv. úhradový vzťah. Poukázanec pritom nemusí prijať splnomocnenie poukazcu, okrem prípadu vyplývajúceho z ust. § 536 Obč. zák., teda že už dlhuje poukazcovi plnenie, ktoré je predmetom poukážky.
Posledným právnym úkonom, ktorý zakladá účinnosť poukážky je jednostranný právny úkon poukázanca (poisťovne) adresovaný poukazníkovi (úpravca), že poukážku prijíma. Okamihom, keď poukazníkovi dôjde oznámenie poukazcu, že poukážku prijíma, je založený ďalší právny vzťah tzv. platobný. Za prijatie poukážky sa považuje aj plnenie poukazcu potom, čo bol k tomu vyzvaný poukazníkom.
Aj keď u poukážky nie je predpísaná forma, vzhľadom k tomu, že žalobca odôvodňuje svoj nárok poukážkou podpísanou dňa 24.4.2008 označenou ako „splnomocnenie“, je potrebné, aby takýto právny úkon mal náležitosti platného právneho úkonu čo do určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37 Obč. zák.), musí
byť teda nepochybne zrejmé,že sa jedná o právny vzťah z poukážky ako aj predmet poukážky, t.j. plnenie, ktorého sa poukážka týka.
Vznik poukážky žalobca preukázal splnomocnením zo dňa 24.4.2008, ktorým poškodený O. K. si objednáva opravu motorového vozidla v autoservise Y. A..P..U.., Košice, t.j. u žalobcu, úhradu za opravu žiadam poukázať na účet žalobcu a žalobcu splnomocňuje na prijímanie všetkých písomností týkajúcich sa likvidácie poistnej udalosti a taktiež aj na nahliadanie do spisov a všetkých príslušných dokumentov týkajúcich sa likvidácii poistnej udalosti a robenie výpisov alebo odpisov z týchto spisov a to všetko je vtedy, keď je podľa predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Zároveň prehlasuje, že si škodu nebude uplatňovať v inej poisťovni a v prípade odstúpenia od opravy motorového vozidla sa zaväzuje, že uhradí spoločnosti Y., t.j. žalobcovi všetky doterajšie náklady spojené s opravou vozidla ako i sumu X.XXX,- Sk bez DPH ako storno poplatok za náklady spojené s bezhotovostnou formou likvidácie poistnej udalosti.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby došlo k založeniu právneho vzťahu z poukážky na vybratie finančného plnenia vo výške XX.XXX,- Sk. V čase vyhotovenia splnomocnenia dňa 24.4.2008 nebola známa výška nákladov na opravu vozidla, ani rozsah poistného plnenia, na ktoré vzniklo poškodenému právo, pričom listinný dôkaz splnomocnenie zo dňa 24.4.2008 len splnomocňuje žalovaného, aby úhradu za opravu motorového vozidla poukázal žalobcovi. Rozsah plnenia preto nie je možné vyvodiť ani z ďalších doložených listinných dôkazov. V prípade, ak poukázancovi nie je zrejmý v čase udelenia splnomocnenia na plnenie na účet poukazcu rozsah pohľadávky, ktorú má plniť poukazníkovi, nie je možné hovoriť o jej prijatí, ak poskytne len nejakú časť plnenia a to v rozsahu, ktorú si sám určil. Svojou povahou a účelom poukážka vylučuje, aby poukázanec bol tým subjektom, ktorý určuje rozsah (charakter) plnenia, ktorý z poukážky poskytne poukazníkovi ,ako je to v predmetnom prípade. Žiadny z úkonov ani predložené listiny nepreukazujú, aby žalovaný z pozície poukázanca prijal poukážku v rozsahu plnenia XX.XXX,- Sk z titulu čoho by vznikal potom priamy nárok medzi žalobcom ako poukazníkom a žalovaným ako poukázancom. Táto finančná čiastka nebola uvedená v žiadnom splnomocnení a nebola zrejmá ani v čase vzniku právnych úkonov, ktoré mali zakladať vznik poukážky a preto nemôže ani zakladať povinnosť poukázanca na plnenie v tomto rozsahu vo vzťahu k poukazníkovi. Súd konštatuje, že nedošlo k vzniku poukážky medzi žalobcom ako poukazníkom, poškodeným O. K. ako poukazcom a žalovaným ako poukázancom, pretože absentuje tu dohoda zmluvných strán o spôsobe a rozsahu plnenia a akceptácia tejto dohody poukázancom. Neexistuje ani priamy právny nárok na plnenie medzi žalobcom a žalovaným z titulu vzťahu poukazník - poukázanec. Splnomocnenie, z ktorého žalobca odvodzoval vznik záväzkového vzťahu z titulu poukážky súd vyhodnotil len ako právny úkon, ktorým poškodený oznamoval poisťovateľovi spôsob a miesto plnenia záväzku z poistnej zmluvy a ktorým súčasne splnomocnil žalobcu na nahliadanie do príslušnej poistnej dokumentácie a ďalšie súvisiace úkony týkajúce sa škody na motorovom vozidle. Keďže žalobcovi nevzniklo právo na plnenie titulom poukážky, nevzniklo mu právo ani titulom iného právneho vzťahu, na základe ktorého by bol oprávnený domáhať sa plnenia priamo proti žalovanému.
Zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky vo svojej vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo viedli účastníci konania , súd dospel k záveru, že listinu pod názvom Splnomocnenie nepovažuje v zmysle § 535 a nasl. Obč. zák. za poukážku, preto aktívna legitimácia žalobcu nie je daná.
Na základe vyššie uvedeného teda súd mal zato, že žalobca nie je v danej veci aktívne legitimovaný a zároveň v prípade, ak by aj žalobcovi patrilo plnenie titulom poukážky jeho žaloba bola podaná nedôvodne, čo vyplynulo zo znaleckého dokazovania, keďže žalovaný zaplatil za opravu motorového vozidla poškodeného O. K. viac, ako predstavovala suma samotného poškodenia, teda samotnej opravy.
Súd teda žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý si uplatňoval náhradu trov konania, avšak v konaní úspešný nebol náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 100 € za zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie, preto súd zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka konania nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške XXX €.
O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. §148 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vo výške XX,XX €, keďže uznesením č. konania 29C/59/2010-144 zo dňa 21.6.2013 bolo znalcovi vyplatené znalečné vo výške XXX,XX € a to z preddavku na trovy znalečného zloženého žalobcom vo výške XXX €, žalovaným vo výške XXX € a v sume XX,XX € zo štátnych prostriedkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.