Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. P. - MARKO, G. XX, XXX XX A., IČO: 32 939 949, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Holingom, s.r.o. Hlavná 6, 040 01 Košice, proti odporkyniam: 1. V. O., nar. XX. X. XXXX, bytom B. XX, XXX XX A., 2. Ing. O. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX A., právne zastúpených Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS, s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 6.176,10 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 358 zo dňa 21.9.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Pri rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z toho, že medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade, ktorá zomrela, bola uzavretá zmluva o dielo v ústnej forme. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že navrhovateľ sa domáha nárokov súvisiacich s uzavretím uvedenej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovanie dospel k skutkovému stavu, že pokiaľ ide o odporkyňu v 1. rade O. B., ktorej bola určená miera funkčnej poruchy vo výške 60 %, bola táto osoba určená za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, pre ktorú vyplývali určité sociálne dôsledky v oblasti mobility, v oblasti komunikácie, v oblasti nevyhnutných životných úkonov a práce v domácnosti, v oblasti zvýšených výdavkov. Boli určené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia kompenzoval formami preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom bez časového obmedzenia a poskytnutím peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, s diétnym stravovaním a poskytnutím peňažného príspevku za opatrovanie. Zároveň bola určená platnosť tohto posudku dňa 20.2.2003. Rozhodnutím Okresného úradu v Prešove - odbor sociálnych vecí zo dňa 5.12.2003 pod č. 03/27652/0006 bol priznaný O. B. peňažný príspevok na úpravu bytu v sume 67.084,- Sk, t.j. vo výške 95 % z ceny úpravy bytu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 10.12.2003. Na základe uvedeného rozhodnutia medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k jednaniu o úprave bytu. Vykonané práce boli vyfakturované faktúrou č. 0422004 zo dňa 1.2.2004 splatnou dňa 7. 2. 2004, ktorú vyúčtoval navrhovateľ titulom úpravy bytu a kúpeľne na základe posudku vypracovaného Okresným úradom v Prešove pre O. B., bytom B. XX, A.. Zo strany odporkyne v 1. rade boli navrhovateľovi zaplatené preddavky za poskytnutú prácu, ktoré vyplývajú z príjmových pokladničných dokladov, a to v sume 15.000,- Sk za búracie práce, 50.000,- Sk za opravu balkóna, stierky, izby, chodba, materiál a vaňa, čo vyplýva z dokladu zo dňa 25.9.2003, dňa 15.10.2003 bola zaplatená záloha vo výške 11.000,- Sk, 4.11.2003 odporkyňa v 1. rade zaplatila zálohu za materiál pre bytové jadro vo výške 20.000,-

Sk, 17.9.2003 za zakúpený tovar 10.000,- Sk, 7. 11. 2003 zálohu vo výške 50.000,- Sk titulom WC

- obklad a dlažba, 28.11.2003 suma vo výške 20.000,- Sk a zároveň dňa 16.12.2003 bola vyplatená suma 2x po 5.000,- Sk. Pokladničné doklady boli vlastnoručne podpísané navrhovateľom a zároveň sa na nich nachádza aj pečiatka navrhovateľa. Navrhovateľ predložil odporcom rozpočet predstavujúci bezbariérovu úpravu bytu na sumu 180.104,70 Sk a druhý rozpočet, ktorý predstavoval 70.614,20 Sk. Na základe návrhu navrhovateľa Okresný súd Prešov uznesením č.k. - 89 zo dňa 18.5.2006 pripustil do konania odporkyňu v 2. rade Ing. O. L.. Z rekapitulácie stavebných prác v byte na ul. B. XX na prízemí, vypracovanej firmou PARSON s.r.o. vyplýva, že celkové stavebné práce boli vykonané v tomto byte v sume 85.711,80 Sk, režijné náklady predstavujú sumu 2.142,80 Sk, a teda celková práca, vrátane 19 % DPH vo výške 16.692,40 Sk predstavuje celkovú sumu s DPH 104.547,- Sk. Navrhovateľ uviedol, že v kontakte bol len s odporkyňami v 1. a 2. rade, tie mu predkladali objednávky vykonávaných prác. Je pravda, že zákazka sa robila cez okresný úrad v podstate pre 90. ročnú osobu p. B., ktorej bol poskytnutý peňažný príspevok na rekonštrukciu bytu, ale byt rekonštruovala odporkyňa v 1. rade. Pokiaľ ide o dotáciu z okresného úradu, táto nebola poukázaná na účet navrhovateľa, ale na účet odporkyne. Pôvodný rozpočet sa robil na sumu 203.000,- Sk. Bola tam bezbariérová úprava chodby, kúpeľne a rekonštrukcia kúpeľne s tým, že tento rozpočet nebol schválený okresným úradom, ale bola schválená len suma 70.000,- Sk. Zvyšok si mal zaplatiť objednávateľ. Odporkyňa v 1. rade uviedla, že jej matka O. B. mala zdravotné problémy a bola uznaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Písomná dohoda pri jednaniach uzavretá nebola. Odporkyňa v 1. rade tvrdí, že nebol urobený ani rozpočet. Má vedomosť o tom, že žiadna cena diela s navrhovateľom dohodnutá nebola. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že zmluva o dielo písomne uzavretá nebola, jednalo sa iba o ústnu dohodu. Navrhovateľ sa podieľal len na úprave jadra. Posledná platba mu bola poukázaná 5. 12. 2003 a následne sa na ďalšej kompletnej rekonštrukcii bytu podieľali aj iné firmy, čo vie súdu zdokladovať a preukázať. Posledná platba bola navrhovateľovi osobne zaplatená dňa 23. 12. 2003 dvom pracovníkom navrhovateľa, ktorí dokončovali práce. Po tom, keď došlo k dohodnutej rekonštrukcii bytu navrhovateľ sa začal správať agresívne, nezaujímal sa o práce, preto bola nútená urobiť kompletnú rekonštrukciu bytu inými firmami. Kúpeľňu dokončila firma TONAP. Predmetom dojednania ohľadne stavebných prác medzi navrhovateľom a odporkyňou bola predovšetkým výstavba jadra, teda kúpeľne s tým, aby urobil aj dlážku v kuchyni a vysprávky v izbách. Urobil aj balkón, a to bolo všetko. Zálohy boli platené na základe jeho požiadania. Ďalej poukázala na to, že obklad v kúpeľni bol urobený zo strany navrhovateľa nekvalitne. Rozpočet zo strany navrhovateľa nikdy nevidela, má len faktúry, a to faktúru č. 04022004 na sumu 186.061,20 Sk, ako aj faktúry č. 0612/2003 na sumu 70.614,15 Sk. Rozpočet, ktorý sa nachádza v súdnom spise nikdy nevidela a nebol jej odovzdaný. Vo veci boli vypočutí svedkovia S. M., L. M., ktorí potvrdili, že v uvedenom byte vykonávali stavebné práce. Robili stierky, povrchové úpravy, rovnako aj obklady a keď praskol dekor , odporkyňa v 2. rade ich poslala preč a tieto práce dokončil p. H. z H.. Má vedomosť o tom, že stará linka bola odnesená z bytu na ul. B. a vie uviesť, že aj prvotná zákazka bola iba rekonštrukcia kúpeľne a až následne sa zákazka rozšírila o rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Pokiaľ ide o predmet konania, prvostupňový súd poukazuje aj na to, že počas celého súdneho konania, ktoré trvalo osem rokov, navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Počas rozhodovania súdu prvého stupňa nepreukázal, že došlo k naplneniu podstatných znakov zmluvy o dielo, ktorými sú dohoda o predmete diela a cena za jeho vykonanie. Nepochybne v danom prípade došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo a z tohto dôvodu podľa názoru súdu povinnosťou navrhovateľa v záujme zachovania právnej istoty bolo predložiť súdu relevantné dôkazy, na základe ktorých by mal súd za preukázané, že súd je oprávnený zaviazať odporkyne v 1. a 2. rade na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Navrhovateľ súdu chronologický nešpecifikoval s kým bola uzatvorená zmluva o dielo, čo bolo jej predmetom, na aké plnenie sa zaviazal, s kým bola uzavretá dohoda o cene a predmete diela, presnú špecifikáciu materiálu, ktorý zakúpil navrhovateľ a špecifikáciu materiálu, ktorú zakúpili a odovzdali odporkyne navrhovateľovi, podrobnú špecifikáciu vykonaných prác a predovšetkým oznámenie, kedy boli práce realizované a odporkyniam odovzdané, kto prevzal práce, presný popis ako odporkyne platili preddavky za vykonané dielo a pod. Nepreukázal ani to, kto za odporcov prevzal zhotovené dielo, rovnako neuniesol dôkazné bremeno v konaní nielen ohľadne samotného predmetu zmluvy o dielo, ale predovšetkým aj v časti dojednanej ceny, ako podstatnej náležitosti zmluvy o dielo. Do rozhodnutia súdom prvého stupňa neuviedol, s kým dojednal cenu za zhotovenie diela, či došlo k prijímaniu čiastkových plnení, či bola cena presne určená dohodnutou sumou, alebo podľa rozpočtu, alebo či išlo o obvyklú cenu za zhotovenie diela. O týchto skutočnostiach navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, čím v konaní neuniesol ťarchu dôkazného bremena. Podľa súpisu vykonaných prác bola vykonaná stavebná úprava bytu na sumu 70.614,15 Sk

opravená v súlade s vyjadrením v predfaktúre č. 0211/2003 zo dňa 3.11.2003 na úpravu bytu, kde sa vo vyjadrení konštatuje, že dňa 12.11.2003 bola prepracovaná predfaktúra, kde bola upravená položka č. 48 - dlažby na sumu 70.614,15 Sk a tá bola schválená O. O., odborne spôsobilým technikom vo výstavbe. Prvostupňový súd konštatuje, že v priebehu konania zomrela O. B., z tohto dôvodu súd konanie voči nej zastavil a pripustil do konania odporkyňu v 2. rade na základe návrhu navrhovateľa.Navrhovateľ svoj nárok voči odporkyniam v 1. a 2. rade neuniesol. Nepredložil súdu stavebný denník, nebol schopný objektivizovať a relevantne preukázať svoj nárok a jeho výšku. Súdu nepredložil a nepreukázal, že odovzdal objednávateľovi diela písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Právny zástupca odporkýň zaujal stanovisko, že z dôvodu, že nedošlo k doručeniu písomného potvrdenia o uzavretej ústnej zmluve o dielo odporkyniam zo strany navrhovateľa, spôsobuje to neplatnosť samotnej uzavretej zmluvy o dielo. S takýmto názorom právneho zástupcu odporkýň prvostupňový súd nesúhlasil. Poukázal na ustálenú konštantnú judikatúru súdov, podľa ktorej od uzavretia zmluvy o zhotovení diela na zákazku alebo úprave a oprave veci treba odlišovať písomné potvrdenie, ktoré je organizácia povinná vydať občanovi vždy, pokiaľ nie je služba poskytnutá na počkanie. Uvedené potvrdenie nepredstavuje písomnú formu zmluvy, ale je len osvedčením o už uzavretej zmluve. Počas celého 8 rokov trvajúceho sporu navrhovateľ nepredložil súdu doklady na osvedčenie svojho nároku, naopak dňa 21.9.2012 navrhol súdu, že sa pokúsi súdu ešte predložiť stavebný denník a z tohto dôvodu žiadal odročiť pojednávanie na neskorší termín. Je pravda, že navrhovateľ oznámil súdu, že mu boli odcudzené doklady, avšak podľa názoru súdu takéto vyjadrenie zo strany navrhovateľa pôsobí nanajvýš nedôveryhodne. Z tohto dôvodu prvostupňový súd navrhnutý dôkaz nevykonal.

Na základe takto vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal za preukázané, že predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie bezbariérovej úpravy bytu nachádzajúceho sa na ul. B. XX, A., a to občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím O. B.. Súd je toho názoru, že objednávateľom diela bola práve táto osoba. Povinnosťou navrhovateľa bolo zabezpečiť úpravu bytu v súlade s poskytnutým peňažným príspevkom a rozhodnutím Okresného úradu Prešov - odboru sociálnych vecí. Na podporu tohto tvrdenia svedčí aj to, že žaloba bola podaná v roku 2004 proti O. B. a jej dcére odporkyni v 2. rade V. O. súd pripustil do konania až v roku 2006. Ak navrhovateľ tvrdí, že odporkyne v 1. a 2. rade boli objednávateľmi diela, chceli väčší rozsah vykonaných rekonštrukčných prác, ako bolo schválené okresným úradom, bolo jeho povinnosťou ako podnikateľa si zadovážiť príslušné listiny, aby ich v konaní pred súdom vedel zdokladovať. Navrhovateľ mal vedomosť, že rozhodnutím č. zo dňa 26. 9. 2003 bola stanovená miera funkčnej poruchy u O. B. 60 % a zároveň jej bol priznaný peňažný príspevok na úpravu bytu, t.j. peňažný príspevok titulom kompenzácie jej ťažkého zdravotného postihnutia v sume 67.084,- Sk. To, že mal navrhovateľ vedomosť o uvedenom príspevku vyplýva aj z výpovede svedka MUDr. V. Z.. Rovnako z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľovi boli zo strany odporkýň zaplatené čiastky 70.614,15 Sk v súlade s vystavenou faktúrou č. 0612/2003 zo dňa 29.12.2003. Okrem toho z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že odporkyne zaplatili v hotovosti navrhovateľovi sumu 10.000,- Sk, 50.000,- Sk, 15.000,- Sk (za búracie práce), 11.000,- Sk v hotovosti, ako aj doplatok 6.000,- Sk ako ďalšiu zálohu. Sumu 20.000,- Sk, 50.000,- Sk, 20.000,- Sk a 2x po 5.000,- Sk. Uvedené sumy vyplývajú z pokladničných dokladov, ktoré boli podpísané navrhovateľom. Spolu odporkyne zaplatili navrhovateľovi sumu 251.614,15 Sk, t. j. sumu 8.352,06 eur. Navrhovateľ listom zo dňa 10.4.2006, označenom ako vyjadrenie vo veci samej, vyčíslil všetky svoje vykonané stavebné práce podľa predloženého súpisu prác na celkovú sumu 250.718,90 Sk, t.j. na sumu 8.322,34 eur.

Navrhovateľ v konaní navrhoval, aby súd ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku z oblasti stavebníctva. Taktiež žiadal ustanoviť znalca z oblasti grafológie na posúdenie pravosti jeho podpisov na jednotlivých príjmových dokladoch potvrdzujúcich zaplatenie skutočne vykonaných stavebných prác a materiálov odporkyňami. Prvostupňový súd uvedenému návrhu navrhovateľa nevyhovel.Vykonanie týchto dôkazov v celom rozsahu zamietol, nakoľko ustanovenie znalca z odboru stavebníctva na ocenenie stavebných prác, ktoré boli skutočne vykonané navrhovateľom v byte na ul. B. XX v A., podľa názoru súdu je nevykonateľný a nemal by žiadnu dôkaznú silu, nakoľko z výpovede svedkov vyplýva, že v byte prebiehali ďalšie stavebné rekonštrukčné práce a taktiež s poukazom na 9-ročnú lehotu, odkedy boli tieto práce vykonané. To, že boli vykonávané ďalšie rekonštrukčné práce potvrdili aj zamestnanci navrhovateľa. Navrhovateľ súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by podpis na príjmových pokladničných dokladoch nebol jeho a rovnako na príjmových pokladničných dokladoch sa nachádza jeho pečiatka, čo potom jednoznačne potvrdzuje, že z jeho strany boli prijaté zálohy v zmysle príjmových pokladničných dokladov v celkovej výške 1.322,34 eur. Predloženie

stavebného denníka mohol navrhovateľ urobiť počas celého osem rokov trvajúceho súdneho sporu. To neurobil a neurobil to ani do času vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Z tohto dôvodu prvostupňový súd vec posúdil tak, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, neuviedol a nepreukázal súdu pasívnu legitimáciu odporkýň v 1. a 2. rade v tomto konaní. Rovnako súdu nevedel zdokladovať skutočne vykonané práce v byte na B.. XX v A., odpočítanie a zdokumentovanie záloh prijatých zo strany odporkýň, ako aj nimi zakúpený materiál. Súd jeho návrh z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku bolo v zákonnej lehote podané odvolanie zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ spochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Poukazuje na to, že s tvrdením súdu, že pokiaľ ide o uzavretie ústnej zmluvy o dielo, tak ako to vyhodnotil prvostupňový súd, nie je možné sa stotožniť. Odporkyňa v 1. rade by mu jednoznačne neumožnila vykonávať stavebné práce, keby s navrhovateľom neuzatvorila zmluvu. Pokiaľ súd nepripustil dokazovanie znalcom, taký dôkaz navrhoval z dôvodu, že odborník znalec mohol posúdiť hodnotu vykonaných prác tak, ako aj ich vykonanie. K nepredloženiu stavebného denníka uvádza, hoci mal možnosť, ide o chybné pochopenie navrhovateľovej žiadosti, pretože on chcel skúsiť vyhľadať tzv. čiastočné evidenčné denníky u bývalých zamestnancov. K údajnému neuneseniu dôkazného bremena, s týmto stanoviskom navrhovateľ nesúhlasí a uvádza, že súd nesprávne vyhodnotil dokazované skutočnosti, keďže opomenul, že odporkyňa v 1. rade je vlastníčkou predmetného bytu, ktorého sa týkala zmluva o dielo, a teda došlo u nej k obohateniu sa úkor navrhovateľa. Taktiež poukázal na to, že v priebehu súdneho konania tvrdil, že nemal žiadnych zamestnancov pod menom N. a T., ktorým boli vyplatené sumy po 5.000,- Sk. V ďalších dôvodoch odvolania poukázal na chronológiu prípadu zo svojho vyjadrenie zo dňa 25.3.2011 z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil a vyhodnotil. V ďalších dôvodoch urobil prierez súdneho konania, t.j. súdneho pojednávania súdom prvého stupňa. Podaným odvolaním navrhovateľ sa domáha, aby odvolací súd náležitým spôsobom zistil opodstatnenosť uplatneného nároku, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a priznal navrhovateľovi 186.061,20 Sk s tým, aby odporkyne boli zaviazané k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania tak, ako budú špecifikované v zákonnej lehote na výzvu súdu.

K podanému odvolaniu zaujal stanovisko právny zástupca odporkýň. Uvádza, že prvostupňový súd vec správne vecne a právne posúdil v celom rozsahu a z tohto dôvodu navrhuje rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia odporkýň v 1. a 2. rade, ktorých výšku vyčíslia v zákonom stanovenej lehote. Tento rozsudok navrhujú potvrdiť z dôvodu, že odporkyne v 1. a 2. rade tvrdia, že prvostupňový súd na základe rozsiahleho dokazovania vo veci vydal právne perfektný rozsudok. Odporkyne v 1. a 2. rade poukazujú na odvolacie dôvody, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa súd riadne nevysporiadal a žiadajú, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu bol potvrdený s tým, aby bol navrhovateľ zaviazaný na náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove bez nariadenia pojednávania podľa ust. prejednal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Mal na zreteli to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , . Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa a v súvislosti s podaním odvolania proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa potrebuje uviesť to, že súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že pokiaľ ide o znalecké dokazovanie vo veci určenia výšky hodnoty diela, ako aj znalecké dokazovanie ohľadom podpisov na finančných dokladoch, v danom prípade v tomto štádiu konania tieto dôkazy sú neopodstatnené. Znaleckým dokazovaním po deviatich rokoch vykonania diela je ťažko zistiteľné správne určenie rozsahu vykonaných prác, pokiaľ navrhovateľ sám nevykonával tieto práce. Z obsahu spisu odvolací súd zisťuje, že rekonštrukčné práce vykonávali aj iní zhotovitelia diela a z tohto dôvodu nejavilo sa odvolaciemu súdu za potrebné, aby takýto znalecký posudok bol vo veci vykonaný. Ďalší odvolací dôvod, že súd prvého stupňa neodročil pojednávanie a neumožnil vykonanie dokazovania doložením stavebného denníka, podľa vysvetlenia navrhovateľa v odvolacom konaní, že mal na mysli, že bude zisťovať, či iní zamestnanci nemajú čiastočné stavebné denníky,

odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že navrhovateľ mal deväť rokov na to, aby zabezpečil dôkazy na svoje tvrdenia. Bol zastúpený aj právnym zástupcom. Navrhovateľ bol poučený o povinnosti tvrdenia aj predkladania dôkazov, avšak túto svoju povinnosť nesplnil, a ani v odvolacom konaní do rozhodnutia vo veci ním navrhované dôkazy súd nepreložil (čiast. stav. denník). Z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod, v ktorom namieta skutočnosť neuzavretia zmluvy o dielo, odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu zastáva právny názor, že zmluva o dielo bola v ústnej forme uzavretá s O. B., ako bola pôvodne aj navrhovateľom žalovaná ako odporkyňa v 1. rade a súčasne bola žalovaná aj V. O., ako odporkyňa v 2. rade z dôvodu, že rekonštrukcia prebiehala podľa navrhovateľa v jej byte. Z obsahu spisu vyplýva, že pokiaľ bol priznaný O. B. peňažný príspevok na úpravu bytu a O. B. mala trvalý pobyt u svojej dcéry a práce sa mali vykonávať titulom úpravy bytu a kúpeľne na základe posudku vypracovaného Okresným úradom v Prešove pre O. B., bytom B. XX, A., ktorých objednávateľom prác bola V. O., s týmto stanoviskom navrhovateľa sa odvolací súd nestotožňuje. Pokiaľ ide o vykonané práce na základe peňažného príspevku na úpravu bytu o uzavretí zmluvy, prvostupňový súd správne rozhodol, ak uviedol, že bola uzavretá zmluva v ústnej forme medzi O. B. a navrhovateľom. V priebehu konania bolo preukázané, že odporkyňa O. B. zomrela a súd pripustil na strane odporcu ďalšieho účastníka do konania, t.j. Ing. O. L., nar. XX.XX.XXXX. O. B. v čase podania žaloby bola účastníčkou konania, pretože táto zomrela až X.X.XXXX. Voči tejto účastníčke svedčila vecná pasívna legitimácie na podanie žaloby uvedeného sporu. Po jej úmrtí zobral navrhovateľ žalobu voči O. B. späť a požiadal o rozšírenie účastníkov konania na strane odporcov. Nebolo preukázané v priebehu súdneho konania, aby aj tieto odporkyne v 1. a 2. rade následne uzavreli zmluvu s navrhovateľom. Je pravda, že jednali s navrhovateľom, avšak zmluvu o dielo s ním neuzavreli.

V tomto rozsahu navrhovateľ svoj návrh voči odporkyniam v 1. a 2. rade ako dôkazné bremeno neuniesol. Doposiaľ a ani v čase odvolacieho konania nepredložil súdu stavebný denník, z ktorého by bol schopný objektivizovať a v skutočnosti preukázať svoj nárok a jeho výšku nielen vo vzťahu k O. B., ktorá zomrela, ale aj vo vzťahu k odporkyniam v 1. a 2. rade. I napriek tomu, že odporca podniká ako živnostník v stavebníctve od 6. 7. 2001, objednávateľovi nepredložil písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Takéto nepredloženie písomnej objednávky ešte nezakladá dôvodnosť neplatnosti uzavretia zmluvy o dielo, avšak mohol mať dôkaz o tom, že od koho prevzal objednávku na opravu bytu. Pokiaľ z vykonaného dokazovania prvostupňový súd mal za preukázané, že navrhovateľovi boli zo strany odporcov zaplatené sumy uvádzané v rozsudku, ktoré sú uvedené v pokladničných dokladoch a ktoré predložili odporkyne, z týchto vyplýva, že navrhovateľovi bola zaplatená suma vo výške 8.352,06 eur. Stavebné práce boli vykonané v hodnote 8.322,34 eur. Z takto vyčíslených položiek potom vyplýva, že O. B. splnila v celom rozsahu záväzok voči navrhovateľovi. Stojí za dôvažok zdôrazniť ešte to, že navrhovateľ žaloval odporkyňu, s ktorou mal uzavretú zmluvu o dielo v ústnej forme. V priebehu tohto súdneho konania odporkyňa zomrela. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz, aby si uplatnil v dedičskom konaní uvedenú pohľadávku. Taktiež nepreukázal, ako bolo vysporiadané dedičské konanie. Odvolací súd na túto skutočnosť poukazuje len z toho dôvodu, že aj takýmto spôsobom mohol si navrhovateľ zabezpečovať svoju pohľadávku. Z vykonaného dokazovania následne odvolací súd zistil, že toto dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, nebolo preukázané, aby neboli zaplatené navrhovateľovi vyfakturované práce ním vykonané. Bolo preukázané, že každá vykonaná práca bola individuálne zaplatená. Ďalej bolo preukázané to, že práce vykonával nielen navrhovateľ, ale aj iní zhotovitelia. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie navrhovateľa považuje za neopodstatnené, v celom rozsahu sa stotožňuje so zdôvodnením uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa a len pre jeho doplnenie ešte uvádza tieto zdôvodnenia. Rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje podľa a v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto bude opätovne rozhodovať súd prvého stupňa v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.