Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-34-2013.pdf
PDF · 97.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých H. H., nar. XX. XX. XXXX, Y. H., nar. XX. XX. XXXX a N. H., nar. XX. XX. XXXX zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, deti rodičov M. H., nar. X.. XX.XXXX, bytom L., J. N. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Tomášikova č. 35, I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. V. XX, L., zastúpeného JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou, so sídlom v Bardejove, Hviezdoslavova 9, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 20. 08. 2013, č. k. 1P 100/2012-209, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 12. 03. 2008, č. k. 4C 267/2005-216 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca počnúc dňom 27. 09. 2012 na mal. H. zo sumy 2.500,- Sk na sumu 120,- Eur mesačne, na maloletého Y. zo sumy 2.500,- Sk na sumu 110,- Eur mesačne a na maloletého N. zo sumy 2.000,- Sk na sumu 90,- Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 27. 09. 2012 do 20. 08. 2013 na mal. H. vo výške 412,14 Eur, na maloletého Y. vo výške 300,82 Eur a na maloletého N. vo výške 262,87 Eur súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ktorá prebiehala v roku 2008 boli maloleté deti vo veku mal. H. 8 rokov, mal. Y. 6 rokov a mal. N. 4 roky. Matka bola nezamestnaná bez príjmu a otec podnikal s príjmom 10 000 Sk mesačne. V súčasnosti maloleté deti navštevujú Základnú školu v G., mal. H. je žiakom 7.ročníka, mal. Y. je žiakom 5.ročníka a mal. N. je žiakom 3.ročníka základnej školy. Od doby poslednej úpravy výživného objektívne došlo k rastu životných nákladov. Obidvaja rodičia majú naďalej vyživovaciu povinnosť len k maloletým deťom pochádzajúcim z ich rozvedeného manželstva. V súčasnosti je matka zamestnaná s príjmom 400 Eur mesačne. Matka s maloletými deťmi býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na úhradu nákladov v domácnosti v rozsahu 1-ice (inkaso 161,27 Eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 11,70 Eur ročne, poplatok za vodu polročne 15,715 Eur, stočné za polrok 20,20 Eur, miestny poplatok za komunálne odpady 21,08 Eur ročne). Ďalšie výdavky zo strany matky predstavujú náklady na stravu a oblečenie, ako aj na cestové pre maloleté deti, ktoré z miesta bydliska (L.) dochádzajú na základnú školu (G.). Matka hradí aj náklady na internet v sume 11,99 Eur mesačne, ktorý využívajú maloleté deti, zakúpila deťom nábytok na
pôžičku, za ktorý spláca 47,15 Eur mesačne, tiež počítač na splátky po 31,76 Eur mesačne. Otec naďalej podniká, je vedený v živnostenskom registri ako podnikateľ vykonávajúci živnostenskú činnosť, tiež je spoločníkom v obchodnej spoločnosti KYKYN, s. r. o.. Otec podniká s kožou, vyváža usne. Je ženatý, jeho manželka mala v roku 2012 príjem v sume 1 229,46 Eur (základ dane 102,46 Eur mesačne), študuje diaľkovo na vysokej škole. Otec je vlastníkom rodinného domu v L., jeho zdravotný stav je nepriaznivý, má vážne zdravotné problémy s chrbticou. Maloletým deťom nad rámec určeného výživného pravidelne dobíja kredit na mobiloch, kredit na kartičkách na mliečne výrobky, ktoré si deti zakupujú v škole. V roku 2012 kúpil deťom na Vianoce bicykel, mobil a poskytol im aj finančné prostriedky. S deťmi chodí lyžovať, zaujíma sa o ne, pravidelne sa s nimi kontaktuje, tiež im zakupuje stravné lístky v škole. Z daňového priznania otca boli zistené prímy z podnikateľskej činnosti fyzickej osoby v roku 2011 základ dane 12 481,68 Eur (1 040,14 Eur mesačne), v roku 2012: základ dane 4 544,87 Eur (378,74 Eur mesačne). Z daňového priznania spoločnosti KYKYN, s. r. o., za rok 2011 vyplýva, že základ dane predstavoval 46 884,55 Eur, daň 8 908,06 Eur, súčet výnosov 137 346,39 Eur, súčet nákladov 88 929,01 Eur. Zo súvahy vyplýva, že majetok spoločnosti KYKYN, s. r. o., je v sume 121 441 Eur (imanie a záväzky), tovar
- zásoby 30 500 Eur, výsledok hospodárenia 39 509 Eur, nerozdelený zisk minulých rokov 4 442 Eur, pohľadávky 44 892 Eur, účty 27 087 Eur, záväzky 80 426 Eur. Z potvrdenia o podaní daňového priznania spoločnosti KYKYN, s. r. o., za rok 2012 vyplýva, že základ dane predstavoval 4 165,25 Eur, daň nulová, preplatok 8 116,65 Eur. Z výkazu ziskov a strát vyplýva, že výsledok hospodárenia bol v uvedenom roku 3 519 Eur. Zo súvahy vyplýva, že majetok spoločnosti je v sume 58 495 Eur netto (imanie a záväzky), tovar - zásoby 34 191 Eur, pohľadávky 0 Eur, účty 8 222 Eur, záväzky 13 961 Eur, daňové záväzky 5 481 Eur, záväzok voči spoločníkom 0 Eur, nerozdelený zisk z minulých rokov 36 015 Eur. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2012 došlo k poklesu príjmu otca oproti roku 2011.
Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uzavrel, že nástupom maloletých detí, mal. H. a Y. na II. stupeň základnej školy a mal. N. na I. stupeň základnej školy došlo k zvýšeniu ich nákladov, ktoré súvisia s ošatením, hygienickými potrebami, kozmetikou, štúdiom a stravou. Obidvaja rodičia sa snažia dopriať deťom aj spoločenské vyžitie, výlety a pod.. Medzi rodičmi bola sporná otázka ohľadom nákupu oblečenia a obuvi maloletým deťom. Súd zistil, že tak matka, ako aj otec zakupuje deťom oblečenie, či obuv. Medzi rodičmi však neexistuje žiadna komunikácia, čo spôsobuje problémy v tom, že rodičia sa nevedia dohodnúť, čo dieťa momentálne potrebuje, čo ktorý z rodičov pre dieťa kúpi. Ak by komunikácia fungovala, určite by to bolo len na prospech maloletých detí, nakoľko by sa rodičia vedeli dohodnúť, čo ktoré z detí momentálne potrebuje. Otec pravidelne deťom zakupuje oblečenie, a tým aj nad rámec výživného plní vyživovaciu povinnosť. Nemožno súhlasiť s názorom matky, že len ona vie, čo deti potrebujú, a že len ona im dokáže zabezpečiť všetko. Deti majú oboch rodičov s rovnakými právami a povinnosťami. Ani u jedného z rodičov nebolo zistené, aby mal nedostatok finančných prostriedkov, a aby z týchto dôvodov nevedel zaobstarať základné nevyhnutné potreby maloletých detí. Na vzájomné obviňovanie sa rodičov a z toho prameniacich množstvo podaní založených v spise súd neprihliadal pre ich nerelevantnosť v konaní.
S prihliadnutím na schopnosti a možnosti oboch rodičov a na odôvodnené potreby a výdavky maloletých detí súd zvýšil výživné počnúc dňom 27. 09. 2012 u mal. H. zo sumy 2 500 Sk (82,98 Eur) na sumu 120 Eur mesačne, u mal. Y. zo sumy 2 500 Sk (82,98 Eur) na sumu 110 Eur mesačne a u mal. N. zo sumy 2 000 Sk (66,39 Eur) na sumu 90 Eur mesačne. Súd zvážil možnosti a schopnosti, ako aj pomery otca a odôvodnené potreby maloletých detí a dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v súdom zvýšenej výške, čo zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu, že táto pokryje základné potreby maloletých detí. Určená suma pokryje oprávnené mesačné výdavky maloletých detí tak, ako ich vyčíslila matka (náklady na stravné, cestovné, pomôcky do školy, lieky a časť nákladov na oblečenie). Otec si však plní vyživovaciu povinnosť vysoko aj nad rámec súdom určeného výživného (napr. uhrádza poistenie do budúcnosti) na čo súd prihliadal. Preto neurčil výživné až vo výške ako žiadala matka. Rovnako súd prihliadol na skutočnosti, že otec sa o deti zaujíma, stretáva sa s nimi a prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky. Ku dňu rozhodnutia o zvýšení výživného na maloleté deti vznikol zo strany otca dlh na výživnom za obdobie od 27. 09. 2012 (odo dňa priznania zvýšeného výživného) do 20. 08. 2013 (do dňa rozhodnutia súdu), ktorý pre mal. H. predstavuje 412,14 Eur, pre mal. Y. 300,82 Eur a mal. N. 262,87 Eur. Lehotu na plnenie dlžného výživného súd určil v zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p. v dĺžke troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd poskytol otcovi časový priestor, aby finančné prostriedky v tejto výške zaobstaral a dlžné výživné vyplatil jednorázovo k rukám matky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že súd napriek deklarovaniu, že prihliadal aj na osobnú starostlivosť matky o deti, všetky skutočné výdavky maloletých detí má znášať len matka. Je pravdou, že otec na súde preukázal, že poistky znejú na mená detí, ale nie je vylúčené, že otec tieto poistky zruší pred dovŕšením plnoletosti detí a finančné prostriedky zužitkuje sám. Konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že medzi rodičmi neexistuje žiadna komunikácia, napriek tomu pri rozhodovaní neriešil tento problém. Matka nikdy nepopierala otcove práva k deťom, iba konštatovala, že vzhľadom na zakúpenie vecí sa ona cíti byť povolanejšia zabezpečovať potreby detí a nečaká, že im otec niečo kúpi. Nesúhlasí so záverom súdu, že u otca nebola zistená nadštandardná životná úroveň. Otec býva vo vlastnom rodinnom dome, naopak matka s deťmi býva v dome svojich rodičov. Aj keby tento rozdiel súd nevzal do úvahy, potom už len jednorázové vyplatenie sumy 48 100 Eur, ktoré vyplatil otec uvedenému nenasvedčuje. Súd tiež nevzal do úvahy námietky právnej zástupkyne matky vychádzajúce z predloženého daňového priznania otca a súvahy za rok 2011 a 2012. Nie je ani správny záver súdu, že u otca došlo k poklesu príjmu v roku 2012 oproti roku 2011, naviac súd mal porovnávať príjmy otca, kedy bolo pôvodné určenie výživného a príjmy rokov 2011, 2012 a 2013 a nie rozdiel medzi príjmami v roku 2011 a 2012. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu matky na zvýšenie výživného (pre mal. H. a mal. Y. vo výške po 350 Eur mesačne a pre mal. N. 250 Eur mesačne) vyhovel.
Otec k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pred súdom preukázal, že maloletým deťom pravidelne zakupuje oblečenie, telefóny, obuv, bicykle, korčule, iné športové potreby; dôkazom súdu predložené pokladničné doklady s priebežnými dátumami rokov. Napriek zvýšenému výživnému otec platí deťom za stravné lístky v škole, lebo jedine tak vie zabezpečiť, že peniaze budú skutočne použité v prospech detí. Zdôraznil, že na synoch mu mimoriadne záleží, má ich veľmi rád, nechce ich o nič ukracovať, preto im prispieva aj nad rámec určeného výživného a nakupuje veci podľa svojich možností. Určite nezruší poistky, ktoré uhrádza v prospech detí už od rozvodu manželstva, lebo iba vlastným úsilím vie deti zabezpečiť aj do budúcna. Matka vkladné knižky SPORO bonus pre deti po rozvode zrušila, hotovosť vybrala, ale k poistkám prístup nemá, čo jej prekáža. Deti otca pravidelne navštevujú aj počas týždňa, preto otec vidí ako rastú a vždy im zakúpi čo momentálne potrebujú. Suma 48 100 Eur, o ktorú matka svoje odvolanie opiera boli požičané finančné prostriedky ako vklad do firmy na nákup tovaru na začatie podnikateľskej činnosti. V roku 2012 bol tento vklad vrátený a firma KYKYN, s. r. o. platila preddavky na daň z príjmov. Po vyhotovení daňového priznania za rok 2012 vyšla firme povinnosť platiť nižšiu daň ako boli zaplatené preddavky, a tak vznikol preddavok na dani. Tento preplatok bol vrátený na účet firmy a bol použitý na prevádzku spoločnosti a nákup tovar. Na záver uviedol, že pokiaľ matka ustavične vníma maloleté deti ako záťaž, otec navrhne zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti, lebo im vie zabezpečiť život v harmonickom prostredí, napriek tomu, že má nevyliečiteľnú sklerózu multiplex, trpí permanentnými bolesťami, a preto sú aj jeho pracovné výkony zo zdravotných dôvodov obmedzené. Pri zhoršení zdravotného stavu mu hrozí invalidný dôchodok. Preto ak matka bude naďalej otcovi sťažovať jeho neľahkú životnú situáciu, môže sa to odzrkadliť na jeho zdravotnom stave, lebo lekári mu odporúčajú vyslovene sa vyhýbať stresu a vyčerpávajúcim situáciám.
Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O. s. p. prejednal podané pojednávanie bez nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich u ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 O. s. p.. Dospel pritom k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 12. 03. 2008, č. k. 4C 267/2005-216. Týmto rozsudkom bolo rozvedené manželstvo rodičov a na čas po rozvode boli maloleté deti H., Y. a N. zverené do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca platiť výživné na mal. H. a Y. sumou po 2 500 Sk mesačne a na mal. N. sumou 2 000 Sk mesačne. V tom čase matka bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Jej jediným prímom boli rodinné prídavky na deti a výživné od otca. Otec bol podnikateľom a v roku 2006 vykázal základ dane 139 419 Sk, v roku 2005 základ dane predstavoval 110 953 Sk a v roku 2004 základ dane predstavoval 79 000 Sk. Už v tom čase bol otec výlučným vlastníkom rodinného domu, v ktorom aj v súčasnosti býva, pretože na žiadosť matky pred kúpou domu bola spísaná dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z dôvodu, že sa matka nechcela zaťažiť pôžičkou.
Otec teda nadobudol rodinný dom do vlastníctva za trvania manželstva po dohode s matkou. V čase rozhodovania o rozvodovej veci mali obidvaja rodičia vyživovacie povinnosti len k deťom pochádzajúcim z manželstva. Počet vyživovacích povinností rodičov (v súčasnosti) sa nezmenil. Otec je znovu ženatý, naďalej má vyživovaciu povinnosť len k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva s matkou. Oproti rozvodovému rozsudku došlo na strane otca k zvýšeniu jeho príjmov z podnikateľskej činnosti, zároveň ale došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Otec trpí nevyliečiteľnou chorobou (sklerózou multiplex), v dôsledku ktorého ochorenia trpí častými bolesťami chrbtice, čo spôsobuje, že jeho podnikateľské aktivity a výkony sú obmedzené. Napriek tomu venuje deťom nadštandardnú starostlivosť v čase, keď sú u neho (napr. kúpa oblečenia, obuvi). Na strane matky došlo k zmene pomerov tým, že matka sa zamestnala vo firme MAKOS, a. s., kde dosahuje čistý mesačný príjem 400 Eur.
Bez akýchkoľvek pochybností je dôvodný aj záver o tom, že otec okrem riadnej úhrady výživného k rukám matky pravidelne deťom zakupuje oblečenie, obuv, bicykle, korčule a iné športové potreby, uhrádza deťom náklady na telefón a zakupuje im stravné lístky v škole. Maloleté deti otca pravidelne navštevujú aj počas týždňa a otec s maloletými deťmi podniká výlety a trávi s nimi voľný čas.
Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať k všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť, či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu matky je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá aj sama o sebe je možná odôvodniť zmenu výšky výživného.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom došlo k objektívnemu rastu životných nákladov. Otec naďalej podniká, je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti KYKYN, s. r. o., a došlo aj k zvýšeniu jeho príjmov z podnikateľskej činnosti. Nástupom mal. H. a mal. Y. na II. stupeň základnej školy a nástupom mal. N. na I. stupeň základnej školy, nepochybne sa zvýšili ich náklady, ktoré súvisia s ošatením, zakúpením obuvi, ako aj potrieb súvisiacich s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania maloletých detí, rozvojom ich záujmov, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. V súvislosti s vyššie uvedeným je treba však mať na zreteli, že otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť a nad rámec plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k deťom sa podieľa aj tým, že im počas celého roka zakupuje ošatenie, obuv, športové potreby, dobíja im kredit na kartičkách na mliečne výrobky v škole, dobíja im kredit na mobilné telefóny, zakupuje im stravovacie lístky v škole. Preto ak otec si plní vyživovaciu povinnosť aj iným spôsobom než zaplatením sumy, ktorá mu bola určená rozhodnutím súdu o výživnom, podieľa sa tak na uspokojovaní potrieb detí, čo je nevyhnutné v rozhodnutí o výživnom
zohľadniť. Preto túto skutočnosť správne mal súd prvého stupňa na zreteli a odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu so súdom prvého stupňa stotožňuje.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd je toho názoru, že zodpovedajúco ust. § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine, je zvýšenie výživného pre mal. H. zo sumy 82,98 Eur na sumu 120 Eur mesačne, pre mal. Y. zo sumy 82,98 Eur na sumu 110 Eur mesačne a pre mal. N. zo sumy 66,39 Eur na sumu 90 Eur mesačne počnúc dňom 27. 09. 2012. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Preto v týchto konaniach sa žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nepriznáva.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.