Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/35/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. V., nar. XX. XX. XXXX a mal. V. V., nar. XX. XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, deti rodičov N. V., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. Janou Toporcerovou, advokátkou so sídlom Lipany, Nám. sv. Martina 39 a B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Karabášom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25. 09. 2013, č. k. -38, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení výživného pre mal. A. sumou 100 Eur mesačne a pre mal. V. sumou 80 Eur mesačne od 15. 05. 2013 do budúcna.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení výživného za čas od 01. 01. 2013 do 14. 05. 2013, vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti A. a V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. A. sumou 100 Eur mesačne a mal. V. sumou 80 Eur mesačne počnúc dňom 01. 01. 2013 s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01. 01. 2013 do 30. 09. 2013 pre mal. A. vo výške 900 Eur a pre mal. V. vo výške 720 Eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50 Eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov. V manželstve rodičov sa narodil aj mal. N. V. (XX. XX. XXXX), ale rozsudkom tamojšieho súdu sp. zn. bolo určené, že manžel matky - B. V. nie je jeho otcom. Od novembra 2012 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, najprv matka s mal. N. spoločne domácnosť opustila a odišla bývať do rodinného domu k svojim rodičom. Maloleté deti A. a V. zostali bývať v domácnosti s otcom až do decembra 2012, následne si ich matka zobrala k sebe. Od 19. 06. 2013 sa matka spolu s maloletými deťmi vrátila do rodinného domu, z ktorého sa odsťahoval otec. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 196,40 Eur a prídavok na tri deti v sume 69,30 Eur. Otec po odchode zo spoločnej domácnosti býva v podnájme v A. E. s priateľkou. Od októbra 2012 bol otec práceneschopný, mal pracovný úraz a do zamestnania opätovne nastúpil 15. 07. 2013. Otec pracuje ako živnostník v zahraničí v G., kde za posledné dva mesiace dosiahol čistý mesačný príjem 700 Eur. Otec nevlastní žiaden nehnuteľný

majetok, je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat rok výroby 2002. Priateľka otca je zamestnaná s príjmom 320 Eur mesačne. Otec spoločne s priateľkou sa podieľajú na nákladoch za bývanie a vedenie domácnosti. Podľa daňového priznania za rok 2012 príjmy otca z podnikateľskej činnosti predstavovali 6 030,25 Eur, výdavky 2 981,73 Eur, základ dane bol 3 048,52 Eur.

Mal. A. je študentkou 1.ročníka Strednej odbornej školy v L. a vzhľadom na odbor, ktorý študuje (kaderník) jej matka na začiatku školského roku zakúpila pomôcky na prax vo výške 170 Eur (kadernícke potreby). Mal. V. je žiakom 8.ročníka základnej školy, stravuje sa v škole, pričom za obedy matka uhrádza 2 Eur mesačne, nakoľko má úľavu na stravnom z dôvodu nízkeho príjmu. Matka má zvýšené náklady v súvislosti s cestovaním maloletých detí do školy. Otec od odchodu zo spoločnej domácnosti sa s deťmi nestretáva a na ich výživu ničím neprispieva.

Zistený skutkový stav prvostupňový súd právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a keďže súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky, zveril jej maloleté deti do osobnej starostlivosti. Matka zabezpečuje všetky náklady pre maloleté deti aj napriek tomu, že jej príjem je minimálny. Otca súd zaviazal prispievať na výživu mal. A. sumou 100 Eur mesačne a mal. V. sumou 80 Eur mesačne, odôvodňujúc, že výživné nepredstavuje len náklady spojené s ošatením a stravovaním dieťaťa, ale aj výdaje na zabezpečenie bývania, náklady na energie a náklady na zakupovanie učebných pomôcok a školských potrieb. Otec je riadne zamestnaný a jeho výdavkami sú len výdavky na bývanie v podnájme a výdavky na stravu a oblečenie, tvrdenia otca, že spláca pôžičky hodnotil súd ako nepreukázané aj z dôvodu, že matka preukázala, že otcom tvrdené splátky z pôžičky uhrádza ona. Keďže otec okrem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva nemá inú vyživovaciu povinnosť a jeho priateľka s ktorou žije v spoločnej domácnosti je riadne zamestnaná, súd považoval určené výživné za primerané a odôvodnené potrebám maloletých detí.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Výšku súdom určeného výživného považuje za neprimeranú. Poukázal na konanie vedené na tamojšom súde o rozvode manželstva, v ktorom navrhoval výšku výživného pre maloleté deti sumou po 26 Eur na každé dieťa. Zdôraznil, že príčinou rozvodu manželstva bolo tehotenstvo matky s cudzím mužom a v tejto súvislosti súd rozsudkom rozhodol, že otcovstvo otca bolo právoplatne zapreté. Zároveň poukázal na konanie vedené pred tamojším súdom pod sp. zn. , kde matka podala návrh na súde o schválenie právneho úkonu, a to darovacej zmluvy, ktorou previedla rodinný dom na svoje tri deti. Z týchto dôvodov bol otec nútený v máji 2013 sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti, ale dlhy za rekonštrukciu domu naďalej spláca. Ďalej poukázal na konanie vedené pred tamojším súdom pod sp. zn. o určenie príspevku pre manželku, kde matka uviedla, že je poberateľkou rodičovského príspevku a dávky sociálnej pomoci. Podľa informácií otca sa matka o maloleté deti riadne nestará, žije so svojim milencom, ktorý je otcom mal. N.. Spolu žijú v rodinnom dome, ktorý matka previedla na deti, a ktorý bol ním zrekonštruovaný. Z uvedených dôvodov považuje výšku určeného výživného za neprimeranú, lebo nevychádza zo schopností a možností otca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a určil výšku výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé neplnoleté, nezaopatrené dieťa. Alternatívne navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník ani matka sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a zistil, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. v spojení s ust. , pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.

Výrok rozsudku o zverení maloletých detí do starostlivosti matky a výrok, ktorým návrh matky o určenie výživného bol v prevyšujúcej časti zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný ( ).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 cit. zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že rodičia maloletých detí, ktorí sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Matka v novembri 2012 opustila spoločnú domácnosť a spolu s mal. N. odišla bývať k rodičom. a maloleté deti zostali v domácnosti s otcom až do decembra 2012. Následne ich matka zobrala k svojim rodičom a od 19. 06.2013 sa matka spolu s maloletými deťmi vrátila bývať do rodinného domu, ktorý je v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve mal. A., mal. V. a mal. N.. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, nevznikol jej nárok na poberanie dávky v hmotnej núdzi, nakoľko poberá rodičovský príspevok 196,40 Eur mesačne, ktorý je vyšší ako suma nárokov na dávku v hmotnej núdzi. Otec v júli 2013 vycestoval za prácou do G. a podľa vyjadrenia otca zo dňa 13. 09. 2013 pracoval dva mesiace ako živnostník v G. s čistým mesačným príjmom 700 Eur (č. l. 34 spisu). K odvolacej námietke otca, že v roku 2013 bol nezamestnaný a len sezónne bol zamestnaný v spoločnosti MH INVEST-SR, s. r. o., neskôr pracoval v spoločnosti AGRONOVA NaP, s. r. o., za minimálnu mzdu, odvolací súd uvádza, že malo by byť v záujme otca s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti zabezpečiť si stály príjem. Otec je mladý, zdravý muž (živnostník), teda je schopný sám sa živiť a v tom mu nebránia žiadne objektívne príčiny (choroba, starostlivosť o maloleté dieťa a pod.). Tiež z výpovede otca pred súdom ani z odvolania otca nevyplýva, aby zrušil živnostenské oprávnenie. K odvolacím námietkam otca, že uhrádza dve pôžičky v súvislosti s rekonštrukciou domu, ktorého spoluvlastníkmi sú v súčasnosti maloleté deti, odvolací súd poznamenáva, že otec splácanie pôžičiek po 120 Eur a po 20 Eur mesačne v konaní nijako nepreukázal.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, keď určil výživné pre mal. A., ktorá je už študentkou strednej školy v rozsahu 100 Eur mesačne a pre mal. V., žiaka 8.ročníka základnej školy, sumou 80 Eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Otec si musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca. Všetku starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka a tým aj vyvažuje plnenie vyživovacej povinnosti.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vo vzťahu k času určenia výživného odvolací súd poznamenáva, že v konaní neboli súdom zisťované okolnosti hodné osobitného zreteľa, ako to vyžaduje ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pre ktoré by bolo možné priznať výživné pre maloleté deti spätne od 01. 01. 2013 do 14. 05. 2013, keďže návrh na určenie výživného bol podaný na súde až dňa 15. 05. 2013.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právo na výživné sa síce nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, t. j. aby návrh na určenie výživného bol podaný na súde bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou sa však musí súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku), účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výnimočne priznať výživné aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné vždy posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa vo výroku o určení výživného za čas od 01. 01. 2013 do 14. 05. 2013, pričom úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude skúmať dôvody, ktoré bránili matke uplatniť zákonný nárok na určenie výživného ihneď potom, ako povinný rodič, v danom prípade otec, prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Úlohou súdu prvého stupňa preto bude nepochybne zistiť vyššie uvedené skutočnosti a nanovo rozhodnúť aj o dlžnom výživnom zohľadňujúc všetky plnenia otca, ktorými zabezpečoval potreby maloletých detí, posúdiť ich z hľadiska, či mali charakter výživného a v odôvodnení rozsudku uviesť, ako súd dospel za určené obdobie k dlhu na výživnom, rovnako rozhodnúť aj o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, vzhľadom na osobné a majetkové pomery otca, ako aj výšku dlhu a rozhodnúť aj o trovách konania medzi účastníkmi konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.