Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-63-2013.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa Š. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž. M. XX, proti odporcom v rade 1) Š. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X. Č.. XX, Š., v rade 2) X. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Č.. XXX, doručovacia adresa M. M., H. XX, o návrhu na určenie a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Odporca v rade 1) Š. A., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu syna navrhovateľa Š. A., nar. XX. XX. XXXX výživným po 100,00 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa.
Odporkyňa v rade 2) X. A., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu syna navrhovateľa Š. A., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným po 100,00 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa.
Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P 441/2007 zo dňa 26. 02. 2008, právoplatný dňa 11. 03. 2008 vo výroku o výživnom na Š. A., nar. XX. XX. XXXX.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 12. 11. 2013 návrh, ktorým žiadal, aby súd určil jeho otcovi povinnosť platiť na výživné po 100,00 € mesačne a matke povinnosť platiť zvýšeným výživným 100,00 € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že žije sám v podkroví rodinného domu v obci Ž. M., je študentom Univerzity P. J. Šafárika v Z. a to dennou formou, sám si nedokáže zabezpečiť prostriedky na živobytie a štúdium. Odporcovia v rade 1) a 2) s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu súhlasili.
Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na svojom návrhu. Poukázal, že je študentom denného štúdia v 2. ročníku na ÚPJŠ v Z., odbor šport a rekreácia. Uhrádza si stravu, cestovné, ubytovanie na internáte. Čiastočne má príjem z rôznych brigád, avšak tieto môže len veľmi málo realizovať popri dennom štúdiu. Toho času mu matka dáva na výživu po 66,00 € mesačne a otec 40,00 € mesačne. Spoločne sa dohodli, že mu budú obaja prispievať po 100,00 € na výživu, aby to zvládol. Mimo internátu býva v rodinnom dome u krstnej matky, kde má k dispozícii vlastnú izbu a uhrádza tam nájom 80,00 € mesačne. Má uzavretú úrazovú poistku v poisťovni Kooperatíva, kde platí ročne 41,00 €. Žiadal, aby súd zaviazal odporcov platením výživného po 100,00 € mesačne každý zvlášť od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Odporkyňa - matka navrhovateľa X. A. súhlasila s návrhom navrhovateľa. Uviedla, že toho času žije v nájme spolu s priateľom, ktorý je zamestnaný. Majú spolu 3 ročného syna, ktorý chodí do škôlky, jej 20 ročná dcéra je už samostatne zárobkovo činná. Odporkyňa je na rodičovskom príspevku, hľadá si zamestnanie. Na vedľajší úväzok pracuje v M. M. v agentúre ADOS, jedná sa o ošetrovanie pacientov v teréne. Iný príjem nemá. Za nájomné platia 396,00 € mesačne, telefóny 80,00 € mesačne a synovi škôlku. S navrhovateľom sú pravidelne v kontakte, chodí k nim bývať, sú spolu na oslavy, Vianoce. Snaží sa mu prispievať aj mimo bežného výživného.
Súd ako listinné dôkazy oboznámil potvrdenie o návšteve školy navrhovateľa. Podľa potvrdenia zamestnávateľa je odporca v rade 1) otec navrhovateľa zamestnaný vo firme SHP A., a. s., kde má priemerný mesačný zárobok 542,33 €. Poberá na syna daňový bonus, posledne vo výške 21,41 €. Zo mzdy sú mu strhávané rôzne exekučné zrážky. Rovnako je na vedľajší pracovný pomer zamestnaný ako údržbár v Detskom domove U., kde za obdobie od 10 až 12/2013 mal priemerný mesačný príjem v čistom 135,94 €. Podľa potvrdenia Mgr. M. je odporkyňa 2) matka navrhovateľa, zamestnaná v agentúre ADOS M. M. a jej čistý mesačný príjem je 222,92 € na mesiac.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd oboznámil obsah spisu Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 7P 441/2007 a to najmä rozsudok zo dňa 26. 02. 2008, právoplatný dňa 11. 03. 2008, kedy bol vtedy maloletý navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť na jeho výživu po 2.000,00 Sk mesačne.
Podľa § 77 ods.1, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh podľa ods.3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu dôvodný. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktorý začal samostatne bývať, pokračuje v štúdiu na vysokej škole, čím vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Keďže medzi účastníkmi došlo k dohode o výške plnenia vyživovacej povinnosti na sumu 100,00 € mesačne u otca i u matky, súd vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a zaviazal odporcu v rade 1) ako otca plnením vyživovacej povinnosti po 100,00 € mesačne a odporkyňu v rade 2) ako matku plnením zvýšenej vyživovacej povinnosti vo výške 100,00 € mesačne, čím došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na vtedy maloletého Š. A..
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého má nárok na náhradu trov konania účastník, ktorý je vo veci plne úspešný. Keďže bol navrhovateľ vo veci plne úspešný, patrí mu náhrada trov konania. Túto si však v konaní neuplatnil, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Po vyhlásení rozhodnutia sa navrhovateľ i odporkyňa v rade 2) vzdali práva podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie.