Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-160-2018.pdf
PDF · 174.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/160/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: H-PROBYT, s.r.o., IČO: 35722924, so sídlom Povraznícka 4, Bratislava, zast. JUDr. Lenkou Charvátovou, advokátkou, so sídlom Družstevná 3, Bratislava proti žalovanej: Ž. Y., L.. XX.X.XXXX, J. C. XX, J., zast. advokátskou kanceláriou HARGAŠ LEGAL, s.r.o., IČO: 47251361, so sídlom Bajkalská 17, Bratislava, o zaplatenie 1.807,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.6.2017, č. k. 23C/127/2014-492, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti zamietajúceho výroku (II. výrok) mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 993,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške : 5,25 % ročne zo sumy 237,95 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2014, 5,25 % ročne zo sumy 241,44 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2014, 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2014, 5,25 % ročne zo sumy 38,75 Eur od 23.01.2014 do 15.6.2014, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2014, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2014, 5,25 % ročne zo sumy 3,57 Eur od 16.6.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 23.1.2014 do 15.6.2015, 5,25 % ročne zo sumy 127,22 Eur od 16.6.2015 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 23.1.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 23.1.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.1.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 11.2.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.3.2014 do 15.3.2014, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.3.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.4.2014 do 19.4.2014, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 20.4.2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.5.2014 do 12.5.2014, 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 13.5.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.6.2014 do 16.6.2014,
5,15 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 17.6.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 11.7.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny 814,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3,57 Eur od 16.06.2015, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06.2015, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06 2015, vo výške 5,75% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06.2015, vo výške 5,75% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06.2015, vo výške 5,75% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06.2015, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06.2015, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06.2015, vo výške 5,50 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06.2015, vo výške 5,50% ročne zo sumy 279,75 Eur od 16.06.2015 a vo výške 5,50% ročne zo sumy 152,53 Eur od 16.06.2015 zastavil (výrok I.), vo výroku II. žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 6 ods. 1 a 2, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1 a 2, § 8b ods. 1 a ods. 2 písm. e) a § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase podania žalobného návrhu a vyhotovenia vyúčtovaní za žalované obdobie (ďalej len „ZoVBaNP“), § 580 ods. 1, § 581 ods. 1 a 2, § 101 a § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. Zák.“).
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania, v zmysle pripustenej zmeny žalobného návrhu uznesením zo dňa 09.05.2012, bol nárok týkajúci vyúčtovaných nedoplatkov za byt č. X, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa v zmysle vyúčtovaní za rok 2011, 2012, 2013, 2014 spolu s príslušenstvom. Medzi stranami v spore nebolo sporné, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. X na C. A. Č.. XX-XX. Sporným medzi účastníkmi konania bola aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní a žalobcom uplatnený nárok titulom nedoplatkov z vyúčtovaní za obdobie od apríla 2012 do júla 2014. Uzavrel, že žalobca v zmysle citovaného ustanovenia je vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že vykonáva správu pre bytový dom na C. A. Č.. XX-XX E. J., v ktorom sa nachádza byt č. X, vlastníkom ktorého je žalobkyňa. Žalobca vykonáva správu uvedených nehnuteľností na základe uzavretej zmluvy o výkone správy, nakoľko bola podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj námietku žalobkyne o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neexistencie platnej zmluvy o výkone správy, nakoľko správca vykonáva správu v mene vlastníkov bytov a na ich účet. Oprávnenie správcu vymáhať nedoplatky ako aj úroky z omeškania je dané Zmluvou o výkone správy, ako aj zákonom č. 182/1993 Z. z. K námietke žalovanej, že si žalobca neoprávnene účtuje poplatok za teplo, ktorú považoval za nedôvodnú, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle článku III bod 2 písm. d) Zmluvy o výkone správy zo dňa 31.12.2001 na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukázať jednorazovú platbu 200 Sk s DPH za každý byt a nebytový priestor za koncoročné vyúčtovanie na dodávku tepla a teplej vody. Námietku premlčania vznesenú žalovanou považoval za čiastočne dôvodnú s tým, že žalobca návrh podal dňa 20.08.2014, v ktorom si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1807,76 Eur od 11.07.2014 do zaplatenia. Ozrejmil, že podaním doručeným dňa 23.01.2016 si žalobca uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom 11.11.2012, pričom s poukazom na § 101 Obč. Zák. sú úroky z omeškania od 11.11.2012 do 22.04.2013 premlčané. Ďalej si žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.01.2017 uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom 11.04.2012 a aj tieto úroky z omeškania za obdobie od 11.04.2012 do 10.11.2012 sú s poukazom na § 101 Obč. Zák. premlčané. Súd prvej inštancie zároveň skonštatoval, že žalobcom uplatnené úroky z omeškania nad 5,15 % ročne z ním uplatnených dlžných súm sú premlčané do 22.01.2014, nakoľko k ich uplatneniu na súde došlo rovnako po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. K obrane žalovanej, že preplatok z vyúčtovania za rok 2011 si započítala na nasledujúce obdobie ako platby za byt skonštatoval, že v takomto prípade by išlo o započítanie splatnej pohľadávky voči pohľadávke nesplatnej, čo podľa § 581 ods. 2 Obč. Zák. nie je možné, nakoľko pre perfektnosť započítacieho právneho úkonu je pojmovým znakom splatnosť oboch pohľadávok. Z uvedených dôvodov nemohol byť právne účinný takýto jednostranný prejav žalovanej
robený pred stretom pohľadávok. K námietke žalovanej, že pri platbách uviedla, ktoré sú na čo určené, súd prvej inštancie uviedol, že pri platbách, pri ktorých takáto poznámka nebola, si žalobca tieto platby oprávnene započítal na existujúci dlh podľa ním uplatnenej zásady priority s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/326/2004, v zmysle ktorého v prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa, a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov prípadne v akej časti chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, prípadne v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie príjme a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta, nemá žiadnu právnu relevanciu. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať buď zo zásady priority alebo zo zásady proporcionality. Ak nemožno uplatniť zásadu priority, nakoľko pravidlá stanovené pred prednostné vyrovnanie dopadajú na viac dlhov, je treba postupovať podľa zásady proporcionality. Pokiaľ žalovaná namietala, že v roku 2011 vykonala niektoré platby duplicitne a z uvedeného dôvodu reklamáciami zo dňa 27.06.2012 a 28.06.2013 žiadala žalobcu, aby uvedené platby z roku 2011 boli považované za platby za rok 2012 a nebola spokojná so spôsobom akým žalobca jej reklamácie vybavil, mohla podľa súdu prvej inštancie svoje právo uplatniť inak. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že v súvislosti s platbami vykonanými v roku 2011 premlčacia doba (3 roky) každej platby plynie odo dňa kedy bola platba vykonaná. Nakoľko poslednú platbu v roku 2011 vykonala žalovaná dňa 09.12.2011 vo výške 203,51 Eur, žalovaná mohla toto právo uplatniť najneskôr do dňa 09.12.2014. Z uvedeného dôvodu námietku premlčania vznesenú žalobcom súd vyhodnotil ako dôvodnú.
4. Súd prvej inštancie tiež dôvodil, že zálohová platba ku dňu vyúčtovania prestáva byť pohľadávkou a pohľadávkou sa stáva výsledok vyúčtovania. Rovnako aj úroky z omeškania z dlžnej sumy zo zálohových platieb neprichádzajú do úvahy po dni vyúčtovania. Keď má povinná osoba preplatok z vyúčtovania, tak tento preplatok subsumuje aj pohľadávku dlžných úrokov z omeškania zo zálohových platieb. V prípade nedoplatku z celkového vyúčtovania vzniká nové úročenie úrokov z omeškania a to zo sumy konkrétneho výsledného nedoplatku. Okamihom vyúčtovania právo na zálohové platby zaniká. Zhrnul, že v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 3.197,27 Eur, skutočné náklady sumu 3.583,68 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 5.564,60 Eur; splatnosť vyúčtovania bola ku dňu 15.06.2012. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol preplatok 1.980,92 Eur a po započítaní nedoplatku z predchádzajúceho obdobia v sume 1.964,35 Eur predstavoval jej preplatok 16,57 Eur. V zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 3.090,08 Eur, skutočné náklady sumu 2.340,57 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 1.023,53 Eur; splatnosť vyúčtovania bola ku dňu 15.6.2013 rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol nedoplatok v sume 1.317,04 Eur a po zohľadnení preplatku z predchádzajúceho obdobia v sume 16,57 Eur jej nedoplatok predstavoval 1.300,47 Eur. V zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 2.614,80 Eur, skutočné náklady sumu 2.489,06 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 2.614,80 Eur, splatnosť vyúčtovania bola ku dňu 15.6.2014. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol preplatok 125,74 Eur a po zohľadnení nedoplatku v sume 1.300,47 Eur nedoplatok činil 1.174,73 Eur. V zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 mesačné zálohové platby predstavovali sumu 3.360 Eur, skutočné náklady sumu 2.426,12 Eur, žalobkyňa uhradila na mesačných preddavkových platbách sumu 3.768,22 Eur. Splatnosť vyúčtovania bola ku dňu 15.6.2015. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a sumárom platieb, ktoré zaplatila žalovaná za uvedené obdobie bol preplatok 1.342,10 Eur a po započítaní nedoplatku z predchádzajúceho obdobia v sume 1.174,73 Eur predstavoval jej preplatok 167,37 Eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko žalovaná neplnila zálohové platby riadne a včas, dostala sa s plnením zálohových platieb do omeškania, ktoré úroky po zohľadnení námietky premlčania sú nasledovné:
- 5,50 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.5.2013 do 22.5.2013 - 12 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 0,51 Eur,
- 5,50 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 23.5.2013 do 15.6.2014 -388 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 2,25 Eur,
-5,50 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.6.2013 do 20.6.2013 - 10 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 0,42 Eur,
- 5,50 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 21.6.2013 do 15.6.2014 - 359 dní omeškania-úrok z omeškania vo výške 2,08 Eur,
- 5,50 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.7.2013 do 12.7.2013 - 2 dni omeškania - úrok z omeškania vo výške 0,08 Eur,
- 5,50 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 13.7.2013 do 15.6.2014 - 337 dní omeškania -úrok z omeškania vo výške 1,25 Eur,
- 5,50 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.8.2013 do 15.6.2014 - 309 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 13,04 Eur,
- 5,50 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.9.2013 do 15.6.2014 - 278 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 11,73 Eur,
- 5,50 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.10.2013 do 15.6.2014 - 248 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 10,47 Eur,
- 5,50 % ročne zo sumy 214,17 Eur od 11.10.2013 do 15.6.2016 - 366 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 11,81 Eur, -5,50 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.11.2013 do 15.6.2014 - 217 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 9,06 Eur, -5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 11.12.2013 do 15.6.2014 - 187 dní omeškania-úrok z omeškania vo výške 1,03 Eur,
- 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.1.2014 do 13.1.2014 - 3 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 0,12 Eur,
- 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 14.1.2014 do 15.6.2015 - 517 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 2,84 Eur,
- 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 11.2.2014 do 15.6.2015 - 489 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 2,69 Eur,
- 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.3.2014 do 15.3.2014 - 5 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 0,20 Eur,
- 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.3.2014 do 15.6.2015 - 456 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 2,51 Eur,
- 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.4.2014 do 19.4.2014 - 9 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 0,36 Eur,
- 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 20.4.2014 do 15.6.2015 - 421 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 2,32 Eur,
- 5,25 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.5.2014 do 12.5.2014 - 2 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 0,08 Eur,
- 5,25 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 13.5.2014 do 15.6.2015- 398 dní omeškania-úrok z omeškania vo výške 2,19 Eur, -5,15 % ročne zo sumy 279,75 Eur od 11.6.2014 do 16.6.2014 - 6 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 0,24 Eur,
- 5,15 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 17.6.2014 do 15.6.2015 - 363 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 2 Eur,
- 5,15 % ročne zo sumy 38,31 Eur od 11.7.2014 do 15.6.2015 - 339 dní omeškania - úrok z omeškania vo výške 1,86 Eur.
5. Súd prvej inštancie po zohľadnený námietky premlčania uviedol, že sa žalovaná dostala do omeškania, z ktorého úroky celkom činia sumu 70,13 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná mala ku dňu 15.06.2015 preplatok 167,37 Eur a dlh na úrokoch z omeškania predstavoval sumu 70,13 Eur uzavrel, že je na účte vedenom k predmetnému bytu v aktívach a preto žalobu zamietol.
6. Právne odkazujúc na § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v priebehu konania zobral postupne späť žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 814,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3,57 Eur od 16.06 2015; 8,75% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06 2015; 8,75% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06 2015; 5,75% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06 2015; 5,75% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06 2015 5,75% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06 2015; 5,50% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06 2015; 5,50% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06 2015; 5,50% ročne zo sumy 38,31 Eur od 16.06 2015; 5,50% zo sumy 279,75 Eur od
16.06 2015; 5,50% ročne zo sumy 152,53 Eur od 16.06 2015, a preto v tejto časti konanie so súhlasom žalovanej zastavil.
7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 256 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 CSP argumentujúc tým, že žalovaná zavinila zastavenie konania v časti zaplatenia istiny vo výške 742,33 Eur (91,2 % zavinenie) z dôvodu, že k úhrade jej nedoplatkov došlo v priebehu konania; žalobca zavinil zastavenie konania v časti zaplatenia istiny vo výške 72,23 Eur (8,8 %), teda jeho úspech v tejto časti zastavenia konania v rozsahu 82,4%. Žalovaná mala v časti o zaplatenie istiny vo výške 993,20 Eur úspech vo výške 100%, avšak v časti zastavenia konania zavinila jeho zastavenie v rozsahu 91,2 %, pričom žalobca mal v konaní o zaplatenie istiny vo výške 993,20 Eur neúspech 100 % a zastavenie konania zavinil v rozsahu 8,8%. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že v predmetnej veci prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, kedy je možné konštatovať čiastočný úspech strán v spore. Nakoľko žalovaná zavinila zastavenie konania v pomere 91,8%, čo možno považovať za 91,8 %-ný úspech žalobcu vo vzťahu k späťvzatému návrhu a jej úspech vo vzťahu ku zvyšku žalovanej sumy predstavoval pomer 100%, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán v spore nárok na náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti uvedenému rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie obe sporové strany. Žalobca odvolaním napadol zamietajúci výrok v časti istiny 993,20 Eur a v časti úrokov z jednotlivých omeškaných mesačných platieb počnúc dňom 23.01.2014, ako aj výrok o trovách konania; žalovaná odvolaním napadla výrok o trovách konania (III. výrok).
9. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, ten dôvodil nesprávnymi skutkovými závermi súdu prvej inštancie a nesprávnym právnym posúdením veci. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť mu sumu 993,20 Eur spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých omeškaných platieb bližšie špecifikovaných v odvolacom návrhu, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ išlo o odvolaciu argumentáciu zhrnul, že prvoinštančný súd v bode 32. odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalovaná mala ku dňu 15.06.2015 preplatok 167,37 Eur, pričom k tejto sume dospel výpočtom na základe vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, od 01.01.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2013 do 31.12.2013, od 01.01.2014 do 31.12.2014 (ďalej len „Vyúčtovanie 2011“, „Vyúčtovanie 2012“, „Vyúčtovanie 2013“ a „Vyúčtovanie 2014“) a uzavrel, že žalovaná bola na účte v aktívach a nie v pasívach, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. Pokiaľ išlo o Vyúčtovanie za rok 2011, žalobca v odvolaní nenamietal metodiku výpočtu, ktorú použil súd prvej inštancie, namietal však chybu pri počítaní, nakoľko správny výsledok je 16,23 Eur (nie 16,57 Eur ako uzavrel súd prvej inštancie). Ohľadom Vyúčtovania za rok 2012 žalobca poukázal na bod 28. odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol, že za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 žalovaná podľa Vyúčtovania 2012 mala podľa predpisu zaplatiť 3.090,08 Eur, zaplatila 1.023,53 Eur a skutočné náklady činili 2.340,57 Eur. Na základe uvedeného dospel k záveru, že rozdiel medzi skutočnými nákladmi 2.340,57 Eur a sumárom platieb 1.023,53 Eur, po zohľadnení preplatku z predchádzajúceho obdobia, bol jej nedoplatok 1.300,47 Eur. Podľa žalobcu tento spôsob výpočtu nie je korektný, nakoľko správny výpočet mal byť: uhradené platby 1.410,27 Eur - skutočné náklady 2.340,57 Eur + preplatok z prechádzajúceho obdobia 16,23 Eur = nedoplatok 914,07 Eur. Za obdobie 2012, žalovaná uhradila 241,44 Eur, 203,51 Eur, 241,00 Eur, 241,44 Eur, 241,44 Eur a 241,44 Eur (spolu 1.410,27 Eur); pričom prvoinštančný súd nesprávne do sumáru platieb zahrnul aj účtovný výsledok Vyúčtovania 2011 vo výške - 386,74 Eur, ktorý bol vypočítaný ako rozdiel predpísaných platieb a skutočnej spotreby, hoci sám vychádzal pri výpočte zo skutočných platieb a skutočných nákladov. K Vyúčtovaniu za rok 2013 žalobca namietal, že súd prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 žalovaná podľa Vyúčtovania 2013 mala predpísané platby vo výške 2.614,80 Eur, zaplatila 2.614,80 Eur, skutočné náklady boli vo výške 2.489,06 Eur, z čoho jej vznikol preplatok 125,74 Eur a po zohľadnení nedoplatku z predchádzajúceho obdobia vo výške 1.300,47 Eur jej nedoplatok činil 1.174,73 Eur, čo je nesprávne. Ozrejmil, že podľa predpisu mala žalovaná zaplatiť 3.360,00 Eur a nie 2.614,80 Eur; správny výpočet mal byť : uhradené platby 1.931,52 Eur - skutočné náklady 2.489,06 Eur - nedoplatok z prechádzajúceho obdobia 914,07 Eur - nedoplatok 1.471,61 Eur. Za obdobie 2013, žalovaná uhradila sumy 241,44 Eur, 241,44 Eur, 241,44 Eur, 241,44 Eur, 241,44 Eur, 241,44 Eur, 241,44 Eur, 241,44 Eur (spolu 1.931,52 Eur). Prvoinštančný súd nesprávne do sumáru platieb zahrnul aj účtovný výsledok Vyúčtovania 2012 vo výške + 749,51 Eur, ktorý bol vypočítaný ako rozdiel predpísaných platieb a skutočnej spotreby, keď sám vychádzal
pri výpočte zo skutočných platieb a skutočných nákladov. Taktiež nesprávne do sumáru platieb zahrnul sumu - 66,39 Eur a sumy -0,18 Eur a + 0,34 Eur, nakoľko v tejto časti bola žaloba počas konania vzatá späť. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na znenie ods. 30 odôvodnenia Rozsudku, podľa ktorého žalovaná za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 na základe Vyúčtovania 2014 mala podľa predpisu zaplatiť 3.360,00 Eur, zaplatila 3.768,22 Eur, skutočné náklady boli vo výške 2426,12 Eur, na základe čoho rozdiel medzi skutočnými nákladmi 2.426,12 Eur a sumárom platieb 3.768,22 Eur, po zohľadnení nedoplatku z predchádzajúceho obdobia vo výške 1.300,47 Eur, bol preplatok 1.342,10 Eur a po započítaní nedoplatku z predchádzajúceho obdobia v sume 1.174,73 Eur predstavoval jej preplatok 167,37 Eur. Podľa žalobcu správny výpočet je: uhradené platby 2.897,28 Eur - skutočné náklady 2.426,12 Eur - nedoplatok z prechádzajúceho obdobia 1.471,61 Eur = nedoplatok 1.000,45 Eur. Žalovaná za rok 2014 uhradila na platbách 12 x 241,44 Eur = 2.897,28 Eur. Prvoinštančný súd nesprávne do sumáru platieb zahrnul aj účtovný výsledok Vyúčtovania 2013 vo výške + 870,94 Eur, ktorý bol vypočítaný ako rozdiel predpísaných platieb a skutočnej spotreby, keď sám vychádzal pri výpočte zo skutočných platieb a skutočných nákladov. Odvolateľ ďalej uviedol, že si žalobou uplatnil voči žalovanej nedoplatok na povinných platbách do mesiaca 07/2014 vrátane. Podľa sumárnej analýzy platieb, do 07/2014 vrátane bol stav na účte žalovanej - 1.807,76 Eur. Počas konania vzal žalobný návrh v časti istiny späť do sumy 72,23 Eur (66,39 Eur + 0,18 Eur - 0,34 Eur + 6,00 Eur), po späťvzatí tak bola istina 1.735,53 Eur; ďalej počas konania vzal návrh späť aj v časti 742,33 Eur (933,88 Eur ako preplatok z Vyúčtovania 2014 po odpočítaní (/5 x 38,31 Eur/), teda žalovaná istina činila 993,20 Eur. Uvedený výpočet dlžnej istiny vyplýva aj zo sumárnej analýzy platieb. Do 07/2014 vrátane, stav na účte žalovanej bol - 1.807,76 Eur. Počas konania žalobca vzal návrh späť aj v časti 742,33 Eur (933,88 Eur ako preplatok z Vyúčtovania 2014 po odpočítaní /5 x 38,31 Eur/), teda žalovaná istina činila sumu 993,20 Eur. Zo sumy 1.000,45 Eur bolo potrebné odpočítať neoprávnene navýšenú odmenu za správu za obdobie od 08/2012 do 07/2014 (24 x 0,25 Eur) a tiež za obdobie od 08/2014 - 12/2014 (5 x 0,25 Eur), nakoľko obdobie od 08/2014 - 12/2014 bolo zohľadnené v späťvzatí zo dňa 21.03.2017, t.j. 1.000,45 Eur - (29 x 0,25 Eur) = 993,20 Eur. Prvoinštančný súd použil pri výpočte metódu porovnávania skutočne uhradených platieb so skutočnými nákladmi, nesprávne však pri tom zohľadnil aj účtovné výsledky jednotlivých vyúčtovaní, ktoré sú relevantné len ak sa porovnávajú predpísané platby a skutočné náklady. K správnemu výsledku tak prvoinštančný súd mohol dospieť aj inou metódou výpočtu, ak by vychádzal z predpísaných platieb a v tom prípade by bolo relevantné pri výpočte zohľadňovať aj účtovné výsledky jednotlivých vyúčtovaní, a to nasledovne. „Rok 2011: k 1.1.2011 stav na konte žalovanej bol nedoplatok - 1.964,35 Eur. Za rok 2011 žalovaná mala uhradiť podľa predpisu 3.197,28 Eur, t.j. -1.964,35 - 3.197,28 Eur = 5.161,63 Eur. Žalovaná uhradila 5.564,60 Eur, t. j. -5.161,63 Eur + 5.564,60 Eur = 402,97 Eur. Jej účtovný nedoplatok bol 386,74 Eur, t. j. 402,97 Eur - 386,74 Eur = 16,23 Eur; Rok 2012: k 1.1.2012 stav na konte žalovanej bol preplatok 402,97 Eur (po odpočte nedoplatku, ktorý bol známy z Vyúčtovania 2011 vypracovaného v priebehu roka 2012 bol stav na konte 16,23 Eur). Za rok 2012 žalovaná mala uhradiť podľa predpisu 3.090,08 Eur, t. j. 402,97 - 3.090,08 Eur = -2.687,11 Eur. Žalovaná uhradila 1.023,53 Eur (bol zohľadnený nedoplatok - 386,74 Eur), t. j. - 2.687,11 Eur + 1.023,53 Eur = - 1.663,58 Eur. Jej účtovný preplatok bol 749,51 Eur, t. j. - 1663,58 Eur + 749,51 Eur = 914,07 Eur; Rok 2013: k 1.1.2013 stav na konte žalovanej bol nedoplatok -1.663,58 Eur (po zohľadnení preplatku, ktorý bol známy z Vyúčtovania 2012 vypracovaného v priebehu roka 2013 bol stav na konte 914,07 Eur). Za rok 2013 žalovaná mala uhradiť podľa predpisu 3.360,00 Eur, t. j. - 1.663,58 Eur - 3.360,00 Eur = -5.023,58 Eur. Žalovaná uhradila 2.681,03 Eur (bol zohľadnený preplatok + 749,51 Eur), t. j. -5.023,58 Eur + 2.681,03 Eur = - 2.342,55 Eur. Jej účtovný preplatok bol 870,94 Eur, t. j. - 2.342,55 Eur + 870,94 Eur = - 1.471,61 Eur. Rok 2014: k 1.1.2014 stav na konte žalovanej bol nedoplatok -2.342,55 Eur (po zohľadnení preplatku, ktorý bol známy z Vyúčtovania 2013 vypracovaného v priebehu roka 2014 bol stav na konte 1.471,61 Eur). Za rok 2014 žalovaná mala uhradiť podľa predpisu 3.360,00 Eur, t. j. - 2.342,55 Eur - 3.360,00 Eur = -5.702,55 Eur. Žalovaná uhradila 3.768,22 Eur (bol zohľadnený preplatok + 870,94 Eur), t. j. -5.702,55 Eur + 3.768,22 Eur = - 1.934,33 Eur. Jej účtovný preplatok bol 933,88 Eur, t. j. -1.934,33 Eur + 933,88 Eur = 1.000,45 Eur. Zo sumy 1.000,45 Eur je potrebné odpočítať neoprávnene navýšenú odmenu za správu za obdobie od 08/2012 do 07/2014 (24 x 0,25 Eur) a tiež za obdobie od 08/2014 - 12/2014 (5 x 0,25 Eur), nakoľko obdobie od 08/2014 - 12/2014 bolo zohľadnené v späťvzatí zo dňa 21.03.2017, t. j. 1.000,45 Eur - (29 x 0,25 Eur) = 993,20 Eur.“ Žalobca ďalej v odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie ohľadom jeho zavinenia za zastavenie konania. V tejto súvislosti zhrnul, že súd prvej inštancie v bodoch 4. - 8. a 35. odôvodnenia uviedol, že v priebehu konania vzal postupne žalobu v časti o zaplatenie istiny 814,56 Eur späť a tiež v časti úrokov z omeškania. V tejto súvislosti žalobca namietal, že v časti 72,23 Eur návrh vzal späť, nakoľko uznal neoprávnené navýšenie odmeny za správu počnúc mesiacom 08/2012 za 24 mesiacov (24 x 0,25 Eur = 6,00 Eur), ďalej odpočítal trovy konania 66,39 Eur z iného konania medzi
stranami sporu a sumy 0,18 Eur a +0,34 Eur, ktoré neboli predmetom tohto konania. V tejto časti teda zavinil zastavenie konania. V časti 742,33 Eur však bola žaloba vzatá späť z dôvodu Vyúčtovania 2014, kedy mala žalovaná účtovný preplatok 933,88 Eur, ktorý jej však nemohol byť uznaný celý, keďže na preplatok v plnej výške by mala nárok len za predpokladu, ak by počas celého roka 2014 platila platby v predpísanej výške 280 Eur. Žalovaná však platila platby vo výške 241,44 Eur a preto musel od účtovného preplatku odpočítať čiastku za obdobie od 08/2014 do 12/2014 (5 x 38,56 Eur = 192,80 Eur). Zároveň zohľadnil neoprávnene navýšenú odmenu za výkon správy za mesiace 08/2014 do 12/2014 (5 x 0,25 Eur = 1,25 Eur), t. j. 933,88 Eur - 192,80 Eur + 1,25 Eur = 742,33 Eur. Žalobca teda má za to, že v tejto časti zavinila zastavenie konania žalovaná, nakoľko kompenzovaný preplatok vznikol až po podaní žaloby, teda v čase podania žaloby bola žalovaná suma opodstatnená. Žalobca považuje za nesprávny aj záver prvoinštančného súdu aj ohľadom premlčania uplatnených úrokov z omeškania vyslovený v bode 22. a 31. odôvodnenia Rozsudku. Podľa výpočtov uvedených v tomto odvolaní, žalovaná neuhrádzala povinné platby tak ako mala, a jej stav na konte bol v konštantnom pasíve. Ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že úroky z omeškania z dlžných súm sú nad 5,15 % do 22.01.2014 premlčané, podľa názoru žalobcu mal nepriznať len premlčanú časť úrokov z omeškania a vo zvyšku od 23.1.2014 uplatnené úroky z omeškania priznať mal a žalobcovi mal priznať úroky z omeškania zo sumy 993,20 Eur po zohľadnení premlčania do 22.01.2014.
10. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o trovách konania, žalobca opakovane poukázal na nesprávny výpočet dlžnej sumy zo strany prvoinštančného súdu, z ktorého dôvodu žalovaná nemohla byť úspešná v časti istiny 993,20 Eur. Rovnako zavinila zastavenie konania v časti istiny 742,33 eur. Z uvedeného dôvodu výrok súdu prvej inštancie o trovách konania nepovažuje za vecne správny.
11. Voči výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná. Dôvodila, že v bode 37. odôvodnenia rozsudku uvádzaná úhrada nedoplatkov, ku ktorej malo prísť v priebehu konania, sa nezakladá na pravde a k žiadnej úhrade „nedoplatkov" žalovanej v priebehu konania nedošlo. Žalobca v priebehu konania vzal čiastočne žalobu späť, avšak nie v dôsledku zavinenia či úhrady nedoplatkov žalovanou. Žalobca si započítal jej preplatky z ročného vyúčtovania za r. 2015 na úhradu nedoplatkov, pričom ona si uplatnila všetky preplatky, ktoré jej neboli v rozpore so zákonom vrátené kompenzačnou námietkou zo dňa 11.03.2016, ktorú však Okresný súd uznesením vyčlenil na samostatné konanie. V priebehu konania za žalované obdobie (od 11.4.2012 do 29.7.2014) neuhradila ani jednu platbu, všetky platby mala za predchádzajúce obdobia, t. j. rok 2011, 2012, 2013, 2014 uhradené buď platbami alebo preplatkami z vyúčtovania. Teda už v čase podania žaloby mala uhradené všetky platby a nemala žiaden nedoplatok. Za rok 2011 mala preplatok 1.980,92 Eur, za rok 2012 preplatok v sume 749,51 Eur, za rok 2013 preplatok v sume 870,94 Eur a v roku 2014 mala preplatok 933,88 Eur. Z toho jednoznačne vyplýva, že za žalované obdobie mala preplatky a žiadny nedoplatok neuhrádzala. Rok 2015 nebol predmetom pojednávania, ani nedošlo k rozšíreniu žaloby. Zároveň poukázala na svoje vyjadrenie na pojednávaní 08.12.2016, posledný odsek zápisnice o pojednávaní, kde taktiež uviedla, že žalobca si preplatky z vyúčtovaní zarátava za premlčané poplatky za rok 2001 až 2010. Má za to, že na základe vyššie uvedeného mala v celom súdnom spore úspech vo výške 100% a nenesie žiadne zavinenie za zastavenie konania. V zmysle vyššie uvedeného žiadala aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že rozhodne o povinnosti žalobcu nahradiť je trovy konania vo výške 1.277,05 Eur.
12. Žalovaná nesúhlasila s podaným odvolaním žalobcu a vo svojom vyjadrení k nemu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Namietala, že konanie žalobcu je v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a v rozpore s právnymi predpismi a zákonmi, najmä so zákonom č. 40/1964 Zb. Obč. Zák. (najmä § 580 a § 581 OZ). Žalovaná k bodu 4. odvolania žalobcu uviedla, že v roku 2011 uhradila za byt celkom sumu 5.564,60 Eur, skutočné náklady boli v sume 3.584,02 Eur, rozdiel činí 1.980,58 Eur ako preplatok z vyúčtovania za rok 2011. Žalobca vo vyúčtovaní za rok 2011 uviedol jednu vetu: „Započítanie pohľadávok je uplatnené v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka." Žalobca podal žalobný návrh dňa 20.08.2014 a žalované obdobie je od 11.4.2012 do 29.7.2014. Do žalovaného obdobia podľa § 8a ods. 2 zákona o bytoch prislúcha aj výsledok Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za predchádzajúci rok, t. j. obdobie od 01.01.2011 - 31.12.2011, ktorý predstavuje sumu 1.980,58 Eur - preplatok na platbách. Žalobca v rozpore s § 580 a § 581 Obč. Zák. si jednostranným právnym úkonom započítal premlčané pohľadávky, pričom k premlčaným pohľadávkam sa vyjadrila na pojednávaní, ako aj v písomnom podaní zo dňa 05.10.2016. Žalobca až na pojednávaniach zmenil pohľadávky na "skorší dlh", ktorý odôvodňoval odkazom na Rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/326/2014, ktorý použil ako jediný dôkaz na
započítanie skoršieho dlhu, žiadnymi inými dôkazmi existenciu dlhu nepreukázal, nepredložil žiadne písomné dôkazy, neidentifikoval skorší dlh, čo do obdobia a výšky. Žalobca predložil len Sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2016, ktorá zahŕňala počiatočný stav k 01.01.2011 v sume - mínus 1.964,35 Eur, ktorý najprv uvádzal ako pohľadávky, ktoré v tomto súdnom spore boli od počiatku pojednávania premlčané a neskôr ako skorší dlh, ktorý nevedel preukázať. Sumárna analýza obsahuje len predpísané platby a skutočné platby, ale neobsahuje skutočné náklady a výsledok z ročného vyúčtovania. Žalobca v tejto veci neuniesol dôkazné bremeno. Skorší dlh, ktorý si žalobca započítava, bol riešený už predchádzajúcim súdnym sporom pod spis. zn. 10C 231/2005 rozsudkom zo dňa 27.05.2013, ktorého súčasťou bolo znalecké dokazovanie, pričom žalobca po doručení znaleckého posudku, v ktorom mala úspešnosť žalovaná, žalobu stiahol. K bodu 5. odvolania žalobcu uviedla, že v roku 2012 uhradila za byt sumu 1.410,27 Eur, k tejto sume si pripočítala preplatok z roku 2011 v sume 1.980,58 Eur, spolu uhradila 3.390,85 Eur. Skutočné náklady vyčíslené žalobcom vo vyúčtovaní boli v sume 2.340,57 Eur. Rozdiel medzi platbami + preplatok a skutočnými nákladmi bol 1.050,28 Eur - preplatok. Žalovaná o započítaní preplatku na nasledujúce obdobie upovedomila žalobcu dvakrát a to listom zo dňa 27.06.2012 a 28.06.2013. Žalovaná tak konala v zmysle Rozhodnutia NS ČR č. 32Odo/1143/2004. Žalobca aj napriek opakovaným reklamáciám vyúčtovania, ani vo veci preplatku z roku 2011 nereagoval, neodpovedal na reklamácie a jej žiadosti o vrátenie preplatku, preto bola nútená jeho protiprávnym konaním využiť možnosť započítania, inak by sa k svojim peniazom nedostala. K bodu 6. odvolania žalobcu uviedla, že v roku 2013 uhradila za byt sumu 1.931,52 Eur + preplatok z roku 2012 v sume 1.050,28 Eur, spolu uhradená suma 2.981,80 Eur, skutočné náklady vo vyúčtovaní boli v sume 2.489,06 Eur. Rozdiel bol +492,74 Eur - preplatok. K bodu 7. odvolania uviedla, že v roku 2014 platby za byt pozostávajú z preplatku za rok 2013 v sume 492,74 Eur a zaplatené platby v sume 2.897,28. Spolu uhradené v sume 3.390,02 Eur. Skutočné náklady boli v sume 2.426,12 Eur. Rozdiel v sume + 963,90 Eur je preplatok z vyúčtovania. Na základe uvedených skutočností má za to, že preukázala, že nemala žiadne nedoplatky, práve naopak každý rok mala preplatky a predpísaná platba v sume 280,00 Eur žalobcom bola nadhodnotená úmyselne na základe predchádzajúceho súdneho sporu. Platby žalovanej v sume 241,44 Eur postačovali na pokrytie skutočných nákladov. Žalobca každý rok robil nesprávne vyúčtovanie, keď robil rozdiel medzi predpísanou zálohovou platbou a skutočnými nákladmi, ale nerobil rozdiel medzi skutočným platbami a zálohovými platbami a z týchto dvoch dielčích výsledkov ešte mal urobiť rozdiel, aby dostal skutočné sumy. Jednoduchý spôsob - rozdiel medzi skutočnými platbami a skutočnými nákladmi. Ale záujem tohto správcu, teda žalobcu, bol robiť nezrozumiteľné, nejasné vyúčtovania, aby si mohol zarátať čo chce a získať neoprávnené obohatenie. V roku 2013 žalobca z jej platieb odrátal sumu 66,39 Eur s poznámkou preúčtovanie, neuviedol z akého dôvodu. Táto suma bola ako náhrada trov konania z predchádzajúceho súdneho sporu, bol povinný žalovanej zaplatiť súdne trovy. Práve naopak sumu odrátal. Až v roku 2015 po napadnutí jeho konania na tomto pojednávaní uvedenú sumu vrátil do platieb žalovanej. K ďalšiemu bodu odvolania žalobcu sa žalovaná vyjadrila tak, že žalobca nesprávne vyčíslil zníženie odmeny za správu bytov a NP a v rozpore s vyčíslenými odmenami vo vyúčtovaniach za jednotlivé roky a v rozpore so Zmluvou o výkone správy. Žalobca uvádza, že „zo sumy 1.000,45 Eur je potrebné odpočítať neoprávnene navýšenú odmenu za správu za obdobie od 08/2012 do 07/2014 (24 x 0,25 Eur) a tiež za obdobie od 08/2014 - 12/2014 (5 x 0,25 Eur), nakoľko obdobie od 08/2014 - 12/2014 bolo zohľadnené v späťvzatí zo dňa 21.03.2017, t.j. 1.000,45 Eur -(29 x 0,25 Eur) = 993,20 Eur“ Podľa žalovanej ide o ukážku zmätočnosti, nepravdivých údajov a toto tvrdenie je obsahovo neurčité. Žalované obdobie je od 04/2012 a nie od 08/2012, žalobca nezarátal obdobie za štyri mesiace, taktiež nie je zrozumiteľné ako žalobca si stanovil sumu 0,25 Eur za mesiac, zmätočný je výpočet a údaje, keď obdobie od 08/2014 - 12/2014 vyčísľuje ako 5 mesiacov x 0,25 Eur a zároveň to isté obdobie od 08/2014 - 12/2014 vyčísľuje ako 29 x 0,25 Eur. Celkovo žalobca znížil odmenu za správu o 7,25 Eur za roky 2012, 2013 a 2014. Podľa Zmluvy o výkone správy č. HP-0196/4791/021-027/2001 vypracovanej žalobcom (ďalej len „Zmluva“) sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní v zmysle Článku III Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ods. 2/, písm. c/ poukazovať správcovi za každý byt a nebytový priestor mesačný paušálny poplatok - odmenu za výkon správy v sume 153,80 Sk + DPH. Za žalované obdobie od roku 2012 do 2014 bola rovnaká výška DPH - 20 %, v prepočte na Eurá je odmena vo výške 73,56 Eur ročne (mesačne 6,13 Eur). Podľa jej výpočtu činí rozdiel vo zvýšení odmeny žalobcu sumu 3,81 + 6,84 + 6,84 = 17,49 EUR, pričom žalobca ju znížil len o 7,25 eur. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa tej istej Zmluvy a toho istého Článku III, ods. 2/, písm. d/ žalobca zaviazal vlastníkov bytov a nebytových priestorov „Poukázať jednorazovú platbu 200,- Sk + DPH za každý byt a nebytový priestor za koncoročné vyúčtovanie na dodávku tepla a teplej vody. Uvedená povinnosť vlastníkov bytov a NP je v rozpore so zákonom o bytoch § 8a ods. 2 veta druhá. Za žalované obdobie si žalobca uplatňoval vo vyúčtovaniach nákladov za byt sumu - rok 2012 -7,97 Eur za žalované
obdobie /7,97/12 x 9 = 5,98 Eur, rok 2013 -7,97 Eur, rok 2014 - 7,79 Eur, spolu vo výške 21,74 Eur v rozpore so zákonom. Uvedené ustanovenie Zmluvy o výkone správy v tejto časti odporuje zákonu, v tejto časti je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. Zák. Zmluva o výkone správy je neplatná z dôvodu, že neobsahuje dátum jej uzatvorenia. Žalovaná ďalej uviedla, že k preplatku z roku 2014 v sume + 963,90 Eur treba pripočítať rozdiely z vyúčtovaní za položky nesprávne vyčíslené a to za odmenu za správu a za rozúčtovanie nákladov za teplo a teplú vodu, t.j. = 17,49 EUR + 21,74 Eur = 39,23 Eur. V tomto prípade je celkový preplatok k 31.12.2014 v sume 963,30 + 39,23 = + 1002,53 Eur. Z dôvodu, že žalobca vykonáva správu domu na základe neplatnej Zmluvy a vo vyúčtovaniach vyčísľuje neoprávnené náklady, vyššie uvedené, v rozpore so zákonom o bytoch, a tým dochádza k jeho neoprávnenému obohacovaniu a úmyselnému zavádzaniu vlastníkov bytov a nebytových priestorov do omylu, nepatrí mu odmena za správu vôbec. V tomto prípade sa jedná za žalované obdobie o sumu za rok 2012 - (78,65/12x9)=58,99 Eur, za rok 2013 - 80,40 Eur a za rok 2014 - 80,40 Eur, spolu 219,79 Eur, a preto jej skutočný preplatok k 31.12.2014 v sume 963,30+21,74+219,79 Eur činí 1.204,83 Eur. K bodu 9. odvolania žalobcu žalovaná uviedla, že pri prepočte Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2016, ktorú jej zaslal žalobca pri neakceptovaní počiatočného stavu k 01.01.2011 (premlčané pohľadávky alebo neskôr uvádzaného skoršieho dlhu žalobcom nepreukázaný a nezdokladovaný), prerátala platby ako zálohové a skutočné a výsledok k 31.12.2014 je rozdiel medzi platbami + 20,84 Eur, k čomu treba prirátať vyčíslený preplatok z vyúčtovania predloženého žalobcom + 933,88 Eur +9,34 Eur = 964,06 Eur. K tomuto sa pripočítavajú vyššie uvedené sumy + 39,23, potom celková suma je +1003,29 Eur alebo v druhom prípade 964,06 + 21,74+ 219,79 Eur = 1.205,59 Eur. Žalovaná ďalej uviedla, že v priebehu konania za žalované obdobie (od 11.04.2012 do 29.07.2014) neuhradila ani jednu platbu, všetky platby mala za predchádzajúce obdobia, t.j. rok 2011, 2012, 2013, 2014 uhradené buď platbami alebo preplatkami z vyúčtovania. Teda už v čase podania žaloby mala uhradené všetky platby a nemala žiaden nedoplatok.
13. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že stav na jej účte k 01.01.2011 bol nedoplatok - 1.964,35 Eur, skutočné náklady za rok 2011 vo výške 3.584,02 Eur, žalovaná uhradila 5.564,60 Eur, po započítaní nedoplatku z predchádzajúceho obdobia bol jej preplatok 16,23 Eur. V súvislosti s rokom 2011 upriamil pozornosť na bod 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého „pokiaľ žalovaná namietala, že v roku 2011 vykonala niektoré platby duplicitne a z uvedeného dôvodu reklamáciami zo dňa 27.06.2012 a 28.06.2013 žiadala žalobcu, aby uvedené platby z roku 2011 boli považované za platby za rok 2012 a nebola spokojná so spôsobom akým žalobca jej reklamácie vybavil, mohla svoje právo uplatniť inak. V danej súvislosti súd poukazuje na to, že v súvislosti s platbami vykonanými v roku 2011 premlčacia doba (3 roky) každej platby plynie odo dňa kedy bola platba vykonaná. Nakoľko poslednú platbu v roku 2011 vykonala žalovaná dňa 09.12.2011 vo výške 203,51 Eur, žalovaná mohla toto právo uplatniť najneskôr do dňa 09.12.2014. Z uvedeného dôvodu námietku premlčania vznesenú žalobcom súd vyhodnotil ako dôvodnú.“ Skutočné náklady za rok 2012 boli vo výške 2.340,57 Eur, žalovaná uhradila 1.410,27 Eur, po zohľadnení preplatku z predchádzajúceho obdobia vo výške 16,23 Eur bol jej nedoplatok - 914,07 Eur. Z tohto dôvodu žalovaná nemohla mať za rok 2012 preplatok 749,51 Eur ako uvádza, nakoľko neuhrádzala povinné platby v predpísanej výške. Preplatok 749,51 Eur znamená rozdiel predpísaných platieb 3.090,08 Eur a skutočnej spotreby, žalovaná však za rok 2012 uhradila na platbách len 1.410,27 Eur a preto nemohla mať preplatok 749,51 Eur, naopak, mala nedoplatok (- 930,30 Eur). Skutočné náklady za rok 2013 boli vo výške 2.489,06 Eur, žalovaná uhradila 1.931,52 Eur, po započítaní nedoplatku z predchádzajúceho obdobia bol jej nedoplatok -1.471,61 Eur, z tohto dôvodu rovnako nemohla mať za rok 2013 preplatok 870,94 Eur ako uvádza. Preplatok 870,94 Eur znamená rozdiel predpísaných platieb 3.360,00 Eur a skutočnej spotreby, žalovaná však za rok 2013 uhradila na platbách len 1.931,52 Eur a preto nemohla mať preplatok 749,51 Eur, ale naopak mala nedoplatok (- 557,54 Eur). Skutočné náklady za rok 2014 boli vo výške 2.426,12 Eur, žalovaná uhradila 2.897,28 Eur, po započítaní nedoplatku z predchádzajúceho obdobia bol jej nedoplatok -1.000,45 Eur. Žalovaná za rok 2014 nemohla mať preplatok 933,88 Eur tak ako uvádza, nakoľko neuhrádzala povinné platby v predpísanej výške. Preplatok 933,88 Eur znamená rozdiel predpísaných platieb 3.360,00 Eur a skutočnej spotreby, žalovaná však za rok 2014 uhradila na platbách len 2.897,28 Eur a preto nemohla mať preplatok 933,88 Eur, ale preplatok bol 471,16 Eur. K nedoplatku -1.000,45 Eur je potrebné pripočítať neoprávnene navýšenú odmenu za výkon správy za 29 mesiac, t. j. 29 x 0,25 Eur = 7,25 Eur a výsledná suma je žalovaná istina 993,20 Eur. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalovanej o tom, že mala za roky 2011, 2012, 2013 a 2014 preplatky v určitej výške je nesprávne. Dodal, že počas konania vzal žalobu čiastočne späť z dôvodu preplatku z vyúčtovania za rok 2014, a nie za rok 2015 ako nesprávne uvádza žalovaná. V tejto súvislosti dodal, za rok 2015 žalovaná nemala preplatok, ale naopak
nedoplatok. Podľa predpisu povinných platieb na rok 2015 mala žalovaná uhrádzať každý mesiac 280,00 Eur, za rok 2015 uhradila 2.008,96 Eur, pričom skutočné náklady žalovanej boli vo výške 2.329,53 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Počas konania, časť istiny zanikla zápočtom z dôvodu preplatku za rok 2014, preto zobral žalobu v časti späť. Žalobca má za to, že v súvislosti s trovami konania, žalobca zavinil zastavenie konania v časti istiny 72,23 Eur, čo predstavuje 4% z celkovo uplatnenej istiny. Žalovaná zavinila zastavenie konania v časti istiny 742,33 Eur, čo predstavuje 41,06 % z celkovo uplatnenej istiny. Žalobca by mal byť úspešný v časti istiny 1.735,53 Eur, čo predstavuje 96 % úspech.
14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolaní strán sporu (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), vo veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dokazovania prečítaním listinných dôkazov - Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2011 do 25.7.2014, Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013, Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011, Opravné vyúčtovanie za rok 2012, ako aj výsluchom žalovanej a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti napadnutého zamietajúceho výroku dôvodné. Rovnako za čiastočne dôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu argumentáciu žalovanej voči výroku o trovách konania.
15. Na odvolacom pojednávaní obe strany sporu zotrvali na doterajších vyjadreniach, odmietli možnosť dospieť k zmierlivému ukončeniu sporu a zopakovali svoje záverečné odvolacie návrhy. Žalobca poukázal najmä na zdôvodnení argumentu vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu súdu prvej inštancie za žalované obdobie. Poukázal na vyúčtovania za roky 2011, 2012, 2013 a 2014, ktoré správne posudzoval súd prvej inštancie, konkrétne na stranu 3 týchto vyúčtovaní, kde bola nesprávne zohľadnená položka rozdiel zo zálohových platieb a nákladov. Týmto nesprávnym postupom podľa žalobcu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru o preplatku žalovanej za žalované obdobie. Zároveň pripomenul skutočnosť, že prípadné nezrovnalosti vo vyúčtovaniach za r. 2011 a 2012 boli odstránené opravnými vyúčtovaniami, na podklade ktorých vzal žalobca v priebehu prvoinštančného konania žalobu voči žalovanej čiastočne späť. Žalovaná trvala na tom, že za predmetný byt na Mozartovej ulici má vysoké preplatky, pretože v priebehu rokov 2010, 2011 platili preddavkové platby duplicitne, jednak z účtu dcéry žalovanej a jednak z účtu žalovanej. Dodala, že vo vyúčtovaní za rok 2011 sa malo začínať nulou, napriek tomu zo sumárnej analýzy platieb vyplýva, že žalobca jej k 1.1.2011 vyúčtoval nedoplatok v sume 1.964,35 Eur.
16. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. (ďalej aj ako „bytový zákon“), na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
17. Podľa § 8 ods. 3 bytového zákona správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
18. Podľa § 8 ods. 5 bytového zákona správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
19. Podľa § 8a ods. 2 veta prvá a druhá bytového zákona, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
20. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) bytového zákona pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
21. Podľa § 517 ods. 2 Obč. Zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. V konaní bolo nesporné, že žalobca sa ako správca bytového domu domáhal voči žalovanej splnenia povinnosti uhradiť poplatky spojené s užívaním bytu za obdobie od 11.4.2012 do 29.7.2014, ktoré predstavovali sumu 1.807,76 Eur v zmysle platnej zmluvy o výkone správy. V priebehu sporu žalobca žalobný nárok menil a žalobu čiastočne vzal späť (z rôznych dôvodov, pričom žalovaná proti späťvzatiu žaloby a čiastočnému zastaveniu konania nenamietala) a zostávajúca časť predmetu sporu tak predstavovala sumu 993,20 Eur, čo vyplýva aj zo záverov súdu prvej inštancie (1.807,76 - 814,56 = 993,20; 56,00 + 16,23 + 742,33 = 814,56 Eur). Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že I. výrok, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 814,56 Eur, vrátane prislúchajúceho príslušenstva zastavil, nebol odvolaním napadnutý.
24. Predmetom odvolacieho prieskumu bol žalobcom napadnutý zamietajúci výrok vo zvyšnej časti uplatnenej istiny a v odvolacom návrhu bližšie špecifikovaných úrokoch z omeškania z jednotlivých mesačných preddavkových platieb.
25. Odvolací súd primárne uvádza, že prvoinštančný súd správne ustálil aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán, keď konštatoval, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. X na ul. C. XX E. J., pričom správu tohto bytového domu vykonáva žalobca na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 31.12.2001. Správne súd prvej inštancie posúdil aj otázku započítacieho úkonu žalobcu v súvislosti so vzniknutými preplatkami z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu. Uvedené závery neboli predmetom odvolacích námietok žalobcu a v tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie.
26. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu pokiaľ ide o dôvodnosť uplatnenej istiny 993,20 Eur. Postup pri spôsobe výpočtu dlžnej istiny zo strany súdu prvej inštancie, keď zvolil pri jednotlivých vyúčtovaniach za roku 2011 - 2014 porovnávanie rozdielu medzi skutočným nákladom spotrebovaných služieb žalovanej a jej uskutočnenými platbami vyplývajúcich z vyúčtovaní za príslušné zúčtovacie obdobie (za r. 2011 - 2014), žalobca nenamietal, poukázal však na nesprávny výpočet týkajúci sa skutočnosti, že prvoinštančný súd do sumáru platieb zahrnul aj účtovné výsledky predchádzajúcich vyúčtovaní (príp. súm, ktoré boli predmetom späťvzatia žaloby). Konkrétne ide o položku -386,74 Eur Rozdiel zo ZP a nákl uvedenú vo vyúčtovaní za rok 2012 /č.l. 17/; pokiaľ ide o obdobie roku 2013, žalovaná uhradila spolu sumu 1.931,52 Eur, pričom súd prvej inštancie do sumáru platieb zahrnul aj položku účtovný výsledok Vyúčtovania za rok 2012 vo výške 749,51 Eur, a nesprávne do sumáru platieb zahrnul aj sumy - 66,39 Eur, sumy -0,18 Eur a + 0,34 Eur, nakoľko v tejto časti bola žaloba vzatá späť. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu aj pokiaľ ide o obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, keď žalovaná za toto obdobie uhradila celkom 12 x 241,44 Eur, t.j. 2.897,28 Eur, do sumáru platieb však nesprávne započítal aj účtovný výsledok vyúčtovania 2013 vo výške 870,94 Eur, ktorý bol rozdielom predpísaných platieb a skutočnej spotreby, hoci pri výpočte vychádzal zo skutočných platieb a skutočnej spotreby. Na základe nesprávneho výpočtu (nesprávnosť ktorého preukazuje žalobca i ďalšími spôsobmi výpočtu s totožným výsledkom) súd prvej inštancie skutočne dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že žalovanej stav na účte bol ku dňu 15.6.2015 v aktívach a nie v pasívach. V skutočnosti stav na účte žalovanej nepredstavoval v čase vyhlásenia rozsudku za rozhodné obdobie
preplatok vo výške 167,37 Eur, ale nedoplatok, ktorý bol k rozhodnému dňu v sume 993,20 Eur tak, ako správne argumentuje žalobca v odvolaní.
27. Odvolací súd posúdil ako dôvodný aj argument žalobcu ohľadom premlčania uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 23.01.2014. Ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že úroky z omeškania z dlžných súm sú v rozsahu nad sadzbu 5,15% ročne do 22.1.2014 premlčané, mal žalobu zamietnuť len v premlčanej časti úrokov z omeškania (vzhľadom na premlčaciu dobu podľa § 101 Obč. Zák.) a vo zvyšnej nepremlčanej časti, teda počnúc dňom 23.1.2014, žalobcovi zákonné úroky z omeškania priznať. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 23.1.2014 predstavovala 0,25 %, preto úrok z omeškania za obdobie od 23.1.2014 činí 5,25 % ročne. Odvolací súd dodáva, že podľa čl. III bod 3/ zmluvy o výkone správy bola žalovaná povinná uhrádzať mesačné preddavkové platby do 10. dňa príslušného mesiaca, preto počnúc nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania s príslušnými mesačnými platbami. Nedoplatok žalovanej a s tým súvisiace omeškanie, vznikalo priebežne v dôsledku nesprávne realizovaných úhrad preddavkových platieb neakceptovaním výšky preddavkov určených na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Táto skutočnosť nespochybniteľne vyplýva zo sumárnej analýzy platieb, ako aj z jednotlivých vyúčtovaní, keď žalovaná mala počnúc augustom 2012 uhrádzať preddavky vo výške 280,00 Eur mesačne, pričom však preddavky až do konca r. 2014 uhrádzala len vo výške 241,44 Eur mesačne a v r. 2012 a 2013 preukázateľne neuhradila všetky predpísané zálohové platby. K dôvodu neuhrádzania preddavkov riadnym a včasným spôsobom uviedla v rámci odvolacieho pojednávania to, že sa domnievala, že má na účte preplatok. K námietke žalovanej, že žalobca si svojvoľne upravuje výšku preddavkov, resp. jeho vyúčtovania sú neurčité a nezrozumiteľné, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť znenie ust. § 10 ods. 1 veta druhá ZoVBaNP uvádza, že výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Obrana žalovanej, že výšku preddavkov si žalobca stanovil svojvoľne, teda neobstojí. Na záver odvolací súd zároveň poznamenáva, že postup žalobcu považuje za správny, nakoľko iný postup mu zo znenia bytového zákona ani nevyplýva. Naopak, ak by vzniknuté nedoplatky v bytovom dome nevymáhal (§ 8b ods. 2 písm. e) bytového zákona, nesie zodpovednosť voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia si svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy (§ 8 ods. 5 bytového zákona).
28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutého zamietajúceho výroku podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 993,20 Eur spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých mesačných platieb v rozsahu odvolacieho návrhu žalobcu. Odvolací súd dodáva, že vo zvyšnej zamietajúcej časti (týkajúcej sa úrokov z omeškania) nebol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť.
29. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a 256 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 2 CSP tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10%. Zohľadniac odvolaciu argumentáciu žalovanej voči výroku o trovách konania mal aj odvolací súd za to, že procesnú zodpovednosť za zastavenie konania v časti sumy 742,33 Eur nesie žalujúca strana, nakoľko k späťvzatiu žalobného návrhu v tejto časti nedošlo v dôsledku reálnej úhrady oneskorených platieb žalovanou, ale v dôsledku započítania preplatku žalovanej vzniknutého nižšou sumou spotrebovaných nákladov oproti predpísanej sume zálohových platieb v neskoršom období. Inak povedané, žalovaná sa nezachovala v zmysle späťvzatej požiadavky žalobcu, a preto zastavenie konania ani v tejto časti nezavinila. Sumarizujúc uvedené, žalobca žaloval istinu 1.807,76 Eur, žalobu vzal späť v časti istiny 56,00 Eur, 16,23 Eur a 742,33 Eur, t.j. spolu vo výške 814,56 Eur, čo predstavuje úspech žalovanej, na druhej strane žalovaný bol úspešný v časti istiny 993,20 Eur. Úspech žalobcu predstavuje 55% a úspech žalovanej 45%, z ktorého dôvodu žalobcovi, zohľadniac pomerné rozdelenie trov, prináleží náhrada účelne vynaložených trov konania vo výške 10 % (55% - 45%).
30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).