Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/105/2012

Potvrdené rozhodnutím 2To/25/2014
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a Juraja Krupu, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla 2014 odvolanie obžalovaného T. L. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/105/2012-193 z 29.1.2014 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. L. z a m i e t a ."

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Alenou Švehlovou na hlavnom pojednávaní dňa 29. 01. 2014 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Obžalovaný

T. L. E. D. Y. G. Š. , M.. XX. XX. XXXX F. C. L., Q. C. L., B. Č.. XXXX/X, M.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že dňa 09. 11. 2011 v čase medzi 12. a 13. hodinou spoločne s ďalšou doposiaľ nezistenou osobou vošiel cez neuzamknuté dvere do pravej časti rodinného domu č. XX na ulici M. G. F. C. T., G. C. L.Š., odkiaľ zobral mobilný telefón značky Sony Ericsson W100i SpiroContrastblack s pamäťovou kartou 16 GB a zo zásuvky skrinkovej zostavy zobral z peňaženky 650,- eur a 200,- Kč, čím spôsobil majiteľovi I.. L. B., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. C. T., M. G. XX, škodu vo výške 748,76 eur

t e d a

1/ prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

2/ neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

1/ prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona,

2/ prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa , (, a na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd r u š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 10. 6. 2012, ktorým obžalovanému podľa § 289 ods. 1,§ 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/Tr. zákona bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 1rok a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Obžalovaný T. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že žiadnej krádeže sa dňa 09. 11. 2011 v C. T. nemohol dopustiť, lebo v ten deň sa zdržiaval na dopravnom inšpektoráte v Liptovskom Mikuláši, kde bol prepisovať motorové vozidlo svojho kamaráta P. U.. Nevedel o aký typ vozidla sa jednalo, lebo chodieval častejšie na dopravný inšpektorát s rôznymi vozidlami. Obžalovaný ďalej uviedol, že dňa 09. 11. 2011 asi o 07.30 hod. prišiel na dopravný inšpektorát pešo z domu spoločne s bratom S. L. a jeho manželkou I., ktorí boli prepisovať svoje osobné motorové vozidlo Opel Vectra červenej farby. Asi o 12.15 hod. odišiel domov z toho dôvodu, že na dopravnom inšpektoráte bola obedňajšia prestávka a potom spolu s manželkou šli na kávu ku L. B. do Palúdzky na vozidle zn. Opel Vectra modrej farby. Asi o 13.00 hod. sa vrátil na dopravný inšpektorát, pričom manželka spoločne s L. B. odišli na aute. Brat aj švagriná zostali na dopravnou inšpektoráte aj cez obed. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť o koľkej hodine odchádzal z dopravného inšpektorátu aj s vybavenými papiermi, ktoré ešte v ten deň zaniesol P. U..

Poškodený I.. L. B. sa nevedel vyjadriť ku samotnej krádeži, lebo dňa 09. 11. 2011 odišiel so synom z domu dopoludnia asi o 10.00 hod. V tom čase ostala zamknutá brána aj vchodové dvere do dvojdomu, v ktorom býval so svojou rodinou a druhý byt obývali rodičia manželky. Po návrate domov v popoludňajších hodinách sa od svokra dozvedel, že okolo obeda, pri odchode do mesta sa svokor vrátil z dvora do bytu po zabudnuté kľúče od auta, pričom nechal pootvorené vchodové dvere a keď vychádzal von, v chodbe našiel dvoch Rómov, ktorí sa pýtali, či nemá staré železo. Večer rodina poškodeného zistila, že z obývačky, chýba mobil, ktorý bol na stolíku a z jednej zo zásuviek peňaženka aj s peniazmi a to sumou650,- eur a 200,- Kč.

Obhajoba obžalovaného, že dňa 09. 11. 2011 sa zdržiaval na dopravnom inšpektoráte OR PZ v Liptovskom Mikuláši na Školskej ulici, bola vyvrátená listinnými dôkazmi a to splnomocnením podpísaným P. U. dňa 31. 10. 2011, ktorým poveril obžalovaného T. L. k odhláseniu svojho motorového vozidla zn. Peugeot 450, ev. č. C.-XXX J.. Podľa evidenčnej karty vozidla z dopravného inšpektorátu OR PZ Liptovský Mikuláš vozidlo ev. č. C.-XXX J. bolo odhlásené z majiteľa P. U. dňa 25. 11. 2011 a novým vlastníkom sa stal F. L.. Z uvedeného vyplýva, že k zmene zápisu nedošlo dňa 09. 11. 2011, ako tvrdil obžalovaný a nejednalo sa o vozidlo zn. Opel Vectra. Obžalovaný pritom uviedol, že pre P. U. bol prepisovať len jedno vozidlo.

Ďalším usvedčujúcim dôkazom boli výpovede svedkov V. R. a Q. Ľ., ktorých policajti vyťažovali ešte dňa 09. 11. 2011 z dôvodu, že mali nahlásené, že po obci C. T. sa pohybujú Rómovia, ktorí vchádzajú do dvorov a domov. Obidvaja títo svedkovia dňa 01. 12. 2011 po začatí trestného stíhania opoznali z albumov predložených políciou obžalovaného ako osobu, ktorú videli vychádzať z dvora rodinného domu XXX v C. T. dňa 09. 11. 2011 po 12.00 hod. Je pravdou, že obidvaja svedkovia na hlavnom pojednávaní obžalovaného neidentifikovali ako osobu, ktorú opoznali pri rekognícii, pričom obidvaja tvrdili, že muž, ktorého videli z dvora vychádzať, bol chudší Róm ako je v súčasnosti obžalovaný. K tomuto tvrdeniu svedkov treba ale poznamenať, že v spise sa nachádza fotokópia občianskeho preukazu obžalovaného, vystaveného dňa 25. 09. 2006, na ktorom na fotografii má obžalovaný chudšiu tvár ako v súčasnosti,

navyše od spáchania skutku po hlavné pojednávanie uplynuli 2 roky, teda dosť značná doba na zmenu postavy.

Nepriamym dôkazom vyvracajúcim obhajobu obžalovaného sú aj výpovede svedkov a to manželky obžalovaného B. L. a L. B., švagra obžalovaného. Títo svedkovia a obžalovaný T. L. rozdielne vypovedali o tom, ako a s kým strávili deň 09. 11. 2011. Kým obžalovaný tvrdil, že v ten deň bol na dopravnom inšpektoráte sám prepisovať vozidlo patriace P. U., jeho manželka vypovedala, že v ten deň boli od rána na dopravnom inšpektoráte spoločne a prepisovali aj svoje vozidlo, aj vozidlo manželovho kamaráta. Z dopravného inšpektorátu šli na obed asi o 12.00 hod. ku jej sestre T. Q. do Palúdzky, po nejakom čase sa vrátili na dopravný inšpektorát. Svedkyňa najprv uviedla, že až do vykonania prepisu tam boli spolu, neskôr sa opravila, že len manžela vyložila a odišla na nákupy po meste. Rozpory vo svojej výpovedi odôvodnila tým, že predsa nebude polícii hovoriť všetko.

Svedok L. B. na rozdiel od výpovede manželky obžalovaného uviedol, že dňa 09. 11. 2011 B. L. bola u nich celý deň, lebo sa starali o jej chorého otca, ktorý v januári 2012 zomrel. Keď asi o 11.30 hod. prišiel ku nim obžalovaný T. L., povedal, že bol na prepise vozidla, ale že je tam veľa ľudí. Potom poobede L. B. odviezol len T. L. späť na políciu, lebo to mal cestou, keď šiel po svoju dcéru do školy.

Vzhľadom na to, že z evidenčnej karty vozidla zn. Opel Vectra, ev. č. C.-XXX K., vydanej dopravným inšpektorátom OR PZ Liptovský Mikuláši vyplýva, že dňa 09. 11. 2011 o 14.44 hod. boli vydané osvedčenia o evidencii tohto vozidla F. L.Š., súd dospel k záveru, že obžalovaný využil skutočnosť, že jeho brat bol na polícii v dobe, keď malo dôjsť ku krádeži a preto tvrdil, že bol takisto na dopravnom inšpektoráte. Ako je už vyššie odôvodnené, táto skutočnosť nebola žiadnym dôkazom preukázaná a tvrdenie obžalovaného, kde sa zdržiaval cez obed, keď ku krádeži došlo, bolo spochybnené výpoveďami jeho manželky a L. B.. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného a svedkov B. L. a L.Á. B., súd ich výpovede nepovažoval za hodnoverné, ale za účelové.

Svedok T. W., svokor poškodeného I.. L. B., pri opoznávaní dňa 01. 12. 2011 neoznačil z fotoalbumu žiadnu osobu, teda ani obžalovaného, ako muža, ktorého videl na chodbe ich rodinného domu. Vzhľadom na to, že svedok dňa 03. 12. 2013 zomrel, nebolo možné ho vypočuť na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní svedok vypovedal, že po tom, ako sa dňa 09. 11. 2011 krátko po 12.00 hod. do bytu vrátil po kľúče od auta, nechal pootvorené vchodové dvere do domu a keď sa po chvíli vracal, na chodbe našiel dvoch Rómov, ktorí sa pýtali, či nemá nejaké železo.

S prihliadnutím predovšetkým na výpovede svedkov V. R. a Q. Ľ., ktorí bezprostredne po skutku jednoznačne vo fotoalbume opoznali obžalovaného T. L. ako muža vychádzajúceho z dvora poškodeného L. B. v čase, keď došlo ku krádeži, ako aj časovú súvislosť, lebo obidvaja svedkovia ako aj svedok T. W. rovnako uviedli, že sa to udialo 09. 11. 2011 po 12.00 hod., ďalej výpovede svedkov A. Č., L. W. a J. U., ktorí vypovedali, že niekedy začiatkom novembra 2011 videli 2-3 Rómov ísť po hlavnej ulici v C. T., pričom asi po 10 minútach prišli policajti, ktorí sa pýtali, či nejakých Rómov nevideli, súd dospel k záveru, že bolo preukázané, že sa skutok stal dňa 09. 11. 2011 medzi 12.00 a 13.00 hod. a spáchal ho obžalovaný T. L..

Súd nemal ani pochybnosti o tom, že v uvedenom čase z bytu I.. L. B. bol odcudzený mobilný telefón zn. Sonny Ericsson W100i SpiroContrastblack, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, o zakúpení ktorého poškodený predložil doklady, lebo na základe príkazu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 24. 01. 2012 na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, bol uvedený mobilný telefón vypátraný a bolo zistené, že ho používali P. Q., ktorá vypovedala, že mobil doniesol domov jej druh U. Q., ktorý ho zakúpil od neznámeho muža pred obchodným domom Tesco v Žiline, ako aj C. A., ktorá uviedla, že tento mobil, ktorý nakoniec vydala polícii, zakúpil jej druh Š. B. od neznámej osoby v Žiline. Obidve svedkyne tvrdili, že osobu menom T. L. nepoznajú a v meste C. L.Á. nikdy neboli. Pretože bolo preukázané, že mobilný telefón bol odcudzený, súd nemal pochybnosti ani o pravdivosti druhej časti výpovede poškodeného, že zároveň bola odcudzená aj hotovosť a to 650,- eur a 200,- Kč.

Podľa odborného vyjadrenia mobilný telefón s pamäťovou kartou 16 GB mal v čase odcudzenia hodnotu 90,90 eur. Podľa kurzového lístka Národnej banky Slovenska zo dňa 09. 11. 2011 kurz eura a českej koruny bol 25,452, teda celkove poškodenému I.. L. B. vznikla škoda vo výške 748,76 eur. Pretože

súd dospel k záveru, že skutok spáchal obžalovaný T. L., uznal ho vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, lebo odcudzením vecí patriacich I.. L. B. vznikla škoda malá, t.j. presahujúca výšku 266,- eur. Zároveň obžalovaný spáchal aj prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, lebo vošiel neoprávnene do bytu poškodeného bez jeho súhlasu.

Obžalovaný T. L. v mieste trvalého bydliska nie je hodnotený. V registri trestov má 1 záznam, lebo dňa 10. 06. 2012 bol odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok a na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 30 mesiacov.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a zároveň aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal trest v základnej sadzbe najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov. Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal prejednávaný skutok skôr, ako bol dňa 10. 06. 2012 odsúdený za iný trestný čin, súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 10. 06. 2012 a uložil súhrnný trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby. S prihliadnutím na predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovaného, súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu určenú rovnako v prvej polovici trestnej sadzby. Pretože súd ukladal trest aj za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, súvisiaci s vedením motorového vozidla, súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 30 mesiacov.

Poučenie:

Obžalovaný Jozef Murgoš na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že žiadnej krádeže sa dňa 09. 11. 2011 v Liptovskom Jáne nemohol dopustiť, lebo v ten deň sa zdržiaval na dopravnom inšpektoráte v Liptovskom Mikuláši, kde bol prepisovať motorové vozidlo svojho kamaráta Stanislava Paláka. Nevedel o aký typ vozidla sa jednalo, lebo chodieval častejšie na dopravný inšpektorát s rôznymi vozidlami. Obžalovaný ďalej uviedol, že dňa 09. 11. 2011 asi o 07.30 hod. prišiel na dopravný inšpektorát pešo z domu spoločne s bratom Zdenom Murgošom a jeho manželkou Ivanou, ktorí boli prepisovať svoje osobné motorové vozidlo Opel Vectra červenej farby. Asi o 12.15 hod. odišiel domov z toho dôvodu, že na dopravnom inšpektoráte bola obedňajšia prestávka a potom spolu s manželkou šli na kávu ku Mariánovi Kokymu do Palúdzky na vozidle zn. Opel Vectra modrej farby. Asi o 13.00 hod. sa vrátil na dopravný inšpektorát, pričom manželka spoločne s Mariánom Kokym odišli na aute. Brat aj švagriná zostali na dopravnou inšpektoráte aj cez obed. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť o koľkej hodine odchádzal z dopravného inšpektorátu aj s vybavenými papiermi, ktoré ešte v ten deň zaniesol Stanislavovi Palákovi.

Poškodený Ing. Miroslav Kiss sa nevedel vyjadriť ku samotnej krádeži, lebo dňa 09. 11. 2011 odišiel so synom z domu dopoludnia asi o 10.00 hod. V tom čase ostala zamknutá brána aj vchodové dvere do dvojdomu, v ktorom býval so svojou rodinou a druhý byt obývali rodičia manželky. Po návrate domov v popoludňajších hodinách sa od svokra dozvedel, že okolo obeda, pri odchode do mesta sa svokor vrátil z dvora do bytu po zabudnuté kľúče od auta, pričom nechal pootvorené vchodové dvere a keď vychádzal von, v chodbe našiel dvoch Rómov, ktorí sa pýtali, či nemá staré železo. Večer rodina poškodeného zistila, že z obývačky, chýba mobil, ktorý bol na stolíku a z jednej zo zásuviek peňaženka aj s peniazmi a to sumou650,- eur a 200,- Kč.

Obhajoba obžalovaného, že dňa 09. 11. 2011 sa zdržiaval na dopravnom inšpektoráte OR PZ v Liptovskom Mikuláši na Školskej ulici, bola vyvrátená listinnými dôkazmi a to splnomocnením podpísaným Stanislavom Palákom dňa 31. 10. 2011, ktorým poveril obžalovaného Jozefa Murgoša k odhláseniu svojho motorového vozidla zn. Peugeot 450, ev. č. LM-647 AB. Podľa evidenčnej karty vozidla z dopravného inšpektorátu OR PZ Liptovský Mikuláš vozidlo ev. č. LM-647 AB bolo odhlásené z majiteľa Stanislava Paláka dňa 25. 11. 2011 a novým vlastníkom sa stal Vladimír Murgoš. Z uvedeného vyplýva, že k zmene zápisu nedošlo dňa 09. 11. 2011, ako tvrdil obžalovaný a nejednalo sa o vozidlo zn. Opel Vectra. Obžalovaný pritom uviedol, že pre Stanislava Paláka bol prepisovať len jedno vozidlo.

Ďalším usvedčujúcim dôkazom boli výpovede svedkov Emy Daňovej a Bohuslava Ľubeľana, ktorých policajti vyťažovali ešte dňa 09. 11. 2011 z dôvodu, že mali nahlásené, že po obci Liptovský Ján sa pohybujú Rómovia, ktorí vchádzajú do dvorov a domov. Obidvaja títo svedkovia dňa 01. 12. 2011 po začatí trestného stíhania opoznali z albumov predložených políciou obžalovaného ako osobu, ktorú videli vychádzať z dvora rodinného domu 143 v Liptovskom Jáne dňa 09. 11. 2011 po 12.00 hod. Je pravdou, že obidvaja svedkovia na hlavnom pojednávaní obžalovaného neidentifikovali ako osobu, ktorú opoznali pri rekognícii, pričom obidvaja tvrdili, že muž, ktorého videli z dvora vychádzať, bol chudší Róm ako je v súčasnosti obžalovaný. K tomuto tvrdeniu svedkov treba ale poznamenať, že v spise sa nachádza fotokópia občianskeho preukazu obžalovaného, vystaveného dňa 25. 09. 2006, na ktorom na fotografii má obžalovaný chudšiu tvár ako v súčasnosti, navyše od spáchania skutku po hlavné pojednávanie uplynuli 2 roky, teda dosť značná doba na zmenu postavy.

Nepriamym dôkazom vyvracajúcim obhajobu obžalovaného sú aj výpovede svedkov a to manželky obžalovaného Kvetoslavy Murgošovej a Mariána Kokyho, švagra obžalovaného. Títo svedkovia a obžalovaný Jozef Murgoš rozdielne vypovedali o tom, ako a s kým strávili deň 09. 11. 2011. Kým obžalovaný tvrdil, že v ten deň bol na dopravnom inšpektoráte sám prepisovať vozidlo patriace Stanislavovi Palákovi, jeho manželka vypovedala, že v ten deň boli od rána na dopravnom inšpektoráte spoločne a prepisovali aj svoje vozidlo, aj vozidlo manželovho kamaráta. Z dopravného inšpektorátu šli na obed asi o 12.00 hod. ku jej sestre Jane Balážovej do Palúdzky, po nejakom čase sa vrátili na dopravný inšpektorát. Svedkyňa najprv uviedla, že až do vykonania prepisu tam boli spolu, neskôr sa opravila, že len manžela vyložila a odišla na nákupy po meste. Rozpory vo svojej výpovedi odôvodnila tým, že predsa nebude polícii hovoriť všetko.

Svedok Marián Koky na rozdiel od výpovede manželky obžalovaného uviedol, že dňa 09. 11. 2011 Kvetoslava Murgošová bola u nich celý deň, lebo sa starali o jej chorého otca, ktorý v januári 2012 zomrel. Keď asi o 11.30 hod. prišiel ku nim obžalovaný Jozef Murgoš, povedal, že bol na prepise vozidla, ale že je tam veľa ľudí. Potom poobede Marián Koky odviezol len Jozefa Murgoša späť na políciu, lebo to mal cestou, keď šiel po svoju dcéru do školy.

Vzhľadom na to, že z evidenčnej karty vozidla zn. Opel Vectra, ev. č. LM-621 CA, vydanej dopravným inšpektorátom OR PZ Liptovský Mikuláši vyplýva, že dňa 09. 11. 2011 o 14.44 hod. boli vydané osvedčenia o evidencii tohto vozidla Vladimírovi Murgošovi, súd dospel k záveru, že obžalovaný využil skutočnosť, že jeho brat bol na polícii v dobe, keď malo dôjsť ku krádeži a preto tvrdil, že bol takisto na dopravnom inšpektoráte. Ako je už vyššie odôvodnené, táto skutočnosť nebola žiadnym dôkazom preukázaná a tvrdenie obžalovaného, kde sa zdržiaval cez obed, keď ku krádeži došlo, bolo spochybnené výpoveďami jeho manželky a Mariána Kokyho. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného a svedkov Kvetoslavy Murgošovej a Mariána Kokyho, súd ich výpovede nepovažoval za hodnoverné, ale za účelové.

Svedok Ján Hlavienka, svokor poškodeného Ing. Miroslava Kissa, pri opoznávaní dňa 01. 12. 2011 neoznačil z fotoalbumu žiadnu osobu, teda ani obžalovaného, ako muža, ktorého videl na chodbe ich rodinného domu. Vzhľadom na to, že svedok dňa 03. 12. 2013 zomrel, nebolo možné ho vypočuť na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní svedok vypovedal, že po tom, ako sa dňa 09. 11. 2011 krátko po 12.00 hod. do bytu vrátil po kľúče od auta, nechal pootvorené vchodové dvere do domu a keď sa po chvíli vracal, na chodbe našiel dvoch Rómov, ktorí sa pýtali, či nemá nejaké železo.

S prihliadnutím predovšetkým na výpovede svedkov Emy Daňovej a Bohuslava Ľubeľana, ktorí bezprostredne po skutku jednoznačne vo fotoalbume opoznali obžalovaného Jozefa Murgoša ako muža vychádzajúceho z dvora poškodeného Miroslava Kissa v čase, keď došlo ku krádeži, ako aj časovú súvislosť, lebo obidvaja svedkovia ako aj svedok Ján Hlavienka rovnako uviedli, že sa to udialo 09. 11. 2011 po 12.00 hod., ďalej výpovede svedkov Tomáša Čillika, Martina Húleka a Aleny Porubänovej, ktorí vypovedali, že niekedy začiatkom novembra 2011 videli 2-3 Rómov ísť po hlavnej ulici v Liptovskom Jáne, pričom asi po 10 minútach prišli policajti, ktorí sa pýtali, či nejakých Rómov nevideli, súd dospel k záveru, že bolo preukázané, že sa skutok stal dňa 09. 11. 2011 medzi 12.00 a 13.00 hod. a spáchal ho obžalovaný Jozef Murgoš.

Súd nemal ani pochybnosti o tom, že v uvedenom čase z bytu Ing. Miroslava Kissa bol odcudzený mobilný telefón zn. Sonny Ericsson W100i SpiroContrastblack, IMEI 356175046292322, o zakúpení

ktorého poškodený predložil doklady, lebo na základe príkazu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 24. 01. 2012 na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, bol uvedený mobilný telefón vypátraný a bolo zistené, že ho používali Stanislava Bongilajová, ktorá vypovedala, že mobil doniesol domov jej druh Peter Baláž, ktorý ho zakúpil od neznámeho muža pred obchodným domom Tesco v Žiline, ako aj Lucia Tomková, ktorá uviedla, že tento mobil, ktorý nakoniec vydala polícii, zakúpil jej druh Štefan Kroščen od neznámej osoby v Žiline. Obidve svedkyne tvrdili, že osobu menom Jozef Murgoš nepoznajú a v meste Liptovský Mikuláš nikdy neboli. Pretože bolo preukázané, že mobilný telefón bol odcudzený, súd nemal pochybnosti ani o pravdivosti druhej časti výpovede poškodeného, že zároveň bola odcudzená aj hotovosť a to 650,- eur a 200,- Kč.

Podľa odborného vyjadrenia mobilný telefón s pamäťovou kartou 16 GB mal v čase odcudzenia hodnotu 90,90 eur. Podľa kurzového lístka Národnej banky Slovenska zo dňa 09. 11. 2011 kurz eura a českej koruny bol 25,452, teda celkove poškodenému Ing. Miroslavovi Kissovi vznikla škoda vo výške 748,76 eur. Pretože súd dospel k záveru, že skutok spáchal obžalovaný Jozef Murgoš, uznal ho vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, lebo odcudzením vecí patriacich Ing. Miroslavovi Kissovi vznikla škoda malá, t.j. presahujúca výšku 266,- eur. Zároveň obžalovaný spáchal aj prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, lebo vošiel neoprávnene do bytu poškodeného bez jeho súhlasu.

Obžalovaný Jozef Murgoš v mieste trvalého bydliska nie je hodnotený. V registri trestov má 1 záznam, lebo dňa 10. 06. 2012 bol odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok a na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 30 mesiacov.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a zároveň aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov. Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ukladal trest v základnej sadzbe najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov. Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal prejednávaný skutok skôr, ako bol dňa 10. 06. 2012 odsúdený za iný trestný čin, súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 10. 06. 2012 a uložil súhrnný trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby. S prihliadnutím na predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovaného, súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu určenú rovnako v prvej polovici trestnej sadzby. Pretože súd ukladal trest aj za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, súvisiaci s vedením motorového vozidla, súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 30 mesiacov.