Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-2200-2011.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/2200/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 37 905 538, proti povinnej: P. K., N.. XX.XX.XXXX, N. A. R. W. XXX, D.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 35,22 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu v Liptovskom Mikuláši, Moyzesova 669/15, pod sp. zn. EX 4007/2011, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 44,63 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 16.12.2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 4007/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 35,22 eura. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným rozhodnutím číslo 2011/03322/18DB zo dňa 27.09.2011, vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 033427* zo dňa 10.01.2012, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 35,22 eura a trovy exekúcie.
Písomným podaním zo dňa 03.01.2014 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže povinná zomrela nemajetná. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 49,19 eura, predložil ich špecifikáciu a príslušný exekútorský spis.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Vykonaným šetrením bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6D/852/2013-14 zo dňa 06.12.2013 bolo dedičské konanie zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), nakoľko poručiteľka (povinná) nezanechala majetok.
V prípade, že zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje proti jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Napriek tomu povinnosti vyplývajúce z exekučného vzťahu smrťou povinného nezanikajú, ale v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností, pričom veritelia od nich môžu požadovať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
Povinná zomrela v priebehu exekúcie dňa XX.XX.XXXX. Súd má v danom prípade za preukázané, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo pre jej nemajetnosť právoplatne zastavené. Nakoľko povinná zomrela nemajetná (žiadny dedič nevstúpil do jej povinností), súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku trovy exekúcie znáša pri nemajetnosti povinného oprávnený, preto ho súd zaviazal na ich zaplatenie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, ktorú si uplatnil za výkon exekučnej činnosti, a to v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky.
V zmysle § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 4,- eur, a to za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (2x) a doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu (1,30 + 1,30 + 1,40 eura). Súd mal z predloženého exekútorského spisu náležite preukázané iba vynaloženie uvedených poštových výdavkov, pričom vychádzal z cien listových zásielok platných v čase ich doručovania.
Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady vo výške 37,19 eura o 20 % DPH, t. j. o 7,44 eura. Náhrada exekútorovi priznaných trov exekúcie potom predstavuje 44,63 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 prvej a druhej vety OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.