Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_1To-108-2013.pdf
PDF · 106.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/108/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej Dr., v trestnej veci proti obžalovanému R. M., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo 14. 11. 2012, sp. zn. 4T/23/2011, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 29. januára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému R. M., narodenému XX. XX. XXXX v F., trvale bytom G. XX,
u k l a d á
podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, pri zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice rozsudkom zo 14. 11. 2012, sp. zn. 4T/23/2011 uznal obžalovaného R. M. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania v bodoch 1/ a 2/ pokračovacieho prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 567/2009 Z.z. a prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 567/2009 Z.z. na tom skutkovom základe, že :
v bode 1/
po tom, čo dňa 06. 05. 2009 o 14.30 hod. v budove Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície na ul. Ľ. Štúra č. 51 v Leviciach po poučení o následkoch krivého obvinenia a nepravdivej výpovede uviedol, že dňa 06.05.2009 ho R. V. rukou zovretou v päsť udrel do tváre, keď ako starosta obce chránil obecný majetok, čo zopakoval aj v sťažnosti sp. zn. 49/2009 zo dňa 05.06.2009 doručenej Okresnému riaditeľstvu PZ v Leviciach 08.06.2009, na základe čoho bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach sp. zn. ORP-357/OEK-LV-2009 zo dňa 06.07.2009 začaté trestné stíhanie pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, čo zopakoval aj dňa 05.02.2010 o 08.50 hod. na tom istom mieste po poučení o následkoch krivého obvinenia a nepravdivej výpovede, avšak na základe vykonaného dokazovania bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach sp. zn. ORP-357/OEK-LV-2009 zo dňa 24.02.2010 podľa § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku trestné stíhanie zastavené, nakoľko bolo preukázané, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo,
v bode 2/
po tom, čo dňa 19. 05. 2009 po 16.30 hod. telefonicky oznámil na číslo 158 podozrenie zo zločinu útoku na verejného činiteľa, na základe čoho bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach sp. zn. ORP-416/OVK-LV-2009 zo dňa 19.05.2009 začaté trestné stíhanie pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, následne dňa 16.07.2009 v budove Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície na ul. Ľ. Štúra 51 v Leviciach po poučení o následkoch nepravdivej výpovede a krivého obvinenia uviedol, že L. V. dňa 19.05.2009 asi o 16.30 hod. pri snahe R. M., ako starostu obce zabrániť odchodu naloženého motorového vozidla zn. LIAZ EČ: LV-692 AX s drevom vyťaženým v obecnom lese, ako vodič tohto vozidla trikrát narazil predným nárazníkom vozidla do tela R. M., čím mu spôsobil zmliaždenie bedra vľavo s dobou liečenia a PN do 7 dní, pričom na týchto skutočnostiach zotrval aj počas konfrontácii so svedkami L. V., Y. C. a W. C. dňa 07.08.2009 od 08.45 hod. do 11.55 hod., vykonávaných na tom istom mieste, avšak na základe vykonaného dokazovania bolo uznesením okresného prokurátora v Leviciach sp. zn. 2Pv 360/2009 zo dňa 29.01.2010 podľa § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku právoplatným dňom 15.03.2010 trestné stíhanie zastavené, nakoľko bolo preukázané, že sa nestal trestný skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo.
Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 576/2009 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) za použitia § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 2 roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného L. V. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozsudkom z 28. 05. 2013, sp. zn. 1To/16/2013, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por., oslobodil spod obžalôb Okresného prokurátora v Leviciach
- z 20. 01. 2012, sp. zn. 1Pv 212/10-26 zo skutku právne posúdenom ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
po tom, čo dňa 06. 05. 2009 o 14.30 hod. v budove Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície na ul. Ľ. Štúra č. 51 v Leviciach po poučení o následkoch krivého obvinenia a nepravdivej výpovede uviedol, že dňa 06.05.2009 ho R. V. rukou zovretou v päsť udrel do tváre, keď ako starosta obce chránil obecný majetok, čo zopakoval aj v sťažnosti sp. zn. 49/2009 zo
dňa 05.06.2009 doručenej Okresnému riaditeľstvu PZ v Leviciach 08.06.2009, na základe čoho bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach sp. zn. ORP-357/OEK-LV-2009 zo dňa 06.07.2009 začaté trestné stíhanie pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, čo zopakoval aj dňa 05.02.2010 o 08.50 hod. na tom istom mieste po poučení o následkoch krivého obvinenia a nepravdivej výpovede, avšak na základe vykonaného dokazovania bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach sp. zn. ORP-357/OEK-LV-2009 zo dňa 24.02.2010 podľa § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku trestné stíhanie zastavené, nakoľko bolo preukázané, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo,
- a z 08. 02. 2011, sp. zn. 2Pv 315/2010 - 15 zo skutku právne posúdenom ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
po tom, čo dňa 19. 05. 2009 po 16.30 hod. telefonicky oznámil na číslo 158 podozrenie zo zločinu útoku na verejného činiteľa, na základe čoho bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Leviciach sp. zn. ORP-416/OVK-LV-2009 zo dňa 19.05.2009 začaté trestné stíhanie pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, následne dňa 16.07.2009 v budove Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície na ul. Ľ. Štúra 51 v Leviciach po poučení o následkoch nepravdivej výpovede a krivého obvinenia uviedol, že L. V. dňa 19.05.2009 asi o 16.30 hod. pri snahe Jozefa Tošala, ako starostu obce zabrániť odchodu naloženého motorového vozidla zn. LIAZ EČ: LV-692 AX s drevom vyťaženým v obecnom lese, ako vodič tohto vozidla trikrát narazil predným nárazníkom vozidla do tela R. M., čím mu spôsobil zmliaždenie bedra vľavo s dobou liečenia a PN do 7 dní, pričom na týchto skutočnostiach zotrval aj počas konfrontácii so svedkami L. V., Y. C. a W. C. dňa 07.08.2009 od 08.45 hod. do 11.55 hod., vykonávaných na tom istom mieste, avšak na základe vykonaného dokazovania bolo uznesením okresného prokurátora v Leviciach sp. zn. 2Pv 360/2009 zo dňa 29.01.2010 podľa § 215 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku právoplatným dňom 15.03.2010 trestné stíhanie zastavené, nakoľko bolo preukázané, že sa nestal trestný skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., poškodeného L. V., narodeného XX. XX. XXXX v F. U., bytom T., U. Z. XXXX/ XXX, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 10. 12. 2013, sp. zn. 2Tdo 63/2013, na podklade dovolania generálneho prokurátora, podaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. 05. 2013, sp. zn. 1To/16/2013 rozhodol, že uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Nitre bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. b/, d/, § 322 ods. 3 a § 285 písm. b/ Tr. por. v prospech obvineného R. M.. Tento rozsudok zrušil a súčasne aj rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Obžalovaný napadol rozsudok súdu I. stupňa odvolaním ihneď po jeho vyhlásení, proti výrokom o vine a treste.
V jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajcu k bodu 1/ uviedol, že podal trestné oznámenie na R. V. pre podozrenie zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa, pretože ho udrel päsťou do tváre a utrpel zranenia, s ktorými bol na ošetrení u MUDr. Uhnáka. Tento potvrdil, že bol napadnutý inou osobou, zistil hematóm, narazený nos, odporučil RTG. Znalecký posudok potvrdil, že utrpel pomliaždenie s podliatinou a povrchovou oderkou pravej tváre, ktoré mohlo vzniknúť polotvrdým predmetom. Výpovede svedkov o tom, že ich mal ovplyvňovať, nie sú pravdivé, trestné oznámenie podal oprávnene.
K bodu 2/ uviedol, že trestné oznámenie na L. V. pre podozrenie zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podal oprávnene, pretože v oboch prípadoch bol napadnutý pre výkon svojej funkcie starostu obce, snažil sa chrániť majetok obce a zabrániť neoprávnenej ťažbe dreva - jeho odvozu.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v jeho neprítomnosti pretože sa naň nedostavil, i keď mal doručenie upovedomenia riadne a včas vykázané. Zároveň bol poučený o tom, že v konaní po zrušení rozsudku dovolacím súdom sa môže dať obhajovať obhajcom, ktorého účasť na verejnom zasadnutí môže zabezpečiť, resp. predložiť plnomocenstvo, čo však obžalovaný nevykonal.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že
v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zostáva odvolaciemu súdu iba rozhodnúť zamietnutím odvolania obžalovaného ako nedôvodného.
Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, odvolací súd nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. Dospel k rozhodnutiu, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní, po zrušení rozsudku, vykonal kontradiktórne dokazovanie v dostatočnom rozsahu tak, ako mu to odvolací súd nariadil. Pri vykonávaní dôkazov postupoval v súlade so zákonom a nedopustil sa takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.. V konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku neboli porušené práva obžalovaného, ani nebol daný žiaden z dôvodov odôvodňujúcich podanie dovolania podľa § 371 Tr. por..
Odvolací súd na základe prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v § 119 Tr. por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V rámci prieskumnej povinnosti odvolací súd na podklade predloženého spisového materiálu zistil, že uložený trest je neprimeraný (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.).
Skutkový stav tak, ako bol súdom I. stupňa ustálený vo výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku, vychádza z výsledkov úplného a zákonne vykonaného dokazovania. Zistený bol v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por..
Zo súhrnu priamych, nepriamych a listinných dôkazov súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že oba skutky sa stali a spáchal ich obžalovaný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, akými úvahami sa súd I. stupňa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
V tomto smere poukazoval predovšetkým na trestné oznámenia podané obžalovaným na svedkov- poškodených R. V. a L. V., výpovede obžalovaného v procesom postavení svedka, v ktorých zotrval na svojich tvrdeniach o tom, že R. V. ho zovretou v päsť udrel do tváre, keď ako starosta obce chránil obecný majetok a taktiež že L. V. pri jeho snahe ako starostu obce zabrániť odchodu naloženého motorového vozidla zn. LIAZ s drevom vyťaženým v obecnom lese do jeho tela narazil trikrát s týmto vozidlom - predným nárazníkom, čím mu obaja spôsobili zranenia popísané v lekárskych správach.
Tiež sa súd I. stupňa zaoberal svedeckými výpoveďami, znaleckými posudkami, výpoveďami znalcov na hlavnom pojednávaní, listinnými dôkazmi, a to najmä obsahmi vyšetrovacích spisov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Leviciach pod ČVS: ORP-357/OEK-LV-2009 a ČVS-ORP-416/OVK- LV-2009 a z nich obsahom uznesení o zastavení trestných stíhaní. Napokon súd I. stupňa poukázal na súdne spory vedené obcou Uhliská so spoločnosťou GEMA D s.r.o. Komárno.
Na podklade takto vykonaného dokazovania mal súd I. stupňa za preukázané, že skutok v bode 1/ sa stal a spáchal ho obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. a prečinu krivej prísahy a krivej výpovede podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, keď podal trestné oznámenie na poškodeného R. V., ktorý sa proti nemu mal dopustiť útoku na verejného činiteľa, keď ho mal fyzicky napadnúť úderom päste do tváre a uvedené skutočnosti zopakoval ako svedok, pričom bolo preukázané, že skutok sa nestal.
Zároveň mal súd I. stupňa za preukázané, že aj skutok pod bodom 2/ sa stal a spáchal ho obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil znaky prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. a prečinu krivej prísahy a krivej výpovede podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, keďže lživo obvinil L. V., že mal do neho trikrát naraziť nákladným motorovým vozidlom, keď mu chcel zabrániť v odchode s vozidlom naloženým drevom, pričom svoje tvrdenia zopakoval aj ako svedok pred vyšetrovateľom a teda uviedol nepravdu o okolnostiach, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie.
Pokiaľ ide o ustálený skutkový stav, pozornosti odvolacieho súdu neušlo pochybenie okresného prokurátora v podanej obžalobe, ktoré nekriticky prevzal aj súd I. stupňa, pretože vo výroku o vine pod bodom 2/ napadnutého rozsudku i obžaloby, malo byť uznesenie Okresnej prokuratúry Levice z 29.10.2010 správne označené „2 Pv 316/2009-12“ a nie 2Pv 360/2009.
Ako už bolo vyššie zmienené, Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade dovolania podaného generálnym prokurátorom v neprospech obžalovaného rozhodol o tom, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 28. 05. 2013, sp. zn. 1To/16/2013 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. b/, d/, § 322 ods. 3 a § 285 písm. b/ Tr. por. v prospech obvineného R. M.. Tento rozsudok zrušil a súčasne aj rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že z ustálených skutkov vyplýva, že obžalovaný iných lživo obvinil v úmysle privodiť im trestné stíhanie a v trestnom konaní vypovedal nepravdu o takých okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní. Vyjadril tiež názor, že doslovné znenie skutkových podstát je vyhradené právnej kvalifikácii skutku, t.j. právnej vete rozsudku, čo okresný súd správne uviedol.
Pretože skutkový stav bol súdom I. stupňa v podstate zistený správne, odvolací súd, riadiac sa právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý bol povinný akceptovať, dospel k rozhodnutiu, že konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonom vyjadrené znaky pokračovacieho prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1
Trestného zákona, pretože v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie a ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy a tiež odstup času od spáchania skutkov do času, kedy rozhodoval o treste. Zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.).
Vzhľadom na zistený pomer a mieru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., v rámci trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov.
Za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, osobe obžalovaného, s prihliadnutím na jeho kladné hodnoteniu z miesta bydliska, považoval odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, čo je na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu, pretože vzhľadom na bezúhonnú osobu obžalovaného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, aj ako starosta obce Uhliská, okolnosti prípadu, mal dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Za neprimerane prísnu však považoval odvolací súd skúšobnú dobu určenú súdom I. stupňa na 2 roky. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na horeuvedené dôvody a tiež odstup času od spáchania skutkov, nezistené žiadne negatívne skutočnosti o osobe obžalovaného, účel trestu bude splnený aj skúšobnou dobou na 1 rok (§ 50 ods. 1 Tr. zák.).
Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu, osobe páchateľa, dobe od spáchania trestného činu i dobe, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie.
Uložený trest je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie, individuálnej i generálnej a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám rozsudkom, v zmysle výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.