Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-139-2013.pdf
PDF · 87.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/139/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky J.. Z. K., rod. K., nar. X.XX.XXXX, bytom D. N. S., V. X, proti odporcovi T. K., nar. X.X.XXXX, bytom D. N. S., V. X, toho času Y. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. K., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky J.. Z. K., rod. K., nar.X.XX.XXXX a odporcu T. K., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa 27.11.1993 v Závadke nad Hronom a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Závadka nad Hronom, vo zväzku 3, ročník 1993, na strane 183, pod por. č.9, r o z v á d z a.
II. Súd maloletú Z. K., nar. X.X.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd styk odporcu s maloletou n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.7.2013 žiadala, aby súd svojím rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloletú dcéru Z. pochádzajúcu z manželstva zveril na čas po rozvode manželstva do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo harmonické až do obdobia, kedy ostal nezamestnaný. V rokoch 2011 a 2012 odporca bez vedomia navrhovateľky uskutočnil výbery z kreditných účtov. Nakoľko jej tvrdil, že výbery neuskutočnil navrhovateľka podala podnet na neznámeho páchateľa. Políciou na základe kamerového záznamu bolo zistené, že výbery urobil odporca. Až následne navrhovateľke uviedol, že finančné prostriedky potreboval na zloženie zálohy na sľúbenú prácu. Navrhovateľka sama mala problémy v zamestnaní z dôvodu bossingu a problémami zaťažovala celú rodinu. V uvedenej dobe sa tak vážne narušili manželské vzťahy, ako manželia sa začali čoraz viac odcudzovať a odporca začal častejšie požívať alkoholické nápoje, po ktorých sa voči navrhovateľke ako aj voči deťom správal agresívne. V máji a v novembri 2012 odišiel z domu bez oznámenia a niekoľko týždňov o sebe nedal vedieť. Takéto spolužitie navrhovateľku psychicky vyčerpáva, nezvláda uhrádzať spoločné dlhy a mnohokrát nemá finančné prostriedky ani
na zabezpečenie základných potrieb pre spoločné deti. Navrhovateľka sa vyjadrila, že mala záujem manželstvo udržať za podmienky, že odporca začne pracovať a pomôže s chodom domácnosti. Do podania návrhu ale odporca nikde nepracuje, neprispieva na chod domácnosti a city navrhovateľky voči odporcovi ochladli.
Odporca sa k návrhu vo veci samej písomne nevyjadril, výzva na vyjadrenie mu bola doručená dňa 18.9.2013 a opakovaná výzva dňa 12.12.2013. Súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania a po prešetrení pomerov otázku rozvodu manželstva ponechal na úvahe súdu. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať prispievať na výživu maloletej primeraným výživným podľa jeho možností a schopností. Kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že odporca sa v čase sociálneho zisťovania v domácnosti nenachádzal, na predvolanie sa nedostavil a preto nebolo možné zistiť jeho názor na podaný návrh. Pokiaľ ide o navrhovateľku táto na podanom návrhu zotrvala, možnosť odborného poradenstva odmietla. K úplnému odcudzeniu došlo v máji 2013, odkedy manželia v spoločnej domácnosti nežijú. Pokiaľ ide o maloletú táto navštevuje tretí ročník Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie v Brezne. Maloletá je zdravá, matka neuviedla žiadne výchovné problémy s maloletou. Matka sama je zamestnaná na Obecnom úrade v Závadke nad Hronom. Rodina obýva dvojposchodový rodinný dom vo vlastníctve otca navrhovateľky.
Vo veci súd rozhodol za súhlasu všetkých účastníkov bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 O.s.p. a to na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a nachádzajúcich sa v súdnom spise. Na základe listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 27.11.1993 v Závadke nad Hronom, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Závadka nad Hronom, vo zväzku 3, roč. 1993, na strane 183, pod por. č.3. Z manželstva pochádzajú dve deti a to plnoletá dcéra T., nar. XX.X.XXXX a maloletá dcéra Z., nar. X.X.XXXX. Z návrhu a listinných dôkazov tiež vyplýva, že obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Navrhovateľka je v súčasnej dobe zamestnancom Obce Závadka nad Hronom o výške priemerného mesačného čistého príjmu 503,14 Eur. Odporca zamestnaný nie je, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a ani ďalších sociálnych dávok. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledným spoločným bydliskom manželov je D. N. S., V. XXX/X.
Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ako rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich manželstva pochádzajú dve deti, z toho jedna dcéra je v čase rozhodovania súdu maloletá.
S prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľky a stanovisko kolízneho opatrovníka mal súd, pokiaľ ide o rozvod manželstva, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne nehospodária, náklady súvisiace so spoločnou domácnosťou nezdieľajú a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa. Takýmto spôsobom absentuje naplnenie biologickej, hospodárskej a výchovnej funkcie manželstva a ďalšie takéto trvanie manželstva nemôže byť ani v záujme maloletej. Navrhovateľka sa vyjadrila, že manželstvo obnoviť nemieni. Odporca napriek vedomosti o súdnom konaní sa k návrhu nijakým spôsobom nevyjadril, dôvody pre rozvod manželstva tvrdené navrhovateľkou nepoprel, záujem zotrvať v manželstve nevyjadril a voči súdu v priebehu konania ostal nečinný.
Ako dôvod rozvratu manželstva súd konštatuje povahovú rozdielnosť účastníkov konania, rozdielnosť názorov na manželstvo a vzájomné spolužitie, ktoré sa prejavili po vzniku ekonomických problémov v manželstve a následnom citovom odcudzení. Tvrdenia navrhovateľky poukazujúce na rozvrat manželských vzťahov sa odporca ani nepokúsil spochybniť. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol, za uvedenej situácie rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmami maloletej.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd maloletú zveril do starostlivosti jedného z rodičov (matky - navrhovateľky), takúto úpravu práv a povinností k maloletej odporučil aj kolízny opatrovník, ktorý konštatoval, že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Otec maloletej o jej zverenie do svojej výlučnej starostlivosti nežiadal. Pokiaľ ide o výšku výživného za nečinnosti otca tomuto určil výživné vo výške 100 Eur mesačne v súlade s návrhom navrhovateľky. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na potreby maloletej, ktorá je tesne pred dosiahnutím plnoletosti. Maloletá je žiačkou strednej školy s tým súvisiacimi výdavkami spojenými so školskou dochádzkou, školskými pomôckami, školskými a mimoškolskými aktivitami, potrebami zabezpečenia zdravej a primeranej stravy, stravovaním. Matka maloletej má v súčasnosti nesporne aj ďalšie výdavky primerané veku maloletej. Preto súd otcovi maloletej určil výživné vo výške 100 Eur mesačne, otec sa mal možnosť k návrhu vo veci samej vyjadriť a napriek jeho súčasnej nezamestnanosti
má súd zato, že je v jeho potenciálnych možnostiach prispievať na výživu maloletej výživným v uvedenej výške. V konaní nebola zistená žiadna objektívna alebo subjektívna prekážka, ktorá by otcovi maloletej bránila zamestnať sa a tak vytvoriť finančné zdroje na zabezpečenie potrieb svojej maloletej dcéry.
Súd styk odporcu s maloletou na čas po rozvode manželstva neupravoval, úprava styku nebola žiadaná. Je na účastníkoch konania, a to najmä na odporcovi, aby medzi sebou po jeho opustení spoločnej domácnosti ustálili takú frekvenciu stretávania sa odporcu s maloletou, aby sa doterajšie vzťahy medzi maloletou a odporcom zachovali a prehlbovali tak aby bolo zachované právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania a rozvod manželstva. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by priznanie náhrady trov alebo ich časti odôvodnili; v konečnom dôsledku náhrada trov konania účastníkmi žiadaná nebola.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.