Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30T/8/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci proti obž. E. B. a spol., pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa , a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.1.2014, takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ E. B., nar. X.X.XXXX E. P., trvale bytom B. Č.. XXX, prechodne bytom P., E.. Q. Č.. XX, adresa na doručovanie písomností P., Y. Č.. XX - u matky p. T.,

2/ W. O., nar. X.X.XXXX E. P., trvale bytom P., E.. Q.R.C. Č.. XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov

3/ G. M., nar. XX.X.XXXX E. P., trvale bytom P., Č.I.T. Č.. XX,

sú vinní, že

1/obžalovaný E. B. a obžalovaný W. O.

dňa 27.2.2010 o 04:00 hod. v P., na ul. E.. Q. č. XX spoločne, po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli do obytného domu, kde na medziposchodí, medzi X S. X poschodím za použitia drôtiku prekonali cylindrickú vložku FAB na dverách komory C. D.R.T., odkiaľ vzali 2 ks cestných bicyklov zn. Dema- Merans neznámeho výrobného čísla, s bicyklami vyšli von, kde ich následne odhodili do kríkov a z miesta činu ušli, čím poškodenému C. D. spôsobili škodu vo výške 530,- € a obžalovaný W. O. sa skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 19.8.2008, právoplatným dňa 7.10.2008 mu bol pre prečin krádeže podľa , uložený trest odňatia slobody v trvaní sedem mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia,

2/ obžalovaný G. M. a obžalovaný W. O.

dňa 16.5.2010 o 00:00 hod. v obci J. T. na Y. A., pred obytným domom č. XX spoločne, po predchádzajúcej vzájomnej dohode vytlačili dvojdielne vchodové dvere spoločných garáží tým spôsobom, že obžalovaný W. O. nohou zatlačil dovnútra spodnú časť dverí, pričom obžalovaný G. M. odistil západku druhej časti vchodových dverí, následne dvere vtlačili dnu, vošli dnu, odkiaľ vzali motokrosový motocykel zn. KTM BETA bielej farby, VIN: ZD 3 E 1130080000332, rok výroby 2009, motorkársku prilbu zn. FOX spolu s motorkárskymi okuliarmi a čiernymi rukavicami, čím poškodenému Ľ. T.Á.P. spôsobili škodu vo výške 9.200,- €, pričom

- obžalovaný G. M. sa skutku dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II č.k. zo dňa 20.2.2009, právoplatným dňa 20.2.2009 mu bol pre prečin krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia,

- obžalovaný W. O. sa skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 19.8.2008, právoplatným dňa 7.10.2008 mu bol pre prečin krádeže podľa , uložený trest odňatia slobody v trvaní sedem mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia,

3/ obžalovaný W. O.

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa, rozsah ktorej mu bol určený na základe rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. -32 zo dňa 7.7.2005, právoplatného dňa 5.9.2005 tak, že je povinný prispievať na výživu svojho mal. syna V. J., nar. XX.X.XXXX sumou 49,79 € (1.500,- Sk) mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. Č.. XXX si túto vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil pravidelne v plnej výške, čím mu vznikol za obdobie od mesiaca október 2004 do mesiaca jún 2010, s výnimkou obdobia od 27.10.2005 do 27.9.2009, od 18.11.2008 do 18.6.2009, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, dlh vo výške 2.970,85 € s tým, že obžalovaný napriek existencii vyživovacej povinnosti neprejavil dostatok úsilia, aby si našiel trvalé zamestnanie, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bol nahlásený v evidencii nezamestnaných len sporadicky, pričom vyradený bol pre nespoluprácu,

4/ obžalovaný W. O.

hoci mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Trnava Okresného riaditeľstva PZ Trnava sp. zn. Č.p.: ORP-P-332/DI-TT-SK-2010 zo dňa 8.4.2010, toho istého dňa právoplatným, uložený okrem iného i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, napriek tomu dňa 28.1.2011 v čase o 16:20 hod. v Trnave po ulici Bratislavskej viedol osobné motoroví vozidlo značky Škoda Favorit, ev. č. TT-798BX, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Trnava,

teda

obžalovaný E. B. v bode 1

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spácha vlámaním,

- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

obžalovaný W. O. v bode 1

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a napriek tomu, že za taký čin bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

obžalovaný W. O. a obžalovaný G. M. v bode 2 spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali vlámaním a napriek tomu, že za taký čin boli v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení,

obžalovaný W. O. v bode 3 najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

obžalovaný W. O. v bode 4 maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

čím spáchali

obžalovaný E. B. v bode 1

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa k v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k ,

obžalovaný W. O. v bode 1 prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa k , v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa k ,

obžalovaný W. O. a obžalovaný G. M. v bode 2 prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa k , , ,

obžalovaný W. O. v bode 3 prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s použitím ust. ,

obžalovaný W. O. v bode 4 prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Za to sa odsudzujú:

Obžalovaný E. B.

podľa s použitím §, , , ods. 2, , ods. 1 a ods. 1 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa sa obžalovaný a výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 24.8.2012 sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný W. O.

za skutky v bode 1 a 2 rozsudku

podľa s použitím §, , , ods. 2, , ods. 1 a ods. 1 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa sa obžalovaný a výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.6.2010 sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Za skutky v bode 3 a 4 rozsudku

podľa s použitím §, , , ods. 2, a ods. 1 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa sa obžalovaný a výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa , sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.

U obžalovaného G. M. sa podľa upúšťa od uloženia súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 2.5.2013 sp. zn. pokladá za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

odôvodnenie:

Dňa 2.2.2011 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na tunajšom súde obžalobu na obvinených E. B., W. O. a G. M. pre spáchanie prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa , písmeno a) a iné na tom skutkovom a právnom základe, ako je uvedené v bodoch 1 až 3 tohto rozsudku. Vec bola vedená pod spisovou značkou . Dňa 7.3.2011 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na tunajšom súde obžalobu na obvineného W. O. pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa písmeno d) tak, ako je uvedené v bode 4 tohto rozsudku, pričom vec bola vedená v konaní pod spisovou značkou . Uznesením zo dňa 22.3.2011 súd obe konania spojil v zmysle a na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spisovou značkou .

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaných, svedkov a oboznámil listinné dôkazy.

K skutku uvedenému v bode 1 rozsudku.

Obžalovaný E. B. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa písmeno a) a uviedol, že je nevinný. Vo svojej ďalšej výpovedi uviedol, že v ten deň sa stretol s W. O. a G. Š.R.T., pričom oni dvaja mu povedali, že idú niečo niekam zobrať a obžalovaný sa rozhodol ísť s nimi. Prišli k činžiaku na ul. E.. Q., išli asi na piate alebo šieste poschodie, kde sú na chodbách také pivnice, alebo špajze. Obžalovaný W. O. s G. Š. začali dvere na jednej z týchto pivníc otvárať a keď ich otvorili, tak začali odtiaľ vyberať bicykle, asi dva bicykle. Obžalovaný im hovoril nech to nerobia a išiel z činžiaku preč, pred vchod, kde býva W. O.R.Y., čo je vchod vedľa a tam na nich čakal. Videl ako W. O. a G. Š. vyšli z vchodu spolu s bicyklami, tieto odhodili pred vchodom, nechali ich tam a utiekli. Kam utiekol Š. nevie, W. O. obehol činžiak a prišiel ku vchodu, kde ho obžalovaný čakal. Š. s O. odhodili tie bicykle preto, lebo na nich niekto kričal z toho činžiaku z balkóna. Keď obžalovaný s O. a Š. išiel k tomu činžiaku, tak nevedel načo tam oni idú a čo tam chcú robiť, zistil to až vtedy, keď začali otvárať tú pivnicu. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovaného na návrh prokurátorky súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 27.2.2010 a vyzval obžalovaného na odstránenie rozporov. Na otázku prečo v prípravnom konaní uviedol, že sa vopred dohodli s obžalovaným O. na krádeži bicyklov a na hlavnom pojednávaní to ,poprel obžalovaný odpovedal, že policajti ho potom, ako ho priviedli na policajnú stanicu dosť dlho bili, a on na polícií vypovedal to isté, čo na hlavnom pojednávaní. Nevie si vysvetliť prečo je v zápisnici uvedené niečo iné. Niekedy im odpovedal tak, ako to chceli počuť. Obžalovaný tiež uviedol, že podpis pod jeho menom a priezviskom na čl. 29 (v zápisnici o jeho výpovedi ako obvineného) je jeho podpisom. Neskôr na hlavnom pojednávaní obžalovaný opätovne predstúpil a urobil vyhlásenie o svojej vine, pričom uviedol, že sa priznáva k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe pod bodom 1, tento skutok spáchal tak, ako je to uvedené v obžalobe, spolu s obžalovaným W.S.L. O.. Svojho konania ľutuje, spáchania trestnej činnosti sa dopustil z finančného motívu, teda chcel získať peniaze na obstaranie si svojich životných potrieb. Nakoľko obžalovaný urobil toto „vyhlásenie o vine“ neskôr, v priebehu hlavného

pojednávania, na ktorom sa vykonávalo dokazovanie o vine zo spáchania tohto skutku, súd nemohol rozhodnúť o jeho prijatí alebo neprijatí. Vyhlásenie obžalovaného zhodnotili ako jeho priznanie.

Obžalovaný W. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní rovnako poprel spáchanie tohto skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že tento skutok najprv poprel aj vo svojej výpovedi na polícii a potom, keď sa malo uzatvárať vyšetrovanie, tak mu vyšetrovateľ povedal, aby sa priznal, že s ním bude urobená dohoda. Potom sa priznal. Tú výpoveď, v ktorej sa priznal ku spáchaniu krádeže urobil podľa tých informácií, ktoré im povedali policajti keď ich zadržali. Povedali o čo ide a čo sa vlastne stalo a podľa toho obžalovaný vypovedal a priznal sa. V ten večer bol dohodnutý z E.O. B., že budú pozerať hokej, ktorý sa hral neskoro v noci a mali sa stretnúť pred vchodom do činžiaku kde býva obžalovaný. Okolo tretej alebo 3:30 hod. sa stretli s B. pred vchodom činžiaku kde obžalovaný býval a išli si spolu ešte zapáliť. Keď predchádzali cez cestu, tak ich zbadala hliadka polície, ktorá išla na aute oproti ním. Policajti ich zobrali so sebou, keďže ich poznajú, oznámili im, že bola urobená nejaká krádež bicyklov a zaviezli ich na policajnú stanicu, potom ich zaviezli na OO PZ na Starohájskej ulici, neskôr na ulicu Žarnovu a ešte neskôr na ulici Kollárovú ul. do CPZ. Potom čo obžalovaného obvinili zo spáchania krádeže, odmietol k veci vypovedať. Potom ho vypočúvali niekedy neskôr a potom ešte nakoniec, keď sa uzatváral vyšetrovací spis. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovaného na návrh prokurátorky súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 15.12.2010 a vyzval obžalovaného na odstránenie rozporov. Rozpory medzi výpoveďami vysvetlil tak, že chcel, aby jeho spis išiel na dohodu o vine a treste, ale keďže to nebolo možné, tak vlastne nemá dôvod sa priznať. Pri konfrontácii obžalovaných vykonanej na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní zotrvali na svojich výpovediach z hlavného pojednávania a rozpory medzi ich výpoveďami sa tak odstrániť nepodarilo.

Poškodený C. D. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že nebol priamym svedkom odcudzenia dvoch bicyklov, ktoré patrili jemu a ktoré sa nachádzali v uzamknutej komore na medziposchodí siedmeho a ôsmeho poschodia. Asi o štvrtej hodine mu sused J. T. zazvonil pri vstupných dverách a povedal mu, že ako fajčil vo svojom okne uvidel, ako dvaja muži za sebou ťahajú 2 kusy bicyklov, pričom vybehli z ich obytného bloku a, že celú vec ihneď oznámil na políciu. Poškodený sa obliekol, vyšiel von na ulicu a tam na parkovisku pred obytným blokom číslo XX sa na zemi nachádzali jemu odcudzené bicykle. Oba bicykle boli pred odcudzením spolu zviazané reťazou.

Svedok J. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva na ul. E.. Q. XX v P. na X. G.. Vtedy v noci išiel pozerať hokej, stál v okne a fajčil. Videl, ako niekto z ich vchodu vyťahuje 2 bicykle. Išlo o dve osoby, boli to asi muži. Svedok na nich zakričal, načo oni pustili bicykle a začali utekať preč. Medzitým volal policajtov a zbehol dole po schodoch. Prebehol okolo činžiakov zo zadnej strany a tam boli hodené tie bicykle. Počkal tam na políciu a oni potom tie bicykle zobrali. Ako vyzerali tí dvaja muži čo brali bicykle, to uviesť nevie, pretože tam bola a svedok pozeral zo 4. Poschodia. Čo mali oblečené, to si už nepamätá a do tváre im nevidel.

Svedok E. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval vtedy ako príslušník polície a boli vyslaní na ul. E.. Q. E. P., aby prevelili oznámenie o krádeži bicyklov. Išiel tam na výjazd s kolegom, ktorého meno si už nepamätá. Keď prichádzali ku kruhovému objazdu, ktorý je pred budovou Sociálnej poisťovne, tak videli dve osoby, ktoré boli bez bicyklov, ktoré keď ich zbadali začali utekať smerom po schodoch, smerom dole k jame. Svedok ich vyzval, aby zastavili, čo oni poslúchli, potom sa vrátili, nastúpili do auta, zaviezol ich na obvodné oddelenie na Starohájsku ulicu, kde sa to potom s nimi riešilo. Tieto dve osoby, o ktorých hovoril obžalovaní W. O. a E. B.. Nepamätá si, či tieto osoby, ktoré boli zbadané blízko miesta, kde malo dôjsť ku krádeži niečo hovorili ohľadne tých kradnutých bicyklov alebo nie. Z listinných dôkazov súd oboznámil zápisnicu o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciu a odborné vyjadrenie k výške škody. Z výpovedí svedkov uvedených obžalovaných a svedkov dospel súd k záveru, že obaja obžalovaní spáchali skutok, ktorý sa im kladie za vinu. Obžalovaný E. B. na hlavnom pojednávaní síce najskôr popieral spáchanie skutku, neskôr sa však k nemu priznal a uviedol, že tento skutok spáchal spolu s obžalovaným W. O.. Obžalovaný W. O. sa tiež vo svojej výpovedi v prípravnom konaní priznal k tomuto skutku, no na hlavnom pojednávaní jeho spáchanie poprel. Svoje rozdielne výpovede nevedel na hlavnom pojednávaní logickým a dôveryhodným spôsobom vysvetliť. Výpovede svedkov potom svedčia o mieste a čase spáchania skutku a tom, že páchatelia boli dvaja. Listinné dôkazy preukazujú násilné

vniknutie do priestorov, kde mal poškodený predmetné bicykle v činžiaku uskladnené, ako i to, kde boli tieto následné nájdené. Na základe týchto dôkazov súd ustáli vinu oboch obžalovaných na tom skutkovom a právnom základe, ako je uvedené v obžalobe.

K skutku uvedenému v bode 2 rozsudku.

Obaja obžalovaní - W. O. aj G. M. urobili vyhlásenie o svojej vine podľa . Po splnení ďalších zákonných podmienok súd prijal ich vyhlásenie a rozhodol, že dokazovanie o vine sa v tomto bode obžaloby nevykoná. Vyhlásením o vine obžalovaných, ktoré súd prijal, mal súd vinu obžalovaných zo spáchania tohto skutku za preukázanú.

K skutku uvedenému v bode 3 rozsudku.

Obžalovaný W. O. sa v plnom rozsahu k spáchaniu tohto skutku priznal a uviedol, že z dlžnej sumy výživného nezaplatil ani časť, za mesiace február a marec 2011 bežné výživné tiež nezaplatil. Naposledy bol vo výkone trestu od 27.6.2010 do 27.12.2010, potom čo sa vrátil z výkonu trestu si nestačil nájsť prácu, prácu si nenašiel ani v priebehu konania hlavného pojednávania je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Dávku v nezamestnanosti mu priznali, ale peniaze mu ešte neposlali. Iným spôsobom na výživu dieťaťa neprispieval.

Poškodená C. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila skutočnosti, ktoré uviedla už v prípravnom konaní a z ktorých vyplýva, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť na maloletého syna tak ako to je uvedené v obžalobe a túto povinnosť si neplnil ani po podaní obžaloby, ani v období konania hlavného pojednávania. Z dlžnej sumy zameškaného výživného vo výške 2.970,85 Euro obžalovaný nič nezaplatil. Syn V. J.R. navštevuje od septembra 2010 škôlku. Obžalovaný o syna záujem neprejavuje, žiadne vecné dary alebo iné plnenia mu nedáva.

Z výpovedí obžalovaného, matky maloletého dieťaťa, ako i oboznámených listinných dôkazov vzťahujúcich sa jednak k súdnemu rozhodnutiu o výchove dieťa a výške vyživovacej povinnosti obžalovaného, ako i preukazujúce platenie výživného zo strany obžalovaného, dospel súd k záveru, že došlo k spáchaniu skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a na tom právnom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Ku skutku uvedenému v bode 4 rozsudku.

Obžalovaný W. O. urobil vyhlásenie o svojej vine podľa a po splnení ďalších zákonných podmienok súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie o vine sa v tomto bode obžaloby nevykoná. Vyhlásením o vine obžalovaného, ktoré súd prijal, mal súd vinu obžalovaného zo spáchania tohto skutku za preukázanú.

K rozhodnutiu o treste.

Pri rozhodovaní o treste súd u všetkých obžalovaných vychádzal najmä z ustanovenie . Obžalovanému E. B. súd ukladal súhrnný trest podľa podľa zásad pre ukladanie trestu uvedených v . Obžalovaný bol v minulosti sedemkrát súdne trestaný, v prevažnej miere za majetkovú trestnú činnosť, vo všetkých prípadoch nepodmienečným trestom odňatia slobody (v dvoch prípadoch súhrnným). Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin, za ktorý bol týmto rozsudkom uznaný za vinného skôr, ako bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 24.8.2012 sp. zn. , na trest odňatia slobody 4 mesiace nepodmienečne, ukladal mu súd za oba zbiehajúce sa skutky (trestné činy) jeden súhrnný trest odňatia slobody. S prihliadnutím na prevahu priťažujúcich okolností súd upravil trestnú sadzbu uvedenú v v zmysle , t.j. na úroveň 8 mesiacov až 2 roky. V takto upravenej trestnej sadzbe uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na 8 mesiacov,

keď zohľadnil jednak priznanie sa obžalovaného, ako i to, že od spáchania trestného činu uplynuli takmer 4 roky. Takto uložený trest bude spĺňať najmä účel ochrany spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a účel tzv. generálnej prevencie a v menšej miere účel tzv. individuálnej prevencie. Na výkon trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Obžalovanému W. O. súd ukladal za viacnásobnú trestnú činnosť dva tresty. Jeden súhrnný trest odňatia slobody za trestnú činnosť uvedenú v bodoch 1 a 2 rozsudku, ktorá sa mu časovo zbieha s trestnou činnosťou, za ktorú bol už právoplatne odsúdený v konaní tunajšieho súdu vedenom pod sp.zn. . V tomto konaní mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Trestná činnosť, za ktorú bol odsúdený v konaní vedenom pod sp.zn. sa zbieha s trestnou činnosťou, za ktorú bol uznaný vinným v bodoch 1 a 2 tohto rozsudku a za túto mu uložil súd súhrnný trest odňatia slobody, podľa zásad uvedených v , v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne. Pri stanovení výšky trestu vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v ust. (6 mesiacov až 3 roky), ktorú upravil v zmysle , keďže na strane obžalovaného našiel prevahu priťažujúcich okolností. V takto upravenej trestnej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky uložil obžalovanému súhrnný trest v trvaní 16 mesiacov a na jeho výkon zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Pri stanovení jeho dĺžky vychádzal najmä zo skutočnosti, že od ich spáchania uplynuli takmer štyri roky a uloženie prísnejšieho trestu by nemalo na páchateľa prevýchovný účinok. Nakoľko s uložením súhrnného trestu súd rušil pôvodne uložené tresty v konaní tunajšieho súdu vedenom pod sp.zn. a súhrnný trest zároveň nemôže byť miernejší ako pôvodný trest, opätovne uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky. Druhý trest mu ukladal za trestnú činnosť uvedenú v bodoch 3 a 4 rozsudku a to trest úhrnný podľa zásady uvedenej v ust. . Pri určení výšky vychádzal z trestnej sadzby stanovenej v , teda zákonného ustanovenia spomedzi posudzovaných najprísnejšie trestného. Základnú trestnú sadzbu opäť upravil v zmysle pri prevahe priťažujúcich okolností a dolnú hranicu trestnej sadby zvýšil o jednu tretinu z rozdielu dolnej a hornej hranice trestnej sadzby. Takto upravená trestná sadzba je 28 mesiacov až 5 rokov. Na naplnenie účelu trestu postačuje zloženie trestu minimálneho, t.j. 28 mesiacov. Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu tohto trestu súd vychádzal z rovnakých úvah ako pri ukladaní vyššie citovaného súhrnného trestu. Obžalovaný bol v minulosti osemkrát súdne trestaný, tiež v prevažnej miere za majetkovú trestnú činnosť, tri odsúdenia má v súčasnosti zahladené. V prípadoch ostatných štyroch odsúdení mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (v jednom prípade súhrnný). Spolu s vyššie citovaným súhrnným trestom uložený úhrnný trest dostatočne naplní najmä funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti.

Obžalovaný G. M. bol doposiaľ 15 krát súdne trestaný, ostatnýkrát rozsudkom Okresného súdu Tmava zo dňa 2.5.2013 sp.zn. , právoplatným v ten istý deň, ktorým mu bol za viacnásobnú trestnú činnosť uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 11 mesiacov. V prípade aktuálneho trestného stíhania by prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody práve k uvedenému rozsudku Okresného súdu Tmava zo dňa 2.5.2013 sp.zn. . Za spáchanie prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa k , , hrozí obžalovanému uloženie trestu odňatia slobody vo dĺžke maximálne 3 roky. Nakoľko mu bol uložený trest odňatia slobody presahujúci najvyššiu možnú výmeru stanovenú v , súd rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu pri naplnení podmienok uvedených v .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.