Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-313-2013.pdf
PDF · 106.62 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/313/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 30807484 proti žalovanému: Exekútorsky úrad, JUDr. Jozef Šváb, súdny exekútor, Drevárska 6, Spišská Nová Ves, IČO: 35512954, o zaplatenie 91 998,62 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobný návrh z a m i e t a.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 2 209,31 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.5.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 91 998,62 eur. V návrhu uviedla, že v exekučných konaniach č. EX 382/2003 a EX 356/2003 vedených žalovaným si ako oprávnená uplatnila proti povinnému Agrodružstvo Studenec vymáhanie pohľadávok v sume 62 116,80 eur a 29 881,82 eur. V exekučnom konaní vedenom pod č. EX 7/2004 žalovaný vykonal proti povinnému Agrodružstvo Studenec dražbu nehnuteľností a v dražbách konaných dňa 10.8.2004, 19.11.204, 21.3.2005 a 31.8.2005 predal nehnuteľností za sumu 206 320,62 eur. Do dražby boli prihlásené aj pohľadávky žalobkyne vymáhané v exekučných konaniach č. EX 382/2003 a EX 356/2003. Podľa zápisnice o opakovanom rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa 2.5.2006 mali byť pohľadávky žalobkyne uspokojené v plnej výške. Okresný súd Poprad uznesením č. 12Er/17/2004-204 zo dňa 21.9.2006 rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností schválil. Žalovaný žalobkyni ako oprávnenej v exekučných konaniach č. EX 382/2003 a EX 356/2003 výťažok z dražby nepoukázal a preto bol výzvami zo dňa 4.5.209, 8.11.2010 a 20.7.2012 vyzvaný na poukázanie žalovanej sumy. Žalovaný na výzvy nereagoval.
Vo veci tunajší súd pod sp. zn. 5Ro/1557/2013-26 dňa 19.7.2013 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a tiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne poukazujúc na uplynutie 3 - ročnej premlčacej doby dňom 23.12.2009, keďže uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Er/17/2004 zo dňa 21.9.2006 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.12.2006.
Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní vo veci uviedla, že žalobkyňa ako oprávnená v exekučných konaniach vedených žalovaným pod číslom EX 382/2003 a EX 356/2003 si uplatnila pohľadávku voči povinnému Agrodružstvu Studenec v celkovej výške 91.998,62 eur. Žalovaný v exekučnom konaní
vedenom pod číslom EX 7/2004 na návrh oprávneného Obec Studenec proti povinnému Agrodružtvo Studenec vykonal dražbu nehnuteľností patriacich povinnému. V rámci tohto exekučného konania žalovaná si prihlásila svoje pohľadávky, ktoré boli vymáhané v uvádzaných exekučných konaniach. Po vykonaní dražby nehnuteľností bol vykonaný rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností, podľa ktorého pohľadávky žalobkyne mali byť uspokojené v plnej výške. Rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností bol schválený Okresným súdom Poprad uznesením zo dňa 21. 9. 2006. Po zaplatení najvyššieho podania a nadobudnutí právoplatnosti uvádzaného uznesenia Okresného súdu Poprad mali byť žalovaným vyplatené žalobkyni prihlásené pohľadávky. K tomu však nedošlo. Žalobca sa až v rámci trestného konania, kde bol vyhotovený znalecký posudok dozvedel, že na základe schváleného rozvrhu výťažku z dražby boli pohľadávky niektorých oprávnených uspokojené, k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne však nedošlo. Trestné oznámenie pokiaľ sa týka predmetnej pohľadávky bolo zo strany žalobkyne podávané na polícii niekedy v novembri 2012. Pokiaľ sa týka najvyššieho podania z dražby nehnuteľností, ktorá bola vykonaná v rámci exekučného konania EX 7/2004, o tomto sa žalobkyňa dozvedela až v rámci trestného konania.
Žalovaný žiadal žalobný návrh zamietnuť. Poukázal na to, že o pohľadávke žalobkyne sa dozvedel až na polícii v roku 2013, kde mu bolo oznámené, že nevyplatil z rozvrhu výťažku pohľadávku žalobkyne ako oprávnenej. Následne z nahliadnutia do exekučných spisov zistil, že skutočne pohľadávka žalobkyni vyplatená nebola. Uviedol, že v roku 2006, ale aj predtým mal zdravotné problémy, exekučnej činnosti sa venoval už len povrchne. Pohľadávka žalobkyne nebola vyplatená z dôvodu, že o tejto nemal vedomosť. Činnosť súdneho exekútora ukončil 3. 6. 2013. Uvedené exekučné spisy boli už založené v archíve a teda ich považoval za skončené. Exekučné spisy, ako aj ekonomická agenda boli ním predkladané vyšetrovateľovi, ktorý sa týmito spismi oboznámil a boli vypočuté aj ostatné oprávnené osoby z uvedeného exekučného spisu, ktoré boli zahrnuté do rozvrhu výťažku. K úhrade najvyššieho podania z dražby nehnuteľností uviedol, že vo veci šlo o opakovaný rozvrh výťažku z dražby, teda prvý zrejme nebol schválený. Presne kedy bolo urobené najvyššie podanie sa vyjadriť nevedel.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Na návrh žalobkyne ako oprávnenej proti povinnému Agrodružstvo Studenec boli žalovaným vedené dve exekučné konania a to na základe návrhov navykonanie exekúcie zo dňa 8.9.2003 a 13.11.2003. V exekučnom konaní č. EX 356/2003 bolo dňa 2.12.2003 vydané žalovaným upovedomenie o začatí exekúcie pre vymoženie istiny 900 220,- Sk s príslušenstvom a v exekučnom konaní č. EX 382/2003 upovedomenie o začatí exekúcie pre vymoženie istiny 1 871 331,- Sk s príslušenstvom bolo vydané dňa 19.1.2004.
Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Er/17/2004-204 zo dňa 21.9.2006 bol schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností vykonaných u súdneho exekútora na rozvrhovom pojednávaní dňa 2.5.2006. Z odôvodnenia tohto uznesenia bolo zistené, že žalovaný na rozvrhovom pojednávaní prejednal prihlásené pohľadávky, okrem iného aj pohľadávky žalobkyne vymáhané žalovaným v exekučných konaniach č. EX 382/2003 a EX 356/2003, ktoré boli plne uspokojené a to vo výške 900 220,- Sk a vo výške 1 871 331,- Sk. Právoplatnosť nadobudlo uvedené uznesenie dňa 22.12.2006. Žalobkyni bolo uvedené uznesenie Okresného súdu Poprad doručené dňa 23.10.2006. Právoplatnosť uznesenia bola žalobkyni oznámená Okresným súdom Poprad na základe jej žiadosti zo dňa 30.3.2009 doručenej Okresnému súdu Poprad dňa 1.4.2009. Podľa oznámenia Okresného súdu Poprad v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/17/2004 bolo dňa 11.1.2011 žalovaným vrátenie poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie.
Žalovaná výzvami zo dňa 20.7.2012, 8.11.2010 a 4.5.2009 vyzvala žalovaného na poukázanie výťažku z dražby v zmysle uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Er/17/2004 zo dňa 21.9.2006. výzvu zo dňa 4.5.2009 prevzal žalovaný podľa priloženej doručenky dňa 12.5.2009.
Uznesením okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi č. ČVS: ORP-870/ OEK-SN-2012 zo dňa 4.1.2013 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. b/ trestného zákona, preto, že súdny exekútor si prisvojil finančné prostriedky vo výške 91 998,62 eur, ktoré vymohol v exekučnom konaní č. EX 7/2004 v dražbách konaných dňa 8.4.2004, 10.8.2004, 19.11.2004, 21.3.2005 a 31.8.2005, do ktorého konania boli prihlásené ak pohľadávky Sociálnej poisťovne vymáhané v exekučných konania č. EX 382/2003 a EX 356/2003, ktoré boli uspokojené v plnej výške, keďže v dražbách boli predané nehnuteľností za sumu 6 215 615,- Sk, ktorú exekútor prevzal od vydražiteľov. Exekútor v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech nesplnil si povinnosť uloženú v § 165 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., ktorá mu ukladá do siedmich dní poukázať oprávneným osobám prikázané sumy, pričom uznesenie Okresného súdu Poprad o schválení rozvrhu výťažku dražby nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2206, oprávnenému výťažok z dražby nebol poukázaný, ale použitý pre potreby exekútorského úradu. Žalovaná sa dňa 30.1.2013 v zmysle § 46 ods. 5 trestného poriadku pripojila k trestnému konaniu s nárokom škody vo výške 91 998,62 eur.
Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 311/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moc, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy, ku ktorej malo dôjsť v súvislosti s činnosťou žalovaného ako súdneho exekútora tým, že po vykonaní dražby v rámci exekučného konania a schválení rozvrhu výťažku vykonanej dražby žalovaný ako súdny exekútor nepreviedol na žalobcu časť finančných prostriedkov získaných dražbou nehnuteľností povinnej osoby tak, ako to bolo uvedené v rozhodnutí exekučného súdu. Z uvedeného je zrejme, že ku škode malo dôjsť v súvislosti s činnosťou žalovaného ako súdneho exekútora, ktorý vykonával exekučnú činnosť na základe poverenia súdu.
Žalovaný v konaní namietal, že zo žalobného návrhu nie je zrejmý právny titul, na základe ktorého sa žalobca svojho nároku domáha. Tu je potrebné uviesť, že žalobcovi nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia povinnosť právne kvalifikovať nárok, ktorého sa domáha. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2013 žalobca však poukázal na ustanovenia § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka s tým, že voči žalovanému má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný zadržiava finančné prostriedky získané výťažkom z dražby, z ktorých mali byť uspokojené pohľadávky žalobcu a to bez právneho dôvodu. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tento zákon upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto vzťahy neupravujú iné zákony. Uvedené vzťahy sú založené na princípoch rovnosti ich subjektov. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku je zrejme, že vzťah medzi súdnym exekútorom, ako osobou vykonávajúcou činnosť, ktorú inak zabezpečuje štát svojimi orgánmi a účastníkmi exekučného konania je vzťahom verejnoprávnym a nie súkromnoprávnym tak, ako je vymedzený v § 1 Občianskeho zákonníka. Exekútor je totiž štátom splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu rozhodnutí a teda pri exekučnej činnosti vykonáva úlohy štátneho orgánu. Z tohto dôvodu nárok žalobcu nemožno posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Ako bolo vyššie uvedené žalobca je povinný svoj nárok vymedziť len skutkovo, nemusí ho vyhodnotiť právne. Pokiaľ aj žalobca svoj nárok právne vymedzí, súd tým nie je viazaný a nesprávne právne vymedzenie nároku nemôže byť dôvodom zamietnutia žalobného návrhu. V danom prípade súd posúdil nárok žalobcu vzhľadom na ním vymedzený skutkový stav ako nárok na náhradu škody. Exekučný poriadok upravuje zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v citovanom ustanovení § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle tohto ustanovenia však zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti prichádza do úvahy, len ak osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto právnym predpisom je zákon č. 514/2003 Z.z. Vznik zodpovednosti podľa uvedeného zákona predpokladá výkon exekučnej činnosti na základe poverenia súdu podľa ustanovení Exekučného poriadku. V danej veci súdny exekútor vykonával exekúciu na základe poverenia súdu. Pri exekučnej činnosti vymohol finančné prostriedky dražbou nehnuteľnosti povinnej, z ktorých ako súdny exekútor mal podľa rozhodnutia exekučného súdu uspokojiť prihlásené pohľadávky žalobkyne v rámci vedeného exekučného konania. Skutočnosť, že tieto finančné prostriedky žalobkyni neboli vyplatené žalovaný ani nenamietal, naopak sám poukázal na to, že vzhľadom na jeho vtedajší zdravotný stav výkon jeho exekučnej činnosti nebol taký, aký by podľa práva mal byť.
Žalovaný v konaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to, že ku škode žalobkyne došlo v súvislosti s exekučnou činnosťou žalovaného ako súdneho exekútora, ktorý exekúciu vykonával na základe poverenia súdu t.j. pri exekučnej činnosti mal postavenie verejného činiteľa, súd dospel k záveru, že námietka nedostatku pasívnej legitimácie zo strany žalovaného je dôvodná a že za škodu v danom prípade zodpovedá štát podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.
Napriek konštatovaniu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní sa súd zaoberal aj námietkou premlčania nároku žalobkyne uplatnenou zo strany žalovaného. Touto námietkou sa súd zaoberal z dôvodu, že napriek vyššie uvedených skutočnostiam je potrebné uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR v skutkovo obdobných veciach nie je jednotná, kým napríklad Najvyšší súd ČR v obdobných veciach ustálil právny názor, že za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone verejnej moci zodpovedá štát, ale aj súdny exekútor. Poškodený si môže vybrať proti komu podá žalobný návrh a to, či proti štátu zastúpenému príslušným ústredným orgánom štátnej správy alebo či proti samotnému súdnemu exekútorovi resp. nie je vylúčené, aby náhradu škody uplatňoval súčasne proti obom uvedeným subjektom.
V prípade zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú žalovanému podľa § 33 Exekučného poriadku námietku premlčania súd by posudzoval podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že Exekučný poriadok otázku premlčania nároku na náhradu škody neupravuje. Podľa citovaného ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka subjektívna 2-ročná premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený subjekt dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Dokazovaním bolo preukázané, že uznesenie Okresného súdu Poprad č. 12Er/17/2004-204 zo dňa, ktorým bol schválený rozvrh výťažku dražby, bolo žalobkyni doručené dňa 23.10.2006. Podľa aj vtedy platného ustanovenia § 165 ods. 1 Exekučného poriadku, po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor do siedmich dní oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky. Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku dražby nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2006. V tom čase museli byť uhradené už aj najvyššie podania urobené pri dražbách, ktoré sa konali v dňoch 10.8.2004, 19.11.2004, 21.3.2005 a 31.8.2005 poukazujúc na ustanovenie § 142 ods. 3 Exekučného poriadku. Už 30.11.2006 teda žalobca pri zachovaní náležitej opatrnosti musel vedieť o škode a to o jej výške, ktorá bola zrejme z uznesenia exekučného súdu, aj o tom kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa o škode žalobca dozvedel z oznámenia exekučného súdu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu výťažku z dražby t.j. 1.4.2009. Premlčacia doba tak uplynula najneskôr dňa 1.4.2011. Pokiaľ sa aj žalobca pripojil s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní, urobil tak najskôr až v novembri 2012 a teda k spočívaniu premlčacej doby nemohlo dôjsť. Žalobný návrh tak podal žalobca po uplynutí premlčacej doby.
Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy priznané žalovanému pozostávajú z trov právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 10 uvedenej vyhlášky t.j. z hodnoty sporu vo výške 605,81 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za tri úkony právnej služby a to :
-prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 16.9.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/)
- odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 24.9.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/)
- účasť na pojednávaní dňa 28.1.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/)
t.j. spolu odmena 1 817,43 eur (605,81 eur krát tri).
Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu určeného podľa § 22 uvedenej vyhlášky a to za úkony v roku 2013 dva krát po 7,81 eur a za úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eura t.j. režijný paušál spolu 23,66 eur. Odmena spolu s režijným paušálom tak prestavuje sumu 1 841,09 eur, z ktorej bola určená 20 % DPH vo výške 368,22 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovaného tak činia 2 209,31 eur.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd nezaviazal žalovaného k úhrade súdneho poplatku z návrhu z dôvodu, že bol v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.