Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-313-2011.pdf
PDF · 83.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/313/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom v právnej veci navrhovateľov: 1. C. M., 2. A. M., obaja R., E. 4, obaja zastúpení JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátom, Bratislava, Domašská 11, proti odporcovi: HABITAT, spol. s r. o., Bratislava, Saratovská 4, IČO: 35 713 429, zastúpeného JUDr. Evou Bellovou, advokátkou, Mliečno 511, okres Šamorín, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd určuje, že právny úkon výpoveď z nájmu bytu zo dňa 20. 09. 2011, ktorým odporca vypovedal navrhovateľom v 1. a 2. rade nájom jednoizbového bytu č. XX, na XX. podlaží obytného domu, súpisné č. XXXX, umiestneného na pozemku č. XXXX, katastrálne územie N., na E. X v R., všetko zapísané na LV č. XXXX, vedenom na E. katastra pre hlavné mesto SR R. je neplatný.
Odporca je povinný v lehote troch dní zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania 99,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 398,49 eura na účet JUDr. Ľudovíta Földesa, Bratislava, Domašská 11.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 25. 11. 2011 žiadali navrhovatelia súd, aby určil, že právny úkon výpoveď z nájmu bytu zo dňa 20. 09. 2011, ktorým odporca vypovedal nájom navrhovateľom k jednoizbovému bytu č. XX, na XX. podlaží v R., E. 4, je neplatný.
Odporca nesúhlasil s návrhom a žiadal ho zamietnuť, pretože tu nie sú žiadne dôvody pre vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu.
Súd vykonal dokazovanie a zistil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade majú právo spoločného nájmu k jednoizbovému bytu č. XX, na XX. podlaží v R., E. X od uzavretia manželstva dňa 19. 08. 2006. Podaním odporcu zo dňa 20. 09. 2011 bol navrhovateľom vypovedaný nájom jednoizbového bytu č. XX, na 9. poschodí v R., E. X v zmysle § 2 ods. 1, písm. d) zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. V súlade s § 3 ods. 1 tohto zákona je výpovedná lehota 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N., súd zistil, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti bytu č. XX, na XX. nadzemnom podlaží (9. poschodie), podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXXX. Na Okresnom súde Bratislava IV prebieha pod č. k. 7C 416/2004 od 06. 12. 2004 konanie o určenie
povinnosti vlastníkovi odpredať jednoizbový byt č. XX, na 9. poschodí, bytového domu v R., E. č. XXXX/ X a príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Účastníkmi tohto konania sú navrhovatelia na strane navrhovateľa a odporca a JUDr. D.na strane odporcu. Podľa navrhovateľov vzhľadom na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Bratislava IV č. k. 7C 416/2004 o určenie povinnosti vlastníkovi na odpredaj bytu, je výpoveď z nájmu bytu zo dňa 20. 09. 2011 absolútne neplatná pre rozpor s ustanovením § 2 ods. 1 písm. c) s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z. z., pretože prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu bez udania dôvodu, v tomto prípade až do dvoch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia súdu v predmetnej právnej veci. Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že odporca doručil navrhovateľom výpoveď z nájmu bytu podľa § 2 ods. 1, písm. d), zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. Navrhovatelia vo svojej žalobe nepopierajú, že by dôvody výpovede neboli naplnené, ale namietajú, že právny úkon výpovede je neplatný. Zákon č. 260/2011 Z. z. neobsahuje ustanovenia, či je možné a z akých dôvodov a v akej lehote podať návrh na súd na vyslovenie neplatnosti výpovede danej v zmysle tohto zákona. V § 2 ods. 2 a 3 sa uvádza prenajímateľ bytu podľa § 2, ods. 1 písm. c) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o vydaní nehnuteľnosti. Výpovedná lehota je 6 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Nájom bytu podľa § 2 ods. 1, o ktorom sa vedie súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu, môže prenajímateľ vypovedať bez udania dôvodu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Výpovedná lehota je 6 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi dourčená výpoveď. V § 2 ods. 1 písm. c) zákona sa uvádza, v domoch, v ktorých prebieha súdne konanie o ich vydanie podľa osobitných predpisov alebo súdne konanie o určenie vlastníctvo v spore s obcou až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v týchto konaniach a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 O. z. a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza ako dôvody neplatnosti právneho úkonu výpovede nájmu bytu, skutočnosť, že ako navrhovateľ v inej žalobe sa domáha na súde určenia povinnosti odpredať byt do vlastníctva. Táto žaloba nie je v žiadnom prípade totožná, čo do dôvodu a ani čo do subjektov označených vyššie citovanými ustanoveniami zákona, ktoré by obmedzovali odporcu pri výkone jeho práva vypovedať nájom bytu v zmysle citovaného zákona, to znamená, že odporca nie je v tomto spore s navrhovateľom, ktoré uvádza zákon a s ktorými dôvodmi spája odlišný termín možností výpovede. Účastníci nevedú konanie o vydanie nehnuteľnosti, ani o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu a ani odporca (ani navrhovatelia) nevedú žiadny spor o určenie vlastníctva s obcou (§ 2 ods. 1, písm. c) zákona, na ktorý poukazuje aj dôvodová správa k § 7 ods. 3 zákona, na ktorý poukazuje vo svojej žalobe navrhovateľ). Z uvedeného vyplýva, že dôvody na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu uvádzané v návrhu neexistujú, a preto je odporca toho názoru, že výpoveď nájmu bytu zo dňa 20. 09. 2011 je platná a účinná.
V zmysle § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 260/2011 Z. z. sa tento vzťahuje na byty, v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu 2) alebo ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu 2) nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z. z. nájom bytu podľa § 2 ods. 1, o ktorom sa vedie súdne konanie o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu, môže prenajímateľ vypovedať bez uvedenia dôvodu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Výpovedná lehota je šesť mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Z citovaných ustanovení § 3 ods. 1 zákona vyplýva, že prenajímateľ takéhoto bytu môže dať nájomcovi výpoveď aj bez uvedenia dôvodu ako k tomu došlo aj v prejednávanej veci.
Súčasne však z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona pre prenajímateľa vyplývajú určité obmedzenia, ktoré musia byť naplnené, ak má byť výpoveď v súlade so zákonom a teda platná. Základnou podmienkou platnosti výpovede v zmysle § 3 ods. 3 je skutočnosť, že bolo právoplatne skončené súdne konanie v zmysle tohto ustanovenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza konania, ktoré prekážku výpovede zakladajú, pričom výslovne sa tu uvádzajú len konania o prechode nájmu bytu alebo výmene bytu. Napriek uvedenému je však nevyhnutné takúto prekážku vidieť aj v iných, než v zákone výslovne uvedených konaniach. Účelom predmetného ustanovenia je dočasne odložiť vznik práva prenajímateľa dať nájomcovi výpoveď bez uvedenia dôvodu, a to predovšetkým vzhľadom na to, že pred právoplatným skončením takéhoto konania tu existuje neistota ohľadne otázky účastníkov nájomného vzťahu, ktorý má v dôsledku výpovede z nájmu skončiť. Uvedené je pritom zrejmé aj z dôvodovej správy zákonu č. 260/2011 Z. z., v ktorej sa k tomuto ustanoveniu uvádza, že v ods. 3 sa rieši prípad a kde je zrejmé, ktorá osoba je v postavení nájomcu z dôvodu prebiehajúceho konania o prechode nájmu bytu alebo výmeny bytu. Za takýchto okolností je potom v záujme rešpektovania obsahu tohto ustanovenia a na naplnenie jeho účelu nevyhnuté rozšíriť okruh konaní, ktoré bránia výpovedi podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona aj na ďalšie v zákone výslovne neuvedené konania. Medzi takéto konania nepochybne patria všetky konania, ktorých výsledkom môže byť určenie inej osoby prenajímateľa alebo nájomcu, než sú osoby, ktoré vystupujú v tomto právnom postavení pred rozhodnutím súdu a pred doručením výpovede z nájmu bytu podľa § 3 zákona. Poukazujúc na vyššie uvedené potom možno dôjsť k záveru, že nájom bytu podľa § 2 ods. 1, o ktorom sa vedie akékoľvek súdne konanie, ktorého výsledkom môže byť zmena osoby na strane prenajímateľa alebo nájomcu, možno vypovedať bez uvedenia dôvodu až po právoplatnom skončení takéhoto súdneho konania do dvoch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia súdu, pričom výpovedná lehota je 6 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho v mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. V danom prípade ohľadne predmetného bytu prebieha na Okresnom súde Bratislava IV súdne konania, v ktorom sa navrhovatelia domáhajú proti odporcovi a C.. V. ako odporcovi v 2. rade, uloženia povinnosti uzavrieť s navrhovateľmi zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorého sa týka sporná výpoveď z nájmu, pričom ako predbežná otázka je predmetom konania aj otázka vlastníctva bytu odporcom. Výsledkom tohto konania teda môže byť aj zmena subjektov nájomného vzťahu, prípadne dokonca aj zmena v samotnej existencii nájomného vzťahu ako takého. Keďže na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie, ktorého výsledkom môže byť v konečnom výsledkom zmena osoby na strane nájomcu aj prenajímateľa, nebol odporca oprávnený vypovedať nájom z bytu navrhovateľom. Nakoľko neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre výpoveď z nájmu bytu podľa § 3 zákona, predmetná výpoveď zo dňa 20. 09. 2011 je v rozpore so zákonom a podľa ustanovenia § 39 O. z. absolútne neplatným právnym úkonom a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle §§ 142 ods. 1 a 149 O. s. p. a vzhľadom na plný úspech navrhovateľov v konaní im priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 eura a trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z troch úkonov advokáta po 57,- eur, jedného úkonu 58,69 eura, 30,035 eura a 61,87 eura, režijný paušál 7,41 eura 4x, 7,63 eura 1x a 7,81 eura 2x, 8,04 eura 2x s tým, že nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.