Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-1094-2013.pdf
PDF · 97.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/1094/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., J. XXX, zast. Centrom právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, M.. B. J., so sídlom B. XX, XXX XX K. K., proti odporkyni: N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, v konaní zast. JUDr. Milošom Barancom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Majerská cesta 96, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 16. 10. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/380/2012-210 zo dňa 09. 10. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho konania v sume 81,47 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Miloša Baranca v lehote do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou. Navrhovateľ bol zaviazaný nahradiť odporkyni trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu JUDr. Miloša Baranca v sume 325,82 € v lehote do troch dní. Navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu z titulu náhrady trov štátu 24 € v lehote do troch dní.
V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol: „Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 12. 12. 2012 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva majetku s odporkyňou.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva došlo dohodou.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom 34P/110/2011 tunajšieho súdu, svedeckou výpoveďou Z. L., V. I. L. E. M. J. a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 12. 07. 1996. Zaniklo rozvodom na základe rozsudku tunajšieho súdu v konaní 34P/110/2011 dňom 27. 02. 2012.
Podľa tvrdenia navrhovateľa za trvania ich manželstva s odporkyňou nadobudli do BSM hnuteľné veci, ktoré sa ku dňu zániku ich manželstva nachádzali v ich dome. Čo sa týka vyporiadania BSM, dohodli
sa s odporkyňou, že mu zanechá kuchynský linku a elektrický sporák. Zobrala však všetko. Veci boli zakupované z hypotéky na dom a zo stavebného sporenia (č. l. 21 spisu).
Na pojednávaní dňa 24. 04. 2013 uviedol, že už v rozvodovom konaní sa dohodli, že on chce kuchynskú linku a sporák s tým, že povedal odporkyni, že nech si vezme, čo chce.
V priebehu konania potvrdil, že došlo k vydaniu sporáka, radiátora a počítača s tým, že kuchynskú linku mu prisľúbila vydať matka odporkyne. Napriek tomu však trval na návrhu, keďže nedošlo ku dohode o tom, kto bude splácať spoločné pôžičky.
Za trvania manželstva si s odporkyňou vzali dve pôžičky spoločne, prvú v O. A. A. a druhú v A. A. V A. A. si vzali pôžičku asi 68 000,-- Eur, z toho polovica išla pre jeho sestru. Zakupovalo sa z nej zariadenie do domu, sporák, práčka, časť kuchynskej linky, robili sa okná, dlažby a prerábala sa detská izba. Dom patril do spoluvlastníctva jeho a jeho sestry. V súčasnej dobe svoju polovicu previedol na matku, ktorá spláca aj túto pôžičku.
Čo sa týka pôžičky v O. A. A., z tejto sa robila elektrická prípojka na dom. Z finančných prostriedkov získaných od A. A. sa kupovala nová pračka a vyplatili sa ďalšie dlhy (č. l. 33 spisu). Z finančných prostriedkov získaných z úveru z O. A. A. sa robili investície do domu (dlažba, plávajúca podlaha, stierky).
Čo sa týka ostatných úverov, z ktorých zostatky dlhu žiadal vyporiadať v rámci BSM (. R. O. K., O.), zmluvy o úvere uzatváral výlučne on, pričom finančné prostriedky boli použití na inkaso, splácanie iných pôžičiek, deti a na zariadenie domácnosti.
Na pojednávaní uviedol, že z úveru u I. ako aj R. čerpal pred 2 až 3 rokmi, platil z toho platby ohľadom domu - plyn, elektriku, úverom u O. K. splácal iné úvery - R. a I. čo sa týka firmy O., úver použil na zaplatenie inkasa.
Odporkyňa potvrdila, že si vzala po rozvode ich manželstva s navrhovateľom všetky hnuteľné veci, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu, z rodinného domu, v ktorom bývali. Bolo to však po vzájomnej dohode. O dlhoch sa pri odchode zo spoločnej domácnosti nerozprávali. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti ešte pred zánikom ich manželstva v decembri 2010 a domov chodieval len sporadicky za deťmi. Predtým žili tak, že žili z jej výplaty a navrhovateľ platil hypotéku a inkaso. Ona sama bývala v dome do apríla roku 2012, keď sa z domu aj s deťmi odsťahovala. V tej dobe si vzala z domu aj všetky hnuteľné veci. Vzala si aj kuchynskú linku, ktorú zabudovali do domu jej mamy, kam sa odsťahovali. Potvrdila, že za trvania manželstva ku dňu zániku ich BSM mali dva úvery - jeden hypotekárny v A. A. a druhý v O. A. A.. Z úveru v O. A. A. sa prerábali plastové okná na rodinnom dome, robila sa stierka v detskej izbe, kúpili sa vnútorné žalúzie a dlažby. Polovica finančných prostriedkov patrila na základe ich dohody sestre navrhovateľa s tým, že ju bude splácať. Zbytok použili na splatenie nejakých dlhov, ktoré mali.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 05. 2013 (č. l. 46 spisu) uviedla, že hypotekárny úver v A. A. bol braný v priebehu manželstva 2-krát. Prvýkrát boli prostriedky použité ako investície do rodinného domu. Druhý úver z roku 2008 bol použitý na vyplatenie časti prvého a zvyšok bol tiež ako investícia do rodinného domu. Z prvého úveru bolo zakupované aj zariadenie domácnosti, z druhého, okrem časti kuchynskej linky, aj niektoré spotrebiče a zariadenia.
Zmluva o úvere s O. A. A. bola uzatvorená v máji 2005. Okrem elektrickej prípojky, plávajúcej podlahy a vonkajších žalúzií boli finančné prostriedky použité aj na zakúpenie „iného zariadenia domácnosti účastníkov." Tento úver prevzala na seba výlučne ona na základe nariadenia exekúcie z dôvodu, že navrhovateľ úver nesplácal.
Podľa § 149 ods. 3 O. z., ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právomoc súdu rozhodovať o návrhu na vyporiadanie BSM je daná len v prípade, ak medzi bývalými manželmi po zániku ich BSM nedošlo k vyporiadaniu dohodou.
V konaní bolo sporné, či došlo medzi účastníkmi k dohode o vyporiadaní ich BSM po zániku ich manželstva, ktorá otázka bola podstatná pre posúdenie právomoci súdu rozhodovať o vyporiadaní BSM.
Pokiaľ predmetom BSM nie je nehnuteľnosť, zákon nevyžaduje pre platnosť dohody o vyporiadaní písomnú formu. Len, ak nedôjde ku vyporiadaniu BSM dohodou, vykoná ho návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 O. z.). Takýto návrh však môže byť podaný len v lehote 3 rokov od zániku BSM, ktorá podmienka bola v danom prípade splnená.
S účinnosťou od 01. 11. 2008 novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 379/2008 doplnila do ustanovenia § 149 nový odstavec 5, podľa ktorého, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v ods. 4, t. j. platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Hoci navrhovateľ v konaní tvrdil, že nedošlo medzi ním a odporkyňou ku dohode o vyporiadaní BSM, nepopieral, že súhlasil s tým, aby si odporkyňa vzala všetky potrebné hnuteľné veci z domácnosti, pričom žiadal, aby mu zanechala kuchynskú linku a sporák. Sporák mu aj v priebehu konania vydala a kuchynskú linku prisľúbila vydať. Tiež nebolo sporné, že pri takejto ústnej dohode medzi nimi absentovala dohoda o tom, kto bude splácať spoločne vzniknuté dlhy za trvania ich manželstva, t.j. v A. sporiteľni a O. A. A.. Táto skutočnosť však sama o sebe neznamená neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM tak, ako to konštatoval vo svojom rozhodnutím aj Najvyšší súd SR 2Cdo/113/2007 zo dňa 27. 05. 2008, t.j. ešte pred účinnosťou ustanovenia § 149 ods. 5 O. z. V zmysle tohto rozhodnutia, ak sa manželia obmedzia len na vyporiadanie majetku, ktorý tvorí ich bezpodielového spoluvlastníctvo (a nie pohľadávky a dlhy), nie je možné z toho vyvodzovať neplatnosť tejto dohody. Všetky práva tretích osôb pochádzajúcich zo záväzkového vzťahu uzatvoreného s manželmi za trvania BSM zostávajú nedotknuté. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 O. z. nepatria do BSM. Pokiaľ aj súdna prax zastávala stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadávajú aj ďalšie spoločné majetkové práva vrátane spoločných pohľadávok, predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv bolo, že nielen že vznikli za trvania BSM, ale vznikli v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. V danom prípade v rámci vyporiadania BSM by prichádzalo do úvahy len vyporiadanie pohľadávok voči A. sporiteľni a Prvej stavebnej sporiteľni, keďže účastníkmi týchto zmlúv boli obaja manželia, ale nemožno povedať, že vznikli v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, keďže sa jednalo v prevažnej miere o investície do výlučného majetku navrhovateľa - rodinného domu, ktorého bol podielovým spoluvlastníkom.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že medzi účastníkmi došlo platne k uzatvorenej dohode o vyporiadaní ich hnuteľného majetku tak, že navrhovateľ podľa vlastného tvrdenia povedal odporkyni, že nech si vezme, čo chce, keď pozdejšie svoj prejav vôle modifikoval na požiadavku, aby mu bola daná do výlučného vlastníctva kuchynská linka a elektrický sporák. Takúto dohodu o novácii odporkyňa v priebehu konania akceptovala svojím konaním (viď ustanovenie § 516 ods. 1 O. z.).
Keďže súd mal za to, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu platnej dohody o vyporiadaní ich BSM, nárok navrhovateľa na jeho vyporiadanie súdnou cestou nebol daný. Z uvedených dôvodov potom súd návrh zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspešnosti v spore, t. j. podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej odporkyni súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po
60,04 Eur - príprava a prevzatie, 3-krát účasť na pojednávaní (24. 04. 2013, 15. 05. 2013 a 29. 05. 2013), plus režijný paušál 4-krát po 7,81 Eur, plus 20 % DPH (54,30 Eur), spolu trovy právneho zastúpenia 325,82 Eur.
O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 OSP tak, že súd uložil neúspešnému navrhovateľovi nahradiť trovy štátu predstavujúce trovy zaplatených nákladov peňažnému ústavu Slovenskej sporiteľni".
Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom zmysle, vyporiadavajú sa aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Zotrvával na názore, že k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou nedošlo. S odporkyňou chcel vyporiadať majetkové vzťahy komplexne, teda aj vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že z hypotekárneho úveru boli nakúpené hnuteľné veci, ktoré si odporkyňa vzala z rodinného domu tak ako ich navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol. Rozhodnutie okresného súdu teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záverom navrhovateľ poukázal na ust. zák. č. 465/2008 Z .z. čl. 12 bod 3, ktorým bolo doplnené ust. § 4 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch v ods. 3, ktorý znie: „Od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného zákona", t. j. podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov je oslobodený od súdneho poplatku.
K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa vyjadrila. Uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z hypotekárneho úveru sa financovala rekonštrukcia rodinného domu, ktorého vlastníkom bol (v čase trvania manželstva a BSM účastníkov) výlučne navrhovateľ a jeho sestra. Zo spoločného majetku bol zhodnocovaný výlučne majetok navrhovateľa. V konaní poukázala na to, že ohľadom splácania hypotéky existovala medzi účastníkmi dohoda, podľa ktorej splátky hypotekárneho úveru sa delili v pomere 50:50 medzi navrhovateľa a jeho sestru. Odporkyňa za zmluve o úvere figuruje ako spoludlžníčka. Túto dohodu potvrdili výpovede samotného navrhovateľa aj jeho matky a sestry. Splácanie druhého spoločného úveru v PSS, a. s., prebrala na seba odporkyňa.
Navrhovateľ tvrdí, že sa s odporkyňou vždy chcel vyporiadať komplexne. Uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM s odporkyňou ale vlastnou výpoveďou potvrdil. Uviedol, že sa dohodli tak, že si môže zariadenie vziať, požadoval len vydať určité konkrétne veci, ktoré mu odporkyňa už vydala.
Navrhovateľ počas celého prvostupňového konania predkladal súdu zmätočné a neurčité podania, z ktorých nebolo jasné, čoho konkrétne sa domáha, menil výpovede, uvádzal tvrdenia, ktoré si vzájomne odporovali a počas celého prvostupňového konania nevyvíjal žiadnu iniciatívu, aby súdu predložil relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd vec správne rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania a správneho zistenia skutkového stavu túto vec aj posúdil. Odporkyňa teda žiadala, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol v plnom rozsahu potvrdený a uplatnila si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).
Ust. § 205 ods. 2 OSP upravuje dôvody, z ktorých je možné podať odvolanie. Ust. § 205a ods. 1 OSP uvádza za akých podmienok možno ako odvolací dôvod použiť skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa. Ako odvolací dôvod nie je uvádzaná skutočnosť, že odvolateľ nemohol uviesť nejaké skutočnosti alebo dôkazy pred súdom prvého stupňa.
Odvolanie iba bez ďalšieho žiada prehodnotiť skutkové prípadne právne závery okresného súdu.
Ust. § 213 ods. 1 OSP uvádza, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7.
Z ods. 2 vyplýva, že ak odvolací súd je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Podľa ods. 3 ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Podľa ods. 4 odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.
Podľa ods. 5 odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete, alebo pri zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2 odvolacís súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.
Podľa ods. 6 dokazovanie podľa ods. 4 a 5 vykoná odvolací súd sám, alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa, alebo dožiadaného súdu.
Podľa ods. 7 citovaného paragrafu ak odvolací súd vykoná dokazovanie podľa ods. 6 prostredníctvom súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa podľa potreby rozhodne aj podľa § 139 a 141. Ak v súvislosti s vykonaním dokazovania je podané proti jeho uzneseniu odvolanie, vec predkladá odvolaciemu súdu až po vykonaní nariadeného dokazovania.
Podľa zákona je teda odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa. Odvolací súd nesmie prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd, odlišne posúdiť skutkový stav v prejednávanej veci.
Navrhovateľ podaným odvolaním žiadal iba prehodnotiť dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a odlišne posúdiť skutkový stav v prejednávanej veci. Takýto postup však zákon nepripúšťa bez toho, aby odvolací súd nepristúpil k akceptácii niektorého z ustanovenia § 213 OSP.
Navrhovateľ nevytýkal súdu opomenutie navrhovaných dôkazov, nevytýkal súdu prvého stupňa nesprávny postu a netvrdil, že sú tu skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a mohli by byť odvolacím dôvodom.
Za tohto stavu veci potom odvolací súd nepreskúmaval rozhodnutie súdu prvého stupňa a akceptujúc dôvody okresného súdu prvostupňový rozsudok potvrdil.
Záverom odvolania navrhovateľ poukazoval aj na ust. § 4 ods. 3 zák .č. 71/1992 Zb. v platnom znení. Tvrdil, že od poplatku by mal byť oslobodený, pretože mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného zákona t. j. podľa zákona č. 327/20045 Z. z.
K tomuto postačí dodať. Centrum právnej pomoci rozhodlo iba o žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci, a samo centrum právnej pomoci v rozhodnutí uviedlo: „Toto rozhodnutie nemá žiaden
vplyv na posúdenie podmienok pre vydanie rozhodnutia o riadnom nároku na poskytnutie právnej pomoci".
Navrhovateľ však ani do dňa rozhodovania odvolacieho súdu nepredložil „rozhodnutie o riadnom nároku na poskytnutie právnej pomoci". Za týchto okolností k námietke navrhovateľa nemožno prihliadať. Predbežne priznaný nárok nie je totiž rozhodnutím o riadnom nároku.
V odvolacom konaní mala odporkyňa plný úspech. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP bola odporkyni priznaná aj plná náhrada trov odvolacieho konania. Tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci a 60,08 € (vyjadrenie k odvolaniu), plus 1-krát režijný paušál a 7,81 €, spolu 67,89 €. K sume treba pripočítať 20 % DPH vo výške 13,58 € a tak na trovách odvolacieho konania bola odporkyni priznaná celková suma 81,47 €, ktorú navrhovateľ poukáže k rukám právneho zástupcu odporkyne.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.