Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti o maloletú A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/XX, M., zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov: X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., M. XX/XX a otca U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, N., t.č. v N. centre - F. W. n.o., N. o zníženie výživného, na odvolanie matky, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. septembra 2013, č.k. -23, jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvého stupňa rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Prievidza č. - 60 zo dňa 19.02.2013 právoplatný 05.04.2013 sa mení tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa na maloletú A. S., nar. XX.XX.XXXX sa znižuje s účinnosťou od XX.XX.XXXX, na sumu 30,- eur mesačne, ktoré je navrhovateľ povinný platiť k rukám odporkyne vždy do 15.- teho dňa v mesiaci vopred.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec maloletého dieťaťa návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 11.06.2013, navrhol znížiť vyživovaciu povinnosť voči maloletej A. S., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 90,- eur na sumu 30,- eur z dôvodu , že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur. Okresný súd Prievidza , ho zaviazal platiť výživné na maloletú A. vo výške 90,- eur mesačne a v čase rozhodovania o vyživovacej povinnosti, vychádzal zo skutočnosti, že bol zamestnaný ako pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe u O. J. - Výroba nábytku, so sídlom v U., prevádzka N. a dosahoval príjem cca 400,- eur mesačne. V dôsledku uplynutia dohodnutej doby, bol zamestnávateľom s účinnosťou od 01.04.2013, ukončený pracovný pomer. V súčasnosti je navrhovateľ evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade zamestnania sa, je však ochotný platiť vyššie výživné. Matka maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení sa k návrhu zo dňa 17.07.2013 uviedla, že v čase určenia výživného na sumu 90,- eur mal navrhovateľ možnosť vyjadriť sa, avšak na pojednávanie sa nedostavil. O dcéru nejaví záujem a nestýka sa s ňou. Maloletá vyžaduje zvýšenú opateru, nakoľko má zlé zdravotné výsledky , má astmu, intoleranciu mlieka, ochorenie obličiek. Od septembra 2013, nastupuje do prvého ročníka jazykovej triedy a s tým súvisia aj zvýšené výdavky. Priemerný zárobok matky je 350,- eur, býva spolu s dcérou v prenajatom byte spolu s priateľom, spláca úver vo výške 230,- eur. Matka maloletej ďalej uviedla, že za 6 rokov, počas ktorých navrhovateľovi trvá vyživovacia povinnosť, zaplatil výživné v plnej výške celkom trikrát. Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil a uviedol, že zníženie vyživovacej

povinnosti, nie je v záujme maloletého dieťaťa. Prešetrením rodinných pomerov súd z podanej správy zo dňa 18.09.2013 zistil, že matka spolu so svojou dcérou A. a partnerom B. R., žije v trojizbovom byte, ktorý majú prenajatý, mesačne hradia poplatky v súvislosti s nájmom vo výške 350,- eur, maloletá má v domácnosti vytvorenú izbu , byt je zariadený novým nábytkom. Matka maloletej je zamestnaná v TESCO Stores a.s. v Prievidzi ako predavačka, partner matky je zamestnaný ako vedúci predajne stavebnín FŠ MONT v Prievidzi. Maloletá navštevuje 1. ročník Základnej školy P.J. A. , chodí do triedy so zameraním na anglický jazyk. Matka hradí v súvislosti so školskou dochádzkou, celkom sumu 55,- eur, od októbra 2013, bude maloletá navštevovať gymnasticko - tanečný krúžok. Podľa vyjadrenia matky, sa otec o maloletú A. nezaujíma, nevidel ju už 5 rokov a vyživovaciu povinnosť si riadne neplní. Matka maloletej zároveň uviedla, že v prípade potreby, jej so starostlivosťou pomáha stará matka zo strany matky.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej A., bola určená rozsudkom OS Prievidza, sp.zn. zo dňa 19.02.2013 v sume 90,- eur mesačne. V tej dobe dosahoval otec maloletého dieťaťa čistú mzdu 420,- až 460,- eur mesačne. Od októbra 2012, bol práceneschopný s nemocenskými dávkami v sume 192,30 eur za mesiac október a cca 300,- eur za mesiace november a december 2012. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti a poklesu výroby, s ním zamestnávateľ O. J. - Výroba nábytku ku dňu 31.03.2013, rozviazal pracovný pomer. Navrhovateľ je od 29.04.2013, zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne, iné príjmy nemá. Aktívne si hľadá prácu, avšak neúspešne. Posiela mesačne výživné v sume 20,- eur. V súčasnosti je ubytovaný v N. centre Jazmín n.o. N., kde platí XX,- eur mesačne. S maloletou dcérou sa nestýka, nakoľko sa domnieva, že mu to matka dieťaťa nedovolí. Naposledy bol s dcérou keď mala 1 rok. Matka maloletého dieťaťa, pracuje ako predavačka v TESCO Stores a.s. Prievidza, s priemerným mesačným zárobkom 350,- eur. Býva spolu so svojim partnerom a maloletou A. v prenajatom trojizbovom byte, pričom náklady na bývanie, predstavujú mesačne spolu sumu 360,- eur , na ktorých sa podieľa spolu so svojim partnerom B. R., ktorý je zamestnaný ako vedúci predajne stavebnín FŠ MONT v M.. Na pojednávaní dňa 24.09.2013 matka maloletej uviedla, že jej náklady v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou, predstavujú spolu 55,- eur ( strava 35,- eur mesačne, školský klub 12,- eur, triedny fond 10,- eur , pričom však neuviedla, či ide o jednorazové poplatky za mesiac, polrok resp. celý školský rok, ani ich nepodložila listinnými dôkazmi. Tvrdenie, že platí úver vo výške 230,- eur na polovicu so svojim priateľom, nepodložila listinnými dôkazmi.

Ďalej s odkazom na ust. § 62 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine okresný súd uviedol, že vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a uvedených ustanovení zákona, považoval návrh otca na zníženie výživného, za dôvodný. Od doby poslednej úpravy výživného vo februári 2013, síce neubehlo dlhé obdobie, avšak prinieslo výraznú zmenu pomerov na strane otca, v strate pravidelného mesačného príjmu dôsledkom rozviazania pracovného pomeru a jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zároveň mu bol priznaný status občana v hmotnej núdzi a poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, v zmysle o pomoci v hmotnej núdzi v platnom znení od 01.07.2013 doteraz v sume 62,50 eur. Navrhovateľ je v súčasnosti ubytovaný v N. centre - F. W. n.o. N.. Súd znížil výživné s účinnosťou od 11.06.2013 na sumu 30,- eur mesačne, nakoľko dospel k záveru, že nie je vo finančných možnostiach navrhovateľa, platiť výživné v sume 90,- eur mesačne. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výživné musí byť teda určené tak, aby zabezpečilo všetky potreby dieťaťa, ako pravidelne sa vyskytujúce náklady na stravu, obuv, bývanie, školské potreby, zdravotnícku starostlivosť, hygienické potreby, kultúrne potreby a pod., tak aj nepravidelne sa vyskytujúce a náhodné výdavky. Miera, do akej môžu byť výživným uspokojované potreby dieťaťa, je však daná mierou schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, v tomto prípade otca maloletého dieťaťa, v ktorého aktuálnych možnostiach, je platiť výživné v sume 30,- eur mesačne.

Rozsudok okresného súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa a žiadala odvolací súd, o zmenu napadnutého rozsudku a to tak, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietne , alternatívne, že rozsudok prvostupňového súdu zruší. Vo svojom odvolaní uviedla, že k stanoveniu výživného v prospech maloletého dieťaťa na sumu 90,- eur, došlo až právoplatným rozhodnutím súdu zo dňa 19.02.2013, v dôsledku zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, pričom

v krátkom časovom úseku na to, otec požiadal o zmenu tejto vyživovacej povinnosti a žiada výživné znížiť. Poukázala na to, že dieťa vyžaduje zvýšenú opateru, keďže trpí na astmu, netoleruje mliečne výrobky, trpí závažným ochorením obličiek a pravidelnými infektami močových a dýchacích ciest. V súvislosti s týmito ochoreniami, je potrebné pravidelne navštevovať odborné lekárske ambulancie v súvislosti s čím, sú zvýšené náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb. Poukázala aj na to, že od septembra 2013 nastúpilo dieťa do 1. ročníka s posilnenou výučbou anglického jazyka, čím sa tiež zvýšili náklady na zabezpečenie jeho potrieb, v súvislosti so školskou dochádzkou. Poukázala na svoj nízky príjem a skutočnosť, že bola nútená vziať si pôžičku na nákup zariadenia bytu, ktorú spláca mesačne po 229,46 eur, keďže otec dieťaťa pri odchode zo spoločnej domácnosti, znehodnotil zariadenie bytu. Finančné prostriedky, ktoré zarobí ona, nepostačujú na zabezpečenie potrieb jej a maloletého dieťaťa, tak jej musí vypomáhať jej matka. Poukázala na svoje zhoršujúce sa zdravotné problémy, v súvislosti s pohybovým aparátom, ktoré nemôže riešiť z dôvodu, že sa obáva výpovede zo strany zamestnávateľa a následného vzniku situácie, v dôsledku ktorej, by nemala príjem zo zamestnania. Pokiaľ otec dieťaťa poukazuje na to, že býva spolu so svojou matkou v N. centre v F. W. n.o., kde platia XX,- eur mesačne, neuviedol , že jeho matka dostáva starobný dôchodok, pravdepodobne aj vdovský dôchodok, s ktorými príjmami jeho matky, by sa súd mal zaoberať. Ďalej poukázala na to, že otec dieťaťa je fyzicky zdravý a má možnosť zamestnať sa aj mimo miesta bydliska. Dôvod, pre ktorý ho vyhodili z práce, je podľa jej vyjadrenia skutočnosť, že požíva alkohol, cigarety, je psychicky labilný a má samovražedné sklony. O dieťa neprejavuje záujem. Nie je pravdou jeho tvrdenie, že ona ako matka , mu bráni stretávať sa s dieťaťom. Tento dieťa nekontaktuje ani pri príležitosti sviatkov, nezakupuje mu darčeky, ani nad rámec výživného, ničím neprispieva. Súdom stanovené výživné, poukazuje nepravidelne. Poukázala na nárast odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa, v príčinnej súvislosti s vekom a rastom životných nákladov.

Otec nevyužil svoju zákonnú možnosť, písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky uviedol, že zníženie výživného u maloletého dieťaťa, nie je v súlade so záujmom dieťaťa. Navrhol dôvody uvedené otcom na zníženie vyživovacej povinnosti , opätovne súdom posúdiť. Poukázal na to, že mal. Vanessa, je žiačkou 1. ročníka základnej školy, s výučbou anglického jazyka. Jej zdravotný stav je zhoršený, vyžadujúci si pravidelné návštevy odborníkov, aj mimo bydliska. Otec sa na starostlivosti o dieťa nepodieľa, náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa , sa od doby poslednej úpravy výživného zvýšili. Poukázal na to, že matka aj jej priateľ, sú obaja zamestnaní a snažia sa zo všetkých síl zabezpečiť potreby dieťaťa. Správanie otca považujú za nezodpovedné, pričom matka okrem pravidelnej osobnej starostlivosti, zabezpečuje potreby dieťaťa aj z finančného hľadiska.

Krajský súd v Trenčíne, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa ust. a za použitia dospel k záveru, že odvolanie otca, nie je dôvodné.

Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení, vyvodil okresný súd aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku a v zmysle , na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:

Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere, sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených

potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo dieťaťa došlo.

Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení.

Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu, výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V preskúmavanej veci posledná úprava výživného na maloleté dieťa, bola rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. -60 zo dňa 19.02.2013, kedy bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. A. na sumu 90,- eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti, bol príjem otca dieťaťa 420,- - 460,- eur netto mesačne. Zo správy jeho posledného zamestnávateľa, O. J. - výroba nábytku, so sídlom U., zo dňa 13.09.2013 vyplýva, že otec dieťaťa, bol u neho zamestnaný od 25.04.2012, pričom jeho pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, ktorá doba uplynula dňom 31.03.2013, ktorým dňom, došlo k skončeniu ich pracovnoprávneho vzťahu. V správe sa súčasne uvádza, že z dôvodu poklesu výroby, nedochádza u tohto zamestnávateľa k prijímaniu ďalších zamestnancov a preto ani pokiaľ ide o otca dieťaťa, nebola tu možnosť opätovne ho prijať do nového pracovného pomeru, resp. mu tento predĺžiť. Od 29.04.2013, je otec zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Prievidza a poberá dávky v hmotnej núdzi, v sume 62,50 eur mesačne, iné príjmy nemá, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je nemajetný. Aktuálne býva spolu so svojou matkou, ktorá je starobnou dôchodkyňou, v N. centre W. n.o. N., kde za bývanie platí 22,- eur mesačne. Mal. A. od 01.09.2013, navštevuje 1.ročník základnej školy s výučbou anglického jazyka. Dieťa trpí viacerými ochoreniami, vyžadujúcimi si pravidelné návštevy odborných ambulancií aj mimo miesta jej bydliska. Príjem matky v čase poslednej úpravy výživného, bol v rozpätí 300,- - 400,- eur netto mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemala, bola nemajetná. V súčasnosti je jej príjem cca 350,- eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je nemajetná. Náklady na bývanie, predstavujú cca 360,- eur mesačne, na ktorých sa podieľa spolu so svojim partnerom, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti. Predmetom posúdenia tak bolo, či od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, došlo na strane nielen otca, ale aj matky a maloletého dieťaťa, k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala otcom navrhované zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností, dospel zhodne s prvostupňovým súdom k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil otcom tvrdenú zmenu pomerov na jeho strane , ako spôsobilú opodstatnene privodiť zníženie vyživovacej povinnosti, určenej mu v prospech maloletého dieťaťa. Je síce nespochybniteľné, že od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, došlo k zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa, ktoré je jednak staršie, nastúpilo do 1.ročníka základnej školy, s výučbou anglického jazyka a teda vzhľadom na vek dieťaťa a odôvodnené potreby, má nepochybne matka zvýšené náklady na ich zabezpečenie a v tomto smere, aj s prihliadnutím na to, že pomery na strane matky sa nezmenili, jej zárobok nie je vyšší, ako aj s poukazom na náklady, spojené so zabezpečovaním odbornej zdravotnej starostlivosti maloletému dieťaťu, vzhľadom na zdravotné komplikácie, ktorými trpí, je možné konštatovať, že pôvodne určené výživné, v rozsahu 90,- eur mesačne, predstavuje zo strany otca, primeranú mieru podieľania sa, na zabezpečení odôvodnených potrieb dieťaťa. Napriek týmto skutočnostiam, však nebolo možné neprihliadnuť na zásadnú a kvalifikovanú zmenu pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, ktorá ako to správne vyhodnotil aj prvostupňový súd, musela nevyhnutne viesť k zmene určenej vyživovacej

povinnosti otca, pretože v konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k opodstatnenému záveru, že to bol otec, ktorý svojim konaním, resp. opomenutím konania, si zhoršenie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov privodil, za ktorej situácie, by na takúto zmenu na strane otca, vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nebolo možné prihliadať a v prípade zistenia takýchto skutočností, by bolo namieste vychádzať z tzv. potencionálneho príjmu otca, t.j. príjmu, ktorý otec dosahoval pred tým, ako k zmene pomerov na jeho strane prišlo. Za takúto skutočnosť, by bolo možné považovať,( pokiaľ by sa v konaní bolo preukázalo matkino tvrdenie), že posledný zamestnávateľ otca rozviazal s ním pracovný pomer z dôvodu, že tento požíva alkoholické nápoje, v ktorom prípade, by to nepochybne bol otec, ktorý by sa bol sám pripravil o príjem zo zamestnania, ktorá skutočnosť, sa však v konaní nepreukázala. Zo správy posledného zamestnávateľa otca vyplýva, že tento s ním nerozviazal jednostranne pracovný pomer, ale pracovnoprávny vzťah, medzi otcom a posledným zamestnávateľom, skončil uplynutím času, na ktorý bol v zmysle pracovnej zmluvy dohodnutý, keďže išlo na pracovný pomer na dobu určitú, uplynutím dňa, na ktorý bol dojednaný, v tomto prípade dňa 31.03.2013. S touto skutočnosťou spojená strata príjmu na strane otca, kedˇ príjem v súčasnosti predstavuje len dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne, pričom otec je aj evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Prievidza, nemožno posudzovať inak, ako objektívne zistenú kvalifikovanú zmenu pomerov, na strane otca dieťaťa, ktorá aj z hľadiska toho, že otec je nemajetný, bola opodstatnene spôsobilou k zníženiu vyživovacej povinnosti zo strany otca v prospech dieťaťa tak, ako to správne uzatvoril aj súd prvého stupňa. Vzhľadom na dávku v hmotnej núdzi, ktorú otec poberá, aj podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné upraviť jeho vyživovaciu povinnosť v prospech dieťaťa vo väčšom rozsahu, pretože samotnému otcovi, tak na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb, po odpočítaní nákladov na bývanie v Humanitnom centre ( len v alikvotnej časti 1/2-ice, keďže tam býva spolu so svojou matkou), nezostane ani taká suma, aká je mu určená na výživné v prospech dieťaťa. Rovnako nedôvodná, je aj námietka matky uvedená v odvolaní, v zmysle ktorej, je potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov otca aj skutočnosť, že jeho matka poberá starobný, prípadne aj vdovský dôchodok. Existencia tejto skutočnosti, môže mať vplyv len na to, že táto je povinná sa podieľať v alikvotnej časti na nákladoch, spojených s ubytovaním v N. centre, pokiaľ je pravdou, že tam býva spoločne s otcom dieťaťa. Výška jej príjmu, z hľadiska predmetu tohto konania, je bez právneho významu, pretože v tomto konaní nie je stará matka maloletého dieťaťa v postavení povinnej osoby, a akékoľvek zistenie osobných, majetkových, prípadne zárobkových pomerov na jej strane, nemá, ani nemôže mať vplyv, na posudzovanie pomerov na strane otca dieťaťa, ako povinnej osoby v tomto konaní.

Z uvedených dôvodov, preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu, ako vecne správny, za použitia potvrdil.

O trovách odvolacieho konania, súd rozhodol za použitia v spojitosti s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, s poukazom na skutočnosť, že ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .