Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21CoP-12-2023.pdf
PDF · 94.34 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci manželky K. C., rodenej J., narodenej XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., t. č. C. XXX/X, XXX XX N. 8, F. W., právne zastúpenej S.. Vierou Gibľákovou, advokátkou so sídlom Baštová 1467/18, 060 01 Kežmarok, a manžela, ktorý návrh nepodal E. C., narodeného XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o návrhu manželky o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok 5Pc/34/2022- 49 zo dňa 11.10.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania .
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že: „I. Manželstvo navrhovateľky K. C., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, a manžela E. C., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté XX. XX. XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, rozvádza. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania..“
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie súd odôvodňuje tým, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 20 rokov. Manžel nevie aký je zdravotný stav manželky, finančne jej nevypomáha. Súd dospel k záveru, že došlo k vážnemu narušeniu manželských vzťahov a poukazuje na to, že nie je možné žiť vo zväzku, ktorý niektorého z účastníkov manželstva nenapĺňa. Manželia spoločne nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú detí, ktoré sú plnoleté, kontakt bol medzi manželmi pred niekoľkými rokmi a dlhodobo nie je žiaden kontakt, keďže manželka tento kontakt odmieta. Nemá záujem o obnovenie spolužitia, nechce sa vrátiť k manželovi a nemá záujem sa vrátiť na Slovensko. K námietke manžela, že manželka trpí duševnou chorobou uvádza, že súd túto skutočnosť nemal preukázanú, manželka túto skutočnosť popiera. Návrh na vykonanie vyšetrenia zdravotného stavu za súčasnej situácie odmietol, pretože ho nepovažoval súd
za dôvodný. Manželka žije bez podpory už 20 rokov, je samostatná zabezpečuje si potreby, jedinou pomocou je príspevok deti na bývanie, čo sa však nie je nezvyčajné, pretože i starobný dôchodok je veľmi nízky. Zároveň súd sa vyrovnáva s námietkou manžela, ktorý tvrdí, že ich manželstvo je v poriadku s poukazom na to, že spoločne nekomunikujú, 20 rokov nežijú ako manželia a sám nepodnikol žiaden viditeľný a podstatný krok pre záchranu manželstva. Kontaktoval ju iba niekoľkokrát. Považoval takéto manželstvo za formálny zväzok.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 22, § 23, § 23 ods. 2 a § 23 ods. 5 CSP.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel, ktorý návrh nepodal. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, respektíve zmeniť a návrh na rozvod manželstva zamietnuť. Poukazuje na to, že má súd zisťovať príčiny rozvratu manželstva medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliadať. Manželstvo bolo v poriadku až do doby, kým sa u manželky nezačali prejavovať príznaky diagnózy paranoidná schizofrénia, čo bolo niekedy v roku 1996. Neskôr sa manželka odsťahovala k svojím rodičom do K. a v roku 2020 jej diagnostikovala K.. A. D. chorobu paranoidná schizofrénia. Manželka bola v roku 2002 hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Q. a do konca roka 2002 bola v ambulantnej starostlivosti K.. B. s diagnózou F neorganická psychotická porucha. V roku 2000, keď sa viedlo konanie o obmedzenie spôsobilosti manželky, a to na základe správy od K.. D.. Nepodarilo sa však zistiť zdravotný stav manželky znalcom, pretože pobyt manželky nebol známy a bolo po nej vyhlásené celoštátne pátranie. V roku 2003 oslovil Červený kríž políciu, Interpol pri hľadaní manželky a vzhľadom na to, že konanie o pozbavenie spôsobilosti bolo práve z dôvodu nemožnosti vykonať znalecké dokazovania zastavené, tak už manželka odmietla návrat na I., odmietla liečbu s tým, že nie je chorá. Podľa názoru odvolateľa manželke bola diagnostikovaná paranoidná schizofrénia a tá môže ovplyvňovať jej rozhodovaciu schopnosť a úsudok, čo bolo aj príčinou odchodu manželky zo spoločnej domácnosti. Manžel by mal veľmi rád fungujúce manželstvo a manželku po svojom boku. Nesúhlasí s tým, že neprechováva k nej city, obnovenie manželského spolužitia a návrat domov by privítal. On jej chce poskytnúť pomoc a preto navrhuje návrh zamietnuť.
6. K odvolaniu manžela podala manželka vyjadrenie , navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Poukazuje na to, že účastníkmi bolo preukázané, že ich manželstvo viac ako 20 rokov neplní svoju spoločenskú funkciu, nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, medzi manželmi dlhodobo nie je žiaden kontakt. Nemá záujem o obnovenie manželského zväzku a manželstvo považuje za formálny zväzok. Poukazuje aj na výpoveď samotného manžela na pojednávaní dňa 11.10.2020, z ktorej výpovede vyplýva, že už viac ako 20 rokov si manželstvo neplní svoju funkciu. Základným odvolacím argumentom je skutočnosť, že poukazuje na údajný zlý stav manželky, ktorý spôsobil, že podala návrh na súd. Súd však správne dospel k záveru, že z pripojených súdnych spisov a listinných dôkazov nemal za preukázané, že trpí duševnou poruchou. Manžel nie je oprávnený hodnotiť a vyjadrovať sa k jej zdravotnému stavu a to preto, že už 20 rokov s ňou nie je v osobnom kontakte a nepozná jej zdravotný stav. Sama sa o seba stará už viac ako 20 rokov o čom nie sú pochybnosti o jej psychickom zdraví.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p..
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania a následne pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov predovšetkým vo vzťahu k rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého syna.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie existencie predpokladov pre rozvod manželstva. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.
13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel v podanom odvolaní nesúhlasí s rozvodom manželstva. Poukazuje na to, že sa nechce vzdať myšlienky na zachovanie manželstva, kým existuje nádej, že vzťah sa môže napraviť a obnoviť. Nádej vidí v tom, že manželka príjme za podpory detí a manžela odbornú pomoc. On sám by mal rád veľmi fungujúce manželstvo a manželku po svojom boku. Manželku má stále rád a obnovenie manželského spolužitia by rád privítal.
14. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje za splnené hmotnoprávne predpoklady pre rozvod manželstva podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine.
15. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná ,pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného prežívania prežívať a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie a zabezpečuje rámec pre výchovu detí. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu ako aj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja, a každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia.
16. Manželia sú povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.
17. Zákon predpokladá povolenie rozvodu tam, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a znamená to teda potrebu preukázania definitívneho ukončenia osobného spoločenstva manželov a spoločného hospodárenia bez nádeje na zmierenie, čiže odstránenie dôvodov rozvratu. Kvalifikovanosť rozvratu manželstva je vždy daná hlbokou a vytrvalosťou tohto rozvratu. V prejednávanej veci manžel nesúhlasí s rozvodom manželstva. Obaja manželia nepopierajú rozvrat manželstva. Ten vyplýva zo zistení, že manželia spolu nežijú ako manželia a netvoria rodinu dlhodobo. Dlhá doba svedčí o neexistencii ekonomického, biologického a výchovného spoločenstva. Manželia neplnia žiadne svoje manželské povinnosti. Nežijú spoločne, vzájomne si nepomáhajú si navzájom, nedôverujú si, netvoria rodinu. Vzhľadom na veľmi dlhú dobu existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi je možné prijať záver, že nemožno od manželov už očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Manželstvo a rodina sú vnímané ako prejav skutočne blízkych osobných vzťahov a v danej veci takýto stav dlhodobo neexistuje. Ani odvolací súd nenašiel tak mimoriadne okolnosti po vyhodnotení rozvratu manželstva, ktoré by umožnili prijať záver pre zachovanie manželstva. Dôvod pre ktorý nesúhlasí manžel s rozvodom vyhodnotil v kontexte vážneho rozvratu manželstva dlhodobo trvajúceho a konštatuje, že nie je tvrdený dôvod tak mimoriadnou okolnosťou, pre ktorú by bolo potrebné prostredníctvom právnej normy dané manželstvo účastníkov zachovať.
19. Účastníci konania zhruba 20 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nepomáhajú si navzájom, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú potreby, nerealizujú svoje základné práva a ani povinnosti ako manželov. Od účastníkov obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať, navrhovateľka kategoricky odmieta zotrvávať už v tomto zväzku. Súd správne zdôraznil jednoznačný postoj manželky a tak nie je možné, aby sa zotrvalo vo zväzku v ktorom nechce byť .
20. Pokiaľ manžel tvrdí, že svoje presvedčenie o tom, že by rád privítal manželku po svojom boku a rád by zotrvával v tomto zväzku naďalej potrebné je konštatovať , že ide o jeho subjektívny prejav, o možnú víziu budúcnosti, avšak pre zachovanie manželstva, ktoré už 20 rokov neplní žiadnu zo svojich funkcií, kedy manželia netvoria rodinu, neplnia si svoje manželské povinnosti, nepostačuje len dané tvrdenie pre fungujúci manželský zväzok v zmysle zásad zákona o rodine. Medzi manželmi neexistujú žiadne blízke osobné vzťahy. Manžel poukazuje na to, že by rád zachoval manželstvo, avšak na druhej strane pozná odmietavý postoj manželky ohľadne jej návratu a obnoveniu vzťahu. Manžel má za to, že jej odmietanie je dôsledkom choroby, jej zlého zdravotného stavu s poukazom na to, že jej bola v minulosti diagnostikovaná paranoidná schizofrénia, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje jej schopnosť a úsudok a táto choroba bola príčinou odchodu manželky zo spoločnej domácnosti.
21. K námietkam odvolateľa, ktoré sa dotýkajú zdravotného stavu manželky a jej prípadnej nespôsobilosti realizovať platné právne úkony, je potrebné uviesť nasledovné. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vyrovnal s danou námietkou, vychádzal z predložených listinných dôkazov, a z obsahov pripojených spisov, ktoré sa dotýkali rozvodu manželstva a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony manželky. Súd však správne poukazuje na to, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by bol presvedčivým a na základe ktorého by bez pochýb bolo možné konštatovať záver o nespôsobilosti manželky na právne úkony. Odvolací súd poukazuje na to, že nestačí iba pochybnosť o spôsobilosti, musí to byť nepochybné. Lekárske správy, ktoré boli predložené odvolateľom sú z roku 2002 a 2003. Uplynula naozaj pomerne dlhá doba, na základe týchto dôkazov nie je spôsobilé prijatie záveru o duševnej poruche manželky. Z listinných dôkazov, ktoré boli predložené v odvolacom konaní, teda čestných prehlásení všetkých plnoletých detí, účastníkov konania vyplývajú závery, že dcéra poukazuje na to, že otcovi patrí obdiv za to, že chce zostať v manželstve, v bohatstve, chudobe, zdraví i chorobe. Ona sama má s mamkou pravidelný kontakt. Mamka získala sociálne bývanie, obýva byt sama. Niekedy je s ňou príjemná komunikácia je to menej časté, ale teší sa z toho, ako vidí dve malé deti ako rastú. Plnoletí synovia poukazujú vo svojich čestných prehláseniach, že by si priali, aby sa rodičia nerozviedli. Ani tieto listinné dôkazy však nie sú spôsobilé pre prijatie záveru o duševnej poruche navrhovateľky. V priebehu dlhých rokov, od roku 2003, kedy manželka odišla zo spoločnej manžel a ani plnoleté deti pokiaľ vnímali zlý zdravotný stav u matky a manželky, nepodali návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. Z h dôkazov, ktoré sú súdu predložené je zrejmé, že manželka dlhodobo žije sama, v súčasnosti má sociálne bývanie v N., obýva byt a nie je možné za žiadnych okolností prijímať záver o jej duševnej poruche.
22. Vzhľadom na vyššie opísané dôvody nie je možné prijať záver o existencii mimoriadnych okolností pre zachovanie daného zväzku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhovení návrhu manželky v otázke rozvodu manželstva považuje odvolací súd za vecne správne.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené tak odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 2 CMP spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.
24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).