Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-437-2013.pdf
PDF · 87.14 KB
Case nature
Subarea
9Co/437/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., N. XXX/XX, v konaní zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, v konaní zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 1.784,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25. októbra 2013 č. k. 10C/3/2013-152 v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajší účastník na strane odporcu je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 23,32 eura právnemu zástupcovi navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 267,42 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, vedený v M. banke, a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 8308913, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ako aj navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 267,42 eura na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, vedený v M. banke, a. s. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 8308913, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 16. 09. 2013 č. k. 10C/3/2013-131 tak, že návrh navrhovateľa zamietol, a preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorí boli v konaní úspešní, priznal právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli na trovách právneho zastúpenia, a to odporcovi v sume 267,42 eura a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v sume 267,42 eura, vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. z hodnoty 1.784,48 eura - t.j. za jeden úkon právnej služby - 81,33 eura a 7,81 eura režijný paušál:
- prevzatie a príprava zastúpenia 81,33 eura + režijný paušál -7,81 eura, trovy právneho zastúpenia substitúta JUDr. Martina Landla- zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 06. 2013 a dňa 26. 08. 2013 pred Okresným súdom Topoľčany - 2x 81,33 eura + 2x režijný paušál 7,81 eura, spolu 267,42 eura. Pokiaľ išlo o cestovné a náhradu za stratu času, tieto neboli právnym zástupcom vyčíslené, resp. mali byť v priloženej tabuľke, avšak tabuľka nebola pripojená, na čo súd upozornil právneho zástupcu odporcu a vedľajšieho účastníka listom zo dňa 10. 01. 2013, doručeným právnemu zástupcovi dňa 15. 10. 2013, ktorý opätovne zaslal súdu vyčíslené trovy bez tabuľky, resp. vyčíslenia cestovného a straty času, preto súd v zmysle § 151 ods. 2 OSP priznal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi iba vyčíslené trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci a 3x režijný paušál. Vychádzajúc z dikcie zákona § 142 OSP považoval za zrejmé, že občianskoprávne konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Súd prvého stupňa, vychádzajúc z princípu rovnosti účastníkov, t. j. rovnosti procesných strán, ustálil, že každý účastník konania má mať rovnakú možnosť voľby v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, a preto za situácie, že odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, toto právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcu, súd prvého stupňa priznal právo na náhradu trov konania odporcovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.
Uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. V rámci svojho odvolania namietal trovy vedľajšieho účastníka. Poukázal pritom na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zastal názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal tiež na to, že podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Dodal, že podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. združenie na ochranu spotrebiteľa má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, pričom tieto závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co 26/2012, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob 259/2011. Zdôraznil, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzovalo, že ide o spotrebiteľskú vec. Navyše mal za to, že vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Dodal, že rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí pod sp. zn. 6Co/141/2012. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, hodnotil za zbytočné navyšovanie trov konania a navodzovanie dojmu, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov potom dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Okrem toho upozornil aj na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03). Z vyššie uvedených dôvodov považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne, na základe čoho navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 27,30 eura s DPH.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca i vedľajší účastník, obaja zastúpení rovnakým právnym zástupcom, zdôrazňujúc skutočnosť, že na strane odporcu neexistujú žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať. Čo sa týkalo náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, mal za to, že odporca bol v predmetnej veci úspešný aj v dôsledku aktivity Združenia, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadoval, objektívne účelné. Okrem toho konštatoval, že bol to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor odporcov spravidla nemajetných spotrebiteľov. Argumentáciu navrhovateľa preto hodnotil za v príkrom rozpore so zákonom a princípom rovnosti zbraní, pretože, pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by samozrejme len vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa, ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako navrhovateľ. Zároveň poukázal na najnovšiu judikatúru krajských súdov a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil ako správne a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 48,48 eura.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.784,48 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že postupca s odporcom dňa 19. 08. 2004 uzatvoril Zmluvu č. 6607701180804, na základe ktorej postupca poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy.
Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem každý spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatnil, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
V preskúmavanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 31. 01. 2013, teda až po tom, čo odporca sám svojím podaním zo dňa 22. 01. 2013 vzniesol námietku premlčania a súd prvého stupňa vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom zo dňa 28. januára 2013 č. k. 10C/3/2013-44. Proti tomuto rozsudku sám odporca podal odvolanie, v dôsledku čoho odvolací súd uznesením zo dňa 23. mája 2013 č. k. 9Co/103/2013-79 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne dňa 25. 06. 2013 odporca udelil všeobecnú plnú moc JUDr. Andrejovi Cifrovi, advokátovi, ktorý zastupoval aj vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne o náhrade trov konania odporcu a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že odporca mal v konaní plný úspech, a preto podľa § 142 ods.1 OSP mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli a boli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 OSP, ktoré výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, je podľa odvolacieho súdu možné v tejto veci vyvodiť záver, že aj vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Avšak uvedené automaticky nezakladá nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, pretože druhým predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného vyplýva, že rovnako ako pri úspešnom účastníkovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, aj pri vedľajšom účastníkovi je súd povinný skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Za danej situácie súd prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, správne rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP, avšak nesprávne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pretože ako vyplýva z obsahu spisu, sám odporca vzniesol námietku premlčania a následne sa nechal zastúpiť právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, ktorý vykonával úkony za účelom hájenia jeho práva. S poukazom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že trovy konania vynaložené vedľajším účastníkom v súvislosti s týmto konaním neboli účelne vynaložené na bránenie práva, pretože toto právo bol schopný brániť aj sám odporca a následne v ďalšom konaní za pomoci svojho právneho zástupcu. Naviac priznaním náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi by v danom prípade došlo k duplicitnému odmeňovaniu právneho zástupcu za rovnaké úkony, ktoré vykonal nielen pre odporcu, ale aj pre vedľajšieho účastníka a správne ich náhrada bola priznaná odporcovi.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so závermi navrhovateľa, že v danej veci nešlo zo strany vedľajšieho účastníka o účelne vynaložené trovy konania a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, podľa § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania priznal v sume 23,32 eura podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. - za podané odvolanie v časti trov konania vedľajšieho účastníka (1-ica zo sumy 23,24 eura), režijný paušál v sume 7,81 eura a 20% DPH. Odvolací súd vychádzal z toho, že predmetom odvolacieho konania nebola vec sama, ale iba trovy konania vedľajšieho účastníka vo výške 267,42 eura, v dôsledku čoho sa základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 23,24 eura znížila na 1 -cu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.