Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-195-2008.pdf
PDF · 72.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4C/195/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v právnej veci navrhovateľa M. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom A.Z.I., T. XXX/XX proti odporcom v 1. rade Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. D. S. XXX, 2. rade C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A.Z.I., T. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Odporcovia v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu každý v sume 675,78 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ M. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX sa podaným návrhom proti pôvodnej odporkyni Ľ. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.
Odporkyňa C. B. , nar. XX.XX.XXXX dňa XX.X.XXXX zomrela. Do úvahy prichádzajúcimi dedičmi po nej sú Z. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX. Súd uznesením zo dňa 8.11.2010 č.k. 4C/195/2008-301 pripustil na miesto pôvodnej odporkyne do konania vstup Z. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX ako odporcov v 1. a v 2. rade.
Z úmrtného listu zo dňa 22.7.2013 vyplýva, že navrhovateľ M. B., nar. XX.XX.XXXX dňa X.X.XXXX zomrel.
Zo správy notárskeho úradu Mgr. Martina Výskoka vyplýva, že do úvahy prichádzajúcimi dedičmi po navrhovateľovi M. B. sú Z. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX. Zo správy tiež vyplýva, že poručiteľ závet ani listinu o vydedení nezanechal.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
V priebehu konania navrhovateľ M. B. dňa X.X.XXXX zomrel. Smrť účastníka konania je právna skutočnosť, s ktorou je spojený zánik spôsobilosti byť účastníkom konania. Ak účastník konania zomrie skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd musí podľa povahy veci posúdiť, či má konanie zastaviť, prerušiť alebo či v ňom môže pokračovať. Súd v konaní pokračuje vtedy, ak sa zistí, že má účastník konania, ktorý zomrel, právnych nástupcov (dedičov) a že na týchto právnych nástupcov prešlo právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide.
V posudzovanej veci ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účastníkmi konania boli navrhovateľ, ktorý v priebehu konania zomrel a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a právni nástupcovia pôvodnej odporkyne, ktorá v priebehu konania takisto zomrela, a to odporca v 1. rade Z. B., nar. XX.X.XXXX a odporkyňa v 2. rade C. B.F., nar. XX.X.XXXX. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporcovia v 1. a v 2. rade sú do úvahy prichádzajúcimi dedičmi nielen po pôvodnej odporkyni C. B. , ale aj po navrhovateľovi M. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX. V konaní teda nastala procesná situácia, že odporcovia v 1. a v 2. rade sú právnymi nástupcami aj navrhovateľa, ktorý v priebehu konania zomrel.
Keďže odporcovia v 1. a v 2. rade sú v dôsledku smrti pôvodných účastníkov konania právnymi nástupcami (dedičmi) tak navrhovateľa M. B. ako aj odporkyne C. B., nar. XX.XX.XXXX, súd konanie zastavil, pretože nemôže pokračovať v konaní, v ktorom sú na jednej, aj na druhej procesnej strane tí istí účastníci. Nikto nemôže byť v jednom konaní žalobcom a zároveň aj žalovaným.
Keďže odporcovia v 1. a v 2. rade sú dedičmi po oboch pôvodných účastníkoch konania, nadobudli smrťou oboch pôvodných účastníkov konania vlastnícke právo ku všetkým veciam, ktoré mali pôvodní účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tým zanikol predmet sporu - vlastníctvo bývalých manželov k veciam, ktoré boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ktoré sú predmetom tohto konania. Odporcovia v 1. a v 2. rade sa stali vlastníkmi všetkých vecí, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve pôvodných účastníkov konania s tým, že jednotlivé veci nadobudnú podľa výsledkov dedičských konaní po pôvodných účastníkoch konania.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie je možné v konaní pokračovať a je potrebné ho zastaviť.
O povinnosti odporcov v 1. a v 2. rade na náhradu trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1, § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku. Štát v konaní platil trovy nekryté preddavkami zloženými účastníkmi konania v sume 1 351,56 €, pozostávajúce z poplatku za poskytnutie bankovej informácie v sume 11,84 €, zo znalečného vyplateného znalcovi L.. T. v sume 579,- €, znalečného vyplateného znalcovi L.. G. v sume 641,92 € a znalečného vyplateného znalcovi L.. T. za dodatok k znaleckému posudku v sume 118,80 €. Štát má proti účastníkom konania právo na náhradu trov konania ktoré platil. Keďže účastníkmi konania ostali po smrti pôvodného navrhovateľa len odporcovia v 1. a v 2. rade, súd im uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu, a to každému v jednej polovici.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.