Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-9-2014.pdf
PDF · 102.69 KB
Case nature
Subarea
25CoP/9/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov
- matky: G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. G., E. Z. X a otca: C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.11.2013 č.k. 6P/83/2013-29, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvého stupňa o p r a v u napadnutého uznesenia v druhom odseku výroku, kde sa nesprávne ukladá rodičom povinnosť pripraviť dieťa na „styk“ .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd predbežným opatrením maloletého I. zveril na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec dieťaťa je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo každý párny týždeň v čase od nedele 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod. a matka maloletého dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň v čase od nedele 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod. Zároveň rozhodol, že rodičia maloletého dieťaťa sú povinní v stanovený čas odovzdanie a prevzatie dieťaťa zabezpečiť v mieste bydliska matky a pripraviť dieťa spolu s jeho osobnými vecami a školskými potrebami na styk (?) s druhým rodičom. Rovnako rozhodol, že platbu za maloleté dieťa voči tretím osobám vykoná ten z rodičov, u ktorého budú tieto treťou osobou uplatnené a následne do piatich pracovných dní po ich uplatnení u druhého rodiča je tento povinný uhradiť polovicu týchto platieb rodičovi, ktorý ich vynaložil. Vyživovaciu povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu počas trvania striedavej starostlivosti výrokom napadnutého uznesenia neurčil.
Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 102 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá dôvodnosť vyplýva aj zo samotného obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia otcom a bola potvrdená aj doložením správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda. S ohľadom na to súd nariadil vo veci predbežné opatrenie, avšak v inom znení, než ho navrhol otec, keď súd v tomto konaní nie je viazaný návrhom zo strany otca, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu. Súd pritom vyslovil názor, že je jednoznačné, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo umožnený pravidelný kontakt aj s otcom, ako aj s matkou, s ktorou momentálne zdieľa spoločnú domácnosť. Z doterajšieho konania vo veci samej je zrejmé, že odkedy je dieťa u matky, jeho kontakt s otcom nie je pravidelný, dokonca v poslednom období sa takmer nerealizuje. Dieťa má právo na oboch rodičov a jednoznačne je v jeho záujme, aby malo pravidelný kontakt aj s otcom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť. Otec pre tento kontakt má vytvorené vhodné podmienky, súd preto dočasne do právoplatnosti konania vo veci samej maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Vzhľadom na celkové okolnosti prípadu je zrejmé, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie a na základe odporučenia znalca bude súd vo veci rozhodovať. Do uvedenej doby je vhodné pre zabezpečenie kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi, aby sa obaja rodičia rovnakou mierou podieľali na jeho osobnej starostlivosti.
Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal odvolanie otec maloletého, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že maloletého do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zverí do jeho osobnej starostlivosti a zároveň určí, že bude maloletého aj zastupovať a spravovať jeho majetok, matku maloletého žiadal zaviazať k povinnosti prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur mesačne a to vždy najneskôr do 15. dňa vopred k jeho rukám a rovnako rozhodnúť, že styk matky s maloletým zostáva neobmedzený. Argumentoval tým, že v danom prípade pri striedavej starostlivosti o maloletého dôjde k narušeniu výchovného procesu, pretože maloletý počas pobytu u matky stratí kladné návyky, získané počas pobytu u neho. Poukázal na to, že na základe rozhodnutia má byť u matky celý týždeň, ktorá ho aj tak na víkendy dáva k starým rodičom. Pokiaľ súd v odôvodnení konštatuje, že školská dochádzka maloletého je nepravidelná, často krát chýba v škole a odkedy býva u matky, jeho vyučovacie výsledky sú slabšie, táto skutočnosť je zapríčinená práve benevolenciou matky ku školskej dochádzke maloletého. Súd nariadil preberanie maloletého vo H. G. a to aj napriek tomu, že návrh na vydanie predbežného opatrenia podal on. V čase preberania sa maloletý (nedeľa o 16.00 hod.) vždy nachádza u starých rodičov v W. A., čo je iba jeden kilometer od rodinného domu, kde do septembra 2013 maloletý býval, teda u neho. Takto ho matka musí odviesť do H. G. vzdialeného deväť kilometrov od W. A., kde ho má prevziať a vrátiť sa do obce R. vzdialenej desať kilometrov od H. G.. Poukázal aj na to, že pri uskutočnenom pohovore s maloletým sa znova potvrdili niektoré ním viackrát uvádzané skutočnosti ako napríklad, že maloletý sa s matkou zdržiava v neskorých nočných hodinách v miestnom pohostinstve. Matka sa to snažila ospravedlniť iba štvrtkom a piatkom, i keď sa tam maloletý zdržiava každý deň, keď matka pracuje. Samotné vyjadrenie maloletého, že on je na neho prísny, musí pomáhať pri kŕmení zvierat a u matky sa cíti lepšie, lebo u nej neexistujú prísne pravidlá čo sa týka voľného času a voľnej dochádzky, svedčí o tom, že matka pristupuje benevolentne k jeho výchove a týmito nevhodnými výchovnými metódami hrozí jeho spustnutie, ktoré sa nebude dať nahradiť krátkymi pobytmi maloletého u otca. Matka tak v tomto prípade nedáva žiadnu záruku jeho riadnej výchovy, o čom svedčia zistenia ako aj zmeny v chovaní a výzore maloletého.
Matka maloletého odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca sa nevyjadrila.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého. Poukázal na to, že maloleté dieťa po pohovore s ním sľúbilo nápravu, uviedlo, že nechce byť zverené iba do osobnej starostlivosti otca, keď mu vyhovuje striedavá starostlivosť rodičov. Vykonaným šetrením sa zistilo, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa, preto je jednoznačné, že je v záujme maloletého, aby mu bol umožnený pravidelný kontakt ako s otcom, tak aj s matkou. Dieťa má právo na oboch rodičov, pričom aj na základe psychológa úradu striedavá osobná starostlivosť by bola v jeho záujme.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu odvolania použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) v spojení s ust. § 209 ods. 3 posledná veta O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Z obsahu spisu bolo zistené, že v rámci začatého konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému I. na návrh otca, ktorým žiadal súd zveriť ho do svojej osobnej starostlivosti a matke uložiť povinnosť prispievať na jeho výživu, otec dňa 15.11.2013 doručil súdu návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa maloletý na čas do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej zverí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil tým, že v priebehu konania maloletý zásadne zmenil svoje stanovisko s tým, že už nechce zostať v jeho starostlivosti, chce zostať v starostlivosti matky, ktorá však toleruje a ospravedlňuje jeho správanie v škole vrátane zvýšenej agresivity voči spolužiakom, vynechávanie školskej dochádzky, nepripravenosť na vyučovanie, ponocovanie a zmeny v jeho vonkajšom vzhľade. Maloletý už nemá záujem dochádzať do miesta jeho bydliska, kde má však vytvorené všetky predpoklady a možnosti nielen na riadnu prípravu na vyučovanie, ale aj na primeraný odpočinok, ktorý jeho detský organizmus v tomto štádiu vývoja nevyhnutne potrebuje. Otec ďalej poukázal na to, že cez pracovné dni sa maloletý zdržiava u matky v prenajatej jednoizbovej garsónke vo H. G., na voľné dni je matkou vypravený k starým rodičom z jej strany do W. A., keď ani tu nie je vhodné výchovné prostredie, nakoľko stará matka je ťažká alkoholička a negatívne vplýva na maloletého vnuka. Maloletý pokračuje v trávení voľného času zdržiavaním sa v reštauračnom zariadení, kde pracuje jeho matka, a to od skončenia vyučovania až do neskorých večerných hodín, pričom sa nedržiava v prenajatom byte. Tieto skutočnosti a obava o ďalší zdravý psychický vývoj maloletého, ktorý pri ďalšom pobyte u matky, ktorá mu bráni v podieľaní sa na jeho výchove, by už mohol byť nezvratný a ťažko ovplyvniteľný, sú dôvodom na vydanie žiadaného predbežného opatrenia.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 20.11.2013 vyplýva, že úrad prešetril výchovné prostredie maloletého dieťaťa u otca ako aj u matky a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa prerušili manželské spolužitie v máji 2013, kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Otec býva v rodinnom dome, ktorý pozostáva z troch izieb s príslušenstvom, v ktorom rodinnom dome býva aj stará matka dieťaťa zo strany otca, v dome bol poriadok a hygiena na veľmi dobrej úrovni. Otec poberá invalidný dôchodok vo výške 300,- Eur, popri tom pracuje, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré je už plnoleté a študuje, na výživu ktorého prispieva sumou 100,- Eur mesačne. Matka býva v jednoizbovom byte v podnájme, ktorý je riadne zariadený, v byte býva aj matkin priateľ. Matka je v pracovnom pomere. Maloletý navštevuje 6. ročník Základnej školy v obci W. A., stravuje sa v školskej jedálni, je zdravý, má iba bežné zdravotné problémy. Riaditeľka školy udala, že školská dochádzka maloletého je nepravidelná, často krát chýba zo školy (ospravedlnené matkou alebo lekárom). Vyučovacie výsledky sú slabšie odkedy býva s matkou. Na úrade bol vykonaný aj pohovor s maloletým dieťaťom v rámci ktorého bolo zistené, že je pravdou, že v neskorších hodinách sa zdržiava v miestnom pohostinstve (podľa udania matky iba vo štvrtok a piatok a cez víkend je u starých rodičov). Maloletý sa vyjadril, že otec je na neho prísny, u neho sa necíti dobre preto, lebo ho núti pracovať v hospodárstve (kŕmiť zvieratá, ručne prácovať okolo domu). U matky sa cíti lepšie, lebo u nej neexistujú prísne pravidlá, čo sa týka voľného času a školskej dochádzky. Zo záverov predmetného podania vyplýva stanovisko, že maloleté dieťa potrebuje mužský vzor a prísnejšiu výchovu, hlavne stanovené hranice, ktoré však u matky nemá. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda na základe pohovoru s maloletým odporúča maloleté dieťa zveriť dočasne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Z vyjadrenia psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 9.12.2013 vyplýva konštatovanie, že vzťah medzi rodičmi je do značnej miery narušený a komunikácia je nefunkčná, čo samozrejme má veľký vplyv na psychiku maloletého. Podľa udania matky otec o nich všade rozpráva nepravdivosti. Je pravdou, že maloletý sa zdržiava na jej pracovisku, ale snaží sa, aby tam bol čo najmenej. Uvedomuje si, že pohostinstvo pre maloletého nie je vhodné prostredie, ale na druhej strane musí niekde pracovať a zarábať peniaze. Vo výchove dieťaťa jej pomáhajú rodičia z jej strany. Podľa nej otec dieťaťa sa nedokáže zmieriť so skutočnosťou, že zostal sám a ona má už iného partnera. Podľa udania otca, matka maloletého toleruje a ospravedlňuje jeho správanie v škole vrátane zvýšenej agresivity, vynechávania školskej dochádzky a nepripravenosť na vyučovanie atď. Podľa neho maloletý si zvolí ľahšiu a benevolentnejšiu cestu, keďže u matky neexistujú žiadne pravidlá. Maloletý je tichšej povahy, je introvert. O konflikte a o vzťahu jeho rodičov sa vyjadril opatrne, so svojím názorom nechcel zraniť nikoho. Na základe uvádzaného sa preto domnieva, že v prípade, ak nedôjde k dohode medzi rodičmi, želateľné by bolo prešetriť rodinnú situáciu súdnoznaleckým psychológom.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa ods. 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa ods. 2 tohto ustanovenia.
Podľa § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 9 cit. ust.).
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti koho označí súd. Výpočet možných predbežných opatrení v ust. § 76 ods. 1 O.s.p. je pritom len demonštratívny.
Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania (písm. a) ), sa návrhu vo veci samej nevyhovelo (písm. b) ), sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci (písm. c) ), a uplynul určený čas po ktorý malo trvať (písm. d) ). Predbežné opatrenie súd zruší ak pominú dôvody pre ktoré bolo nariadené (ods. 2 cit. ust.).
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
V každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť predbežné opatrenie, je v zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy. Uvedené akcentoval aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinným od 1. 1. 2012, kde podľa Dôvodovej správy k tomuto zákonu častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bola skutočnosť, že navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak navrhované opatrenie bolo v záujme maloletého dieťaťa. Preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia v týchto konaniach od 1. 1. 2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava predbežným opatrením v záujme maloletého dieťaťa.
Zásadne pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti a to aj predbežným opatrením, čo zákonodarca umožňuje, musí súd vychádzať zo záujmu dieťaťa. To je jediné kritérium, ktoré pri rozhodovaní musí zohľadniť. Názor rodičov na tento druh osobnej starostlivosti o dieťa je právne relevantný do tej miery,
že súd nemôže nariadiť a to ani dočasne striedavú starostlivosť, ak o ňu nemajú obaja záujem. Preto nesúhlas len jedného rodiča s tým, aby sa o dieťa striedavo staral aj druhý rodič, ktorý má o striedavú starostlivosť záujem, súd nemusí zohľadniť a môže striedavú starostlivosť nariadiť (aj proti vôli druhého rodiča), avšak len za predpokladu, že to bude v záujme dieťaťa. Preto súd musí zvažovať každý prípad individuálne, pretože striedavá starostlivosť nie je inštitút, ktorý by mal riešiť problém rozhádaných resp. rozvádzajúcich sa rodičov, ale je namieste iba vtedy, ak týmto spôsobom budú lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa.
Každý rodič si pri formulovaní svojich predstáv o výchovnom pôsobení na dieťa musí uvedomiť, že dieťa je plnoprávny subjekt rodinnoprávnych vzťahov, nie ich objekt, prípadne niekto, o kom „sa rozhoduje“. Dieťa má v zmysle zákona o rodine aj v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa právo vyjadrovať svoj názor ku všetkým veciam, ktoré sa ho týkajú. Jeho názoru musí byť venovaná primeraná pozornosť, a to tak rodičmi, ako aj všetkými štátnymi orgánmi a inštitúciami. Preto - pokiaľ dieťa primerane svojmu veku a rozumovej vyspelosti vyjadrí názor, že si striedanie starostlivosti podľa predstáv rodičov alebo len jedného z nich praje - súd by to mal zohľadniť pri svojom rozhodovaní (§ 43 ods. 1 ZoR i § 100 ods. 3 O.s.p.).
Po oboznámení sa s danom vecou odvolací súd zistil, že bolo nesporné, že minimálne od mája 2013 rodičia maloletého spolu nežijú, pričom po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti maloletý zostal u otca, v ktorého výlučnej starostlivosti bol do konca septembra a počas ďalšieho obdobia sa už zdržiava u matky. Bolo tiež nesporné, že každý z rodičov sa v konaní vo veci samej domáha, aby bolo dieťa zverené jemu, takže na úprave rodičovských práv sa nevedia dohodnúť, pričom tento ich rozpor si vyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu. V doterajšom konaní ale tvrdenia otca o zanedbávaní dieťaťa matkou, o jej nedostatočnej starostlivosti o dieťa, o nevhodnej výchove dieťaťa, osvedčené neboli. V starostlivosti matky o dieťa teda neboli zatiaľ zistené závažné nedostatky. Zo správ predložených kolíznym opatrovníkom vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého. Maloletý sa vyjadril, že striedavá starostlivosť oboch rodičov mu vyhovuje. Je tak nepochybne v záujme maloletého dieťaťa stabilizovať jeho výchovné prostredie do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, teda do rozhodnutia súdu v merite veci. Ak z pohovoru s maloletým bolo zistené, že v neskorších hodinách sa niekedy zdržiava v miestnom pohostinstve spolu s matkou, ktorá v ňom pracuje a u otca sa necíti dobre preto, lebo je na neho prísny a núti ho pracovať v hospodárstve, preto sa u matky, kde nie sú také prísne pravidlá čo sa týka voľného času a školskej dochádzky, cíti lepšie, svedčí to práve o tom, že v rámci dočasnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa tieto dva rozdielne výchovné prístupy môžu vhodne dopĺňať a vyvažovať.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že matka maloletého počas osobnej starostlivosti o dieťa je povinná zabezpečiť pre dieťa vhodné prostredie, to znamená, že musí v čo najširšej možnej miere vylúčiť pobyt maloletého v pohostinskom zariadení, v ktorom pracuje. Na splnenie tejto požiadavky by mal vo zvýšenej miere dohliadnuť kolízny opatrovník.
S poukazom na vyššie uvedené argumenty, nebolo potom dôvodným, aby súd na základe návrhu otca predbežným opatrením zveril maloletého len do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, ako sa toho návrhom domáhal, ale práve do súdom prvého stupňa dočasne zvolenej striedavej osobnej starostlivosti oboma rodičmi, nenamietaním ktorej (matka odvolanie nepodala), matka s ňou prejavila súhlas. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí správne vysporiadal aj s výživným, ktoré vzhľadom na charakter úpravy neurčil, ktoré riešenie je jednou z možných alternatív vzhľadom na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania ohľadne príjmu rodičov a ich majetkových pomerov (doteraz bol zistený len príjem otca). Rovnako sa javí praktickým aj dočasné rozhodnutie predbežným opatrením o platbách za maloletého voči tretím osobám počas nariadenej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto prvostupňový súd správne rozhodol na základe zatiaľ iba osvedčených skutočností. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že nariadením predbežného opatrenia sa upravujú pomery účastníkov len dočasne a zásadne sa ním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, pred ktorým súd vykoná dôsledné dokazovanie
k úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Až konečné rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania, zohľadní všetky okolnosti, ktoré majú alebo budú mať vplyv na riadny vývoj alebo výchovu maloletého v budúcnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Nakoľko odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti zistil zrejmú nesprávnosť v tretej výrokovej vete napadnutého uznesenia v časti uloženia povinnosti rodičom pri vzájomnom odovzdávaní si maloletého do osobnej starostlivosti, kde súd pravdepodobne nedopatrením namiesto „na odovzdanie do osobnej starostlivosti druhého rodiča“ uviedol „na styk s druhým rodičom“, zároveň s odkazom na § 222 ods. 3 O.s.p. za splnenia podmienok predpokladaných § 164 O.s.p., nariadil v tejto časti jeho opravu.
O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.