Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-131-2013.pdf
PDF · 94.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov S. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXX/XX, M. a A. N., narodeného XX.XX.XXXX, bytom N. 2, D., aktuálne L. 1, S. S., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. septembra 2013, č. k. 14P/34/2013-60, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom zamietol návrh otca dieťaťa na zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti z doterajších 180 eur mesačne na 70 eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovným skutkovým zistením: Výživné na maloletého bolo naposledy stanovené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 16.09.2009, č. k. 13P/255/2009-51, v rozsahu 180 eur mesačne. V čase určenia výživného v roku 2009 bol mesačný príjem otca vo výške 1.487,16 eur. Bol vtedy asistentom trénera hokejového klubu N. H.. Jeho posledným pôsobiskom bola funkcia trénera hokejového mužstva B. S., kde mu skončila zmluva 31.03.2012. V roku 2012 dosiahol príjem 2.606,57 eur. V súčasnosti je bez trénerskej zmluvy. Je evidovaný ako živnostník má zapísaných viacero predmetov podnikania. Živnostenské oprávnenie mal pozastavené, ale od 05.07.2013 je opätovne evidovaný Sociálnou poisťovňou ako samostatne zárobkovo činná osoba. Od 08.07.2013 je tiež evidovaný ako dobrovoľne poistená osoba pre poistenie v nezamestnanosti. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, príspevkov, štátnych dávok, ani príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Jeho mesačné výdavky, okrem výživného, sú v sume 420,73 eur. O maloletého sa od narodenia žiadnym spôsobom nezaujíma, nestretáva sa s ním, nad rámec stanoveného výživného neprispieva.
Maloletý Q. navštevuje deviaty ročník základnej školy, športovú triedu. Má veľmi dobrý prospech. Aktívne hráva klubový basketbal na úrovni celorepublikových žiackych súťaží, kde dosahuje úspechy. V basketbalovom klube je mesačné členské 30 eur. Výdavky na turnaje družstva v roku 2013 do rozhodnutia súdu (27.09.2013) boli vo výške 160 eur. Obuv, oblečenie a inú výstroj na šport si člen klubu hradí sám. Maloletý je alergik.
Matka maloletého pracuje ako učiteľka v materskej škole. Jej priemerný čistý mesačný príjem je 542,41 eur. Poberá prídavok na dieťa 23,10 eur mesačne. Nevyhnutné mesačné výdavky - jej a maloletého, sú vo výške 420,10 eur. Okrem toho vynakladá prostriedky na úhradu jednorazových platieb za maloletého
v škole za jeho športovú činnosť. Maloletému vytvára veľmi dobré podmienky na uspokojovanie jeho potrieb. Každodennou osobnou starostlivosťou mu zabezpečuje všetko potrebné pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Matka maloletého má pretrvávajúce zdravotné ťažkosti, v dôsledku ktorých bola v posledných rokoch opakovane hospitalizovaná, naposledy v júli 2013.
Na základe uvedených skutkových zistení, posudzoval podľa ustanovení § 78 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, či sú v danom prípade splnené zákonné predpoklady na zmenu doterajšej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému, a to aj s ohľadom na kritériá vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine.
Z dokazovania vyplynulo, že došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého Q., tak aj na strane jeho otca.
Maloletý je o štyri roky starší a jeho potreby sa zvýšili. Súvisia najmä s jeho dynamickým fyzickým vývinom, čo si vyžaduje zvýšené náklady na stravu, odievanie a obuv. Maloletý tiež aktívne športuje, čo má za následok tiež zvýšené náklady na neho.
Zmena pomerov na strane otca súvisí s tým, že od 31.03.2012 ukončil zmluvu, podľa ktorej pôsobil ako hokejový tréner. Odvtedy sa mu nepodarilo nájsť si prácu vo svojom odbore.
Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného, zohľadnil oprávnenosť vynakladaných nákladov na strane maloletého Q.. Okrem nákladov súvisiacich s osobnou starostlivosťou matky o maloletého a školskou dochádzkou, prihliadol na náklady na športové aktivity maloletého, ktorý hráva basketbal na najvyššej úrovni primeranej jeho veku, kde sa mu darí. Tieto náklady považoval okresný súd za oprávnené a odôvodnené. Vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec o maloletého počas celého jeho života ani raz neprejavil záujem, neprispel mu nad rámec výživného a ani v súčasnosti, keď tvrdí, že má nedostatok prostriedkov na platenie určeného výživného, sa nesnaží situáciu kompenzovať stretnutím s maloletým a spoločnými aktivitami, i keď ako vrcholovému športovcovi, by mohlo byť blízke, že maloletý je úspešný basketbalista.
Okresný súd poukázal na to, že otec maloletého za obdobie takmer 18 mesiacov od ukončenia poslednej zmluvy, neprejavil snahu nájsť si trvalú zárobkovú činnosť aj v inej oblasti, než vo svojom odbore. Zároveň nepreukázal, že by mal zdravotné ťažkosti alebo iné objektívne dôvody, ktoré by mu bránili nájsť si aj nekvalifikované, čo aj slabšie platené zamestnanie, aspoň na dočasné preklenutie obdobia, kým si nájde nové pôsobisko ako hokejový tréner. Nepovažoval za akceptovateľný argument otca dieťaťa, že ničomu inému ako hokeju sa v živote nevenoval a nič iné nevie robiť. Otec dieťaťa má v živnostenskom oprávnení okrem trénovania aj ďalších šesť predmetov činnosti, ktoré s hokejom nesúvisia. Otec dieťaťa už ďalšie vyživovacie povinnosti pritom nemá.
Výživné 180 eur bolo stanovené ako primerané v čase, keď mal príjem z trénerskej činnosti. O tento príjem prišiel, avšak potreby maloletého sa zvýšili. Aj v súčasnosti, hoci otec nedeklaruje žiaden príjem, výdavky má stále v sume 420 eur. Súd zdôraznil, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku otec dieťaťa podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a znížiť rozsah jeho vyživovacej povinnosti k maloletému na 70 eur mesačne. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere okresného súdu.
Uviedol, že ako otec poskytol súdu všetky dôkazy o svojom terajšom majetkovom stave a o svojich terajších príjmoch a výdavkoch. Bol bez príjmov od marca 2012, čo preukázal a tento stav okresný
súd a matka nespochybnili. O prácu sa uchádzal ako tréner hokejového mužstva aj v zahraničí a za prácou bol ochotný aj cestovať. O prácu sa zaujímal aj na úrade práce v Trenčíne, aj v Banskej Bystrici. Prácu si našiel v Banskobystrickom kraji, ako to uviedol na pojednávaní jeho zástupca. Konštatovanie okresného súdu, že on nejaví záujem o inú prácu, ako je hokejový tréner a inú prácu ako je práca súvisiaca s hokejom, je podľa jeho názoru nesprávnym skutkovým zistením, a to aj v časti týkajúcej sa konštatovania, že otec má v živnosti uvedených šesť iných predmetov podnikania, ktoré nesúvisia s ľadovým hokejom. Vzhľadom na to, že nenašiel uplatnenie na úrade práce v Trenčíne, vo svojej hlavnej činnosti a ani v šiestich ďalších predmetoch podnikania, rozšíril oblasť svojho záujmu o prácu a pracuje v stolárskej dielni. Okrem toho chodí montovať nábytok zákazníkom tejto firmy. Pretože si našiel túto prácu, obnovil si živnosť, lebo stále nevie, ako bude mať upravený zmluvný vzťah, či formou pracovnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, keďže stále mu nechcú dať zmluvu, a to ani pracovnú, ani zmluvu o dielo na živnosť, lebo robí len druhý mesiac a nepravidelne. Ak je práca, volajú mu, ak nie je práca, čaká. Zatiaľ ho stále volajú, pracuje a všetky zarobené peniaze posiela na odvody a na výživné a pritom hľadá ďalšie možnosti uplatnenia, najmä výhodnejšieho, než je nelegálna práca. Závery súdu a názor kolízneho opatrovníka, že je povinný sa synovi venovať, považuje za tendenčný a jasne hovorí o zaujatosti kolíznej opatrovníčky. On by aj javil záujem o maloletého, ale správanie matky mu v tom značne bráni. Toto však nebolo predmetom konania a nemá to vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. Rozvodové konanie s manželkou, s ktorou tiež mal maloleté deti a jeho terajší stav, úzko súvisia s tým, že sa prudko zmenila jeho finančná situácia. V dôsledku rozvodového konania a stavu, ktorý po ňom nastal, je vlastne bezdomovec, nič nevlastní a byt, z ktorého musel odísť, užíva bývalá manželka a ani netuší, ako dlho bude trvať vyporiadanie BSM. Napriek uvedeným skutočnostiam výživné chce platiť a svojej povinnosti sa nevyhýba a s prvostupňovým súdom plne spolupracoval. Jeho príjmy nie sú zatiaľ pravidelné, dúfa, že sa to zmení. Je však zrejmé, ak nenájde uplatnenie v oblasti, ktorej rozumie, tak už nikdy nebudú tak vysoké, ako boli v minulosti. Ak sa zmenia pomery, nič nebráni podať návrh na novú úpravu vyživovacej povinnosti.
Matka dieťaťa využila zákonnú možnosť vyjadriť sa k odvolaniu otca dieťaťa. Dôvody, ktoré uvádza otec dieťaťa v odvolaní, boli predmetom úvahy okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného. Otec dieťaťa žiada o zníženie výživného v čase, keď práve uvažovala o návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko syn navštevuje deviaty ročník základnej školy a na budúci rok sa bude hlásiť na gymnázium. Výživné bolo určené pred štyrmi rokmi. Nikdy nebránila otcovi dieťaťa, aby sa stretával so synom, posielala mu fotografie syna, vysvedčenie, výpisy zo športových úspechov. Maloletý sa aj na otca pýtal, čo otcovi aj spomínala, on sa však k tejto otázke postavil negatívne. Matka dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca kvantifikovala výdavky na nákup potravín v mesiaci október 2013 a od 4. - 15. novembra 2013, ktoré boli vo výške 213,17 resp. 82,99 eur, o čom predložila nákupné bloky, pritom tam nie sú zahrnuté výdavky na mäso, drogériu, oblečenie a obuv a iné veci, ktoré denne potrebujú. Navrhovateľ navrhuje platiť na výživu maloletého 70 eur mesačne, čo je len 2,25 eur na deň. Dopriala by otcovi dieťaťa skúsiť výchovu aspoň na mesiac, a potom by videl, že to nie je také ľahké. Otec dieťaťa tvrdí, že sa nebráni pracovať, že zoberie akúkoľvek prácu. Aj ona okrem svojej práce chodí upratovať, keď je príležitosť, privyrobí si, balí DVD. Snaží sa vzdelávať, aby ako učiteľka v materskej škole mala o niekoľko percent vyšší plat. Zvýšené každodenné potreby syna si vyžadujú, aby aj otec svojho syna podporil. Stotožnila sa so skutkovým záverom okresného súdu a jeho právnym posúdením veci a žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Kolízny opatrovník v písomnom stanovisku k odvolaniu otca dieťaťa navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli štyri roky. Potreby dieťaťa sa podstatne zvýšili. Matka pociťuje nedostatok finančných prostriedkov v rodine. Maloletý navštevuje deviaty ročník I. Základnej školy na Ulici Sama Chalúpku v M., zameranej na šport - basketbal. V prospechu dosahuje výborné výsledky, chce pokračovať v štúdiu na Gymnáziu v M.. Je registrovaným hráčom basketbalového klubu, čo vyžaduje značné náklady (športový odev, obuv, cestovné, vitamíny a pod.). Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov na strane maloletého Q., či už v súvislosti s krytím základných životných potrieb, so školou, ale hlavne so zabezpečením výkonu športovej činnosti.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O
odvolaní otca dieťaťa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.
Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych skutkových zistení, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, ktorú aj správne interpretoval. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je správne, úplné a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa krajský súd identifikoval s odôvodnením negatívneho rozhodnutia okresného súdu o návrhu otca dieťaťa na zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému.
Súčasne považuje za potrebné akcentovať nasledovné:
Podľa ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom na maloleté deti. Hmotnoprávnym predpokladom na zmenu rozsahu skôr určenej vyživovacej povinnosti je zmena pomerov podľa § 78 Zákona o rodine, ktoré môžu spočívať v zmene pomerov tak na strane oprávneného dieťaťa, tak na strane povinného rodiča. Zmena právne významných skutočností, ktoré boli podkladom pri skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti, však musí byť kvalifikovaná, čo znamená, že musí byť výrazná a musí mať táto zmena trvalejší charakter. Krátkodobá zmena v pomeroch nie je kvalifikovanou zmenou pomerov, na základe ktorej môže súd zmeniť predošlú úpravu výživného.
Súdna prax za právne významné považuje zmeny v pomeroch oprávneného dieťaťa, ktoré vyplývajú z jeho veku a nárastu životných nákladov na základné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj nárastu nákladov na vzdelávanie a ďalšie kultúrne potreby dieťaťa, jeho rôzne aktivity, ktoré sú rodičia povinní podporovať podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov v záujme výchovy dieťaťa v kultúrneho človeka.
Zmena pomerov na strane povinného rodiča môže spočívať v zmene jeho príjmových a majetkových pomerov, ktoré nastali z objektívnych príčin a sú trvalejšieho charakteru. Za zmenu pomerov sa považuje aj vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti.
Pri posudzovaní zmeny pomerov sa berie do úvahy aj zmena životných nákladov, ako objektívne kritérium podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine (tzv. valorizačná klauzula).
Pri posudzovaní a rozhodovaní o výživnom všeobecne platí pre súd všeobecná zásada preferovania potencionality príjmov povinného pred jeho faktickým príjmom, vyjadrená v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Rozsudok okresného súdu vychádza z uvedenej právnej úpravy a jej interpretácie v súdnej praxi.
Krajský súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že kvalifikovaná zmena pomerov oproti skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je tak na strane maloletého dieťaťa, ktorého životné náklady po štyroch rokoch od predošlého stavu evidentne vzrástli, a to v súvislosti s jeho vekom, vzdelávaním, kultúrnymi potrebami, športovými aktivitami, ale aj nákladmi na zdravie. Na nákladoch dieťaťa, ktoré správne považoval okresný súd za opodstatnené a prospešné pre dieťa, majú participovať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Otec maloletého preukázal zníženie príjmov v dôsledku skončenia zmluvného vzťahu s hokejovými mužstvami v marci 2012. Je však preukázané, že otec dieťaťa má ešte ďalších šesť živnostenských oprávnení, nemá zdravotné problémy, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Žije s partnerkou v rodinnom dome, ktorý patrí jeho partnerke a jej príbuzným. Deklaroval svoje príjmy za rok 2012 daňovým priznaním, v ktorom vykázal príjem 7.850, výdavky 5.243 eur. Uviedol, že pracuje v stolárskej dielni, kde
má zárobky, ktorých výšku však neuviedol. Uviedol, že má mesačné výdavky vo výške 420 eur. Ako správne uzavrel okresný súd, výdavky na úhradu potrieb maloletého sú prioritné (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), preto otec dieťaťa je povinný v prvom rade uhradiť výživné na maloleté dieťa a potom uspokojiť svoje iné, ako nevyhnutné výdavky. Je totiž neprípustné, aby maloleté dieťa, ktoré nie je schopné si samé zabezpečiť prostriedky na živobytie, bolo vystavené ekonomickej biede za situácie, že jeho rodičia majú schopnosti a možnosti túto výživu zabezpečiť. Vzhľadom na preukázané náklady na potreby maloletého, ktoré výživné 180 eur od otca ani nepokryje, s poukazom na vyššie uvedené zistenia okresného súdu o pomeroch otca dieťaťa, akcentujúc zásadu potencionality príjmov otca dieťaťa, bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .