Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-43-2012.pdf
PDF · 159.36 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcov: 1./ Inžinierske stavby, a.s., so sídlom Priemyselná 7, Košice, IČO: 31 651 402, 2./ EUROVIA SK, a.s., so sídlom Osloboditeľov 66, Košice, IČO: 31 651 518, 3./ STRABAG s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, IČO: 17 317 282, všetci zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 33 28, o zaplatenie 1.004.350,66 €, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania štátu vo výške 24,90 €, na účet Okresného súdu Bratislava II, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 4.6.2012 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali zaplatenia sumy 1.004.350,66 € titulom plnenia zo zmluvy o dielo. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 3.7.2008 žalobcovia uzavreli Zmluvu o združení „Združenie Poprad - Kežmarok I/67 I. etapa“ za účelom realizácie prác pre žalovaného. Dňa 19.5.2008 žalobca v 1./ rade, ako hlavný partner Združenia, konajúci v mene Združenia, uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo č. 392/6350/2008/01/08, v znení následných 6 - tich dodatkov, ktorej predmetom bolo uskutočnenie stavebných prác na diele Diaľničného privádzača I/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa (ďalej len „ZoD“).
V dňoch 2.6.2010 - 4.6.2010 došlo vplyvom mimoriadne výdatných zrážok k vyliatiu rieky Poprad a Slavkovského potoka.
Dňa 2.6.2010 krízový štáb zápisom v stavebnom denníku - list č. 493 022 nariadil žalobcom odkopať starú vlečku v trase novej preložky rieky Poprad v st. 140,00 km-140,020 km s tým, že ak vznikne mimoriadny stav ohrozujúci životy a majetok ľudí, bude nutné prekopať prístupovú cestu do rómskej osady nachádzajúcej sa v blízkosti stavby (s ktorou pôvodná PD nepočítala) a vpustiť vodu bol do novej preložky rieky Poprad, čím sa zníži hladina vody v starom koryte.
Dňa 4.6.2010 krízový štáb zápisom v stavebnom denníku - list č. 493 024 nariadil žalobcom prekopať prístupovú komunikáciu do osady a pustiť vodu do novovybudovanej preložky rieky Poprad.
Na základe rozhodnutia krízového štábu vznikli žalobcom značné škody na už zrealizovaných stavebných objektoch: D 230-00 (Prelož rieky Poprad km v 139,500 - 140, 285), D 112-00 (Preložka miestnej komunikácie v Matejovciach). Ďalej bol poškodený a odplavený zemný val a príprava pre napojenie prítoku pri stavebnom objekte D 205-00. V celej dĺžke novovybudovaného koryta boli nánosy štrku, piesku a bahna.
Dňa 23.6.2010 bolo na pracovnom rokovaní manažmentu stavby dohodnuté, že stavebný dozor žalovaného bude potvrdzovať súpisy prác vykonaných žalobcami na odstránenie vzniknutých škôd. Listom z 15.6.2010 žalovaný uznal poškodenie diela ako aj existenciu mimoriadne nepriaznivých podmienok - povodní.
Dňa 10.4.2012 žalobcovia žalovanému zaslali kompletné vyčíslenie naviac prác spojených s odstránením poškodenia diela a jeho uvedením do pôvodného stavu. Žalovaného v zmysle čl. 17 podčlánok 17.3. a 17.4. ZoD žiadali o ich úhradu. Žalovaný vzniknuté náklady odmietol uhradiť, preto sa žalobcovia plnenia domáhajú súdnou cestou, vrátane úrokov z omeškania a trov konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 8.10.2012 označil nárok žalobcov za nedôvodný a žalobu žiadal zamietnuť.
Uviedol, že do štandardného priebehu realizácie diela v 1. júnovom týždni 2010 negatívnym spôsobom zasiahli povodne. K poškodeniu niektorých častí stavby - Diela došlo na základe rozhodnutia krízového štábu prijatého v súvislosti s povodňovými opatreniami. Stavebný dozor žalovaného zápisom v stavebnom denníku túto skutočnosť len vzal na vedomie, nakoľko rozhodnutie krízového štábu nebol kompetentný komentovať ani meniť. Majetkovú ujmu si žalobcovia mohli a mali uplatniť v zákonnej lehote na obvodnom úrade čo však nevyužili a keďže sa nedočkali plnenia ani zo strany poisťovne pokúšajú sa zodpovednosť preniesť na žalovaného. Okolnosti vzniku škody na diele nespĺňajú zmluvné podmienky čl. 17, podčlánok 17.3 Riziká objednávateľa, ktoré by zakladali nárok žalobcov domáhať sa voči žalovanému úhrady nákladov spojených s odstránením škôd. Škoda nevznikla v súlade s podčlánkom 17.3. ZoD.
Stavba - poškodené časti Diela sa nachádzajú priamo v povodňovom pásme. Povodne nie sú účinky ničivých síl prírody nepredvídateľného charakteru. Skúsení žalobcovia takýto účinok prírodných síl prírody s ohľadom na charakter prác (preložka rieky Poprad) a situovanie stavby v inundačnom pásme toku museli predvídať. Žalobcovia boli pred zahájením prác povinní vypracovať Povodňový plán obsahujúci opatrenia v prípade jednotlivých stupňov povodňovej aktivity. Tretí stupeň povodňovej aktivity nie je možné považovať za ničivý účinok prírody, ktorý by skúsený zhotoviteľ nemohol predvídať. Žalobcovia tento účinok predvídali a voči takémuto riziku sa nechali aj poistiť.
K okolnostiam existencie rómskej osady (na tribúne ihriska) v blízkosti stavby žalovaný uviedol, že jej existencia bola zistená až pri vytyčovaní obvodu staveniska. Podľa pôvodnej PD sa objekt tribúny, ktorým malo prechádzať stavenisko, mal asanovať. Mesto Poprad však pred zahájením stavebných prác predalo uvedené nehnuteľnosti za symbolickú cenu neprispôsobivým občanom. Z uvedeného dôvodu bolo nutné vykonať zmenu pôvodnej PD, ktorá bola zapracovaná v Zmene technického riešenia č. 2 a bola podkladom na podpis Dodatku č. 4 k ZoD so žalobcami. Všetky náklady za stavebné práce a služby, ktoré si žalobcovia v tejto súvislosti uplatnili im boli zo strany žalovaného uhradené. Spájať existenciu rómskej osady s rozsahom následkov povodní je účelové.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, vyjadrením žalovaného, Zmluvou o združení „Združenie Poprad - Kežmarok I/67 I. etapa“, Zmluvou o dielo č. 392/6350/2008/01/08, v znení v Dodatkov č. 1 až 6, Zmluvnými podmienkami ZoD - FIDIC 1999, výpismi zo stavebného denníka, zápismi z rokovania manažmentu, predsporovou komunikáciou účastníkov, žalobcom vyhotoveným súpisom prác vykonaných na uvedenie diela do pôvodného stavu, listinami z poistného spisu poisťovne Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi založenými v spise, prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom povereného zástupcu žalovaného, výsluchom účastníkmi navrhnutých svedkov a zistil tento skutkový stav:
Zmluvou z 3.7.2008 označenou ako Zmluva o združení „Združenie Poprad - Kežmarok I/67 I. etapa“ vytvorili žalobcovia združenie právnických osôb za účelom realizácie diela pre žalovaného, a to stavby Diaľničného privádzača I/67 Poprad - Kežmarok I. etapa.
Dňa 19.5.2008 bola na vykonanie predmetného diela uzavretá medzi žalobcom v 1./ rade ako hlavným partnerom Združenia a žalovaným Zmluva o dielo č. 392/6350/2008/01/08.
Dodatkom č. 4 zo 14.12.2009 došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene (navýšení) ceny diela v nadväznosti na Zmenu technického riešenia č. 2, ktoré podľa obsahu tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto dodatku. Z obsahu Zmeny technického riešenia č. 2 a komunikácie účastníkov ohľadne tejto zmeny (čl. 155/160,189, čl. 351/366) vyplýva, že obsahom zmeny bola aj zmena PD v súvislosti s existenciou rómskej osady v priestore staveniska.
Úprava práv a povinností účastníkov zmluvy sa riadila Zmluvnými podmienkami FIDIC 1999 označenými ako všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „FIDIC“) a Zvláštnymi zmluvnými podmienkami (ďalej len „ZZP“), ktoré obsahovali úpravy a doplnenia všeobecných zmluvných podmienok FIDIC.
Podľa čl. 1 bod 1.1.6.8 FIDIC „Nepredvídateľné“ znamená to, čo nie je primerane predvídateľné skúseným Zhotoviteľom k dátumu na predloženie ponuky.
Podľa čl. 17 podčlánok 17.2. FIDIC „Ak počas obdobia, kedy za starostlivosť zodpovedá Zhotoviteľ, Dielo, Vybavenie, Materiály alebo Dokumentácia Zhotoviteľa utrpí akúkoľvek stratu alebo poškodenie z akýchkoľvek dôvodov, ktoré nie sú uvedené v
podčlánku 17.3 (Riziká Objednávateľa), Zhotoviteľ stratu alebo poškodenie napraví na vlastné riziko a náklady tak, aby Dielo, Vybavenie, Materiály a Dokumentácia Zhotoviteľa zodpovedali zmluve.
Podľa čl. 17 podčlánok 17.3 písm. h), riziká na, ktoré sa vzťahuje nižšie uvedený podčlánok 17.4 sú: všetky účinky prírodných síl, ktoré sú Nepredvídateľného charakteru alebo proti ktorým sa ani od skúseného Zhotoviteľa nemohlo dôvodne očakávať, že by podnikol náležité preventívne opatrenia.
Podľa čl. 17 podčlánok 17.4 ods. 1, ak a v tom rozsahu a v akom riziká uvedené v podčlánku 17.3 vedú ku stratám alebo poškodeniu Diela, Vybavenia alebo Dokumentácie Zhotoviteľa, oznámi to Zhotoviteľ bezodkladne Stavebnému dozoru a napraví túto stratu alebo poškodenie v rozsahu požadovanom stavebným dozorom.
Podľa čl. 17 podčlánok 17.4 ods. 2, ak Zhotoviteľovi vznikne oneskorenie a/alebo náklady v dôsledku odstraňovania tejto straty alebo poškodenia, Zhotoviteľ vydá Stavebnému dozoru ďalšie oznámenie a bude mať nárok podľa pod článku 20.1 (nároky zhotoviteľa) na
b) úhradu všetkých týchto nákladov, ktoré sa zahrnú do zmluvnej ceny.
Zo zápisu v stavebnom denníku list 493 022 zo dňa 2.6.2010 súd zistil, že obsahuje zápis z ohliadky stavby po mimoriadnej udalosti vyliatia rieky Poprad zo starého koryta dňa 2.6.2010. Ohliadky sa zúčastnil zástupca Správy povodia Dunajca a Popradu, zástupca OÚ ŽP Poprad, zástupca MÚ Poprad a stavbyvedúci zhotoviteľa R.. B.. Na tomto liste stavebného denníka sa nachádza pokyn krízového štábu nariaďujúci zhotoviteľovi (žalobcom) odkopať starú vlečku v trase novej preložky rieky Poprad st. 140,00 - 140,020 km s tým, že ak vznikne mimoriadny stav ohrozujúci životy a majetok ľudí, bude nutné
prekopať prístupovú cestu do rómskej osady a pustiť vodu do novej preložky rieky Poprad, čím sa zníži hladina vody a tak nedôjde k ohrozeniu života a poškodeniu majetku ľudí.
Zo zápisu v stavebnom denníku list č. 493 023 z 2 a 3.6.2010 súd zistil, že zhotoviteľ (žalobcovia) oznamuje objednávateľovi (žalovanému) poškodenie objektu 230-00 v dôsledku vyliatia rieky Poprad a vyjadrenie stavebného dozoru objednávateľa, že túto skutočnosť berie na vedomie a žiada zhotoviteľa uplatniť si škody cez poisťovňu.
Zo zápisu v stavebnom denníku list č. 493024 zo 4.6.2010 súd zistil, že jeho obsahom je informácia o telefonickom rozhovore medzi zástupom Správy povodia Dunajca a Popradu R.. Š.M. a stavbyvedúcim zhotoviteľa R.. B. zo 4.6.2010 o 2.45 hod. o zväčšení rozvodnenia rieky Poprad oproti stavu k 2.6.2010 a následný pokyn R.. Š. vydaný o 3.00 hod., ktorým po prerokovaní s krízovým štábom nariadil prekopať prístupovú cestu do rómskej osady a vpustiť vodu do novej preložky rieky Poprad v st. 139,500 - 140,090 km. Výkopové práce zhotoviteľ vykonal v čase od 3.30 do 4.00 hod. a po odkopaní prístupovej cesty voda pretiekla do novej preložky rieky Poprad.
Na č. listu 493 025 stavebného denníka sa nachádza záznam zhotoviteľa o vplyve mimoriadnej udalosti na zmluvný termín diela a záznam stavebného dozoru o neakceptovaní požiadavky zhotoviteľa na predĺženie zmluvného termínu.
Nasledujúce záznamy v stavebnom denníku č. listov 493026 až 493050 a na č. listov 4560401 - 4560402 obsahujú údaje o prácach vykonaných na uvedenie poškodených objektov Diela do pôvodného stavu.
Na č. listov 456405-06 a 446266-67 stavebného denníka sa nachádza súpis vykonaných stavebných prác s označením „Poistná udalosť“.
Žalobcovia mali v zmysle čl. 18 FIDIC dielo poistené v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., u ktorej, ako vyplýva z obsahu spisu, si škody vzniknuté povodňami aj uplatnili ako poistnú udalosť. Z odpovede poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., zo dňa 13.5.2013 vyplýva, že poisťovňa po prešetrení škodovej udalosti nezistila dôvod na poskytnutie poistného plnenia. V odôvodnení stanoviska poisťovne sa uvádza, že škoda v dôsledku povodne bola spôsobená prietokmi, ktoré nedosahovali úroveň (periodika opakovania minimálne 20 rokov) stanovenú Doložkou 110, ktorá je súčasťou poistnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že škoda bola zapríčinená nepoisteným rizikom ak teda nevznikol nárok na poistné plnenie.
Z obsahu expertíznej správy vyhotovenej na žiadosť poisťovne (v súvislosti so šetrením poistnej udalosti) spoločnosťou INSERVIS Slovakia, s.r.o., vyplýva, že úsek Diaľničného privádzača I/67 Poprad
- Kežmarok, I. etapa je stavbou s veľkým počtom stavebných objektov, cestných komunikácii, mostných objektov, úprav vodných tokov a úprav inžinierskych sietí. Zaujímavosťou stavby sú preložky nielen železničnej vlečky ale aj koryta rieky Poprad v dĺžke 800 m a jedného miestneho potoka v dĺžke 90 m. K zaplaveniu a poškodeniu stavebných objektov stavby došlo 4.6.2010 zvýšením hladiny rieky Poprad, ktorá preteká v blízkosti predmetnej stavby. Prietok rieky v čase vzniku škody podľa záverov expertíznej správy dosiahol úroveň 5-ročnej vody.
Zhodný charakter a popis stavby ako je uvedený v expertíznej správe vyplýva, aj z posudku vypracovaného na žiadosť žalobcov Stavebnou fakultou TU Košice v mesiaci november 2011. Na rozdiel od expertíznej správy poisťovne však posudok uvádza, že dňa 4.6.2010 voda presiahla 20 - ročný prietok.
Z obsahu rozhodnutia Obvodného úradu ŽP v Poprade, č.k. 2012/1334/04-LS zo dňa 28.8.2012, ktoré súdu predložil žalovaný, súd zistil, že označeným rozhodnutím správny orgán neuznal žiadosť žalobcov o priznanie peňažnej náhrady škody 1.004.350,66 € vzniknutej na žalobcami zhotovovanom
diele pri povodniach na rieke Poprad v dňoch 2. - 4.6.2010. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán konštatoval porušenie povinnosti žalobcov vypracovať a aktualizovať povodňový plán zabezpečovacích prác a zabezpečiť podľa povodňového plánu pracovné sily a vecné prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác. (pozn. súdu - túto povinnosť žalobcovia mali nielen podľa zákona o ochrane proti povodniam č. 666/2004 Z.z., účinného v čase začatia zhotovovania diela ale aj podľa neskoršieho zák. č. 7/2010 Z.z. a trvala až do právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby). Správny orgán uvádza, že žalobcovia nepreukázali vykonanie zabezpečovacích prác pri ochrane stavby pred povodňami v roku 2010 postupom podľa schváleného povodňového plánu zabezpečovacích prác zhotoviteľa stavby. Ďalej konštatuje, že žalobcovia si nesplnili ohlasovaciu povinnosť podľa § 37 zák. č. 7/2010 Z.z., ako aj
skutočnosť, že žalovaný si neuplatnil nárok včas. Zhodné stanovisko vyplýva aj z rozhodnutia Obvodného úradu ŽP Prešov, ktorý na odvolanie žalobcov rozhodol tak, že síce zmenil výrok rozhodnutia OÚ Poprad, ale táto zmena predstavuje len gramatickú zmenu znenia výroku a z jej obsahu ako aj z obsahu celého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu je zrejmé, že ide de facto o rozhodnutie potvrdzujúce.
Z výsluchu svedka R.. Y. B., vedúceho prevádzkovej jednotky Poprad, vyplynulo, že hladina rieky Poprad sa v dôsledku prudkých a dlhodobých dažďov zdvihla a začala sa vylievať dňa 2.6.2010. Dňa 3.6.2010 došlo k vyliatiu rieky Poprad z koryta a k zaplaveniu Mestskej časti Matejovce. V noci z 3-tieho na 4- tého júna svedkovi telefonoval R.. B. a oznámil mu, že v Mestskej časti Matejovce zasahuje krízový štáb, ktorý riadi záchranné práce. Následne sa svedok dostavil k dielu kde na pokyn krízového štábu prekopali hrádzu v dôsledku čoho valiaca sa voda prechádzajúca prekopanou hrádzou poškodila dielo. Mapovanie škôd sa uskutočnilo v mesiacoch jún - júl 2010 a následne vedúci člen združenia oznámil túto skutočnosť poisťovni ako poistnú udalosť. Svedok ďalej uviedol, že na mieste vykonávania diela bol prítomný aj 2.6.2010. Škody na diele začali vznikať už pred prekopaním hrádze, konkrétne došlo k zaliatiu časti objektu 112 a voda, ktorá sa vyliala z koryta sa začal dotýkať niektorých častí stavby. Došlo k zaplaveniu aj niektorých častí objektu 230.
Svedok R.. W. B., ktorý vykonával funkciu stavbyvedúceho zhotoviteľa a bol zamestnancom žalobcu v 3./ rade uviedol, že pokiaľ si spomína už 2 dni pred povodňami boli zvýšené zrážky a stúpala hladina rieky Poprad. Situáciu preto monitorovali. V čase prekopania hrádze bol svedok prítomný na mieste samom a realizoval sa pokyn krízového štábu. Už pred prekopaním hrádze však bolo dielo postihnuté záplavami. Voda bola rozptýlená v objekte 101 a 112. Možno uviesť, že bolo zaliate celé územie. Škody na diele, ktoré nastali do prekopania hrádze sa nemapovali. S mapovaním škôd sa začalo až po opadnutí vody. Pamätá si, že škody na diele boli riešené s poisťovňou, nevie ale s akým výsledkom. Svedok ďalej uviedol, že protipovodňový plán mal na starosti líder združenia. Svedok nebol oboznámený s tým, či mal zhotoviteľ schválený protipovodňový plán a túto otázku dostali aj od zástupcov mestského úradu v súvislosti s riešením povodňovej situácie.
Svedok R.. W. Č., stavebno-technický dozor investora uviedol, že na diele pôsobil od mája 2010. V čase vzniku škodovej udalosti na diele prítomný nebol a o celej záležitosti ho vyrozumel hlavný stavbyvedúci lídra združenia R.. B.. Svedok uviedol, že v súvislosti s prácami zhotoviteľa, ktoré sa týkali odstránenia následkov alebo riešenia povodňovej situácie zhotoviteľovi nevydával žiadne pokyny predpokladané, resp. možné podľa zmluvných podmienok. Podľa vedomostí svedka si zhotoviteľ uplatnil škodu u poisťovne ako poistnú udalosť. V tejto súvislosti zhotoviteľ svedka požiadal o podpis vecnej špecifikácie prác vykonaných na odstránení poškodenia diela povodňami, a to výlučne pre účely likvidácie poistnej udalosti. V tejto súvislosti svedok vecnú špecifikáciu prác podpísal. Finančnú špecifikáciu prác neodsúhlasoval. Popisom záznamov v stavebnom denníku v období vzniku povodní a bezprostredne po povodniach potvrdzoval vecnú špecifikáciu nákladov. Je pravdou, že podpisoval súpisy prác spojených s odstránením vád diela po povodniach, ale ako už uviedol, tieto súpisy zhotoviteľovi podpisoval výlučne pre potreby poistnej udalosti a nie pre potreby fakturácie v zmysle Zmluvy o dielo. Pokiaľ si
spomína osobne sa nevyjadroval k platobným nárokom zhotoviteľa spojeným s následkami povodní, ktoré vyjadrenie predpokladali zmluvné podmienky a korešpondencia v tomto smere prebiehala len medzi zhotoviteľom a investorom, ktorý mal zamietavé stanovisko.
Účastníci v priebehu konania zotrvali na písomných tvrdeniach.
Právny zástupca žalobcu argumentoval tým, že prvotnou príčinou vzniku škôd boli povodne ako nepredvídateľné okolnosti, ktoré spĺňajú vymedzenie nepredvídateľnej okolnosti podľa čl. 17 podčlánok 17.3. FIDIC a sú rizikom objednávateľa. Žalobcovia preto považujú žalovanú pohľadávku za nárok vyplývajúci z čl. 17 podčlánok 17.3., 17.4. podmienok FIDIC k Zmluve o dielo.
Žalobcovia boli z dôvodu existencie rómskej osady v blízkosti staveniska povinní rešpektovať pokyn krízového štábu na prekopanie vlečky (hrádze) oddeľujúcej staré a nové koryto rieky Poprad, vydaný ako protipovodňové opatrenie na ochranu života a majetku osôb. Žalobcovia majú za to, že pod účinky ničivých síl prírody nepredvídateľného charakteru možno zahrnúť aj zabezpečovacie práce vykonané na pokyn krízového štábu. Žalovaný napriek upozorneniu žalobcov (nelegálnu) osadu na stavenisku toleroval, nezahrnul ju do PD a pre jej zachovanie zmenil časť diela - objekt D 202-00. Žalovaný tým porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, ako aj zvýšil hrozbu účinkov povodní. Existencia rómskej osady sa stala pokladom pre vydanie rozhodnutia krízového štábu. Takéto rozhodnutie sa nedalo predpokladať ani skúseným zhotoviteľom. Špecifikáciu prác na odstránenie škôd a uvedenie diela do pôvodného stavu a ich cenu boli žalobcovia schopní vyhotoviť až po vykonaní prác, preto boli špecifikované až v roku 2012.
Žalovaný zotrval na tvrdení, že škoda vzniknutá na žalobcom uvádzaných objektoch diela, nie je škodou podľa čl. 17 podčlánok 17.3. FIDIC (riziká objednávateľa), za ktorú zodpovedá žalovaný, nakoľko zvýšenie hladiny rieky Poprad ani povodne nie sú účinky prírodných síl, ktoré sa nedajú predvídať a kde ani skúsení žalobcovia nemohli proti nim podniknúť náležité opatrenia.
Ďalej žalovaný argumentoval tým, že škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia krízového štábu o protipovodňových opatreniach za účelom ochrany života a zdravia. Žalobcovia si v zmysle zákona o povodniach mali nárok uplatniť voči štátu, čo učinili až po uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho bola ich žiadosť zamietnutá. Pokiaľ ide o rómsku osadu táto neohrozovala dielo a dielo neohrozovalo osadu, preto nebolo potrebné osadu presťahovať. Situácia bola vyriešená Zmenou technického riešenia č. 2, čím došlo k zmene staveniska. K takýmto zmenám pri stavbách realizovaných žalovaným dochádza bežne, keďže ide o diela často prechádzajúce intravilánom obcí. Je potrebné reagovať na vlastníkov, ktorí nie sú ochotní pozemky odpredať, čo sa v prípade možnosti rieši zmenou technického vyhotovenia stavby. Pokiaľ by žalovaný o existencii rómskej osady vedel už v čase prípravy PD, bola by do nej zapracovaná a technické riešenie by s ňou už počítalo.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v dôsledku povodní došlo k škodám na diele zhotovovanom žalobcami.
Sporná bola ale zodpovednosť žalovaného za tieto škody v zmysle zmluvných podmienok čl. 17 podčlánok 17.3. FIDIC (Riziká objednávateľa). Spornosť spočívala v otázke, či povodne ako okolnosti vedúce k vzniku škody, možno považovať za účinky prírodných síl, ktoré sú Nepredvídateľného charakteru, alebo proti ktorým sa ani od skúseného zhotoviteľa nemohlo dôvodne očakávať, že by ponúkol náležité preventívne opatrenia. Na túto otázku zameral súd dokazovanie.
Podľa § 536 ods. 1 ObZ, v znení účinnom k 19.5.2008 (v čase uzavretia zmluvy o dielo), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 537 ods.1 ObZ, v cit. znení, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
Podľa § 273 ods. 1 ObZ, v cit. znení, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa čl. 17 podčlánok 17.3 písm. h) medzi účastníkmi záväzných zmluvných podmienok FIDIC, riziká na, ktoré sa vzťahuje nižšie uvedený podčlánok 17.4 sú: všetky činky prírodných síl, ktoré sú Nepredvídateľného charakteru alebo proti ktorým sa ani od skúseného Zhotoviteľa nemohlo dôvodne očakávať, že by podnikol náležité preventívne opatrenia.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 666/2004 Z.z., o ochrane pred povodňami (ďalej len ZOP), v znení účinnom k 19.5.2008 ( ku dňu uzavretia Zmluvy o dielo), povodňou je
a) prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,
d) stav, pri ktorom z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti dochádza k zaplavovaniu územia.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZOP, v cit. znení, opatreniami na ochranu pred povodňami sú najmä povodňové plány.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZOP, v cit. znení, povodňový plán je dokument organizačného charakteru a technického charakteru, ktorý obsahuje úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, vlastníkov a správcov vodných stavieb a iných právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami. Povodňový plán sa skladá z povodňového plánu zabezpečovacích prác a z povodňového plánu záchranných prác.
Podľa § 5 ods. 3, prvá veta ZOP, v cit. znení, povodňové plány zabezpečovacích prác sú povinní vypracúvať správcovia vodných tokov, správcovia produktovodov zasahujúcich do vodného toku, vlastníci, správcovia alebo užívatelia vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch a vodných nádržiach a zhotovitelia stavieb na vodných tokoch počas ich výstavby.
Podľa § 5 ods. 6 ZOP, v cit. znení, povodňové plány stavieb zasahujúcich do vodného toku, do jeho inundačného územia alebo do vodných stavieb schvaľuje orgán štátnej správy ochrany pred povodňami na základe súhlasného stanoviska správcu vodného toku.
Podľa § 6 ods. 1 ZOP, v cit. znení, stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, viazanú na stanovené vodné stavy alebo prietoky na vodných tokoch a na vodných stavbách pri povodňovej situácii.
Podľa § 6 ods. 2 ZOP, v povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:
a) I. stupeň stav bdelosti,
b) II. stupeň stav pohotovosti,
c) III. stupeň stav ohrozenia.
Podľa § 10 ods. 1 ZOP, v cit. znení, povodňové zabezpečovacie práce sú opatrenia na ochranu pred povodňami na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných tokoch a v inundačných a v zátopových územiach na uvoľňovanie a obnovovanie voľného prietoku vodného toku.
Podľa § 10 ods. 3 písm. c) ZOP, v cit. znení, povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami počas stavu pohotovosti a stavu ohrozenia vykonávajú zhotovitelia stavby na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počas jej výstavby.
Podľa § 30 ods. 1 ZOP, v cit. znení, podľa nebezpečnosti povodňových prietokov sa inundačné územie člení na
I. aktívnu zónu, ktorou preteká povodňový prietok,
II. pasívnu zónu, ktorú tvorí zostávajúca nechránená časť inundačného územia zasahovaná rozlievaním vôd mimo koryta vodného toku alebo vzdutím pri povodňovom prietoku,
III. potencionálnu zónu, ktorou je územie ohrozené zaplavením pri prekročení projektovaných parametrov ochranných opatrení alebo pri poruche vodnej stavby.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami (ďalej len ZOP) v znení účinnom k 2.6.2010 (t.j. v čase vzniku povodní), povodňou je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká, keď
a) sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku a bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,
d) sa zaplavuje územie následkom intenzívnych zrážok alebo hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu.
Podľa § 2 ods. 2 ZOP, v cit. znení, nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná
a) možnosťou výskytu extrémnych zrážok, náhleho topenia snehu alebo rýchleho stúpania hladín vo vodných tokoch,
b) dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a následným zvýšeným odtokom vody,
d) rýchlym stúpaním hladiny vody alebo prietoku vo vodnom toku, pri ktorom sa očakáva dosiahnutie stupňov povodňovej aktivity.
Podľa § 2 ods. 3 ZOP, v cit. znení, povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň už vznikla.
Podľa § 2 ods. 5 ZOP, v cit. znení, povodňou ohrozeným územím je spravidla
a) územie pri vodnom toku na úseku, v ktorom sa očakáva alebo už nastalo výrazné zvýšenie vodnej hladiny v dôsledku
1. intenzívneho povrchového odtoku z povodia a vytvorenia povodňovej vlny vo vodnom toku,
c) územie, ktoré je zaplavované z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti alebo zvýšeného odtoku vody z topiaceho sa snehu.
Podľa § 10 ods. 1 ZOP, v cit. znení, povodňový plán je dokument organizačného charakteru a technického charakteru, ktorého obsah ustanoví ministerstvo podľa § 50 ods. 1 písm. a). Povodňový plán tvorí povodňový plán zabezpečovacích prác a povodňový plán záchranných prác. Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na povodňový plán zabezpečovacích prác.
Podľa § 10 ods. 2 písm. e) ZOP, v cit. znení, povodňový plán zabezpečovacích prác vypracúva zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie, na celé obdobie výstavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby.
Podľa § 10 ods. 4 ZOP, v cit. znení, povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú tak, aby sa zmeny a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu sa zapracujú do povodňových plánov bezodkladne.
Podľa § 11 ods. 1 ZOP, v cit. znení, stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách. V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou.
Podľa § 17 ods. 1 ZOP, v cit. znení, povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových škôd. Povodňové zabezpečovacie práce sa vykonávajú na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií.
Podľa § 17 ods. 3 písm. d) ZOP, v cit. znení, povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity vykonávajú zhotovitelia stavby, objektu alebo zariadenia na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počas výstavby.
Podľa § 20 ods. 1 ZOP, v cit. znení, inundačné územie pri
a) ohrádzovanom vodnom toku je územie medzi korytom vodného toku a trasou ochrannej hrádze alebo protipovodňovej línie alebo medzi korytom vodného toku a inou stavbou, ktorá je vopred určená na ochranu územia pred povodňami,
b) neohrádzovanom vodnom toku je územie medzi korytom vodného toku a záplavovou čiarou povodne podľa odseku 2.
Podľa § 37 ods. 1 ZOP, v cit. znení, vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuješ tok alebo je v inundačnom území, je povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami.
Podľa § 37 ods. 4 ZOP, v cit. znení, na rozostavaných stavbách alebo na ich ucelených častiach na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v záplavových územiach plní primerane úlohy vlastníka, správcu a užívateľa stavby pri ochrane pred povodňami stavebník a dodávateľ stavebnej časti alebo technologickej časti stavby, a to každý na úseku svojej činnosti.
Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania a skúmaním vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd vec právne posúdil takto:
Podstatnou otázkou pre rozhodnutie vo veci a podstatným právnym posúdením bolo, či skutkové okolnosti vzniku škody spĺňajú podmienky predpokladané a vyžadované čl. 17 podčlánok 17.3.
FIDIC (riziká objednávateľa) a či následne v zmysle podčlánku 17.4. zakladajú nárok žalobcov voči žalovanému.
Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd preukázané, že v dňoch 2 - 4.6.2010 došlo na rieke Poprad k povodňovej aktivite a k vzniku povodní, ktoré spôsobili poškodenie objektov D 230-00 a D 112-00 na diele zhotovovanom žalovanými. Na vznik škôd malo vplyv aj rozhodnutie (pokyn) protipovodňového krízového štábu na vykonanie prác, ktorými sa cielene usmernil tok vody Poprad zo starého koryta rieky do zhotovovaného nového koryta.
Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdením žalovaného, že povodne, ktoré spôsobili škody na diele zhotovovanom žalobcami v žiadnom prípade nemožno považovať za účinky prírodných síl „Nepredvídateľného charakteru“ alebo proti ktorým sa ani od skúseného Zhotoviteľa nemohlo dôvodne očakávať, že by podnikol náležité preventívne opatrenia.
Stavba Diaľničného privádzača I/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa, najmä povodňami poškodené objekty boli realizované v bezprostrednej blízkosti rieky Poprad a z časti (objekt 230-00 preložka rieky Poprad) mali dokonca charakter vodnej stavby.
Poškodené objekty D 230-00, D 112-00 a poškodené úseky pri objekte D 250-00 sa nachádzali priamo v inundačnom (záplavovom) pásme.
Tento charakter územia, vyplýval tak z ustanovení zák. č. 664/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami, ktorý boli žalobcovia povinní rešpektovať v čase uzavretia ZoD, ako aj z neskoršieho zákona č. 7/2010 Z.z., účinného v čase vzniku záplav.
Podľa § 13 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 664/2010 Z.z., platného v čase uzavretia Zmluvy o dielo bolo dokonca podľa nebezpečnosti prietokov inundačné územie, ktorým preteká povodňový prietok ( v ktorom sa nachádzali dotknuté objekty) označované ako aktívna zóna a zostávajúca nechránená časť bola označovaná ako pasívna zóna.
Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu podčlánku 17.3. FIDIC Nepredvídateľným charakterom sa rozumie taký prírodný jav, ktorého výskyt (prejavenie sa) v konkrétnej lokalite ani pri maximálnej opatrnosti nemožno predpokladať.
Povodne v záplavovom území nie sú Nepredvídateľným javom, práve naopak predstavujú okolnosť, s ktorou je potrebné priamo počítať.
Povodne sa v záplavovom území v okolí rieky Poprad, kde sa nachádzali aj poškodené objekty (časti) diela v roku 2010 nevyskytli prvý krát, nečakane a nepredvídane. V žiadnom prípade neboli náhodným a Nepredvídateľným javom, ale naopak predstavovali účinky prírodnej sily, ktorá sa v danom území vyskytovala aj v minulosti, a s ktorou žalobcovia, ako skúsení zhotovitelia museli od počiatku počítať. Skutočnosť, že nešlo o jav nepredvídateľný v konečnom dôsledku potvrdzuje aj samotné opatrenie krízového štábu zapísané v stavebnom denníku žalobcov, ktorým orgány štátnej správy ochrany pred povodniam reagovali na aktívnu hrozbu povodní prijatím konkrétneho opatrenia na elimináciu jeho možných následkov.
Povinnosť predvídať a chrániť dielo pred známou prírodnou silou, akou sú povodne vyplývala žalobcom nie len zo zmluvných dojednaní, ale priamo aj z ustanovení zákona č. 664/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami, v znení platnom k 19.5.2008 (t.j. v čase uzavretia Zmluvy o dielo so žalovaným).
Žalobcovia boli po uzavretí Zmluvy o dielo, v zmysle § 5 ods. 3, prvá veta zák. č. 664/2004 Z.z., povinní vyhotoviť povodňový plán obsahujúci komplex zabezpečovacích a záchranných prác na ochranu proti povodniam a predložiť ho na schválenie v danom čase príslušnému Obvodnému úradu životného prostredia (§ 18 ods. 1 písm. f) cit. zákona).
Z hľadiska zmluvných podmienok čl. 17 podčlánok 17.3. FIDIC, súd zákonnú povinnosť žalobcov vypracovať a mať k dispozícií schválený protipovodňový plán, vníma ako minimálne preventívne opatrenie, ktoré možno od skúseného zhotoviteľa dôvodne očakávať.
Žalobcovia splnenie tejto minimálnej povinnosti nepreukázali a súdu nepredložili povodňový plán, ktorý boli povinní vypracovať, a ktorý mal byť práve súborom minimálne možných opatrení, na zabránenie, elimináciu a ochranu diela pred ničivými účinkami povodní.
Súd ďalej poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že povodne v okolí rieky Poprad nenastali náhle, ale ako uviedli aj samotní žalobcovia v žalobe, boli dôsledkom predchádzajúcich výdatných zrážok, ktoré zdvihli hladinu rieky Poprad nad úroveň koryta.
Zrážky a postupné zvyšovanie hladiny rieky sa prejavili v jednotlivých stupňoch povodňovej aktivity (§ 11 zák. č. 7/2010, účinného v mesiaci jún 2010), vyhlasovanej postupne v určitom časovom období pred zaplavením územia v okolí rieky Poprad. Žalobcovia ničím nepreukázali, že ako skúsení zhotovitelia na toto známe a bezprostredne hroziace povodňové riziko reagovali a snažili sa vykonať opatrenia na ochranu diela pred hroziacimi povodňami skôr, než došlo k prvému vyliatiu rieky Poprad.
Žalobcovia argumentovali tým, že k poškodeniu diela došlo dňa 2.6.2010 pri prvom vyliatí rieky Poprad z koryta a dňa 4.6.2010 po prekopaní vlečky na pokyn krízového štábu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali ani to, že by minimálne v čase od 2.6.2010 (od prvých záplav) keď im už bolo nebezpečenstvo poškodenia diela záplavami bez pochybností zrejmé do 4.6.2010, vykonali vôbec nejaké opatrenia na zabránenie alebo minimalizáciu škôd na diele, ktoré mohli nastať v dôsledku záplav (pri zvýšenom riziku nutnosti prekopania vlečky).
Argumentácia žalobcov, že ako skúsení zhotovitelia predpokladali maximálne 20 ročnú vodu preto neobstojí a súd ju považuje za účelovú.
Z hľadiska splnenia prvej samostatnej podmienky podčlánku 17.3. FIDIC - „Všetky účinky prírodných síl, ktoré sú Nepredvídateľného charakteru“, totiž primárne nie je dôležitá intenzita prírodnej sily ale jej nepredvídateľný charakter, ktorý povodne nespĺňajú.
Z hľadiska splnenia druhej samostatnej podmienky podčlánku 17.3. FIDIC - „ alebo proti ktorým, sa ani od skúseného Zhotoviteľa nemohlo odôvodnene očakávať, že by podnikol náležité preventívne opatrenia“, primárne nie je dôležitá úspešnosť opatrení zhotoviteľa ale skutočnosť, že zhotoviteľ nebol absolútne nečinný a podnikol aspoň nejaké opatrenia na zabránenie alebo elimináciu škôd.
Žalobcovia tvrdia, že predpokladali maximálne 20-ročnú vodu, súdu však nepreukázali ani to, že by mali prijaté opatrenia a aj vykonali opatrenia nastavené na ochranu diela aspoň pri 20 - ročnej vode.
Situácia, ktorá nastala na diele dňa 2.6.2010 a 4.6.2010 nebola pre žalobcov prekvapivá, nečakaná a náhla bez možnosti prípravy na ňu. Žalobcovia o hrozbe povodní vedeli ešte pred 2.6.2010 a vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa poškodené objekty nachádzali, mohli a ako skúsení zhotovitelia aj mali povinnosť na ňu reagovať, čo však neurobili. Ako súd už uviedol vyššie žalobcovia nepreukázali, ani
nepredložili a nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu preukazujúceho, že sa po zistení povodňovej hrozby svojim aktívnym prístupom (konkrétnymi opatreniami) snažili zabrániť bezprostredne im známemu riziku hroziacich škôd na diele. Súd považuje takéto konanie a postoj žalobcov za „nečinné
prizeranie sa a čakanie na to čo sa stane“ a považuje ho za nezlučiteľné s tím, čo od žalobcov, ako skúsených zhotoviteľom bolo možné a dôvodné očakávať.
Ako účelové, skutkovo i právne nedôvodné súd vzhľadom na vyššie uvedené, hodnotí aj tvrdenie žalobcov, že dôvodom vzniku škôd bola existencia rómskej osady, ktorú žalovaný nepremiestnil, čím porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám a zvýšil tak hrozbu účinkov predmetných povodní. Z vykonaného dokazovania (obsahom Zmeny technického riešenia č. 2, Dodatkom č. 4 k ZoD, ako aj predsporovou komunikáciou účastníkov konania mal súd preukázané, že žalovaný po zistení existencie osady, ktorá v čase vyhotovovania pôvodnej PD neexistovala a PD s ňou preto nepočítala, na túto situáciu reagoval Zmenou technického riešenia stavby. Táto zmena bola pred jej vykonaním so žalobcami riešená. Žalobcovia sa k nej vyjadrovali a dopad zmeny technického riešenia sa prejavil zvýšením ceny diela v Dodatku č. 4 k ZoD. Žalobcovia v danom čase nevyjadrili voči navrhovanej zmene technického riešenia výhrady, neuviedli, že by prítomnosť osady mohla ohrozovala bezpečnosť stavby v inundačnom pásme v prípade možných povodní. Žalobcovia súdu nepredložili žiadny dôkaz odôvodňujúci ich tvrdenie, že žalovaný mal povinnosť osadu presťahovať. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že rómska osada vnikla za okolností, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť (Mesto Poprad ako vlastník predalo nehnuteľnosti v oblasti, kde mala prechádzať diaľnica). Žalovaný ako objednávateľ stavby na túto skutočnosť reagoval Zmenou technického riešenia stavby č. 2. Súd s odvolaním sa na predchádzajúcu argumentáciu poukazuje na to, že žalobcom známa prítomnosť rómskej osady sa mala zohľadniť v protipovodňových opatreniach (povodňový plán), ktoré boli žalobcovia povinní vypracovať v súvislosti s ochranou diela pred povodňami.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov, že žalovaný listom č. 21998/6360/2010 z 15.6.2010 potvrdil poškodenie diela súd uvádza, že vznik škôd na diele medzi účastníkmi konania ani nebol sporný. Žalovaný nespochybnil, že došlo k škodám na diele avšak v predsporovej komunikácii ako aj v konaní pred súdom odmietal svoju zodpovednosť za tieto škody a oprávnenosť nároku žalobcu podľa podčlánku 17.3. FIDIC. Dokazovaním vykonaným v spise založenou predsporovou komunikáciu účastníkov, výsluchom svedka Ing. Čorbu (stavebný dozor žalovaného) ako aj obsahom listín z poistného spisu poisťovne Allianz mal súd preukázané, že žalovaný nikdy neuznal svoju zodpovednosť za nárok žalobcu. Súpisy vykonaných stavebný dozor žalobcom nepotvrdzoval ako nárok podľa podčlánku 17.3 FIDIC, ale opatril ho popisom, výlučne len v súvislosti s uplatnením nároku žalobcov na poistné plnenie.
Záverom súd pre úplnosť dodáva, že žalobcovia dielo podľa čl. 18 FIDIC poistili proti škodám v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Toto poistenie, ako vyplýva z listín doručených súdu zo strany poisťovne, zahŕňa aj poistenie pre prípad povodní presahujúcich 20-ročnú vodu. Žalobcovia si škodu uplatnili ako poistnú udalosť.
Listom z 13.5.2013 (čl. 475) poisťovňa škodovú udalosť uzavrela bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že škody boli spôsobené prietokmi, ktoré nedosiahli úroveň 20 ročnej vody, stanovenú Doložkou 110, ktorá je súčasťou poistnej zmluvy. Podľa expertíznej správy (čl. 476/480), ktorú si dala poisťovňa vyhotoviť v súvislosti so šetrením
škodovej udalosti dosiahol prietok vody len úroveň 5 ročnej vody. Škodu preto poisťovňa vyhodnotila ako nepoistené riziko.
Žalobcovia sa s týmto záverom poisťovne uspokojili a súdu nepreukázali, že by voči predmetnému ukončeniu šetrenia uplatnili akékoľvek výhrady alebo námietky, hoci v danom čase už disponovali iným (na ich žiadosť vyhotoveným) posudkom z novembra 2011 (čl. 228/232), v ktorom sa konštatuje, že dňa 4.6.2010 prietok toku rieky Poprad v profile Poprad - Matejovce presiahol hodnotu 20 - ročnej vody. Pokiaľ teda žalobcovia v čase šetrenia škodovej udalosti disponovali dôkazom spochybňujúcim expertíznu správu poisťovne a odôvodňujúcim iný záver poisťovne svedčiaci pre poskytnutie poistného
plnenia, je z pohľadu súdu zarážajúce, prečo žalobcovia nežiadali o prehodnotenie stanoviska poisťovne a o opätovné prešetrenie dôvodnosti vyplatenia poistného plnenia.
S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona súd dospel k záveru, že žalovaný nemá v konaní vecnú pasívnu legitimáciu. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti svojho nároku voči žalovanému, ktorý v podstatnom skutkovom opise žaloby, označili ako nárok na plnenie podľa čl. 17 podčlánok 17.3., 17.4 dohodnutých zmluvných podmienok FIDIC. Zmluvné podmienky FIDIC v čl. 17 podčlánok 17.3., zakladajú prenos rizika škôd na diele na Objednávateľa (žalovaného) len v prípade splnenia konkrétnych týmto článkom jasne a striktne vymedzených podmienok, ktoré v prípade nároku žalobcov splnené neboli. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného sa súd ďalej nezaoberal skúmaním a dokazovaním výšky uplatňovanej škody.
O náhrade trov konania žalovaného súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. (a contrario) tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil.
V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. súd žalobcov zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 24,90 €, vzniknutých štátu vyplatením svedočného priznaného uznesením č.k. 23 Cb/43/2012-472.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,. písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.