Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/92/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. S., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky W. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., F. XXXX, t.č. O., N. K. XXX/ X a otca V. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., J. F. XXXX, maloleté dieťa trvale bytom u matky, o návrhu matky na určenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Martine zo dňa 31.7.2013 č.k. -97, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd rozsudkom rozhodol o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného na mal. V. S., nar. XX.X.XXXX tak, že otca V. S. zaviazal k povinnosti platiť na maloletého V. S., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 60,- eur mesačne, počnúc od 1.9.2012, vždy do každého 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 3.8.1999. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.7.2013 vo výške 440,- eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1 veta prvá a § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 a § 97 Zákona o rodine. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je opodstatnený. Na základe vykonaného dokazovania však oproti pôvodne žiadanej výške výživného 100,- eur mesačne, súd priznal výživné na mal. V. S. vo výške 60,- eur mesačne. Súd mal v konaní preukázané, že zásadnou mierou došlo k zmene pomerov na strane maloletého V. S., keď pri určení výživného v roku 1999, kedy mal. roky a bolo určené výživné vo výške 500,- Sk mesačne došlo k výraznej zmene pomerov. Maloletý je v súčasnej dobe žiakom II. ročníka Strednej odbornej školy dopravnej v Priekope a od 1.9.2013 bude žiakom III. ročníka Strednej odbornej školy dopravnej v Priekope. Teda výraznou mierou sa zvýšia jeho životné náklady a potreby. Jednak v oblasti uspokojovania potrieb v súvislosti výživou v užšom zmysle slova (strava, oblečenie, hygienické potreby) ako aj prostriedky dôležité pre jeho úspešný vývoj - vzdelanie, záujmy, kultúrne a rekreačné potreby. Súd pri určení výživného posudzoval aj možnosti otca ako povinnej osoby, pričom prihliadol na zárobok matky, ktorý dosahuje v priemere vo výške 383,88 eur s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka si časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o maloletého. Otec maloletého bol dlhodobo nezamestnaný, a to už 12.3.2011, pričom

podľa správa z ÚPSVaR sa nezúčastňoval aktívnych opatrení na trhu práce a pri každom kontakte bol informovaný o aktuálnych pracovných miestach. Teda neprejavil aktívny záujem zamestnať sa v trvalom pracovnom pomere, ale od septembra 2012 poberal dávky a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eur, pričom pracoval príležitostne a na dohodu o vykonaní práce, kde dosahoval priemerný zárobok do 120,- eur mesačne. Napriek týmto skutkovým zisteniam má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého platiť mesačne výživné vo výške 60,- eur od 1.9.2012.

Keďže súd určil výživné na maloletého od 1.9.2012 vo výške 60,- eur mesačne a v konaní bolo preukázané, že odporca prostredníctvom internetbankingu cez účet svojej švagrinej platil výživné po 20,- eur mesačne, vzniklo odporcovi zameškané výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.7.2013 vo výške 440,- eur. Vzhľadom k jeho súčasným finančným možnostiam súd povolil odporcovi splatiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 20,- eur, splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý považoval určené výživné za neprimerane vysoké s tým, že sám uviedol, že do 1.3.2013 poberal len dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eur a od 1.3.2013 poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 319,60 eur mesačne. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a určil mu výživné na maloletého syna vo výške 30,- eur mesačne, čo predstavuje 1/3 životného minima.

Matka dieťaťa v písomne podanom vyjadrení k odolaniu navrhovala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s tým, že aj určené výživné vo výške 60,- eur považuje vzhľadom na potreby dieťaťa za minimálne výživné.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal v odvolacom konaní podľa a nasl. postupom podľa v spojitosti s bez nariadenia ústneho pojednávania a napokon rozsudok okresného súdu podľa potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, preto s poukazom na ust. sa obmedzuje len na konštatovanie uvedenej skutočnosti a považuje rozsudok okresného súdu vrátane odôvodnenia za vecne správny a výstižný. Naviac odvolací súd dodáva len toľko, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ako sám otec maloletého dieťaťa priznáva, je už poberateľom starobného dôchodku vo výške 319,60 eur mesačne a z uvedeného príjmu je výživné určené prvostupňovým súdom na 60,- eur mesačne primerané a zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného, t.j. otca maloletého dieťaťa.

Výrok o trovách odvolacieho konania odvolací súd odôvodňuje ust. v spojitosti s

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.