Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-129-2013.pdf
PDF · 106.6 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/129/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám, legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom AK Stropkov, Námestie SNP 7, o zaplatenie 2.956,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9C/311/2012-62 zo dňa 19.02.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacich výrokoch o trovách konania.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta v Stropkove trovy odvolacieho konania vo výške 142,82 eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku vo výške 285,22 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Určil, že zmluvná podmienka v bode 4.2 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, ktorej obsahom je prehlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o úvere predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k. s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Rozhodnutie o zamietnutí žaloby právne odôvodnil podľa ust. §§ 387 ods. 1, 2; 388; 401; 497 Obchodného zákonníka, §§ 39; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4; 54 ods. 1, 2; 100; 101; 111; 524 ods.
1, 2; 558 Občianskeho zákonníka, §§ 2 písm. a); 3 ods. 1, 2; 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola postúpená na žalobcu. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľa, pričom obsah zmluvy ako aj obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu: vyhlásenie žalovanej o predĺžení premlčacej doby až na 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala plynúť, bolo urobené v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka. Tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä ohľadom určenia a predĺženia premlčacej doby, došlo k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Ustanovenie, obsahom ktorého je vyhlásenie žalovanej, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k. s. voči klientovi zo zmluvy o úvere, a to na dobu 10 rokov odo dňa, kedy začne táto doba plynúť, spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej - spotrebiteľa. Preto toto ustanovenie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyhlásil za neprijateľnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve.
Žalovaná a vedľajší účastník zároveň vzniesli námietku premlčania, preto sa ňou súd prvého stupňa zaoberal, pričom konštatoval, že žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch. Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré označenie môže u bežného občana spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu písomne, ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v čl. 2, ale prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v čl. 3 v bode 3.4, označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete.
Žalovaná uznala záväzok dňa 01.12.2009. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy, je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. od 03.06.2009 v zmysle Platobnej histórie, z ktorej jasne vyplýva, že ku dňu 02.06.2009, kde je v Platobnej histórii uvedená položka „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, došlo k zosplatneniu predmetného úveru a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe premlčacia doba uplynula 03.06.2012. Uznanie bolo vykonané dňa 01.12.2009. Námietka premlčania žalovanou teda nebola vznesená účinne.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že predmetnú spotrebiteľskú zmluvu hodnotil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík, pričom dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 01.12.2009 je nekalou obchodnou praktikou, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Je pravdou, že žalovaná podpísala predmetnú listinu v mieste svojho bydliska a že sa nejedná o obsahovo rozsiahly dokument, ale tento obsahuje také závažné dojednanie zaväzujúce žalovanú, ktoré jej ako priemernej spotrebiteľke nemuseli byť v kontexte uvedených skutočností zrejmé a takto bolo výsledkom podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára. Žalovaná sa v konečnom dôsledku zaviazala k ďalším povinnostiam a súčasne k vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaná nemusela mať vedomosť.
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá je podpísaná žalovanou, má nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej nemohla žalovaná ovplyvniť. Preto má aj táto dohoda charakter spotrebiteľskej zmluvy.
Súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosť, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na úhrade záväzku žalovanou, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy a akejsi ním prezentovanej dobrej vôle umožniť žalovanej splateniu dlhu v splátkach, ale za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaná splátkový kalendár nedodržiavala, a tým sa stal splatným celý žalovanou uznaný dlh, podal žalobu takmer po troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania aj za jednotlivé dlžné obdobia ako aj do budúcna.
Celé toto konania vrátane zabezpečenia uznania záväzku hodnotil súd prvého stupňa ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanej na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou, ale aj príslušenstvom pohľadávky spočívajúcej jednak v úrokoch z omeškania ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia za niekoľko rokov omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne navýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaná uhradiť.
Podpísanie predmetnej dohody žalovanou mohlo byť len prejavom vôle žalovanej splácať dlh v splátkach a nie ho aj uznať a vyvolať tým žalobcom tvrdené nároky. Takto zrejme uvažuje priemerný spotrebiteľ - dlžník, ktorý má možno v skutočnosti záujem dlh splatiť v rámci svojich možností v splátkach a spoľahne sa v tejto otázke na veriteľa, ktorý mu možno takúto možnosť poskytne.
Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve toto je jeho účelom.
Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že žalobcom uplatnené právo je právom, ktoré si žalobca uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a za súčasného vyhlásenia neprijateľnej podmienky o predĺžení premlčacej doby žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že právo na náhradu trov konania priznal žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mali úspech vo veci proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná náhradu trov konania nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 21.12.2012, spolu v sume 222,42 eur, režijný paušál za 2 úkony á 7,63 eur, t. j. 15,26 eur a 20 % DPH v sume 47,54 eur, celkom teda 285,22 eur, všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že dňa 01.12.2009 žalovaná podpísala Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi vo výške istiny 2.841,82 eur s príslušenstvom. Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Žalovaná zároveň potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V čl. 5 bod 5.3 Dohody je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené, že zmluvné strany vyhlasujú, že táto Dohoda bola uzavretá vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pred podpisom ju prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali. Súčasťou Dohody je aj uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. Odporca si je vedomý svojho existujúceho záväzku voči veriteľovi, v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím ho chce uhradiť, avšak vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu ho nemôže uhradiť
naraz, preto sa slobodne rozhodne uzavrieť s navrhovateľom Dohodu, ktorá mu umožňuje splatiť dlh v splátkach. Žalovaná Dohodu podpísala, čím prejavila svoju vôľu záväzok splniť. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie a jej obsah nie je taký rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť. Žalovaná podpisovala Dohodu vo svojom bydlisku a mala možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem uzavrieť Dohodu s takýmto obsahom, mohla s ňou vyjadriť súhlas svojim podpisom, alebo odmietnuť ju podpísať. Takáto forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a nemožno ju hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Z vykonaného dokazovanie nie je zrejmé, ako dospel súd prvého stupňa k záveru, že Dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Navrhovateľ mal možnosť domáhať sa zaplatenia pohľadávky na súde, čím by sa táto značne navýšila. Žalovaná sa rozhodla Dohodu podpísať a nijako nezhoršila svoje postavenie.
Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaná sa dohodla so žalobcom na splátkach a uznala svoj záväzok voči žalobcovi. Takéto vyhodnotenie dôkazov zo strany prvostupňového súdu je bezbrehou a ničím neodôvodnenou ochranou žalovanej a porušením zásady rovnosti účastníkov konania.
Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka žalobca namietal, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné Združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania vo výške 142,82 eur.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku náležite argumentoval, prečo predmetnej Dohode nepriznal právne účinky, keď sa oprel o argumentáciu vedľajšieho účastníka a dešifroval nekalú obchodnú praktiku žalobcu pri podpise tejto Dohody. Vedľajší účastník vidí v konaní žalobcu, ktorý spotrebiteľom podsúva na podpis zdanlivo výhodné Dohody ako „splátkový kalendár“, nekalý zámer. Tieto sú neplatné.
Na základe uvedeného vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
Vedľajší účastník si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 142,82 eur, pozostávajúcich z odmeny za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 111,21 eur, režijného paušálu v sume 7,81 eur a z 20 % DPH v sume 23,80 eur.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.01.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka v bode 4.2 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, ktorej obsahom je
prehlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o úvere predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k. s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto rozsudok v tejto časti nadobudol v zmysle ustanovenia § 206 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku právoplatnosť.
Vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku o zamietnutí žaloby a k súvisiacim výrokom o trovách konania odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými vo vzťahu k správne vyhodnotenej nekalej obchodnej praktike žalobcom uplatneného práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaná mala vedomosť o tom, čo je obsahom Dohody a sama chcela splniť svoj záväzok voči žalobcovi, odvolací súd konštatuje, že tak v prvostupňovom konaní ako ani v odvolacom konaní nezostalo sporným a vyplýva to aj z náležitého odôvodnenia napadnutého rozsudku, že podpísanie Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach mohlo byť len prejavom vôle žalovanej splácať dlh v splátkach. Žalobca však v priebehu prvostupňového a ani odvolacieho konania nepreukázal a nevyplýva to ani zo spisu, že by žalovaná mala vôľu uznať dlh a vyvolať tým žalobcom tvrdené právne účinky. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti poučil žalovanú o následkoch podpisu dohody a uznania. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť pohľadávka žalobcu premlčaná, v bode 3.4 dohody je uvedené, že žalovaná vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Zo spisu nevyplýva ani vedomosť žalovanej o tom, že ak podpíše dohodu, bude povinná pohľadávku platiť aj napriek premlčaniu, teda jej nebola zrejmá ani skutočnosť, že uznáva uplatnenú pohľadávku a ani dôsledky tohto úkonu.
Takémuto tvrdeniu žalovanej zodpovedá aj skutočnosť, na ktorú poukázal aj súd prvého stupňa, že obsah predmetnej Dohody bol vopred predformulovaný a žalovaná podmienky Dohody osobitne nevyjednala, teda nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej Dohody.
Samotná skutočnosť, že žalobca predformuloval do zmluvy „vyhlásenie“ dlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch, je spôsobilá privodiť záver, že postupom žalobcu boli naplnené pojmové znaky nekalej obchodnej praktiky.
Z predmetnej Dohody a ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by boli žalovanej poskytnuté v rámci povinnosti žalobcu postupovať v spotrebiteľských vzťahoch so všetkou odbornou starostlivosťou, dostatočne jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo a aký význam má premlčanie dlhu.
Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v obave o možné neskoršie následky (napr. exekúciu) žalovaná v dôsledku postupu žalobcu predmetnú Dohodu podpísala len z dôvodov, že jej bola ponúknutá možnosť splácať dlh v splátkach.
Súdy vo svojich rozhodnutiach už judikovali, že síce neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak v prípade, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah a dodávateľ vystupuje a koná v právnom vzťahu so spotrebiteľom v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, opomenúc okolnosť, že podrobná znalosť právnych predpisov nemôže byť na ujmu spotrebiteľa, nemožno tomu, kto koná v rozpore s uvedeným, právo priznať a poskytnúť mu súdnu ochranu.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol, a to dôvodu, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára bola uzavretá v rozpore so zákonom a má povahu nekalej obchodnej
praktiky. Žalobcovi ako veriteľovi preto nemožno takéto právo v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka priznať.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že v otázke predĺženia premlčacej doby konaním žalobcu došlo k znevýhodneniu postavenia žalovanej, čo spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v dôsledku čoho je ustanovenie o predĺžení premlčacej doby neplatné, je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá danom prípade uplynula dňa 03.06.2012, keďže tak ako súd prvého stupňa konštatoval, premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, teda od 03.06.2009. Žalobca podal žalobu na súde dňa 18.09.2012, teda po uplynutí premlčacej doby.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa trov konania vedľajšieho účastníka odvolací súd konštatuje, že odvolanie ani v tejto časti nie je dôvodné. Vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov, vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že na aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku v danom prípade neboli preukázané zákonné dôvody.
Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v jeho priebehu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila.
Odvolací súd priznal v odvolacom konaní na strane úspešnej žalovanej vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v ním uplatnenej výške 142,82 eur, pozostávajúcej z odmeny za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 06.08.2013 vo výške 111,21 eur, režijného paušálu v sume 7,81 eur a z 20 % DPH v sume 23,80 eur, ktoré uložil zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom v Stropkove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.