Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-249-2022.pdf
PDF · 98.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/249/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci oprávneného A. B. C. nar. X.X.XXXX bývajúceho v D. E. F. G. H. X zastúpeného JUDr. Ingrid Repkovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v D. E. I. G. H. XX proti povinnej J. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. H. XXX zastúpenej JUDr. Karin Juhásovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v D. E. K. G. H. XX v konaní o výkon rozhodnutia o zverení maloletého I. C. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice do striedavej osobnej starostlivosti rodičov o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 14Em/5/2020-203 zo dňa 20.5.2022 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 14P/124/2016-284 zo dňa 12.12.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 14P/124/2016-354 zo dňa 22.06.2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/132/2018-370 zo dňa 28.12.2018 vo výroku o zverení mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.1.2019.
2. Nariadenie výkonu rozhodnutia odôvodnil tým, že z vyjadrení oboch rodičov, správ kolízneho opatrovníka, ako aj správy Centra pre deti a rodiny Košice - Uralská o výsledkoch odborného sociálneho a psychologického poradenstva mal jednoznačne preukázané, že striedavá osobná starostlivosť o mal. I. sa nerealizuje v rozsahu, ktorý zodpovedá úprave v zmysle exekučného titulu v intervaloch a za podmienok stanovených rozsudkom, t.j. s týždenným intervalom striedania sa osobnej starostlivosti rodičov počas bežného roka a osobitnou úpravou počas školských prázdnin. Uviedol, že tvrdenia rodičov sú odlišné a obidvaja označujú tvrdenia druhého rodiča za nepravdivé a vymyslené. Povinná opakovane tvrdí, že mal. I. pripraví na odovzdanie oprávnenému, avšak maloletý nemá záujem realizovať striedavú starostlivosť, o čom aj sám informuje oprávneného. Povinná pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že mal. I. nechce chodiť k oprávnenému v intervale týždenného striedania, maloletý obvykle prichádza do domácnosti oprávneného v stredu alebo vo štvrtok a aj to pod nátlakom oprávneného. Podľa jej názoru nátlak oprávneného na maloletého spôsobuje maloletému nervozitu a bolesti brucha, ktoré pretrvávajú už aspoň rok. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že povinná doposiaľ nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že striedavá starostlivosť oprávneného predstavuje pre maloletého zdravotné riziko, t.j. že by maloletý trpel zdravotnými problémami v príčinnej súvislosti so správaním oprávneného voči maloletému a ktoré by boli takej intenzity, že by vyžadovali odbornú lekársku pomoc a zároveň by zakladali ospravedlniteľný dôvod neuskutočňovania nariadenej striedavej osobnej starostlivosti. Povinná vo svojich podaniach neuviedla ani žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a neoznačila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že na jej strane, či na strane mal. dieťaťa existujú po vydaní exekučného titulu ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže podrobiť rozhodnutiu súdu, resp.
že by nerealizované odovzdanie maloletého do starostlivosti oprávneného rodiča v zmysle exekučného titulu bolo objektívne nemožné. Naopak zo záverečnej správy psychológa Centra pre deti a rodiny Košice - Uralská zo dňa 14.11.2020 nadobudol presvedčenie, že tvrdenia povinnej o odmietaní striedavej osobnej starostlivosti práve mal. I. sú účelové, nepodložené žiadnym dôkazom a v žiadnom prípade neospravedlňujú neuskutočňovanie striedavej osobnej starostlivosti. Oprávnený vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že povinná maloletého nepripravuje dostatočne na stretnutie s ním, vyvíja na maloletého nátlak a negatívne na neho vplýva, aby napr. klamal. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením oprávneného o nedostatočnej príprave maloletého na jeho styk a bol toho názoru, že povinná si dôsledne neplní svoje povinnosti vyplývajúce z rozsudku, t.j. riadne a včas maloletého odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča a riadne ho na odovzdanie pripraviť po stránke psychologickej. Konštatoval, že pripraviť a odovzdať dieťa druhému rodičovi neznamená len, že dieťa má byť náležite oblečené, má mať so sebou potrebné veci, ale zároveň, že rodičia sú povinní v záujme maloletého vplývať na neho pozitívne a viesť ho k pozitívnemu vzťahu k obom rodičom. Bolo mu zrejmé, že rodičia majú vzájomne komunikačný problém, ich komunikácia je redukovaná na vzájomné obviňovanie a ich konflikty zasahujú aj do starostlivosti o deti. Zdôraznil, že pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi a neschopnosť rodičov komunikovať však nie je prekážkou pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Apeloval na rodičov, aby obaja v záujme budúcej výchovy mal. I. prehodnotili svoje postoje, usporiadali si vzťahy, pretože ich konflikt poznačí negatívne nielen životy ich samých, ale aj život a budúcnosť ich maloletého syna. Mali by byť vzorom, príkladom svojim deťom, viesť ich k prejaveniu vzájomnej úcty, rešpektu voči druhému rodičovi.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná z dôvodu, že podľa jej názoru je exekučný titul nevykonateľný a preto návrh na výkon rozhodnutia navrhla zamietnuť. Konštatovala, že tento typ exekučného titulu považuje za taký, kde bez súčinnosti všetkých zúčastnených, jeho výkon nie je možný a ťažko sa nariaďuje, lebo nik z účastníkov nie je bez viny. Považuje za nevyhnutné posúdiť chovanie predovšetkým syna, ktorý celý rozvod ťažko znášal, rovnako jej ako povinnej, ale nie je možné nehodnotiť aj chovanie oprávneného, pričom poukázala na správy kolízneho opatrovníka i psychológa. K týždňovej striedavej osobnej starostlivosti uviedla, že mal. I. sa ešte nestihol vysporiadať s rozpadom ich rodiny, musel sa každý týždeň orientovať v novej domácnosti, prispôsobovať sa novým pravidlám, musel spracovať zrazu v novom svetle svojich rodičov, ktorý každý jeden po rozvode sa musel sám so sebou vysporiadať, do toho prišiel korona vírus. Verila, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadne na závery psychologičky z Centra pre deti a rodiny, posúdi vývoj ich rodičovského vzťahu a komunikácie. Porovná snaženie oprávneného ako aj jej a mal. I.. Avšak toto sa podľa jej názoru nestalo. Súd prvej inštancie neposúdil exekučný titul v dvoch základných rovinách, ktoré tvoria podstatu problému, t.j. vykonateľnosť exekučného titulu. Prvou rovinou je zlá komunikácia rodičov, na ktorej nesú vinu obaja rodičia. Druhou rovinou je právo dieťaťa byť vypočuté. Zdôraznila, že z jej vyjadrenia, ale aj z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise zo strany kolízneho opatrovníka či psychológa a školy vyplýva, že výkon exekučného titulu nevedie k náprave vzťahov ich ako rodičov a ich maloletého syna. V konštatovaní psychológa je návrh vyhodnotený ako akt pomsty, lebo sám oprávnený neprejavil snahu na zlepšenie komunikácie a nenavrhol konštruktívne riešenie, okrem sankcií. V súčasnosti je neaktuálny, lebo výchova prebieha zo strany oprávneného neformálne po dohode so synom. Zdravotný stav maloletého sa zlepšil, odkedy syn je u nej dlhšie ako týždeň a nie je vystavovaný stresom. Za mimoriadne dôležité považuje vyjadrenie maloletého, ktorý uviedol, že chce byť dlhšie s ňou a takýto zbytočný výkon rozhodnutia by ho znova zneistil a podlomil jeho dôveru v ich rodičov. Navrhla, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na časový odstup od podania návrhu, tento zamietol ako nevykonateľný.
4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že práve výkon rozhodnutia má zabezpečiť to, aby obaja rodičia dodržiavali striedavú osobnú starostlivosť, a to bez ohľadu na postoje, ktoré vzájomne medzi sebou majú. Tým je daný základ aj pre mal. I., že súdne rozhodnutia sa majú dodržiavať, a to nielen zo strany rodičov, ale aj samotného maloletého. Má za to, že nariadený výkon rozhodnutia vytvára tlak aj na povinnú, aby bezdôvodne nevytvárala citový nátlak na maloletého, aby nešiel do jeho domácnosti. Zdôraznil, že v jeho osobnej starostlivosti je starší syn L., ktorý len veľmi zriedkavo je ochotný ísť do domácnosti povinnej a od začiatku roku 2022 bol v jej domácnosti len dve až tri noci. Tým, že je mal. I. v striedavej osobnej starostlivosti, sa s L. pravidelne stretáva, udržiavajú vzájomné vzťahy, ktoré prispievajú k vzájomnému zdravému rozvoju osobnosti a psychiky oboch súrodencov. Ohradzuje sa voči tvrdeniu povinnej, že v dôsledku jeho konania za posledné štyri roky s maloletými deťmi netrávila čas jarných prázdnin. V tejto časti si dovolil uviesť, že ak on
trávil s deťmi čas mimo súdneho rozhodnutia, tak to bolo vždy na základe predchádzajúceho ústneho alebo písomného súhlasu povinnej. V čase, kedy mal mať on určený čas na trávenie jarných prázdnin, tento čas ponúkol povinnej, aby kompenzoval čas, kedy bol on s deťmi. Povinná však takúto ponuku odmietla. Naproti tomu sama so svojimi priateľmi bez detí chodila na zimné lyžovačky. Popiera, že by nedodržiaval súdne rozhodnutie ohľadne styku s mal. I.. Poukázal na to, že povinná sa často mýli párny a nepárny rok, s párnym a nepárnym týždňom. Zdôraznil, že mal. L., ktorý je zverený do jeho osobnej starostlivosti, sa za ostatný čas zlepšil v učení, chodí na brigády, je všeobecne pozitívne vnímaný tak v škole, ako aj medzi kamarátmi a príbuznými. On rovnako pristupuje k mal. I., ktorý je však zo strany povinnej neustále nabádaný k neposlušnosti voči nemu. Vyjadril sklamanie z postoja Centra pre deti a rodiny, kde pri rozhovoroch bol zo strany povinnej, okrem iného, obvinený dokonca zo sexuálneho zneužívania maloletých detí, pričom z Centra k tomu nebolo zaujaté voči povinnej žiadne relevantné stanovisko. Uviedol, že povinná sa neustále nevie zmieriť so striedavou osobnou starostlivosťou, a to najmä z toho dôvodu, že nebola naplnená jej predstava vysokého výživného, ktoré by dosiahla v prípade zverenia mal. I. do jej osobnej starostlivosti. Je presvedčený, že práve za týmto účelom sa snaží povinná neustále vplývať na mal. I., aby odmietal jeho starostlivosť. Poukázal na to, že povinná nemá stabilné zamestnanie tak, aby aj v noci mohla byť s maloletým, keď je u nej. Od rozvodu niekoľkokrát zmenila svoje bydlisko a aj v roku 2022 sa presťahovala. Mal. I. sa tak vždy musí prispôsobovať novému prostrediu, čo neprospieva jeho psychike. Poukázal aj na to, že v prípade, ak si syn čokoľvek zabudne do školy, volá jemu a nie povinnej. Bolo to v prípade rúška, školských pomôcok, ktoré nezabezpečila povinná, alebo aj takej pre maloletého nevyhnutnej potreby, ako je nabíjačka na mobil. Zastáva názor, že striedavá osobná starostlivosť je pre mal. I. vhodná, tento ju nemá problém zvládnuť. Je predovšetkým na povinnej, aby z jej strany neboli vytvárané stresové situácie v čase, kedy má odísť z jej domácnosti a predovšetkým, aby sa na jeho adresu vyjadrovala primeraným a vhodným spôsobom, neznevažujúcim jeho postavenie. K zdravotnému stavu maloletého uviedol, že napriek ľahšej forme laktózovej intolerancie nemá závažnejšie zdravotné problémy v čase, kedy je v jeho starostlivosti. V čase, kedy je maloletý dlhodobejšie u neho, napr. cez letné prázdniny, nemá žiadne zdravotné problémy. Je predpoklad, že stresové situácie, ktoré boli a sú spúšťačom bolesti brucha maloletého, boli vyvolané povinnou, napr. keď neprimerane vystúpila voči riaditeľke školy, sestričkám v nemocnici, nútila maloletého ku klamstvám voči nemu na úradoch, či jeho znevažovaniu. Apeluje na povinnú, aby za účelom dosiahnutia osobnej starostlivosti o mal. I. a s tým spojeného výživného od neho, nevystavovala maloletého zbytočným vyšetreniam, ktoré majú byť podkladom pre podanie návrhu na zmenu starostlivosti. Je presvedčený, že maloletý potrebuje predovšetkým prejavy lásky a úcty zo strany oboch rodičov, pretože ako bolo potvrdené vyjadreniami viacerých odborníkov, je to citlivý chlapec, ktorý má rovnako rád oboch rodičov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Povinná vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného uviedla, že na svojom odvolaní v plnom rozsahu trvá. Konštatovala, že oprávnený vo svojom vyjadrení opakuje svoj uhol pohľadu na starostlivosť o mal. I.. Svoje tvrdenia a obviňovania podložil tzv. dôkazmi, odvoláva sa na kópie telefónnych rozhovorov medzi ňou a synom, pričom tieto sú vytrhnuté z kontextu komunikácie a porušujú práva na súkromie ich syna. Takto pestuje u maloletého nedôveru k obom rodičom, čo si oprávnený nechce pripustiť. Vo svojom stanovisku sa nevyjadruje k ochote akceptovať vyjadrenia maloletého, ktoré nie sú nemenné, naopak sú vo vývoji tak, ako aj syn rastie a vyvíja sa. Rovnako sa menia aj ich pomery, ona má nového partnera a stabilné rodinné zázemie, u oprávneného je to bez zmeny. Konštatovala, že maloletý je v striedavej osobnej starostlivosti s týždennou frekvenciou, preto jej vplyv na maloletého je zo strany oprávneného precenený. Naopak, keby sa on viac snažil o osobnú komunikáciu bez obviňovania a v záujme riešenia potrieb ich syna, tento by bez obáv a bez napätia striedal domácnosť. Poukázala aj na nezvládnutú starostlivosť oprávneného o druhého syna L., ktorý aj keď je zverený do osobnej starostlivosti oprávneného, má s ňou dôverný vzťah, čo dokazuje aj fakt, že keď bol zadržaný políciou, volal jej, bola pre neho v Prešove. Nechcela zradiť jeho dôveru, a tak mailmi vyzývala na stretnutie oprávneného, aby prejednali spoločne jeho prehrešok. Oprávnený to bez udania dôvodu odmietol. Čo sa týka jej práce, poukázala na to, že je pracujúcou ženou, ktorá si v rámci zmien zarába. Doteraz, ak mala nočnú zmenu, o maloletého sa postarali jej rodičia, s ktorými bývala. Považuje to za normálne a nemôže to byť pripisované v jej neprospech. Uviedla, že v súčasnej dobe žije s partnerom, ktorý má svoju dcéru vo veku mal. I.. Konštatovala, že jej partner výchovou svojej dcéry aj počas prítomnosti jej syna, mu dostatočne poskytuje mužský vzor starostlivého otca a tým aj rodinnej harmónie, ktorá mu vzhľadom na ich zlú komunikáciu chýba. Má za to, že oprávnený vo svojom vyjadrení žije minulosťou a nevyjadril sa, v akom štádiu sú momentálne vzťahy, a to by malo byť predmetom preskúmania súdu predtým, než nariadi nejakou formou výkon rozhodnutia. Zdôraznila, že nie je možné si vynucovať výkon bez ochoty
všetkých zúčastnených komunikovať. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na výkon rozhodnutia zamietol. Uviedla, že sa rozhodla podať návrh na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti. Tým nemá záujem obmedziť práva oprávneného, ale jej snahou je vytvoriť priestor, aby sa maloletý vyjadril, ako ďalej a v prípade, že bude súhlasiť, tak urobí všetko pre jeho zverenie do osobnej starostlivosti.
6. Konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP) ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné.
10. Podľa § 376 ods. 1 a 2 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
11. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 377 ods. 2 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia môžeme odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
13. Civilný mimosporový poriadok vyslovene upravuje, že proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, je prípustné odvolanie. Odvolanie proti nariadenému výkonu rozhodnutia však možno odôvodniť len tým, že: 1/ exekučný titul nie je vykonateľný, alebo 2/ okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti (napríklad splnenie uloženej povinnosti, zmena alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť účastníka).
14. Vymedzenie len týchto dôvodov vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia. Treba však uviesť, že v praxi sa môže vyskytnúť i prípad, kedy aj po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia je možné, že súd výkon rozhodnutia neuskutoční ak zistí, že povinný dobrovoľne plní alebo existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobiť rozhodnutiu. Súd následne nepostupuje podľa § 379, § 382 a § 383 CMP a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.
15. Nakoľko citované zákonné ustanovenie expressis verbis vymedzuje, že odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti, odvolací súd sa zameral výlučne len na existenciu uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania.
16. Konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia sa začalo na návrh oprávneného zo dňa 19.10.2020, ktorým sa domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 14P/124/2016-284 zo dňa 12.12.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 14P/124/2016-354 zo dňa 22.06.2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/132/2018-370 zo dňa 28.12.2018 vo výroku o zverení mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zo samotného odvolania povinnej však vyplýva, že
styk oprávneného s maloletým sa podľa tohto rozsudku nerealizuje. Maloletý ku nemu chodiť nechce, prípadne nie v súdom určenom rozsahu, je stresovaný, sám uviedol, že chce byť dlhšie s ňou a takýto zbytočný výkon rozhodnutia by ho znova zneistil a podlomil jeho dôveru v rodičov. Podľa jej názoru je exekučný titul nevykonateľný. Že sa styk oprávneného s maloletým nerealizuje podľa exekučného titulu vyplýva aj zo správ kolízneho opatrovníka.
17. Odvolací súd konštatuje, že pod pojmom vykonateľnosť exekučného titulu rozumieme potenciálnu možnosť vymôcť judikovanú povinnosť i proti vôli povinnej osoby. Vykonateľnosť rozlišujeme formálnu a materiálnu. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní, resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či sú dostatočne individualizovaní. Povinná v odvolaní spochybnila vykonateľnosť exekučného titulu. Rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 14P/124/2016-284 zo dňa 12.12.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 14P/124/2016-354 zo dňa 22.06.2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/132/2018-370 zo dňa 28.12.2018 je však stále tak po stránke formálnej, ako aj po stránke materiálnej vykonateľný a právoplatný. Druhým dôvodom, ktorým možno odôvodniť odvolanie podľa § 377 ods. 2 CMP je to, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti. Podľa právnej teórie a konštantnej judikatúry, je okolnosťou spôsobujúcou zánik uloženej povinnosti vo vykonávacom konaní predovšetkým splnenie uloženej povinnosti, zmena alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť niektorého z účastníkov, pričom v prejednávanej veci o takýto prípad nejde. K zmene či zrušeniu exekučného titulu doteraz nedošlo. Z odvolania povinnej, ako aj zo správ kolízneho opatrovníka jednoznačne vyplýva, že k styku oprávneného s mal. I. nedochádza v zmysle uloženej povinnosti exekučným titulom a že styk prebieha nepravidelne a v kratších časových intervaloch, čiže povinná si uloženú povinnosť riadne neplní. Tak súd prvej inštancie ako aj kolízny opatrovník konštatovali, že povinná neuviedla žiadne skutkové tvrdenia a neoznačila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že na jej strane, či na strane maloletého existujú po vydaní exekučného titulu ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže podrobiť rozhodnutiu súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je možné zamieňať si konanie o zmene výchovy maloletého dieťaťa s konaním o výkon rozhodnutia. V danom prípade už o výchove mal. I. bolo právoplatne rozhodnuté, preto je povinnosťou každého dotknutého účastníka sa predmetnému rozhodnutiu podvoliť a rešpektovať ho. Naviac, odvolací súd poukazuje na to, že tým, že sa nerealizuje styk mal. I. s oprávneným, nerealizuje sa ani jeho styk s bratom mal. L., čo nie je v záujme maloletých detí a do budúcna sa týmto spôsobom môže pretrhnúť aj súrodenecké puto.
18. Po preštudovaní spisového materiálnu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 377 ods. 2 CMP, t.j. skutočnosti týkajúce sa nevykonateľnosti exekučného titulu alebo existencii okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik uloženej povinnosti. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.