Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-308-2013.pdf
PDF · 88.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/308/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. MCGA Legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, o vymoženie sumy 1 659,70 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa pod sp. zn. EX 3239/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/1083/2009-29 zo dňa 27.06.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/1083/2009-29 zo dňa 27.06.2012 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej v texte aj „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom pod sp. zn. EX 3239/09 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,48 eura a oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal. Exekučný súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení po zistení, že predložený exekučný titul - rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 20.05.2009, sp. zn. M1208292 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú 25.10.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným za zmluvu spotrebiteľskú. V nadväznosti na uvedené súd uviedol, že vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka, prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä § 52 a nasl. cit. zákona týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Súd preto kúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku predmetnej zmluvy, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda, či rozhodcovská doložka začlenená do štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu vedeného pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konania a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatváranie neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola od počiatku neplatnou, z tohto dôvodu aj rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcovským súdom nemôže byť spôsobilým titulom na vykonanie exekúcie. Keďže rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, súd z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnenému náhradu trov nepriznal s odôvodnením, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na neprijateľnej rozhodcovskej doložke.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu zrušil. Odvolateľ namietol, že rozhodnutie súdu je založené na konštatovaní, že čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože podľa tam uvedenej rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a ďalej na závere, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľ poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a uviedol, že ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že v tomto prípade sa rozhodcovská doložka neprieči dobrým mravom, pretože nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010, ktorého odôvodnenie citoval v odvolaní. Podľa odôvodnenia cit. rozhodnutia sa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 vzťahovali výlučne na tam uvedené spotrebiteľské zmluvy, medzi ktoré úverová zmluva nepatrila, a preto nebolo možné v zmluvách uzatvorených do 01.01.2008 aplikovať ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, vrátane § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Právnu dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi bolo možné posudzovať len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ďalej odvolateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09, 18CoE/927/09 a 18CoE/954/09. Vzhľadom na cit. odôvodnenia rozhodnutí Krajských súdov v Prešove a Bratislave odvolateľ namietal, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nevymáha sa plnenie v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť súdneho exekútora je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. K odvolaniu odvolateľ priložil fotokópiu mimoriadneho dovolania Generálnej prokuratúry SR podané v inej exekučnej veci spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (oprávneného) generálnym prokurátorom SR.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v exekučnom konaní začatom 16.07.2009 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal 29.07.2009. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka
zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu je obsiahnutá v čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006) (ďalej aj „OP“). Podpisom zmluvy o úver povinný (dlžník) potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie. Podľa čl. 9.2 OP sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej banky, a.s. na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní. K námietke odvolateľa o tom, že nesúhlasí so záverom exekučného súdu, že čl. 9.2 OP obsahuje neprijateľnú podmienku odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.
Exekučný súd je povinný skúmať, či sú splnené materiálne a formálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 9.5 OP exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných podmienok vopred pripravených dodávateľom (veriteľom). Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neplatné. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do OP, teda ak chcel spotrebiteľ od dodávateľa získať predmet zmluvy (finančné prostriedky), kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať.
Odvolací súd ďalej uvádza, že odvolateľom uvádzaná nemožnosť aplikácie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad nemá oporu v platnej právnej úprave. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je vzťahom spotrebiteľským, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru právny predchodca oprávneného, ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania (v rámci predmetu svojej činnosti) a druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba - nepodnikateľ. Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej vystupuje fyzická osoba ako odberateľ, je v zmysle § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským úverom. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To znamená, že vyníma zo svojej pôsobnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2 a 3. Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, to znamená, že je zmluvou, na ktorú sa citovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka riadia Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník neobsahuje žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka vzťahujú predpisy občianskeho práva, t.j. Občiansky zákonník ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský. Navyše, podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V § 6 ods. 3 tohto predpisu bolo zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov, tak ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie, pri ktorom sa využíva výrazná nerovnosť zmluvný strán a porušuje sa zmluvná voľnosť strán. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny.
Podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo zistenie exekučného súdu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných podmienkach zmluvy o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je zo zákona postihnutá neplatnosťou. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý právomoc konať a rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy o úvere odvodzoval z neplatnej zmluvnej podmienky, je potom nulitným (ničotným) aktom, ktorý nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Keďže napadnuté prvostupňové rozhodnutie nemožno zmeniť na základe dôvodov odvolania tak, že exekúcia bude pokračovať (exekučné konanie nemožno viesť bez vykonateľného exekučného titulu), odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR podané v inej právnej veci oprávneného, ktoré odvolateľ priložil k odvolaniu, nemá vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej veci.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.