Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/215/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX A., zast. JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 3 005,28 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 928,15 Eur so 6,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 928,15 Eur od 28.05.2010 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur splatných vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca kedy vznikne splátková povinnosť, počnúc mesiacom február 2014, v prípade nezaplatenia tej ktorej splátky, pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 3 491,85 Eur s prísl. proti žalovanej na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 medzi postupcom GE Money, a.s., Bottov a 7, Bratislava, IČO: 17 324 220 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca zaslal žalovanej doporučeným listom písomné oznámenie o postúpení pohľadávky. Dňa 26.10.2007 uzatvoril postupca v zastúpení obchodného zástupcu so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a Sadzobník poplatkov. Súhlas s obsahom zmluvy, obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov vyjadrila žalovaná svojím vlastnoručným podpisom na zmluve. Na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytol postupca žalovanej úver v bližšie nešpecifikovanej výške. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 3 631,85 Eur, ktorá pozostávala z istiny 3 005,28 Eur, riadneho úroku 523,47 Eur, zmluvnej pokuty 49,59 Eur a poplatkov 53,51 Eur. Jednotlivé položky dlžnej sumy boli uvedené v platobnej histórii a boli vypočítané v súlade s obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov. Žalovaná z ceny úveru odo dňa postúpenia pohľadávky uhradila splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v platobnej histórii. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v zmysle obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, ktorý je v platobnej histórii uvedený pod položkou s názvom Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. Istina uplatnená v návrhu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanou platbou na istinu. Úrok z omeškania uplatnený v návrhu

predstavuje v zmysle sadzobníka poplatkov 0,1 % denne za každú splátku v omeškaní. Nakoľko žalovaná neplnila včas, čím porušila zmluvu, dostala sa v zmysle obchodných podmienok do omeškania s tromi splátkami zároveň, a postupca bol oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. Zmluvná pokuta uplatnená v návrhu (sankčný poplatok) vyplýva z bodu 6.1 a nasl. Obchodných podmienok a v zmysle Sadzobníka poplatkov je to 20 % z každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 Eur. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky uhradila dlžnú čiastku vo výške 70,- Eur dňa 16.02.2010 a 70,- Eur dňa 27.05.2010, pričom dlžná suma vo výške 3 491,85 Eur tým pozostáva z istiny vo výške 2 865,28 Eur, úroku vo výške 523,47 Eur a zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 103,10 Eur. Žalobca žiadal taktiež priznať úrok z omeškania z dlhovaných jednotlivých čiastok.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v zákonnej lehote podala odpor, preto bol platobný rozkaz v zmysle zrušený.

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že zmluvu o úvere uzatvorila z dôvodu, že súrne potrebovala finančné prostriedky, ktoré po poskytnutí použila výlučne pre svoju potrebu a potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Z tohto dôvodu zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Poukázala na právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských úverov a spotrebiteľských zmlúv. Uviedla, že jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia je aj uvedenie RPMN. S neuvedením RPMN sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. však v ustanovení poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a to v tom, že v prípade, ak nie je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o úvere, ktorá spĺňa kritériá spotrebiteľských úverov spoločnosť GE Money uvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 16,38 %. RPMN predstavuje celkové náklady spojené s úverom alebo pôžičkou. Do výpočtu sa zahŕňajú nielen výška úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou. Spoločnosť GE Money pri výpočte RPMN nezapočítala poplatky za poskytnutie služby vo výške 4 200,- Sk, t.j. 139,41 Eur, čím žalovanú uviedla do omylu, nakoľko skutočná výška RPMN bola pre poskytnutie predmetného úveru vo výške 18,66 %. RPMN je číslo vyjadrené v percentách, ktoré spotrebiteľovi umožňuje jednoduché porovnanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek. V zmluve o úvere je RPMN uvedená v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa, čím došlo k uvedeniu spotrebiteľa, t.j. žalovanej do omylu v podstatnej okolnosti. Spoločnosť GE Money tým porušila ustanovenia odbornej starostlivosti, teda úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno očakávať. Pri uzatváraní zmluvy o úvere sa žalovaná rozhodovala podľa RPMN uvedenej v zmluve. Ak by bola v zmluve úvere uvedená pravdivá RPMN, žalovaná by takúto zmluvu o úvere nikdy neuzavrela. Z dôvodu, že spoločnosť GE Money nepostupovala pri uzatváraní zmluvy o úvere s odbornou starostlivosťou a v rozpore so zákonom uviedla v zmluve o úvere nesprávnu výšku RPMN v neprospech žalovanej, čím ju uviedla do omylu, je zmluva o úvere neplatná. Následne aj dohoda o uznaní záväzku, ktorú žalovaná uzavrela so žalobcom je z dôvodu absencie zákonných požiadaviek na takýto právny úkon neplatná. Žalovaná zároveň vznáša námietku premlčania záväzku, ktorý je predmetom tohoto súdneho konania. Žiadala preto žalobu zamietnuť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu ako aj na pojednávaní uviedol, že žalovaná podpisom zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch dňa 26.10.2007 potvrdila, že sa oboznámila s obsahom zmluvy, obchodnými podmienkami, sadzobníkom, a to najmä s výškou úrokovej sadzby z čerpaných peňažných prostriedkov a úroku z omeškania. Zároveň v prílohe listu zaslal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú žalovanou dňa 13.02.2010, kde v čl. 3 ods. 3.1 je uvedené, že osoby vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V súvislosti s tým poukazoval na ustanovenie § 558 a § 110 ods. 1 veta druhá zákona O.Z. . Žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy a nakoľko si žalovaná svoj záväzok neplnila riadne, veriteľ uplatnil svoj nárok návrhom na začatie konania na príslušnom súde. Žiadal žalobe vyhovieť.

Žalovaná na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedla, že trvá na dôvodoch, ktoré uviedli v odpore proti platobnému rozkazu s tým, že poukazovala na ustanovenie § 53 O.Z., ktoré hovorí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Predmetná zmluva o úvere upravuje najmä povinnosti na strane spotrebiteľa a pre spotrebiteľa stanovuje sankčný postih, napr. zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvných povinností, čím túto zmluvu potom považuje za jednostranne nevýhodnú pre spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku považuje taktiež dojednania o predĺžení premlčacej doby. Tieto neprijateľné podmienky spotrebiteľka nemohla ovplyvniť, pretože boli dopredu pripravené. Zákon o ochrane spotrebiteľov upravuje zákaz klamania spotrebiteľa upravený v § 5 ods. 1, v zmysle ktorého v tomto prípade poskytovateľ úveru nesmie uvádzať nepravdivé, neúplné, nedoložené alebo dvojzmyselné údaje a zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby. Poskytovateľ úveru podľa § 2 zákona uvádza nepresné a nepravdivé údaje o úrovni nákupných podmienok. V prípade pôžičiek a uvádzanej ročnej percentuálnej miery nákladov toto považuje za porušenie zákazu klamania. Týmto konaním sú naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Za týchto podmienok poskytovateľ úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, práve naopak, konal v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Uviedol spotrebiteľa do omylu v podstatných okolnostiach, čím ovplyvnil jeho ekonomické správanie. Čo sa týka uznania dlhu, je potrebné, aby bol dlh uznaný čo do právneho dôvodu, ktorý mal byť v tomto prípade poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere, a zároveň čo do výšky. V tomto prípade bola uvedená suma na uznaní záväzku vo výške 1 005,28 Eur, čo žalovaná podľa platobnej histórie, ktorú predložil žalobca, zaplatila po skončení platnosti zmluvy, a to z dôvodu omeškania viac ako s tromi splátkami. Po 7.10.2008 zaplatila poskytovateľovi úveru sumu 12 000,- Sk a neskôr sumu 2 489,- Sk a tieto platby spolu vo výške 14 489,- Sk, t.j. 480,94 Eur, ktoré neboli započítané na splatení istiny a z toho dôvodu žalovaná na podnet žalobcu uznala dlh, ktorý v čase uznania neexistoval. Ďalej v tejto dohode bol uvedený fakt, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, a to bez ohľadu na to či tento dlh bol premlčaný alebo nie, a bez ohľadu na to či tomu spotrebiteľ rozumie. Tým pri uznaní záväzku a podpísaní splátkového kalendára došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá podstatne narúša alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorej sa dostane, alebo ktorá je mu adresovaná. Z týchto dôvodov uznanie dlhu považuje za právne neúčinné. Žiadal žalobu zamietnuť.

K veci bola vypočutá žalovaná, ktorá uviedla, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpisovala vo Zvolene, v kancelárii u jednej pani, ktorá to s ňou vybavovala. Bola tam s manželom a vedela čo podpisuje. Čo sa týka istiny, túto skutočne dlhuje, voči jej výške nenamieta. Voči ostatnému namieta veci, ktoré uviedol jej právny zástupca a stotožňuje sa s jeho vyjadrením. Ďalej uviedla, že tlačivo Uznanie dlhu si podrobne neprečítala. Nemala vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. O výške dlhu nevedela, avšak stotožňuje sa s výškou dlhu, ktorá je uvedená v dohode o uzavretí splátkového kalendára.

Po vykonaní príslušného dokazovania súd rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 005,28 Eur so 6,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 14.02.2010 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 70,- Eur splatných vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom január 2013, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia tej ktorej splátky a vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť peňažné plnenie, podala žalovaná odvolanie. Okresnému súdu vytýkala nesprávne skutkové zistenia. Podľa platobnej histórie žalovaná od 12.12.2007 do 29.12.2008 zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1 231,33 Eur, preto po odpočítaní uhradenej sumy bola nesplatená časť úveru iba v sume 2 088,06 Eur. Čo sa týka uznania dlhu, právny vzťah vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a príslušnú právnu úpravu treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu. Text dohody z 13.02.2010 bol vopred pripravený a osobou poverenou žalobcom boli ručne dopísané údaje, týkajúce sa osoby žalovanej, istiny a splátok bez toho, aby ich žalovaná mohla ovplyvniť. Takéto dohody používal žalobca aj v iných prípadoch. Žalovaná istinu 3 005,28 Eur uznala len z dôvodu, že konanie žalovaného považovala

za konanie v súlade s odbornou starostlivosťou a nevedela, že ide o konanie v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Uznanie dlhu treba považovať za neplatné s tým, že skutočná výška istiny bola 2 088,06 Eur. Súd mal návrh zamietnuť aj s prihliadnutím na námietku premlčania. V prípade ak dlh nie je premlčaný mal súd žalovanú zaviazať len na zaplatenie istiny po započítaní všetkých platieb v sume 1 948,06 Eur. S prihliadnutím na to, že žalovaná je v stave materiálnej núdze mal uložiť splnenie povinnosti v mesačných splátkach po 40,- Eur. Navrhla rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie alebo v zmysle odvolacieho návrhu zmeniť a priznať náhradu trov konania.

Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd nepriznal náhradu trov konania, pretože dôvod na nepriznanie náhrady trov aspoň v pomernej časti nebol. Návrh bol zamietnutý len v časti 486,57 Eur, teda miera úspechu žalovanej bola len 13,93 %, čo zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania. Žalobca bol úspešný vo výške 72,14 %, preto navrhol napadnutý výrok zmeniť a zaviazať žalovanú k náhrade uplatnených trov v pomere jeho úspechu v konaní. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a navrhol odvolanie žalovanej zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Jeho rozhodnutie bolo predčasné, pretože sa nevyrovnal s dôležitými skutočnosťami, ktoré majú pre skutkové a právne posúdenie veci význam.

Súd opätovne vypočul zástupcov účastníkov konania a žalovanú.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že celkovo bolo žalovanej poskytnutých na úvere 100 000,- Sk (3 319,39 Eur), ktoré žalovaná dostala a čo sa týka úhrad žalovanej, tieto sú uvedené v platobnej histórii. Tieto úhrady boli započítavané jednak na úroky a jednak na istinu a aj na iné poplatky.

Splnomocnený právny zástupca žalovanej tvrdil, že dohoda o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je neplatná. Žalovaná namieta premlčanie svojho dlhu. Na upresnenie uviedol, že dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári žalovaná podpisovala vo Fiľakove pod nátlakom zo strany dvoch osôb, pričom išlo o psychický nátlak. Pred podpisom dohody jej bolo oznámené, že je povinná splatiť svoj dlh, a preto musí túto dohodu podpísať s tým upozornením, že v opačnom prípade bude musieť dlh zaplatiť celý naraz. Ustanovenia tejto dohody, uznanie dlhu a ani premlčanie jej pri podpise dohody neboli vysvetlené. Výška dlhu a ostatné náležitosti v dohode už boli vopred vypísané a rovnopis dohody po podpise jej nebol odovzdaný. Túto dohodu považuje za neplatný právny úkon z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. V súvislosti s tým poukázal na konkrétne judikáty, ktoré predložil. Ďalej poukázal na to, že špecifikácia dlhu vo výške 3 005,- Eur nie je zrejmá. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že skutočne dostala úver od spoločnosti GE Money, a.s. vo výške 100 000,- Sk (3 319,39 Eur), pričom na tento úver uhradila cca 37 095,- Sk. Namietla premlčanie nároku protistrany.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o predaji podniku, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009, zmluvou o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 26.10.2007, obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, sadzobníkom poplatkov, platobnou históriou, pokusom o zmier zo dňa 04.07.2011, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS do konania zo dňa 04.09.2012, vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa 21.09.2012, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.02.2010, oznámením o vystúpení vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z konania zo dňa 25.10.2012, na základe čoho zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere dňa 26.10.2007. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške 100 000,- Sk, ktorý sa zaviazala žalovaná platiť v pravidelných mesačných splátkach po 2 489,- Sk, pričom počet splátok bol stanovený na 60 a celková cena úveru predstavovala 149 340,- Sk pri ročnej percentuálnej miere nákladov na úver vo výške 16,38 %. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Právny predchodca žalobcu potom postúpil na žalobcu predmetnú pohľadávku, ktorá ku dňu postúpenia mala predstavovať sumu 3 631,85 Eur a pozostávala z istiny 3 005,28 Eur, riadneho úroku 523,47 Eur, zmluvnej pokuty 49,59 Eur a poplatkov 53,51 Eur. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaná zaplatila dňa 12.12.2007 2 489,- Sk, dňa 25.01.2008 2 739,- Sk, dňa 31.01.2008 2 489,- Sk, dňa 20.06.2008 13 000,- Sk, dňa 23.07.2008 2 489,- Sk, dňa 22.12.2008 12 000,- Sk a dňa 29.12.2008 2 489,- Sk, čím celkove žalovaná uhradila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi 37 695,- Sk, t.j. 1 251,24 Eur. Tieto platby jej boli započítavané jednak na istinu, úrok, sankčný poplatok a iné poplatky. Následne potom po podaní žalobného návrhu uhradila žalobcovi dňa 16.02.2010 70,- Eur a dňa 27.05.2010 70,- Eur, celkove teda uhradila 1 391,24 Eur. Žalobca tvrdil v žalobnom návrhu, že jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 3 631,85 Eur a pozostávala z istiny 3 005,28 Eur, riadneho úroku 523,47 Eur, zmluvnej pokuty 49,59 Eur a poplatkov 53,51 Eur. Odo dňa postúpenia úveru žalovaná potom uhradila 140,- Eur, čím ku dňu podania žalobného návrhu jej zostávalo uhradiť ešte na istine 2 865,28 Eur, na úroku 523,47 Eur a zmluvnej pokute a poplatkoch 103,10 Eur. Žiadal priznať sumu vo výške 3 491,85 Eur, úrok z omeškania 129,87 Eur a taktiež ročný úrok z omeškania vo výške 6,5 % z dlhovanej istiny. Žiadal žalobe vyhovieť. Naproti tomu žalovaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu tvrdila, že v zmluve o úvere nebola správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a ak by bola správne uvedená, nebola by túto zmluvu uzavrela. Tvrdila, že uznala dlh, ktorý v čase uznania neexistoval, žiadala žalobu zamietnuť. Namietala premlčanie žalobcovho nároku a dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu považovala za neplatnú.

Súd opätovne vec posúdil čo sa týka dlhovanej istiny, úroku a úroku z omeškania.

Podľa § 52 ods. 2 O.Z. v znení platnom od 01.01.2008 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 O.Z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsahu.

Podľa § 558 O.Z., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 879j O.Z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 31.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, Podľa od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd zotrval na názore, že pokiaľ spoločnosť GE Money, a.s. pri výpočte RPMN nezapočítala poplatky za poskytnutie služby vo výške 4 200,- Sk, žalovanú uviedla do omylu, nakoľko skutočná výška RPMN pre poskytnutie úveru bola 18,66 % a nie 16,38 %, ako je to uvedené v zmluve o úvere, spôsobuje to tú skutočnosť, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Potom by po odpočítaní jej úhrad vo výške 1 391,24 Eur od celkovej výšky úveru 3 319,39 Eur žalovaná dlhovala ešte 1 928,15 Eur. Súd bol toho názoru, že uzavretá zmluva obsahuje predpísané náležitosti podľa ustanovení a v znení platnom do 31.12.2007 s prihliadnutím na vyššie uvedené ohľadom RPMN kde mal za to, že táto RPMN nebola uvedená v správnej výške, a preto tento úver považoval za bezúročný a bez poplatku.

Súd zisťoval z vykonaného dokazovania a dohodnutých obchodných podmienok, či zo strany veriteľa mohlo dôjsť k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, či a kedy sa tak skutočne stalo, a taktiež zisťoval, či predložená dohoda o uznaní záväzku a splátkovom kalendári je alebo nie je platným úkonom.

Zo zmluvy o úvere súd zistil, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu takého odstúpenie od zmluvy o úvere zmluva a obchodné podmienky neupravujú a v konaní nebolo zistené, že by žalobca, resp. jeho právny predchodca od zmluvy o úvere odstúpil. Obchodné podmienky v čl. 2.7.3 upravujú, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných žalovanou podľa zmluvy o úvere v prípade, že nastane ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností: žalovaná porušuje zmluvu o úvere, najmä ak bola v omeškaní s platením viac ako 3 splátok. Z platobnej histórie, ktorú predložil žalobca, súd zistil, že žalovaná bola v omeškaní s platením viac ako 3 splátok, k čomu došlo už v mesiaci máj 2008, ku ktorému mesiacu nemala uhradené viac ako 3 splátky. Tieto splátky doplatila v mesiaci jún 2008. Súd bol toho názoru, že k 26.11.2008 došlo k neuhradeniu 3 splátok. Žalobca však už v tej dobe mohol požadovať okamžité splatenie úveru vzhľadom na neuhradenie viac ako 3 splátok z predošlého obdobia. O okamžité splatenie úveru však nepožiadal. Čo sa týka posúdenia platnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 13.02.2010, ktoré podpísala žalovaná vo Fiľakove ako uviedla pod psychickým nátlakom, súd bol toho názoru, že pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že výška dlhu na uvedenom uznaní v čiastke 3 005,28 Eur nepredstavovala skutočnú výšku dlhu, a preto išlo o neurčitý právny úkon a ako taký neplatný v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 O.Z..

Súd sa zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesla v konaní žalovaná, v súvislosti s tým vychádzal pri posúdení veci z obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, kde bolo dohodnuté, že vzťahy zmluvami výslovne neupravené sa riadia . Súd bol toho

názoru, že pre posúdenie plynutia premlčacej doby sú rozhodné príslušné ustanovenia .

Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby, ustanovenej zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák., pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 401 Obch. zák., strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

Keďže žalobca uvádzal rozhodný dátum pre ukončenie zmluvy 13.11.2008, kedy vzniklo v zmysle vyššie uvedeného právnemu predchodcovi žalobcu právo požadovať okamžité splatenie úveru z dôvodu omeškania platieb s viac ako 3 splátkami, súd bol toho názoru, že v priebehu splácania skutočne došlo k omeškaniu s platením viac ako 3 splátok a žalobca mohol požiadať o okamžité splatenie úveru už skôr. K tomu však nedošlo. Keďže žaloba bola podaná na súde 23.07.2012, nedošlo k premlčaniu nárokov žalobcu vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote ku dňu 13.11.2008, ani nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku v prípade ukončenia zmluvného vzťahu po tomto termíne. Ukončenie zmluvného vzťahu pred uvedeným dátumom nebolo v konaní preukázané, ani zistené. Z tých dôvodov súd nemohol na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, prihliadať, nakoľko mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. V súvislosti s tým súd poukazuje na ustanovenie čl. 2.4.2 obchodných podmienok, kde bolo dohodnuté predĺženie premlčacej doby.

Podľa § 401 Obch. zák., strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

Čo sa týka výšky nároku žalobcu, súd vychádzal z tej skutočnosti, že úver bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov vo výške 3 319,39 Eur, z čoho žalovaná uhradila 1 391,24 Eur ku dňu rozhodovania vo veci, a preto jej zostáva uhradiť ešte 1 928,15 Eur, na ktorú čiastku súd zaviazal žalovanú z titulu nesplatenej istiny úveru. Vo zvyšku nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení k 26.10.2007, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroku.

O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. . Súd zaviazal žalovanú k zaplateniu dlhovanej čiastky spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne z dlhovanej čiastky od 28.05.2010

do zaplatenia podľa návrhu žalobcu vzhľadom na to, že k uvedenému dňu začatia omeškania žalovaná bola v omeškaní so splnením svojho peňažného dlhu.

Podľa , ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa . Súd bol toho názoru, že účastníci mali vo veci úspech čiastočný čo do ? hodnoty sporu, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Ďalej súd rozhodol v zmysle .

Súd bol toho názoru, že u žalovanej ide o osobu v hmotnej núdzi, čo bolo konštatované v rozhodnutí Centra právnej pomoci, ktorá je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, preto rozhodol, že plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.