Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_30T-39-2011.pdf
PDF · 145.02 KB
Case nature
Area
Subarea
30T/39/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom, v trestnej veci proti obžalovaným R. Q. a spol. pre prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní dňa 28.1.2014, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1) R. Q., nar. XX.X.XXXX U. M., trvale bytom M., L.E.V. Č.. XXXX/XX, prechodne bytom M., Z. Č.. XX, t. č. M.C.W., J.. J. Č.. XX,
2) C. H., rod. Q., nar. XX.X.XXXX U. M., trvale bytom M., J.. J. Č.. XXXX/XX, prechodne bytom M., J.. J.I.N. Č.. XX, adresa na doručovanie písomností M., J.. J. Č.. XX (G. Ž. V.),
sú vinní, že
dňa 21. februára 2010 asi o 13:10 hod. v M., na ulici J.. J. Č.. XX, spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli Y. F. tým spôsobom, že obaja pristúpili k osobnému motorovému vozidlu zn. Mazda 626, EČ: BA-720XR, v ktorom sedel na sedadle vodiča Y. F., obžalovaný R. Q. vypol motor vozidla, vytiahol kľúče zo spínacej skrinky, tieto zahodil, nasadil si tzv. boxer a následne spoločne s obžalovaným C. H. začali biť Y. F. do oblasti tváre, pričom Y. F. v úmysle ich zastrašiť vytiahol spod sedadla vozidla plynovú pištoľ, vystúpil z vozidla, pištoľ obtiahol, namieril ňou na obžalovaných, jeden z obžalovaných však do neho sotil a pištoľ mu z rúk vypadla, po čom obžalovaní v útoku na Y. F. pokračovali, v dôsledku čoho spadol, kde do neho naviac kopali, čím Y. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ž., Y.X.C. Č.. XXX/XX spôsobili zranenia, a to otras mozgu, tržnozmliaždenú ranu v záhlavovej oblasti vľavo a zmliaždenie sánky a krčnej chrbtice, vyžadujúce si liečbu v spojení s práceneschopnosťou v trvaní 3 až 5 týždňov,
teda
obžalovaný R. Q. a obžalovaný C. H.
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej výtržnosti tým, že napadli iného,
čím spáchali
obžalovaný R. Q. a obžalovaný C. H. prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzujú:
Obžalovaný R. Q.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím §§ 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2, ods. 4, 41 ods. 1 a 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný a výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.5.2012 sp. zn. 0T/119/2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovaný C. H.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím §§ 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2, ods. 4 a 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný a výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá, aby spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatili poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. náhradu vo výške 1.046,47 Euro a poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín náhradu škody vo výške 89,20 Euro.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Y. F. so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
Obžalovaný R. Q., nar. XX.X.XXXX
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby pre prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 17. apríla 2010 v čase o 12:40 hod. v Trnave, na Ul. Coburgovej previedol na iného notebook zn. MSI GX620X-061CZ, čierno-červenej farby a dostal za to finančnú odmenu vo výške 50,- €, pričom vedel, že predmetný notebook pochádza z trestnej činnosti,
oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 25.7.2011 na obvineného R. Q. obžalobu pre spáchanie prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, v jeho oslobodzujúci časti. Dňa 15.3.2012 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na tunajšom súde obžalobu na obvinených R. Q. a C. H. pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd obe konaniach spojil na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spisovou značkou 30T/39/2011.
Súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul oboch obžalovaných, svedka poškodeného Y. F., znalcov MUDr. V. Č. a MUDr. R. C., svedkov C. J., M. R., Y. F., Y. U., T. Ť., H. Q., Y. L., prečítal výpoveď svedka T. N. a oboznámil listinné dôkazy. Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaným bolo preukázané spáchanie prečinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva takt ako boli pre tieto trestné činy obžalovaní. Pokiaľ ide o spáchanie prečinu podielnictva, dospel súd k záveru, že nebolo preukázané, že tento skutok, pre ktorý jej Jozef Q. obžalovaný sa stal.
Obžalovaný R. Q. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný v oboch bodoch obžaloby. Rovnako využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní odoprel vypovedať. V zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd prečítal výpovede obžalovaného z prípravného konania, v, ktorom toto svoje právo odoprieť k veci vypovedať nevyužil. Vo vzťahu k prečinu podielnictva obžalovaný v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedol že dňa 17. 4. 2010 od Y. L. žiadne peniaze neprevzal, peniaze mu dala H.Á. Q. vo výške 50 euro, ktorému bola dlžná ak, ktorej požičiaval deň pred predajom notebooku. Obžalovaný tiež uviedol, že vedel o tom, že notebook pochádza z trestnej činnosti, ale tento notebook ona nepredávala, H. Q. od obžalovaného len chcela, aby zohnal niekoho, kto teda notebookov kúpy, aby mu mohla vrátiť peniaze, ktoré ich obžalovaný požičal. Pri predaji notebooku obžalovaný nebol. Vo svojej neskoršej výpovedí obžalovaný uviedol, že pri svojej predchádzajúcej výpovedi bol pod vplyvom marihuany, ktorú vtedy denne fajčil. Vo vzťahu ku skutku uviedol že, ráno stál pred autom pred bytovkou, kde býva R. L. a bola tam s ním aj H. Q.. Prišiel za ním chalan, ktorému hovoria T. a povedal obžalovanému, že má na predaj notebook. Keď obžalovaný zistil, že tento notebook je kradnutý, povedal, že on s tým nechce mať nič spoločného. Dva dni predtým požičal H. Q. peniaze a v ten deň, keď mu tento T. ponúkal kradnutým notebook povedal H. Q., že by mu tie peniaze mohla vrátiť. V ten istý deň navečer bol obžalovaný doma a H. Q. mu poslala 50 euro. Vo vzťahu k prečinu z ublíženia na zdraví a výtržníctva obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že 4 alebo 5 mesiacov predtým, než došlo ku skutku, za ktorý je obvinený, jeho brat C. Q. (H.) vymenil s poškodeným Y. F.X.Ň. motorové vozidlo značky BMW za motorové vozidlo značky Mazda. Na požiadanie jeho brata, išiel obžalovaný s ním do Trenčína, kde si vozidla vymenili, teda brat nechal poškodenému svoju vozidlo značky Mazda a zobral si jeho vozidlo značky BMW. Navyše mu nejaké peniaze doplatil, koľko to bolo už si nepamätá. S poškodeným spisoval jeho brat nejakú zmluvu a dohodli sa, že brat urobí prepis na vozidlo Mazda z Bratislavy do Trnavy a poškodený urobí prepis vozidla z Trenčína do Trnavy. Nakoľko vozidlo BMW bolo nepojazdné, pretože malo prasknutú hlavu, museli ho odvliecť na lane. C. H., dal potom vozidlo opraviť automechanikovi, spojazdnil ho, ale potom ho po nejakom čase zastavili policajti a zistilo sa, že vozidlo je v exekúcii. C. H. vyvolával poškodenému a pýtal sa ho, prečo mu nepovedal, že vozidlo je v exekúcii, načo mu poškodený povedal, že tu vybaví. Obžalovaný pri týchto telefonátoch svojho brata nebol, toto mu hovoril jeho brat. Keď sa bratovi obžalovaného nepodarilo poškodenému niekoľkokrát dovolať, pretože sa zatajoval a mobil nezdvíhal, tak brat obžalovaného povedal poškodenému, aby prišiel aj s autom do Trnavy, že mu auto prepíše. V inkriminovaný deň brat obžalovaného zavolal poškodenému, aby prišiel na predpis, poškodený prišiel do Trnavy na čerpaciu stanicu a C. H. požiadal obžalovaného, aby ho tam zaviezol. Obžalovaný išiel so svojím bratom na svojom vozidle BMW šedej farby, spolu so svedkom T. N.. Keď sa potom s poškodeným stretli, tak C.E.H. H. poškodenému povedal, aby išli s ich vozidlom Mazda 626 za nimi a takto ich priviedli na ulicu J. XX. V motorovom vozidle Mazda 626, ktoré riadil poškodený s ním boli ešte dvaja alebo traja chalani. Keď poškodený prišiel na ulicu J. Č. XX, prišiel obžalovaný k motorovému vozidlu, v ktorom sedel na mieste vodiča poškodený, otvoril dvere a spýtal sa poškodeného, prečo ešte neprepísal auto. Na to poškodený odpovedal, že to vybaví. Počas tohto rozhovoru bolo vozidlo, v ktorom sedel poškodený naštartované. Obžalovaný vypol motor tohto vozidla, vytiahol kľúče zo spínacej skrinky a povedal poškodenému, aby si zobral svoje pôvodné auto BMW, lebo toto sa nedá prepísať. Poškodený sa začal rozčuľovať a spoza chrbta vytiahol pištoľ, ktorú mal schovanú u vzadu, akoby za pásom. Pištoľ obtiahol a namieril jej hlaveň na tvár obžalovaného, ktorý vtedy stál zohnutý tvárou k poškodenému. Brat obžalovaného, C. H. stál vtedy za chrbtom obžalovaného. Svedok T. N. stál pri vozidle obžalovaného, ktoré bolo vzdialené asi 4 až 5 metrov, možno 10 metrov. Ako poškodený vytiahol pištoľ, tak obžalovaný sa od auta automaticky odsunul, C. H. kopol do dverí autá, aby poškodený nevystúpil, obžalovaný alebo C.E.H. H.Č. vykrútili poškodenému ruky a vytiahli ho z vozidla von. Obžalovaný dal poškodenému dve rany päsťou na tvare, aby pustil pištoľ. Poškodený nechcel pištoľ pustiť, stále ju udržal a stále na obžalovaného mieril. Potom pištoľ upustil, lebo C. H. poškodenému vykrútil ruku a prehodil ho cez otvorené dvere na vodičovej strane na prednú kapotu. Pištoľ bola padnutá
na zemi a dal ju vedľa šoféra na sedačku spolujazdca. Kamaráti poškodeného stále sedeli v aute. Obžalovaný potom povedal niekomu, aby zavolali policajtov. Poškodený sa stále chcel vrátiť k pištoli, ale obžalovaný so svojim bratom mu to nedovolili a odháňali ho od auta. Tí chlapci, čo boli s poškodeným sa asi zľakli a utiekli preč. Potom prišli policajti, obžalovaný im povedal, že je tam pištoľou a policajti ju zobrali. Pýtali sa ich ako sa to stalo a obžalovaného, C. H. a T. N. zobrali na policajnú stanicu. Ohľadne fyzického útoku obžalovaného na poškodeného, obžalovaný uviedol, že poškodenému dal 2 alebo 3 rany do oblasti tváre, pričom C. H. poškodeného neudrel. Nik z obžalovaných nemal v ruke oceľový boxer. Poškodený obžalovaných neudrel, nemal kedy, iba na nich mieril pištoľou. Obžalovaný tiež uviedol, že nevidel, že by poškodený spadol na zem. Jeho zranenie na hlave si vysvetľuje tým, že sa mu to možno stalo vtedy, keď ho C. H.I.C. prehodil cez dvere na kapotu auta.
Obžalovaný C. H. Využila na hlavnom pojednávaní svoje právo a odoprel k veci vypovedať a toto svoje právo rovnako využil i v prípravnom konaní.
K prečinu podielnictva
Svedok C. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v prípravnom konaní v rámci vyšetrovania prečinu zatajenia veci, a to notebooku ktorý je uvedený v obžalobe ako vyšetrovateľ vypočúval jednak podozrivého Y. L., ktorý bol vtedy v tej veci v procesnom postavení obvineného. Y. L. povedal, že na trnavskej železničnej stanici našiel notebook a že požiadal obž. R. Q., či ten notebook nevie predať. R. Q. notebook vzal a mal ho predať nejakej žene na Z. ulici, za akú sumu, to uviesť nevie. Následne ako vyšetrovateľ v procesnom postavení svedka vypočúval i R. Q.. Z jeho výpovede si pamätá to, že hovoril, že tento notebook ktorý mu dal Y. L. predal za nejakú sumu, už si nepamätá, bolo to možno 20 alebo 50 Euro. Nepamätá si presne, či vypovedal o tom, že vie odkiaľ tento notebook pochádzal, ale musel v tomto smere vypovedať tak, že tento notebook pochádza z trestnej činnosti, nakoľko následne mu prokurátorka prikázala vzniesť obvinenie R. Q.Á.V. pre prečin podielnictva. To je všetko či si k veci pamätá. Obžalovaný R. Q. k výpovedi svedka uviedol, že nie je pravda to, čo svedok hovoril. Svedkyňa H. Q. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo odoprieť k veci vypovedať, nakoľko obaja obžalovaní sú jej bratranci. Na návrh prokurátora súd podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 7.10.2010, v ktorej uviedla, že si požičala 50, euro od obžalovaného R. Q.. Tieto peniaze mu vrátila tak, že si uvedenú sumu požičala od Y. L., ktorý priniesol domov notebook a tento na druhý deň predal. Y. L. vrátila 50 euro, keď dostala podporu. Svedok Y. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v súvislosti s krádežou tohto notebooku bol aj odsúdený, bol som odsúdený ako páchateľ za jeho krádež na 6 mesiacov nepodmienečne, trest si vykonal. To, čo uviedol v prípravnom konaní je pravda. Z toho, čo vypovedal na polícii si nič nepamätá, ani ohľadne tohto trestného činu si na hlavnom pojednávaní nič nepamätá, nemá dobrú pamäť, pretože mal všelijakú pohnutú minulosť, žil aj na ulici. Na návrh prokurátora súd prečítal výpovede svedka z prípravného konania. Na prečítanie na hlavnom pojednávaní boli použiteľné zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 7.10.2010 (ďalej len „1. výsluch“), ďalej zápisnica zo dňa 9.2.2011 (ďalej len „2. výsluch“) a napokon zápisnica zo dňa 19.4.2011 (ďalej len „3. výsluch“). Pri prvom výsluchu svedok uviedol, že notebook, ktorý ukradol na stanici predal za 140,- euro, z ktorých si pre seba nechal 30,- euro a zvyšok dal H. Q.C.U., z ktorých ona vrátila obžalovanému 50,- euro. Pri druhom výsluchu svedok opäť uviedol, že ukradnutý notebook predal neznámej žene za 140,- euro, pričom s peniazmi naložil tak, ako to uviedol pri svojom prvom výsluchu. O pomoc pri predaji notebooku požiadal obžalovaného, ktorý zohnal tú ženu, ktorej ho neskôr predal. Obžalovanému nepovedal odklial má notebook a obžalovaný sa ho na to ani nepýtal. Pri 3. Výsluchu svedok čiastočne zmenil výpoveď, keď uviedol, že to nebol obžalovaný, ktorý zohnal kupcu, ale žena obžalovaného V. Q., ktorú o to požiadal obžalovaný. Na rozdiel od svojich predchádzajúcich výpovedí uviedol, že za notebook utŕžil sumu 130,- euro, z ktorej dal 70,- euro H. Q. a 20,- euro dal obžalovanému za pomoc pri predaji. Opätovne uviedol, že nikto nevedel, že notebook pochádza z trestnej činnosti. K svojim predchádzajúcim výpovediam uviedol, že pred nástupom na výkon trestu (v rámci výkonu tohto trestu bol vypočutý ako svedok - 2. výsluch) cca 4 roky užíval rôzne návykové látky - pervitín, marihuanu, heroín, hubky, pričom sa nepodrobil žiadnej liečbe. Po prečítaní výpovedí na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že pravdivá je výpoveď prečítaná v poradí ako posledná (3. výsluch). Z listinných dôkazov súd oboznámil tie, ktoré sa vzťahovali k hodnoteniu osoby obžalovaného. K skutkovým okolnostiam prípadu neboli v rámci prípravného konania ani konania pred súdom zabezpečené listinné dôkazy.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že voči obžalovanému neexistujú také dôkazy, ktoré by pri posúdení každého dôkazu samostatne, ako i v ich vzájomných súvislostiach bez pochybností preukazovali, že došlo k spáchaniu skutku tak, ako sa obžalovanému kladie za vinu. Samotný obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní poprel, že by predal, rsp. Sprostredkoval predaj notebooku, ktorý odcudzil svedok Y. L.. Uviedol, že po tom, ako sa od Y. L. dozvedel o tom, že notebook je kradnutý tak s tým nechcel mať nič spoločného. Sumu 50,- euro mu dala H. Q., pričom malo ísť o vrátenie pôžičky, ktorú jej niekoľko dní predtým poskytol. Z výpovede svedkyne H. Q.C.U. tiež nevyplynulo, že by sa obžalovaný dopustil obžalovaného skutku. Nejasný obraz o tom, čo sa stalo ponúkajú výpovede Y. L.. Tento bol v prípravnom konaní vypočutý trikrát v procesnej pozícii svedka v období po tom, ako bolo obžalovanému oznámené obvinenie. Vo všetkých výpovediach svedok poprel, že by obžalovanému povedal, že notebook, ktorý bol napokon predaný nejakej neznámej žene bol kradnutý. Podľa svedka mal obžalovaný v rámci stíhanej trestnej činnosti buď nájsť ženu, ktorá tento notebook od svedka kúpila, resp. mal povedať jeho žene o tom, že svedok potrebuje predať notebook a táto mala potom zohnať záujemcu. Rozporné výpovede svedka, spolu s jeho vyjadreniami o viacročnom užívaní rôznych návykových látok, výrazným spôsobom spochybňujú vierohodnosť jeho výpovede. Rozpory medzi podstatnými výpoveďami obžalovaného a svedkov Q. a L. sú tak podstatné, že ich zhodnotením nemožno dôjsť k jednoznačnému záveru o tom, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Z objektívnej stránky trestného činu nebolo obžalovanému preukázané, že by sa dopustil konania, ktoré zakladá trestnosť, teda, že by obžalovaný na seba alebo na iného previedol notebook, ktorý pochádzal z trestnej činnosti - krádeže, spáchanej svedkom Y. L.. Obžalovaný poprel, že by uvedený notebook niekomu predal, alebo sprostredkoval predaj. Svedok L. tvrdí, že notebook nepredal obžalovaný, ale predal ho priamo svedok. Riadiac sa uvedenými závermi súd obžalovaného spod obžaloby pre tento prečin oslobodil v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku.
K prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom
Svedok poškodený Y. F. na hlavnom pojednávaní, rovnako ako v prípravnom konaní popísal spáchanie skutku tým spôsobom, ako je uvedený v obžalobe a v odsudzujúcej časti tohto rozsudku. Dodal, že pokiaľ ide o osoby, s ktorými sa stretol prvýkrát v Trenčíne a s ktorými dohodol výmenu vozidiel, tak týchto bolo viacero, vie, že medzi nimi bol pán N. a obž. R. Q.. Pokiaľ ide o osoby, s ktorými sa stretol následne v Trnave pri reštaurácii McDonald tak medzi týmito osobami boli i obaja obžalovaní. Pri svojom fyzickom napadnutí bol obž. R. Q. tou osobou, ktorá mu vzala kľúče zo zapaľovania, zahodila ich, následne si na ruku nasadil boxer a začal ma udierať do hlavy. Keď potom svedok poškodený vystúpil z auta, tak ho začali biť viaceré osoby, a medzi tými osobami, ktoré ho bili boli obaja obžalovaní. Pokiaľ by mal popísať priebeh bitky v tom štádiu, keď sa ich snažil ich zastrašiť zbraňou, ktorú mu vyrazili z ruky a následne ho bili, tak nevie presne popísať, ktorí z obžalovaných ho bili akým spôsobom, viem, že niekto ho udieral s boxerom do tváre, iní ho kopali. Keď prichádzala polícia, tak ten útočník s tým boxerom boxer zahodil preč, aby ho nenašli.
Na otázku obhajcu svedok nevedel presnejšie popísať čo konkrétne mu urobil obžalovaný C. H., viem, že bol medzi tými páchateľmi, ktorí ho napadli a bili. Obžalovaný H. nestál pri svedkovi poškodenom v momente, keď ho začal biť obžalovaný Q.X.C., pristúpil k nemu až potom. Na otázku obžalovaného H., či svedok vedel, keď vymieňal auto, že to auto, ktoré on dáva je v exekúcii, svedok odpovedal, že to som nevedel. Ten od ktorého auto kúpil mu zatajil to, že je v exekúcii. Svedok M. R. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v ten deň sedel v krčme v Trenčíne na Kvetnej ulici v pohostinstve U Zajaca a prišli za ním kamaráti Y.K.Z. F.Ý. a Y. F., či sa s nimi nechce previezť do Trnavy, že sa pôjdu do McDonaldu najesť. Y. F. išiel do Trnavy kvôli papierom v súvislosti s prepisom auta. Po ceste do Trnavy Martin Beňo telefonoval s nejakým človekom, s ktorým sa dohodol, že sa stretnú s ním v McDonalde v Trnave. Keď prišli do Trnavy, išli sa do reštaurácie McDonald najesť, Y. F. potom vyšiel z reštaurácie, stretol sa s tým človekom, s ktorým si dohadoval stretnutie, rozprávali sa a potom všetci traja nasadli do auta a nasledovali toho človeka, s ktorým sa Y. F.X.Ň. v Trnave stretol, pričom tento človek išiel na modrom BMW. Išli za nimi na nejakú ulicu v Trnave, kde to BMW zastavilo a oni zastavili za nimi. Z BMW pred nimi vystúpili traja ľudia, prišli k ich autu a začali sa s Y. F. o niečom vadiť, o čom to si ja už nepamätá. Jeden z nich vytiahol Y. F. kľúčik zo štartéra. Jeden z tých troch ľudí si nasadil na ruku boxer, bol kovový, strieborný a začali ťahať Y. F. von z auta. Svedok vtedy sedel na zadnom sedadle, asi v strede, Y. F. bol vodič a Y. F. sedel vedľa vodiča vpredu. Potom ako ho začali
ťahať z auta von, dostal Y. F.Ň. údery do hlavy, či to bolo od jednej soby alebo od viacerých to nevie, pretože zo svojho miesta nemal taký rozhľad. Vytiahli ho z auta, privreli ho dverami auta a ďalej ho bili. Koľko ľudí ho bilo povedať nevie. Y. F. potom tuším spod sedačky vozidla vytiahol plynovú pištoľ, nevie presne čo s ňou urobil, no nevystrelil z nej. Tí útočníci nachvíľu odstúpili od poškodeného, potom zas k nemu znovu pristúpili a bili ho ďalej. Čo bolo ďalej to už si nepamätá. Obidvaja (na hlavnom pojednávaní) prítomní obžalovaní boli medzi tými tromi útočníkmi, ktorí napadli Y. F.. Nevie povedať akým spôsobom sa obžalovaní podieľali na útoku. Ten tretí útočník bol vyšší od týchto dvoch, presnejšie ho však nevedel opísať. Svedka, ani Y. F. títo útočníci nenapadli. Počas tohto incidentu svedok vystúpil z auta, no do bitky medzi týmito tromi a poškodeným nezasiahol. Snažil sa zavolať pomoc a to mobilným telefónom. Dovolal sa na číslo 112, policajtom oznámil, že bijú jeho známeho a od ľudí na zastávke zisťoval, kde sa v Trnave vlastne nachádzajú. Y. F.W.L. tiež vystúpil z auta a spolu bežali hľadať pomoc, F. sa tiež do bitky nezapojil. Incident skončil tak, že iba krátku chvíľu po tom, čo som dotelefonoval išla okolo policajná hliadka, oni hneď prišli na miesto, kde sa bitka odohrala, všetkých nás legitimovali, potom prišla sanitka, bol ošetrený Y. F. a sanitka ho odviezla na ďalšie ošetrenie. Potom počkali ešte na kriminalistického technika, ktorý zisťoval, či sa nestrieľalo na mieste incidentu a potom som ja s Y. F. išiel na policajnom aute na výsluch. Pokiaľ by sa mal svedok vyjadriť k príčine sporu medzi Y. F. a týmito útočníkmi, vie len to, že s týmito ľuďmi si vymenili vozidlá a F. mal iba prísť od týchto ľudí prevziať papiere od vozidla, tak aby mohol byť urobený prepis majiteľa. Y. F. bol tak zranený, že mal vlastne celú tvár od krvi, mal oblečené biele tričko, ktoré mal až po prsia tiež zakrvavené. Tí útočníci, ktorí bili poškodeného vrátane tu prítomných obžalovaných neboli nijako zranení. Nevidel, žeby sa poškodený aktívnym spôsobom bránil, teda žeby aj on sa snažil udierať, prípadne inak fyzicky oplatiť napadnutie. Na otázku obhajcu, či svedok vedel o tom, žeby mal poškodený s týmito ľuďmi nejaké problémy, svedok uviedol, že nič takého od poškodeného nepočul. Svedkovi sa len nepáčilo, keď mu poškodený povedal, že idú za tými ľuďmi niekde do Trnavy na iné miesto. Myslel si, že to nie je dobrý nápad, poškodený mu povedal, že keby niečo, že má na obranu v aute plynovú pištoľ. Obžalovaný H. k výpovedi svedka uviedol, že svedok vystúpil z auta a odišiel odtiaľ hneď na začiatku incidentu a prišiel až keď tam bola sanitka s políciou, pričom políciu volali oni. Svedok potvrdil to, čo k jeho výpovedi uviedol obžalovaný H., že svedkovi po príchode polície obžalovaní odovzdal kľúče od auta aj papiere. Voči svedkovi a voči F.W.L. sa obaja obžalovaní chovali normálne, voči nim neútočili obžalovaní ani fyzicky, ani slovne. Svedok opakovane poprel tvrdenie obžalovaného H., že poškodený F. hneď na začiatku, pred fyzickým incidentom, vytiahol spoza chrbta pištoľ a zopakoval, že poškodený dostal najprv tri alebo štyri rany a až keď ho ťahali von, vytiahol pištoľ. Svedok Y. F. vypovadal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a v podstate zhodne ako poškodený a tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby popísal priebeh incidentu medzi obžalovanými a poškodeným. Samotný priebeh incidentu popísal tak, že keď s autom zastavili, tak z toho auta idúceho pred nimi vystúpili tri osoby, pričom toto šoférovala tretia osoba, ktorú nepozná. Jeden z týchto troch otvoril dvere na mieste vodiča ich auta a povedal poškodenému, že im do telefónu niečo pičoval a potom dostal poškodený od nich nakladačku. Predtým mu ešte vytiahli zo zapaľovania kľúčiky, kto to bol, to si už nepamätá. Potom čo jeden z týchto troch útočníkov otvoril dvere spolujazdca, tak udrel päsťou poškodeného do tváre, poškodený na to vytiahol spod sedadla pištoľ, s ktorou ich chcel zastrašiť, no dostal ďalší úder päsťou a pištoľ mu padla niekde k spolujazdcovi. Pištoľou nemieril nikomu na hlavu ani na brucho, jej hlaveň smerovala dolu k zemi. Títo útočníci vytiahli poškodeného von z auta a privreli ho dverami k rámu auta a tam ho potom bili, udierali päsťami. Či ho udierali všetci traja alebo len dvaja, to už si presne nepamätá, no uviedol, že ho udierali aj obžalovaní. Poškodený sa brániť nemohol, pretože ho útočníci držali. Potom ako dostal poškodený prvú ranu tam svedok, spolu so svedkom R.G.Š. vystúpili z auta a zostali stáť vedľa neho. Oni (svedkovia) tým útočníkom začali hovoriť, aby prestali poškodeného biť, že sa to dá vyriešiť aj kľudnou cestou, na to sa obžalovaný Q. po nich rozbehol, začal ich naháňať, avšak urobil len jedno kolečko okolo auta a potom sa vrátil. Potom svedkovia ušli z miesta preč a išli nájsť niekoho, kto im povie, na akej ulici sa nachádzajú, chceli zavolať záchranku. Keď sa dozvedeli, že sa nachádzajú na N. ulici, tak M. R. zavolal políciu a povedal, aby tam prišla aj sanitka. Potom keď videli, že policajti už idú na miesto incidentu, tak tam prišli aj oni. Poškodený sedel na chodníku, bol celý dobitý, mal krvavú hlavu. Poškodeného potom zobrali na ošetrenie do nemocnice a ich zobrali policajti na výsluch. Koľkokrát každý z obžalovaných udreli poškodeného, to uviesť presne nevie, bolo to však viackrát, určite viac ako dvakrát. Útočníci bili poškodeného najprv iba holými rukami, resp. päsťami, no potom keď vytiahli poškodeného z auta, tak si obžalovaný Q. nasadil boxer a týmto udieral poškodeného. Išlo o kovový boxer s oblými hranami, ktorý sa nasádza na prsty ruky. Zranenia na obžalovaných nevidel.
Na otázku obhajcu či videl svedok obžalovaného H., žeby udieral poškodeného, svedok uviedol, že obžalovaného videl ako poškodeného držal, privieral ho o auto dverami a tiež ho udieral päsťou. Obžalovaný Q. k výpovedi svedka uviedol, že poškodený vytiahol pištoľ hneď. Svedok Y. U., príslušník PMJ KR PZ v Trnave, ktorý bol vyslaný na miesto incidentu vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že s kolegom Ť. boli vyslaný na miesto, kde sa mala odohrať nejaká bitka. Po príchode im obžalovaní uviedli, že ich napadol chalan s pištoľou a oni ho v sebaobrane bili päsťami. Ten napadnutý chalan svedkovi povedal, že do Q. napadli boxerom ako prví. Na mieste v motorovom vozidle sa našla plynová pištoľ, komu patrila, to uviesť nevie. Zranený poškodený bol trochu dezorientovaný, mal tržnú ranu na hlave a hovoril, že oni ich napadli, myslel tým skupinu, v ktorej boli bratia Q., no nepovedal kto konkrétne ho z tejto skupiny napadol. Obžalovaní zasa tvrdili, že ich napadli tí mladíci so zbraňou. Následne vykonali dokumentáciu o incidente s prítomnými osobami, ale na detaily si nepamätá Svedok T. M., druhý z príslušníkov PMJ privolaný na miesto činu rovnako ako svedok Vlk popísal priebeh udalostí po ich príchode na miesto činu. Rovnako uviedol, že obžalovaní tvrdili, že ich poškodený napadol s pištoľou a poškodený zasa tvrdil, že ho obžalovaní napadli prví a udierali ho boxerom do váre. Svedok ďalej uviedol, že na obžalovaných žiadne zranenia nevideli. Procesné strany navrhli vypočuť na hlavnom pojednávaní i svedka T. N., ktorého sa súd opakovane pokúsil predvolať na hlavné pojednávanie. Pokus o predvolanie svedka cestou pošty, ani cestou polície nebol úspešný, nakoľko sa svedok nezdržiaval ani v mieste svojho trvalého pobytu, ani na inom mieste, ktoré by súdu bolo známe. Svedok sa stal tak pre súd nedosiahnuteľný a preto súd v zmysle § 263 ods. 3 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní jeho výpoveď z prípravného konania. Svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 22. 7. 2011 uviedol, že niekedy koncom roku 2009 našiel v časopise Avízo inzerát, kde bolo ponúkané na predaj staršie vozidlo značky BMW. Jeho známy, C.E.H. Q. mal o takéto vozidlo záujem, pričom ho chcel vymeniť za svoje staršie vozidlo značky Mazda 626. Obžalovaný sa s poškodeným, ktorý si podal tento inzerát, neskôr dohodol a autá si navzájom vymenili. Dohodli sa tak, že do jedného mesiaca poškodený vybaví papiere ohľadom jeho motorového vozidla značky BMW, odhlási ho a pošle ich obžalovanému. Obžalovaný po čase zistil, že motorové vozidlo od poškodeného ma veľa závad, chcel ho poškodenému vrátiť a svoje vozidlo značky Mazda 626 chcel naspäť. Dohodli sa na stretnutí v Trnave a niekedy v mesiaci február 2010 prišiel poškodený do Trnavy a svedok, spolu s obžalovanými ho čakali pri McDonalde, pričom prišli na inom vozidle zn. BMW. Poškodený prišiel na vozidle Mazda 626 ešte s nejakými dvomi chalanmi, odtiaľ potom išli na ulicu Lynčinsku, kde bolo opakované vozidlo značky BMW, ktoré predtým patrilo poškodenému. Poškodený nasledoval vozidlo, ktoré riadil svedok a takto prišli Lynčiansku ulicu. Vozidla zastavili tak, že stáli oproti sebe. Svedok zostal sedieť v aute, pričom obaja obžalovaní z auta vystúpili. Obžalovaný R. Q. pristúpil k vozidlu Mazda 626, k dverám vodiča, ktorým bol poškodený. Obžalovaný začal poškodenému dohovárať, že prečo robí takéto podvody, či sa hrajú na gangstrov a podobne. Poškodený sa začal rozčuľovať, nadávať a začala na obžalovaného kričať, že jej vyjebaný cigáň, kokot a podobne. Obžalovaný R. Q. bol od poškodeného asi 2 metre a dvere na vozidle poškodeného boli otvorené. Obžalovaný C.L.N. H. stál vtedy vzadu, za obžalovaným R. Q. asi 1 až 2 metre. Obžalovaný Q. sa rozbehol za poškodeným, došiel k nemu a povedal, aby rýchlo stíchol, alebo nastane bitka. Poškodený vzápätí vytiahol pištoľ spod sedačky alebo z dverí a namieril na obžalovaného Q.. V tom tam skončil obžalovaný H., kopol do predných dverí vodiča, a tak zabránil poškodenému v tom, aby na nich mieril. Potom obžalovaný Q. zakročil tak, že poškodenému vykrútil ruky, nasadil si na ruku boxera a 3 krát ho udrel do hlavy, pričom poškodený bol vtedy pri aute, bol opretý o auto. Z auta ho vytiahli obaja obžalovaní. Pištoľ rozobral obžalovaný H. a dal ju dozadu do kufra vozidla Mazda 626. Tí dvaja chalani, čo došli s poškodeným tam stáli a pozerali sa a potom utiekli. Obžalovaný Q. ešte 3 krát udrel poškodeného do hlavy s boxerom, pričom poškodený potom krvácal z hlavy, padol na zem a tu ho ešte obžalovaný H.K. dvakrát kopol do hrudníka. Následne prišli policajti. Svedok opakovane uviedol, že poškodený vytiahol pištoľ predtým, ako ho obžalovaný Q.Á.V. udrel. Obaja obžalovaný v reakcii na čítanú výpoveď svedka popreli, že by udreli poškodeného boxerom. Poškodený na tom trval. V konaní pred súdom boli vypočutí i znalci MUDr. V. Č., znalkyňa z odvetvia psychiatrie a MUDr. R. C., znalec z odvetvia chirurgia, traumatológia. Znalkyňa MUDr. V. Č. uviedla, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku podaného v prípravnom konaní. Obžalovaný R. Q. trpí rozvinutou závislosťou od kanabinoidov. Nebola u neho zistená symptomatika duševnej poruchy a preto nenavrhuje skúmať jeho duševný stav. Rovnako mu nenavrhuje uložiť ochranné liečenie. Znalec MUDr. R. C. sa v plnom rozsahu sa pridržiaval písomne podaného znaleckého posudku č. 57/2010 podaného v prípravnom konaní a na tento posudok sa v plnom rozsahu odvolal. Zo
záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodený utrpel zmliaždenie dolnej sánky a šije, ktoré vzniklo priamym mechanizmom a to priamym pôsobením tvrdého predmetu hladkého povrchu, ktorým bola pravdepodobne rukách zovretá do päste. Údery do tváre takzvaným boxerom súd dosť nepravdepodobné, vzhľadom na absenciu krvného výronu v mieste zmliaždenia. Ďalej utrpel tržnozmliaždenú ranu v záhlavovej oblasti vľavo, ktorá vznikla taktiež priamym mechanizmom a to kontaktom s tvrdým predmetom nerovného povrchu. Mohlo ísť o kontakt s obrubníkom chodníka pri páde, alebo ako následok použitia takzvaného boxera alebo iného predmetu s nerovným povrchom. Vzhľadom na výrazne absentujúcim popis charakteru rany pri prijatí na traumaticko-ortopedickú kliniku nemožno bližšie uviesť predmet, ktorý toto zranenie spôsobil. Ďalším zranením, ktoré poškodený utrpel bol otras mozgu, pričom tento vznikol nepriamym mechanizmom, prenesením pôsobiacich síl. Zranenia, ktoré poškodený utrpel dňa 21. 2. 2010 si bežnej praxi vyžadujú dobu liečenia 7 až 10 dní respektíve 3 až 5 týždňov. Doba liečenia poškodeného ak doba jeho práceneschopnosti ( do 15. 3. 2010 ) je adekvátna zraneniam, ktoré dňa 21. 2. 2010 pri napadnutí utrpel. Z medicínskeho hľadiska možno poranenia poškodeného charakterizovať ako ľahké. Charakter poranenia, ktoré poškodený utrpel pri napadnutí dňa 21. 2. 2010 si vyžiadalo hospitalizáciu od 21. 2. 2010 do 22. 2. 2010. Počas hospitalizácie bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach a po prepustení do ambulantnej starostlivosti mohol byť poškodený čiastočné obmedzený v oblasti hygieny po dobu troch až štyroch dní a v oblasti zvýšenej fyzickej aktivity po dobu 2 až 3 týždne. Na otázku samosudcu či je vylúčené, aby údery boli spôsobené údermi boxerom, znalec uviedol, že s istotou sa to vylúčiť nedá, no s vysokou mierou pravdepodobnosti nedošlo ku vzniku zranenia s použitím tzv. boxera alebo iného tvrdého útočného predmetu.
Z listinných dôkazov súd oboznámil listiny k náhrade škody z čl. 69-76, zápisnicu o rekognícii + fotoalbum z čl. 103-118, znalecký posudok KEÚ PZ z čl. 121-123, 125-130, lekársku správu z čl. 144, zápisnica o ohliadke miesta činu, náčrtok, fotodokumentácia z čl. 145-155, prepis zvukového záznamu CD z čl. 156-157, doklad o zakúpení zbrane z čl. 158, sobášny list C.. Q. z čl. 159-160, správy a posudky na osoby obžalovaných z čl. 194-213, ich výpisy z evidencie priestupkov z čl. 232-234 a ich odpisy registra trestov z čl. 260-261, 262-264. Zhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obaja obžalovaní sa dopustili spáchania skutku tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku, v jeho odsudzujúcej časti. Z výpovedí poškodeného Y. F. a svedkov M. R., Y. F.É.Q. E. T. N. vyplýva, že obžalovaní fyzicky napadli poškodeného, pričom tento útok podľa ich výpovedí možno rozdeliť na dve fázy. Prvá fáza sa odohrala v priestoroch motorového vozidla Mazda 626, v ktorom sedel na mieste vodiča poškodený. Vtedy ho napadol obžalovaný R. Q., ktorý ho opakovane udrel päsťou do oblasti hlavy. Vtedy mal obžalovaný H. poškodeného privrieť dverami na strane vodiča a opakovane ho mali obaja obžalovaní biť. Následne sa incident preniesol do priestoru pred vozidlo, kde ho obja obžalovaní, resp. obžalovaný H. vytiahli a ďalej ho bili päsťami. Medzi týmito výpoveďami sú menšie rozdiely v popise detailov fyzického útoku, avšak v podstatných skutočnostiach ako sú osoby útočníkov a spôsob útoku na poškodeného sa tieto výpovede zhodujú. Svedok poškodený F., svedok F. a svedok N. zhodne uviedli, že pri útoku na poškodeného použil obžalovaný Q. boxer, ktorý si nasadil na ruku a ním udieral poškodeného. Ich výpovede sa nezhodovali v otázke kedy si obžalovaný Q. nasadil tento boxer, teda či v prvej fáze útoku alebo až potom, keď poškodeného vytiahli z auta. Mechanizmus vzniku zranení tak ako ho popísali uvedení svedkovia, zodpovedá záverom znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctvo MUDr. R. C.. Použitie boxera pri vzniku zranení poškodeného znalec pripustil, keď vo svojom znaleckom posudku uviedol, že poškodený utrpel tržnozmliaždenú ranu v záhlavovej oblasti vľavo, ktorá vznikla priamym mechanizmom a to kontaktom s tvrdým predmetom nerovného povrchu, pričom mohlo ísť o kontakt s obrubníkom chodníka pri páde, alebo ako následok použitia takzvaného boxera alebo iného predmetu s nerovným povrchom. I z prepisu telefonického hovoru svedka R. na linku 158 vyplýva, že už vtedy svedok oznamoval policajtom, že ich kamarát (poškodený) bol napadnutý a že udreli boxerom. Rovnako aj svedkovia Ť. a U. zhodne uviedli, že poškodeného mali podľa výpovedí svedkov (nie obžalovaných) napadnúť s boxerom. Preukázané tiež bolo, že poškodený v súvislosti s útokom obžalovaného Q. poškodený vytiahol spod sedadla vozidla plynovú zbraň, ktorou zrejme chcel zabrániť ďalšiemu útoku obžalovaného. Z výpovede všetkých svedkov incidentu je zrejmé, že poškoedný túto zbraň nepoužil a nemal k tomu ani možnosť, nakoľko ihneď potom ako ju vytiahol ho tejto zbrane zbavili obžalovaní a následne obaja obžalovaní pokračovali v útoku na poškodeného mimo vozidla. Svedok N. a obaja obžalovaní tvrdia, že poškodený vytiahol zbraň predtým ako ho obžalovaný Q. udrel a poškodený F. a svedkovia R. a F. uvádzajú, že poškodený vytiahol zbraň až po útoku obžalovaného Q.. Za vierohodné v tomto smere považuje súd výpovede poškodeného a svedkov R. a F., ktorí sedeli v momente tohto útoku spolu s
poškodeným v motorovom vozidle Mazda 626. Svedok N. sedel v motorovom vozidle zaparkovanom oproti vo vzdialenosti niekoľko metrov. Výpoveď obžalovaných o tejto skutočnosti je podľa názoru súdu motivovaná akýmsi ospravedlnením ich útoku na poškodeného. Agresivite obžalovaných nasvedčuje aj tá skutočnosť zistená z výpovedí vyššie uvedených svedkov, že na začiatku fyzického konfliktu vytiahol obžalovaný Q. poškodenému kľúč zo zapaľovania vozidla, celkom zrejme preto, aby nemohol z miesta autom odísť. Samotný obžalovaný Q.Á. priznal, že poškodeného udrel opakovane do tváre a že obžalovaný H. poškodenému vykrútil ruky a prehodil ho cez otvorené dvere na prednú kapotu auta. Tento útok odôvodňoval tým, že na neho poškodený vytiahol pištoľ. Obaja obžalovaní mali nad poškodeným početnú aj fyzickú prevahu, ktorá vyplývala z ich fyzických (telesných) daností, ako i „domáceho prostredia“, ktoré si obžalovaní vybrali na vyriešenie problémov s poškodeným ohľadne výmeny vozidiel. Konanie obžalovaných nemôže byť žiadnym spôsobom posúdené ako nutná obrana proti domnelému útoku poškodeného zbraňou, nakoľko k fyzickému napadnutiu poškodeného došlo pred tým, ako vytiahol zbraň a tiež preto, že po tom, ako mu túto zbraň vyrazili z ruky, pokračovali obaja obžalovaní v útoku na poškodeného. Ani v jednej z fáz útoku teda neodvracali hroziaci útok poškodeného so zbraňou. Osoba poškodeného pred tým ako vytiahol zbraň (sediac vo vozidle) a tiež v situácii keď bol bez zbrane, nebola pre obžalovaných žiadnou hrozbou a preto ich konanie v oboch fázach útoku bolo vedené iba úmyslom ublížiť poškodenému na zdraví. Obžalovaní týmto konaním celkom zrejme riešili svoju nespokojnosť s tým, ako dopadla výmena vozidiel, resp. s tým, že poškodený im nepovedal, že vozidlo, ktoré si s nimi vymenil bolo v exekúcii. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. R. C. vyplýva, že poškodený pri útoku obžalovaných utrpel zranenia, ktoré napĺňajú znaky ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a následné liečenie, počas ktorého bol počas niekoľkých týždňov sťažený jeho obvyklý spôsob života. Obaja obžalovaný týmto svojim konaním naplnilo všetky zákonné znaky prečinu ublíženia n zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a to formou spolupáchateľstva. Svojim konaním tiež naplnili znaky prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keď na mieste verejne prístupnom - na chodníku, resp. ulici v blízkosti bytových domov - napadli poškodeného, ktorému spôsobili viaceré krvavé zranenia, čo možno považovať za hrubú výtržnosť.
Pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného, jeho druhu, výšky a spôsobu výkonu sa súd riadil najmä ustanovením § 34 Trestného zákona. U obžalovaného R. Q. súd ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko sa spáchania trestných činov, pre ktoré je v tomto konaní súdený dopustil skôr ako bol vydaný (doručený obžalovanému) trestný rozkaz Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. 0T/119/2012, ktorým bol právoplatne odsúdený. Nakoľko obžalovaný svojim konaním naplnil znaky dvoch trestných činov, súd mu ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa zásad stanovených pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, teda podľa ustanovenia § 364, ktorý je zo zbiehajúcich sa trestných čnov najprísnejšie trestný. Sadzu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona súd upravil v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, teda zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby (0-3 roky) o jednu tretinu na 1-3 roky, Keďže našiel u neho dve priťažujúce okolnosti a žiadne poľahčujúce okolnosti. V takto upravenej trestnej sadzbe súd uložil obžalovanému za všetku zbiehajúcu sa trestnú činnosť trest odňatia slobody vo výmere dva roky, teda v polovici trestnej sadzby. Pri výmere trestu zohľadnil najmä skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ v období rokov 1995-2013 15 krát súdne trestaný, z toho 4 krát súdmi Českej republiky. S poukazom na ustanovenie §§ 7b ods. 2 a 438e Trestného zákona sa tieto právoplatné odsúdenia súdmi Českej republiky zohľadňujú rovnako, ako keby boli vydané súdmi Slovenskej republiky. Vo všetkých štyroch prípadoch bol odsúdený pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a rozhodnutia boli vydané po 1.1.2013. Z uvedených odsúdení mu bol 6 krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z toho v troch prípadoch súhrnný. Osoba obžalovaného je z tohto pohľadu kriminálne narušenou a ani celý rad trestov rôzneho druhu nemali naň zjavne zásadne výchovný účinok. Uloženie nepodmienečného trestu v polovici trestnej sadzby preto považuje súd za primerané najmä vo vzťahu k osobe páchateľa, ktorým sa zabezpečí najmä ochrana spoločnosti. Uloženie iného druhu trestu, vrátané trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, by sa minulo každému z účelov trestu sledovaného v ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona. Na výkon trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Pri súčasnom zrušení výroku o treste uloženého obžalovanému trestným rozkaz Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. 0T/119/2012 mu súd opätovne uložil i trest zákazu činnosti v rovnakom rozsahu a výmere ako mu bol uložený týmto trestným rozkazom.
Obžalovanému C. H., riadiac sa rovnakými právnymi úvahami ako pri obžalovanom R. Q. (s výnimkou súhrnného trestu) súd uložil v trestnej sadzbe 1-3 roky trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, teda tiež v polovici trestnej sadzby. Obžalovaný bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný, z toho v jednom prípade súdom Českej republiky rozhodnutím právoplatným 2.5.2013. S výnimkou odsúdenia v Českej republike bol vo všetkých prípadoch trestaný uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. V troch prípadoch boli tresty zrušené a nahradené súhrnnými nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Trest bol obžalovanému uložený ako úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona. Z rovnakého dôvodu ako u prvého s obžalovaných ho na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Poškodený Y. F. si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý mu mala byť spôsobená tým, že mal stratu v podnikaní pri jeho práceneschopnosti. Keďže uvedený nárok riadne nepreukázal a dokazovanie v tomto smere by bolo nad rámec potrieb trestného konania a toto by predĺžilo, súd poškodeného Y. F. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Na druhej strane súd zaviazal obžalovaných, aby nahradili škodu, ktorá trestným činom vznikla Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. a Sociálnej poisťovni v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a výplatou dávok poistenia poškodenému Y.C.M. F..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.