Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-127-2013.pdf
PDF · 96.2 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. W. XXX, o zaplatenie 487,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/621/2012-41 zo dňa 02.04.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 2 písm. a); 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 6 ods. 3; 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, §§ 52 ods. 1 až 3; 53 ods. 1, 4; 54 ods. 1, 2; 100; 101; 111; § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, 502 ods. 1; 503 ods. 2; 504; 506 Obchodného zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere a zároveň zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení. Predmetná zmluva bola vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská.
Žalovaná v priebehu súdneho konania vzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, preto sa súd prvého stupňa touto námietkou žalovanej zaoberal, pričom zistil, že z platobnej histórie žalovanej vyplýva, že žalovaná urobila posledný výber prostredníctvom úverovej karty dňa 12.09.2008. Zároveň dňa 24.10.2008 uhradila poslednú platbu k predmetnému úverovému účtu.
Posledným údajom platobnej histórie je vyrubenie zmluvnej pokuty za oneskorenú platbu v sume 9,96 eur dňa 18.12.2008.
Žalobca v podaní zo dňa 27.02.2013 uviedol, že k zosplatneniu úveru došlo v decembri 2012.
Vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom na to, že od decembra 2008 neboli na úverovom účte žalovanej evidované žiadne položky, pričom je zrejmé, že k decembru 2008 už došlo z jej strany k omeškaniu s úhradou troch splátok, považoval súd prvého stupňa celú pohľadávku žalobcu za splatnú najneskôr odo dňa 01.01.2009.
Trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 02.01.2009 a uplynula dňa 02.01.2012.
Keďže žalobca podal žalobu dňa 02.10.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, súd žalobu žalobcu voči žalovanej zamietol.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje aj z titulu toho, že so žalovanou uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaná v tomto dokumente prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
Žalovaná dňa 16.11.2010 podpísala formulárovú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť pohľadávka žalobcu premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že žalovaná vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
V danom prípade ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že žalovaná si bola vedomá dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Aj z výpovede žalovanej vyplýva, že si nebola vedomá skutočnosti, že ak podpíše dohodu, bude povinná pohľadávku platiť aj napriek premlčaniu, teda jej nebola zrejmá ani skutočnosť, že uznáva uplatnenú pohľadávku a ani dôsledky tohto úkonu. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovanú za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzavretiu tejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o tom, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovanej, že význam obsahu formulára ktorý podpísala, jej nebol úplne zrejmý.
Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť so žalobcom dohodu o splátkach.
Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok.
Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody žalovaná ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve, v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.11.2010, ktorú podpísala žalovaná, vyhodnotil súd prvého stupňa ako nekalú obchodnú praktiku. Mal za to, že boli naplnené znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanou je právne neúčinné, pretože žalovaná nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť so žalobcom dohodu o splátkach. Je zrejmé, že pri dostatku informácií by žalovaná dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovanú nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovanú, ktorá v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach podpísala formulár, obsah ktorého jej nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovanú v mieste jej trvalého bydliska je nepochybná, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovanej. V dôsledku takéhoto konania mohla byť žalovaná konfrontovaná rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovanú v jej správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávanie akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovanej, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanou vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby, o ktorých žalovaná nemala vedomosť.
Celé konanie žalobcu, vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanej na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no aj príslušenstvom pohľadávky - úrok z omeškania, trovy konania a trovy právneho zastúpenia, čo môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu.
Keďže súd prvého stupňa vyhodnotil zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.11.2010 ako nekalú obchodnú praktiku , neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.
Preto žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že žalovaná, ktorá mala vo veci plný úspech, sa zriekla práva na náhradu trov konania, preto jej náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná podpísala dňa 16.11.2010 Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi GE Money a.s. vo výške istiny 465,16 eur s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V článku 5. bod 5.3 Dohody je jednoznačne a zrozumiteľne uvedené, že zmluvné strany vyhlasujú, že táto Dohoda bola uzavretá vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, pred podpisom si ju prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali. Obsahom Dohody je aj uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. Doba, ktorá dovtedy plynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba priamo zo zákona. Žalovaná vedomá si svojho existujúceho záväzku voči žalobcovi ho v súlade s dobrými mravmi a svojim svedomím chce uhradiť, ale pre svoju zlú finančnú situáciu ho nemôže uhradiť naraz, preto sa slobodne rozhodla uzavrieť so žalobcom Dohodu, v zmysle ktorej je jej umožnené uhradiť dlh v splátkach. Žalovaná podpisom Dohody prejavila vôľu záväzok splniť. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie a nie je taká rozsiahla, aby sa s ňou žalovaná nemala možnosť oboznámiť. Žalovaná ju podpísal vo svojom bydlisku a mala možnosť si ju v pokoji prečítať. Takáto forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a nie je možné ju hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ako dospel prvostupňový súd k záveru, že dohody o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná, je nekalá obchodná praktika. Žalovaná sa rozhodla Dohodu podpísať a uhrádzať pohľadávku v splátkach, preto si svoje postavenie nijako nezhoršila. Ak súd prvého stupňa neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaná sa dohodla s veriteľom na splátkach a zároveň uznala svoj záväzok voči žalobcovi, ide o bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu žalovanej ako spotrebiteľa a o porušenie zásady rovnosti účastníkov konania.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
Žalobca si zároveň uplatnil trovy prvostupňového konania a odvolacieho konania vo výške 49,21 eur.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.01.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaná mala vedomosť o tom, čo je obsahom Dohody a sama chcela splniť svoj záväzok voči žalobcovi, odvolací súd konštatuje, že tak v prvostupňovom konaní ako ani v odvolacom konaní nezostalo sporným a vyplýva to aj z náležitého odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalovaná chcela so žalobcom uzavrieť dohodu o zaplatení pohľadávky v splátkach. Sporným zostala otázka, či si žalovaná bola vedomá dôsledkov uznania dlhu a najmä predĺženia premlčacej doby. V tejto súvislosti správne konštatoval súd prvého stupňa, že je zrejmé, že pri dostatku informácií by žalovaná dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti poučil žalovanú o následkoch podpisu dohody a uznania. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť pohľadávka žalobcu premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že žalovaná vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Z vyjadrenia žalovanej nepochybne vyplýva, že si nebola vedomá skutočnosti, že ak podpíše dohodu, bude povinná pohľadávku platiť aj napriek premlčaniu, teda jej nebola zrejmá ani skutočnosť, že uznáva uplatnenú pohľadávku a ani dôsledky tohto úkonu.
Takémuto tvrdeniu žalovanej zodpovedá aj skutočnosť, na ktorú poukázal aj súd prvého stupňa, že obsah predmetnej Dohody bol vopred predformulovaný a žalovaná podmienky Dohody osobitne nevyjednala, teda nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej Dohody.
Samotná skutočnosť, že žalobca predformuloval do zmluvy „vyhlásenie“ dlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch, je spôsobilá privodiť záver, že postupom žalobcu boli naplnené pojmové znaky nekalej obchodnej praktiky.
Aj vzhľadom na konkrétne okolnosti pri podpise Dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh.
K uvedenému odvolací súd len na doplnenie uvádza, že vychádzajúc z vyjadrení žalovanej je zároveň potrebné konštatovať, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v rámci odvolacieho konania nijako nepreukázal, že by dlh, ktorý mal byť predmetom Dohody, bol deklarovaný žalovanou.
Z predmetnej Dohody a ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by boli žalovanej poskytnuté v rámci povinnosti žalobcu postupovať v spotrebiteľských vzťahoch so všetkou odbornou starostlivosťou, dostatočne jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo a aký význam má premlčanie dlhu.
Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v obave o možné neskoršie následky (napr. exekúciu) žalovaná v dôsledku postupu žalobcu predmetnú Dohodu podpísala len z dôvodov, že jej bola ponúknutá možnosť splácať dlh v splátkach.
Súdy vo svojich rozhodnutiach už judikovali, že síce neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak v prípade, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah a dodávateľ vystupuje a koná v právnom vzťahu so spotrebiteľom v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, opomenúc okolnosť, že podrobná znalosť právnych predpisov nemôže byť na ujmu spotrebiteľa, nemožno tomu, kto koná v rozpore s uvedeným, právo priznať a poskytnúť mu súdnu ochranu.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol, a to jednak z dôvodov, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára bola uzavretá v rozpore so zákonom, má povahu nekalej obchodnej praktiky, a tiež z dôvodu žalovanou úspešne vznesenej námietky premlčania. Žalobcovi ako veriteľovi preto nemožno takéto právo v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka priznať.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v jeho priebehu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto o nich nebolo ani rozhodované.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.