Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-52-2013.pdf
PDF · 95.38 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: AQUAPET, s.r.o., so sídlom Centrum I 28/67, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 687 588, právne zastúpený: JUDr. Stanislav Zajac, advokát so sídlom Obrancov mieru 344/2, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti odporcovi: M. T., F.. XX.X.XXXX, T. U. U. XXX, XXX XX (do 30.4.2013 podnikajúci pod obchodným menom František Bajana - AQUA REEF, s miestom podnikania Horný Hričov 167, 013 42, IČO: 40 742 946), o zaplatenie 2.254,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania
- vo výške 13,25% ročne zo sumy 304,94 € od 06.12.2008 do 19.11.2012 v sume 159,74 €,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 133,60 € od 17.11.2010 do 08.11.2012 v sume 23,75 €,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 153,75 € od 01.12.2010 do 08.11.2012 v sume 26,76 €,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 172,85 € od 15.12.2010 do 08.11.2012 v sume 29,54 €,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 62,52 € od 14.01.2011 do 08.11.2012 v sume 10,22 €,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 286,75 € od 02.02.2011 do 08.11.2012 v sume 45,60 €,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 206,69 € od 10.02.2011 do 08.11.2012 v sume 32,41 €,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 64,33 € od 02.03.2011 do 08.11.2012 v sume 9,77 € ,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 156,67 € od 30.03.2011 do 08.11.2012 v sume 22,71 €,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 55,34 € od 20.04.2011 do 08.11.2012 v sume 7,97 €,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 656,58 € od 26.04.2012 do 08.11.2012 v sume 31,73 €, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 6,63 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 197,82 €, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 2.254,02 eur s úrokmi z omeškania špecifikovanými sadzbou, základom
a dobou omeškania a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že na základe telefonickej objednávky dodal odporcovi tovar, ktorý mu vyúčtoval faktúrami číslo
- 20084821 splatná 5.12.2008 na sumu 9.186,50 Sk (304,94 eur),
- 201006185 splatná 16.11.2010 na sumu 133,60 eur,
- 201006508 splatná 30.11.2010 na sumu 153,75 eur,
- 201006843 splatná 14.12.2010 na sumu 172,85 eur,
- 201100155 splatná 13.1.2011 na sumu 62,52 eur,
- 201100483 splatná 1.2.2011 na sumu 286,75 eur,
- 201100803 splatná 9.2.2011 na sumu 206,69 eur,
- 201101070 splatná 1.3.2011 na sumu 64,33 eur,
- 201101683 splatná 29.3.2011 na sumu 156,67 eur,
- 201101996 splatná 19.4.2011 na sumu 55,34 eur,
- 201202800 splatná 25.4.2012 na sumu 656,58 eur.
Odporca faktúry spolu s tovarom prevzal, voči ich výške nenamietal, v lehote splatnosti ich však neuhradil. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy cestou právneho zástupcu výzvou zo dňa 15.8.2012, na ktorú odporca nereagoval.
Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil faktúry označené v návrhu na začatie konania a výzvu na zaplatenie dlhu z 15.8.2012.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.11.2012 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie istiny 2.254,02 eur z dôvodu jej úhrady odporcom dňa 9.11.2012 a 20.11.2012. Ako prílohu uvedeného podania navrhovateľ predložil súdu internetový výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 20.11.2012 bola v prospech jeho účtu poukázaná odporcom suma 304,94 eur a dňa 9.11.2012 sumy 656,58 eur, 55,34 eur, 156,67 eur, 64,33 eur, 206,69 eur, 286,75 eur, 62,52 eur, 172,85 eur, 153,75 eur a 133,60 eur. Navrhovateľ zotrval na návrhu na začatie konania v časti uplatnených úrokov z omeškania, pričom petit návrhu na začatie konania upravil písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2012.
Súd vo veci vydal dňa 21.1.2013 platobný rozkaz č.k. 10Rob/406/2012-34, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa v znení písomného podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 19.12.2012.
Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že s navrhovateľom komunikoval prostredníctvom obchodného zástupcu a reagoval aj na výzvu z 15.8.2012, pričom navrhol vrátenie tovaru alebo počkanie na platbu cca dva mesiace. Navrhovateľ sa pritom mal vyjadriť, že tovar späť nechce a radšej počká na peniaze. Odporca všetky faktúry uhradil dňa 9.11. a 20.11.2012, čím považoval vec za uzavretú a aj v komunikácii s navrhovateľom po uhradení platieb bol uistený, že všetko je v poriadku.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu z 11.4.2013 uviedol, že tvrdenia odporcu považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa zaplateniu príslušenstva a trov konania. Dlh odporcu vznikal postupne od roku 2008 do roku 2012 titulom neuhradených faktúr za dodaný tovar. Na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa odporca nereagoval. Nakoľko hrozilo premlčanie nároku z faktúry splatnej v roku 2008, navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu, pričom odporca dlžnú istinu uhradil až po jeho vydaní. Navrhovateľ má za to, že od roku 2008 do roku 2012 mal odporca dostatočný časový priestor na úhradu dlhu a tvrdenie odporcu, že po doručení výzvy požadoval od
navrhovateľa cca dva mesiace na zaplatenie dlhu, je nepodložené a neodôvodnené, nakoľko časť nároku navrhovateľa by bola premlčaná. Rovnako za účelové označil navrhovateľ tvrdenie odporcu, že ho uistil, že po úhrade istiny bude vec uzavretá. Odporca sa s ním spojil telefonicky po doručení platobného rozkazu, navrhovateľ ho informoval, že vec rieši jeho právny zástupca, s ktorým sa však odporca nespojil. S poukazom na uvedené navrhovateľ zotrval na návrhu na začatie konania v časti uplatnených úrokov z omeškania.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 a 3 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu, ide o drobný spor. Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a ods. 5 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie istiny 2.254,02 eur ide o konanie o tzv. drobnom spore tak, ako jeho definícia vyplýva z ustanovenia § 200ea ods. 1 a 3 OSP. Súd preto využil procesnú možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 115a ods. 2 OSP a rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 20.1.2014.
Vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu ako subjektov záväzkového vzťahu v čase vzniku záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania ako kúpnu zmluvu uzavretú podľa ustanovenia § 409 a nasled. Obchodného zákonníka. V konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar špecifikovaný vo faktúrach označených v návrhu na začatie konania a odporca tento tovar prevzal. Za dodaný tovar navrhovateľ účtoval odporcovi kúpnu cenu v celkovej výške 2.254,02 eur, ktorej výška rovnako nebola v priebehu konania sporná. Nespornosť navrhovateľom uplatneného nároku potvrdzuje aj fakt, že odporca úhradami vykonanými dňa 9.11.2012 a dňa 20.11.2012 žalovanú istinu v pnej výške uhradil.
Navrhovateľ kúpnu cenu za dodaný tovar vyúčtoval odporcovi faktúrami označenými v návrhu na začatie konania, o ktorých v priebehu konania nevznikla pochybnosť o tom, že sa dostali do dispozičnej sféry odporcu. Nakoľko v konaní nebola preukázaná iná dohoda účastníkov o splatnosti kúpnej ceny, odporca bol v súlade s ustanovením § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď mu navrhovateľ umožnil nakladať s tovarom, za ktorý deň možno považovať deň dodania tovaru v zmysle predložených faktúr. Uvedením dátumu splatnosti na faktúrach navrhovateľ prejavil vôľu, aby mu odporca uhradil kúpnu cenu až v lehote splatnosti faktúr. Vzhľadom na uvedené sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, od ktorého dňa si navrhovateľ uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu. Omeškanie odporcu so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 365 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka trvalo až do dňa zániku záväzku splnením v zmysle ustanovenia § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka dňom 20.11.2012, kedy bola v prospech účtu navrhovateľa pripísaná suma 304,94 eur, a dňom 9.11.2012, kedy boli v prospech účtu navrhovateľa pripísané sumy 656,58 eur, 55,34 eur, 156,67 eur, 64,33 eur, 206,69 eur, 286,75 eur, 62,52 eur, 172,85 eur, 153,75 eur a 133,60 eur.
Pokiaľ ide o obranu odporcu v prejednávanej veci, súd uvádza, že návrh v prejednávanej veci bol navrhovateľom podaný v októbri 2012, pričom splatnosť faktúr, ktorými navrhovateľ účtoval odporcovi kúpnu cenu za dodaný tovar, nastala v prípade jednej faktúry v roku 2008, v prípade dvoch faktúr v roku 2010, v prípade šiestich faktúr v roku 2011 a v prípade najneskôr splatnej faktúry v apríli 2012. Odporca pritom nespochybňoval, že navrhovateľ si riadne splnil svoju povinnosť odporcovi tovar dodať, odporca tovar od navrhovateľa prevzal, pričom si nesplnil až do novembra 2012 základnú povinnosť kupujúceho z existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu v odpore proti platobnému rozkazu, odporca neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia, že by medzi účastníkmi konania došlo k inej dohode o splatnosti kúpnej ceny než vyplýva z ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka.
S poukazom na vyššie uvedené súd považoval navrhovateľom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca príslušenstvo pohľadávky v podobe zákonného úroku z omeškania uhradil, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá OSP, podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca, a podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. K späťvzatiu návrhu v časti uplatnenej istiny došlo v dôsledku jej preukázanej úhrady odporcom v čase po začatí konania a v ostatnej časti mal navrhovateľ plný úspech, preto mu súd priznal voči odporcovi náhradu dôvodne uplatnených trov potrebných na účelné uplatňovanie práva tak, ako boli navrhovateľom uplatnené a vyčíslené v návrhu na začatie konania titulom krátenej časti súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania v sume 6,63 eur a v sume 197,82 eur titulom trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: prevzatie zastúpenia na základe plnej moci z 13.8.2012, návrh na začatie konania z 16.10.2012, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 91,28 eur + režijný paušál 2 x 7,63 eur. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).