Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/7/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Emerson akciová spoločnosť, IČO 31 411 606 so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Piešťanská 1202, zastúpeného Mgr. Ľubomírom Marekom, LL. M., advokátom so sídlom Palisády 36, Bratislava, proti odporcom 1/ Ing. S. N., štátnemu občanovi Slovenskej republiky bytom N.-F. H. XXX/XX, 2/ Ing. A. N., štátnemu občanovi Slovenskej republiky bytom N. -A. J. XXXX/XX, 3/ L.. G. S., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom N., D. 4, 4/ L.. arch. O. N., štátnemu občanovi Slovenskej republiky bytom N., S. XXXX/X, všetci zastúpení JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Na vŕšku 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie všetkých účastníkov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. júna 2013 č.k. -126 v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa neschválil súdny zmier tohto znenia:

I. Navrhovateľ je oprávneným a výlučným vlastníkom nasledujúcich pozemkov registra "C" nachádzajúcich sa v okrese D. O. nad S. v obci D. O. nad S., katastrálne územie D. O. nad S. a zakreslených na geometrickom pláne číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený geodetom O. W. - B. s miestom podnikania G. XXX, XXX XX T., prevádzkáreň R. XX, XXX XX D. O. nad S., L.: XXXXXXXX dňa 10.12.2012 a overený Správou katastra pre obec Nové Mesto nad Váhom dňa 11.01.2013 pre LV číslo XXX vedený pre Katastrálne územie Nové Mesto nad Váhom ako parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXXX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXXX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXX m2 parc. číslo: XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXX m2 a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci mohlo dôjsť k mimosúdnemu vyriešeniu sporu a to formou notárskej zápisnice, resp. súd mohol vo veci rozhodnúť rozsudkom v zmysle ust. a určiť rozsudkom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, tak, ako to pôvodne žiadal navrhovateľ. nie je mu zrejmá zmena postoja navrhovateľa v konaní, keď podľa ust. je súd prvého stupňa toho názoru, že súdny zmier navrhovaný navrhovateľom je v rozpore s hmotným právom. Súd prvého stupňa citoval zákonné ustanovenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa i a , podľa ktorých vlastnícke právo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam nie je možné nadobudnúť na základe dohody účastníkov konania /teda zmierom/, ale podľa zákonných ustanovení . Zmier možno uzavrieť len ohľadne práv, s ktorými môžu účastníci konania disponovať. Návrh na uzatvorenie súdneho zmieru však nezodpovedá ani ustanoveniam O.s.p a naviac, podľa ust. § , schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. V tomto zákonnom ustanovení súd prvého stupňa videl stav právnej neistoty. Zo zmieru predloženého účastníkmi nevyplýva vysporiadanie vzájomných nárokov účastníkov v rámci zmieru, ktorý uzatvorili. Vzájomné nároky si účastníci vysporiadali mimo tohto konania a to uzatvorením dohody o urovnaní, z ktorej im vyplývajú určité práva a povinnosti, týkajúce sa predmetu sporu, teda vyplatenie náhrady odporcom 1-4 navrhovateľom, právo na odstúpenie ako i skutočnosť, že si navrhovateľ vyhradzuje v zmysle čl. 6, bod 6.1 a 6.2 predmetnej dohody, právo na odstúpenie v prípade porušenia povinností odporcov 1-4 , podľa bodov 4.1 - 4.8 ako i právo domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva k zlúčeným parcelám s tým, že podľa čl. 7, bod 7.1 písm. b/ dohody sa odporcovia 1-4 zaviazali, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu navrhovateľa nebudú iniciovať ani pokračovať v žiadnom súdnom, rozhodcovskom, správnom alebo inom konaní. Teda v rámci uzatvorenej dohody o urovnaní sa odporcovia 1-4 nemôžu vopred vzdať práva pokračovať v súdnom konaní. A naviac, navrhovateľ si vyhradzuje právo domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva k zlúčeným parcelám . Záverom súd podotýka, že návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle ust. ako i právoplatné rozhodnutie je podkladom pre zápis na správe katastra, teda musí byť v súlade s údajmi v katastri.

Proti uzneseniu podali včas odvolanie všetci účastníci- navrhovateľ z dôvodov podľa , a v spojení s a odporcovia 1/-4/ z dôvodov podľa , . Navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že by schválením súdneho zmieru nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu o duplicitné vlastníctvo. Tento skutkový záver nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, nakoľko je nepochybné, že navrhovateľ bol už pred začatím súdneho konania zapísaný ako oprávnený a výlučný vlastník parciel na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra Nové Mesto nad Váhom pre k.ú. Nové Mesto nad Váhom ( ďalej len “parcely“). Aj rozsudok súdu na základe návrhu podľa by len deklaroval exitujúci právny stav a nezakladal by žiadne nové vlastnícke práva navrhovateľa k parcelám, rovnako tak aj súdom schválený zmier v znení ako ho spoločne navrhli. Schválením súdneho zmieru by došlo len k vyriešeniu sporu o duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnostiam tým, že by na jeho základe mohol byť odstránený chybný zápis v katastri nehnuteľností o vlastníckom práve odporcov 1/ -4/ a vlastnícke právo navrhovateľa by už viac nebolo spochybňované. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na judikát R 49/1969, z ktorého je zrejmé, že predmetom zmieru môžu byť aj vecné práva, vrátane vlastníckeho práva, nielen práva záväzkové. Ďalej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.10.2010 pod sp.zn. o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti uzneseniu okresného súdu, ktorým schválil súdny zmier o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľov. Najvyšší súd toto uzneseniu v predmetnom rozhodnutí potvrdil ako správne. Osobitne poukázal na konštatovanie najvyššieho súdu, že uvedené stanovisko potvrdzuje konštantná judikatúra, predmetnú zásadu dodržiavajú všetky súdy. Predmetom navrhovaného súdneho zmieru nie je prevod vlastníckeho práva z odporcov na neho. Dohoda o urovnaní uzavretá medzi účastníkmi špecificky vymedzuje len tú časť zemského povrchu, ohľadom ktorej sa prekrývajú parcely zapísané v katastri v prospech účastníkov a to za pomoci geometrického plánu. Uznesenie je potrebné zrušiť aj preto, že postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, keď ukončenie konania schválením zmieru súdom je zákonodarcom preferovaným spôsobom skončenia súdneho konania. Zmier poskytuje jeho účastníkom kvalitatívne vyššiu mieru právnej istoty, že jeho obsah nebude v budúcnosti úspešne napadnutý ako dohoda o urovnaní, ktorú už skôr uzavreli podľa a nasl. . Poukazoval aj na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania založeného na , keďže súd prvého stupňa neskončil predmetné konanie zmierom ako predpokladá citované ustanovenie, ale zamietol spoločný návrh účastníkov na schválenie zmieru. Z uvedených dôvodov žiadal podľa uznesením schváliť zmier a zároveň podľa zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť z dôvodu podľa ) (?) a , a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odporcovia 1/-4/ v odvolaní uviedli, že navrhovaný zmier neodporuje právnym predpisom, je v záujme oboch účastníkov, a účastníci svoju vôľu schváliť zmier zreteľne deklarovali. V prípade duplicitného zápisu vlastníckych práv je jedinou možnosťou riešenia neistého postavenia účastníkov podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, teda naliehavý právny záujem je zreteľný. Nie je preto možné akceptovať názor súdu, že účastníci mali a mohli riešiť problém inou formou, rovnako názor súdu, že by schváleným zmierom navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, pretože účastníci na základe listov vlastníctva sú už zapísaní ako vlastníci. Navrhovaný súdny zmier je neodporuje platnej právnej úprave, účastníci majú záujem na vyriešení duplicitného zápisu vlastníckych práv schválením zmieru a nie zanedbateľnou otázkou je i hospodárnosť konania. Preto žiadali , aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že zmier schváli alebo ho zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci odvolací súd po jej preskúmaní zistil, že navrhovateľ uplatnil spôsobilé odvolacie dôvody. Nesprávny skutkový záver ( ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak prvostupňový súd nepostupuje pri hodnotení vykonaných dôkazov podľa , v dôsledku čoho je potom skutkový stav nesprávne zistený. Nesprávne právne posúdenie veci ( ) spočíva v omyle súdu pri aplikácii a interpretácii právnej normy na skutkové zistenia, prípadne aplikácia nesprávnej právnej normy na zistený skutkový stav.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa zrušiť a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V preskúmavanej veci sa účastníci konania domáhali, aby súd schválil zmier, ktorý uzavreli a ktorým si usporiadali vzájomne sporné a spochybnené práva v tomto prípade duplicitne evidované vlastnícke práva k tým istým pozemkom. Inak povedané tá istá časť zemského povrchu má podľa máp katastra dvoch rozdielnych vlastníkov (dva právne režimy). Skutočnosť duplicity je zrejmá už z vyznačenia obmedzujúcej poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Nové Mesto nad Váhom a z listu Správy katastra Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.04.2008 adresovaného odporcovi 1/, v ktorom správa katastra výslovne uviedla, že ide o duplicitné vlastníctvo k rovnakej nehnuteľnosti. Zároveň uviedla aj príčiny vzniku duplicity v evidencii, že k duplicitnému zápisu došlo v dôsledku chyby v dedičskom rozhodnutí Obvodného súdu Bratislava, ktorý v rozpore s identifikáciou č. 296/1992 zo dňa 04.05.1992 preukazujúcou, že parcela č. XXXX/X je v stave EN zlúčená do parc. č. XXXX/X, na ktorú už bol založený list vlastníctva č. XXX v prospech právneho predchodcu navrhovateľa, prejednal túto parcelu (parcelu č. XXXX/X zapísanú vo vl. č. XXXX pod B2 v katastrálnom území Nové Mesto nad Váhom) ako predmet dedičstva po poručiteľovi M. A. v prospech dedičov- odporcov 1/ až 4/. Na jeho podklade vtedajší okresný úrad katastrálny odbor na parcelu č. XXXX/X založil list vlastníctva č. XXXX. Zároveň Správa katastra v liste uviedla, že vlastnícke právo navrhovateľa je založené na rozhodnutiach o vyvlastnení Mestského národného výboru, odboru výstavby v Novom Meste nad Váhom zo dňa 15. 08.1978, č. Výst.- 431/1978/336 zo dňa 15.08.1978 a Výst. 1863/78-336 zo dňa 05.10.1978, ktoré navrhovateľ súdu predložil. Duplicita evidencie vyplýva tiež z identifikácie parciel K1-1645/52011 zo dňa 23.05.2011. Je teda daná zrejmá spornosť a pochybnosť právnych vzťahov účastníkov konania, pretože duplicitné vlastníctvo tej istej nehnuteľnosti je pojmovo vylúčené. Správa katastra v liste zároveň vyzvala odporcu 1/, aby uzavrel dohodu o práve k nehnuteľnosti s navrhovateľom alebo podal na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti s poukazom na § 36a katastrálneho zákona. Tento list dala na vedomie ostatným účastníkom konania.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení ku dňu rozhodovania , ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto

ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.

Zákonodarca v predmetnom ustanovení upravil a zakotvil právnu možnosť vysporiadania sporných a pochybných vlastníckych práv k nehnuteľnosti dohodou. Túto úpravu rešpektujú i orgány katastra nehnuteľností. Viď napríklad odpoveď Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky na otázku č. 5 v Katastrálnom bulletine č. 1/2012: „Ak sa zistí evidencia duplicity vlastníctva a dotknuté osoby prejavia záujem riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou dohodou, môžu uzatvoriť inominátnu zmluvu podľa alebo dohodu o urovnaní podľa , ktoré musia mať náležitosti podľa katastrálneho zákona. .....V nadväznosti na vyššie uvedenú otázku možno spomenúť, že podľa právneho názoru Krajského súdu v Hradci Králové vysloveného v jeho rozsudku zo dňa 28.8.2001, sp. zn. - 25 nič nebráni tomu, aby aj spornosť, či pochybnosť práva k nehnuteľnosti bola u obligačných záväzkov upravená dohodou podľa .... aj v odbornej literatúre sa uvádza, že dohoda o urovnaní sa môže týkať aj sporu o vlastníctvo nehnuteľnosti (napr. Baudyš, P.: KATASTR A NEMOVITOSTI. Praha, C. H. Beck 2010, s. 208 a nasl.).“

Katastrálny zákon, ktorý je právnym predpisom relevantným pre riešenie danej skutkovej a právnej situácie (duplicitnej evidencie vlastníckych práv) zakotvuje a naviac preferuje riešenie daného problému zmierne- dohodou, ktorú uvádza na prvom mieste. V danej veci nie je právne významné, či má ísť o dohodu o urovnaní podľa alebo o inominátnu zmluvu podľa , akúsi dohodu o uznaní vlastníckeho práva, ktorej obsahom je vyhlásenie, že k narovnaniu sporného vzťahu dôjde uznaním určitého právneho stavu.

Podľa - 3 ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou. Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje, neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Dohoda účastníkov súdneho konania o vzájomnom vyporiadaní práv a povinností uzavretá v priebehu súdneho konania sa nazýva zmierom. Súdnym zmierom podľa sa stáva zmier v prípade, ak súd dohodu účastníkov uznesením schváli. Schválenie dohody navrhujú účastníci konania. Účelom toho postupu účastníkov môže byť skutočnosť, že na rozdiel od obyčajnej zmluvy súdom schválený zmier poskytuje účastníkom väčšiu právnu istotu, ktorá spočíva v tom, že uznesenie o schválení zmieru má účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku a je titulom na výkon rozhodnutia. Jeho obsah je pre účastníkov záväzný a zásadne nezmeniteľný. Aby mohol súd poskytnúť dohode účastníkov autoritu štátneho orgánu, musia byť splnené viaceré podmienky. Najmä obsahom zmieru môžu byť iba také práva a povinnosti, ktorými môžu účastníci podľa hmotného práva disponovať ( viď dikciu „ ak to povaha veci pripúšťa....“) Právna teória i súdna prax zastáva názor, že povaha veci pripúšťa uzavretie zmieru spravidla vo veciach, v ktorých sú účastníci v typickom dvojstrannom pomere, ak hmotnoprávna úprava nevylučuje, aby si účastníci medzi sebou upravili právne vzťahy dispozitívnymi úkonmi. Z uvedeného vyplýva, že z povahy veci je vylúčené uzavrieť zmier najmä

a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie i bez návrhu ( );

b) vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o osobnom stave ( );

c) vo veciach, v ktorých hmotné právo nepripúšťa skončenie veci dohodou účastníkov právneho vzťahu.

Je nepochybné, že predmetom tohto konania sú subjektívne majetkové práva (vlastnícke práva), ktorými môžu účastníci (ich nositelia) podľa ich povahy i podľa príslušných zákonných predpisov voľne nakladať, súčasne nejde o vec, v ktorej možno začať konanie bez návrhu, alebo o vec osobného stavu. Napokon

uzavretie dohody o sporných a pochybných vlastníckych právach k nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, predpokladá a preferuje, ako už bolo vyššie uvedené, sám relevantný zákonný predpis ( §36a katastrálneho zákona). Zároveň tento ani iný zákon nezakazuje uzavretie predmetnej dohody aj počas súdneho konania po podaní návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na súd. Zásada predchádzania sporov a uprednostnenie dohody strán pred autoritatívnym rozhodnutím súdu je všeobecne uznávanou zásadou v našom práve.

Je právom účastníkov navrhnúť súdu schválenie zmieru. Je pravdou, že účastníci mohli riešiť spor aj mimosúdne uzavretím dohody, ktorá by bola následne zapísaná do katastra nehnuteľností, nič však nebráni, aby túto dohodu účastníci predložili na schválenie súdu vo forme súdneho zmieru. Zrejme tak robia za účelom získania väčšej právnej istoty, čo je legálnym účelom súdneho zmieru. Preto je pre rozhodnutie o schválení zmieru nerozhodné, že mohlo dôjsť aj k mimosúdnemu vyriešeniu sporu a to podľa názoru súdu prvého stupňa notárskou zápisnicou (podľa názoru odvolacieho súdu forma notárskej zápisnice by neposkytovala účastníkom vyššiu právnu istotu). Rovnako je nedôvodný argument súdu prvého stupňa, že v prípade schválenia zmieru vznikne stav právnej neistoty. Naopak, ako už bolo vyššieuvedené, právna istota v prípade súdneho zmieru je väčšia ako v prípade mimosúdnej dohody neschválnej súdom. Uznesenie o schválení zmieru má účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku a je titulom na výkon rozhodnutia. Jeho obsah je pre účastníkov záväzný a zásadne nezmeniteľný. Na dôvažok ani právoplatný autoritatívny rozsudok súdu na základe určovacieho návrhu neposkytuje účastníkom absolútnu právnu istotu, pretože aj ten je zmeniteľný cestou mimoriadnych opravných prostriedkov. Povaha veci teda pripúšťa skončiť konanie zmierov.

Povinnosťou súdu preto zostáva len preskúmať ostatné podmienky prípustnosti zmieru teda, či obsah dohody- zmieru nie je v rozpore s právnymi predpismi a či jej obsah je dostatočne určitý a zrozumiteľný, aby prípadne nebol zdrojom ďalších sporov a aby zodpovedal podmienkam vykonateľnosti v materiálnom zmysle.

V danej veci predmetom súdneho prieskumu nemala byť celá dohoda o narovnaní, ktorú uzavreli účastníci mimo súdneho konania, ako to urobil súd prvého stupňa, ale len tá jej časť, ktorú navrhli účastníci schváliť ako dohodu vo forme zmieru. Účastníci navrhli súdu schválenie len tej časti dohody, v zmysle ktorej odporcovia fakticky uznávajú, že navrhovateľ je oprávneným a výlučným vlastníkom nehnuteľností- pozemkov a navrhovateľ s tým súhlasí. Ide teda o tzv. dohodu o uznaní vlastníckeho práva. Pritom nejde o prípad v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 1975 sp. zn. , podľa ktorého zmluvu o prevode nehnuteľnosti nemožno nahradiť súdnym zmierom formulovaným ako uznanie vlastníctva jedného účastníka druhým účastníkom. Odvolací súd musí prisvedčiť odvolateľom, že v danej veci za súčasného stavu konania nemožno tvrdiť, že dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva doterajším nevlastníkom, (ako tvrdil súd prvého stupňa a v čom videl rozpor s hmotným právom konkrétne s ), nejde o zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti z vlastníka na nevlastníka. Navrhovateľ už je zapísaný ako vlastník pozemkov

- parciel registra C na katastrálnej mape. S poukazom na list katastrálneho orgánu možno mať v tomto stave konania za osvedčené, že vlastnícke právo navrhovateľa je dané s vyššou právnou silou, katastrálny orgán v predmetnom liste uvádza, že k chybe došlo v dedičskom rozhodnutí, od ktorého odvodzovali vlastnícke právo odporcovia 1/-4/ .

Podľa v spojení s v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V predmetnej veci sa súd prvého stupňa neriadil citovaným ustanovením a z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností mal zrejme za to, že zmier nevychádza z údajov katastra, keď v poslednej vete odôvodnenia neschválenia zmieru uvádza, že návrh i ako i právoplatné rozhodnutie musí byť v súlade s údajmi katastra.

Nakoľko sa jednalo o konanie, kde povaha veci pripúšťa skončiť konanie súdnym zmierom a zmier nie je podľa doterajších výsledkov dokazovania v rozpore s právnymi predpismi, súd nemohol v tomto štádiu konania zmier účastníkov neschváliť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne použil ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle , preto zrušil napadnuté uznesenie a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní si súd prvého stupňa zaobstará dôkazy pre posúdenie, či zmier je v rozpore s právnymi predpismi, najmä či vychádza z údajov katastra nehnuteľností, zadováži si list vlastníctva č. XXXX vedený pre k.ú. D. O. nad S., prípadne v pochybnostiach vypočuje geodeta, ktorý vyhotovoval geometrický plán priložený k dohode účastníkov. Po bezpečnom zistení potrebných údajov katastra rozhodne o tom, či zmier schváli.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa k rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania, z výroku rozhodnutia súdu a aj z jeho porovnania so znením zmieru je zrejmé, že súd prvého stupňa vetu „žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“ uvádzal ako súčasť zmieru, ktorý neschválil (viď úvodzovky na konci tejto vety), a že teda nešlo o samostatné rozhodnutie o trovách konania podľa , hoci tak nesprávne uviedol v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .